Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/207/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411204837 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1411204837.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A.. G. R., L. L., Ž. N.. Č.. X, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek, s.r.o., Bratislava, Žilinská ul. č. 14, proti žalovanému: Slovenský zväz záhradkárov - Základná organizácia 4-23 Devínska Nová Ves-BAZ, Bratislava, Uhrovecká ul. č. 12, o zaplatenie 250,28 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 28. januára 2014 č. k. 11C 213/2011-135, takto
r o z h o d o l :
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 250,28 eur s 9% úrokami z omeškania od 15.3.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 233,56 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je členom žalovaného, ktorému dňa 7. 7. 2005 zaplatil sumu 7540 Sk ( 250,28 eur ) na vysporiadanie pozemkov v záhradkárskej osade podľa § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. Peniaze mali slúžiť na odkúpenie záhradky. Urobil tak na základe listu žalovaného, ktorý ho vyzval na úhradu sumy 7500 Sk do 15. 7. 2005 ako sumy zodpovedajúcej výmere pozemku. Cena za spoločné podiely bola stanovená na 1000 Sk. K úhrade došlo tak, že manželka žalobcu vložila na účet žalovaného vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. dňa 7. 7. 2005 uvedenú sumu. Žalovaný vedie peniaze na termínovanom účte na základe rozhodnutia členskej schôdze. Snaha žalovaného o vysporiadanie vlastníckych vzťahov stroskotala na zamietavom rozhodnutí príslušného pozemkového úradu. Žalobca sa domáhal vrátenia predmetnej sumy, keďže ju zaplatil bez právneho dôvodu. Právo na prijatie tohto plnenia žalovaným nevyplývalo zo žiadnych právnych predpisov, ani rozhodnutí členskej schôdze. Napokon plnenia za odpredaj pozemkov sa platia pozemkovému fondu. Nedatovaný list žalovaného, ktorým bol žalobca vyzvaný na zaplatenie predmetnej sumy, neobsahuje mená oprávnených funkcionárov, podpisy ani dátum a žalobca ho považuje za vymáhačský list. V tomto liste boli uvedené zavádzajúce a nepravdivé informácie bez odkazu na ustanovenia zákona a požadovanie plnenia zo strany žalovaného treba považovať za rozporné so zákonom číslo 64/1997 Z.z., ústavou Slovenskej republiky ako i zásadami hospodárenia s majetkom SZZ a uzneseniami členskej schôdze. Z obsahu zápisnice č. 5 výborovej schôdze žalovaného zo dňa 13. 11. 2004 vyplynulo, že výbor žalovaného zobral na vedomie stanovisko p. F. ohľadne doriešenia odpredaja pozemkov v osade H.. Všeobecná bonita pôdy v G. X. Y. je cca 12-13 Sk, zatiaľ navrhnutá cena na odpredaj je 20 SK za m2 pre jednotlivých záhradkárov, vrátane spoločne užívaných priestorov. Pri optimálnej spolupráci všetkých strán by podklady na odkúpenie mohli byť pripravené a odovzdané do 7/2005. K úplnej kompenzácii plných mocí, ktoré sú základom na uzavretie kúpnopredajnej zmluvy chýbajú 2, v prípade nezáujmu o kúpu u týchto členov a nespolupráci z ich strany treba urýchlene navrhnúť riešenie zo strany výboru. V uznesení z výročnej členskej schôdze žalovaného z 2. 4. 2005 sa uvádza, že odkúpenie záhradkárskej osady do osobného vlastníctva je potrebné realizovať podľa zákona č. 64/1997 Z.z. a to prostredníctvom
firmy BBK s.r.o.. Členská schôdza uložila výboru pokračovať v jednaní o odkúpenie záhradkárskej osady. Zo zápisnice č. 10 z výborovej schôdze z 10. 5. 2005 vyplýva, že výbor rozhodol poslednýkrát vyzvať neplatičov na urýchlené zaplatenie svojich záväzkov, v prípade nespolupráce dlžný člen nebude zaradený do zoznamu žiadateľov o kúpu a prevod pozemku, v bode 17 - dohodnutá cena s pozemkovým fondom je 20 Sk za m2, v bode 19 - J.. J. pripraví výpočtový list 20 Sk /m2 a 1000 Sk za spoločné priestory pre každého záhradkára s podrobnými podmienkami úhrady. Pani H. zabezpečí distribúciu každému osobne proti podpisu alebo poštou, bod 19 - konečný termín platby pre jednotlivých členov je 15. 7. 2005. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Po právnej stránke súd prvého stupňa vec posúdil podľa ust. § 451 a § 456 Obč. zák., teda podľa ustanovení upravujúcich bezdôvodné obohatenie. Titul, na základe ktorého žalobca zaplatil žalovanému sumu 250,28 eur - rozhodnutie členskej schôdze z 2. 4. 2005, nie je právnym dôvodom, na základe ktorého by žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému uvedenú sumu. V spomenutom uznesení nie je výslovne uvedené, že členovia rozhodli o tom, že každý z nich (vrátane žalobcu ), ktorý má záujem o odkúpenie pozemku do osobného vlastníctva, je povinný zaplatiť uvedenú sumu a akú konkrétne každý. V predmetnom uznesení členskej schôdze je vo všeobecnosti uvedené, že sa odkúpenie bude realizovať podľa zák. č. 44/1997 Z.z. prostredníctvom tam uvedenej firmy a že sa bude pokračovať v jednaní o odkúpení záhrad. Ani rozhodnutie výboru z 10. 5. 2005 nie je podkladom na uplatnenie takejto sumy voči žalobcovi. Zaplatenú sumu nie je možné považovať ani za účelový príspevok podľa smerníc SSZ, pretože nespĺňa tieto náležitosti. Suma bola zbieraná za účelom úhrady kúpnej ceny, pričom kúpnu cenu bude uhrádzať konkrétne kupujúci- žalobca, konkrétnemu predávajúcemu, ktorým však nie je žalovaný. Z tohto skutkového základu súd prvého stupňa vyvodil, že žalovaný prijal a zadržuje uvedenú sumu neoprávnene a preto je povinný vydať ju žalobcovi podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že peniaze ako účelový prostriedok prijal od manželky žalobcu, ktorá sa vrátenia tejto sumy nedomáha. Právny titul, výška a peňažný ústav, kde tieto peňažné prostriedky manželka žalobcu poukázala, vychádzali z údajov uvedených vo výzve žalovaného. Súd prvého stupňa tento postup žalobcu a jeho manželky považoval za obstarávanie bežných vecí manželov so súhlasom žalobcu (§ 145 ods. 1 prvá veta Obč. zák. ). O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s nar. vlády č. 87/1695 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že rozhodnutím členskej schôdze z 2. 4. 2005 o realizácii postupu odkupovania záhradkárskej osady do osobného vlastníctva ako i uložením výboru pokračovať v jednaní o odkúpenie záhradkárskej osady spolu s vymedzením príslušných výšok úhrady pre jednotlivých záhradkárov zo strany výboru a výzvou na úhradu členom bol daný právny podklad pre úhradu žalovanej sumy zo strany žalobcu. Členská schôdza pri prijímaní predmetných uznesení si bola vedomá nevyhnutnosti vloženia finančných prostriedkov pre účely úhrady odkupovaných pozemkov záhradkovej osady, keď táto nevyhnutnosť vyplývala z možného uzatvorenia kúpnych zmlúv, resp. z platenia náhrady a hodnoty podielu v procese vysporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách podľa zák. č. 64/1997 Z.z.. Preto došlo k úrade stanovených príspevkov na uvedený účel zo strany členov záhradkárskej organizácie a následne aj k schváleniu viazania uvedených zaplatených finančných prostriedkov na termínovanom účte žalovaného. Uvedenými uzneseniami odsúhlasujúcimi použitie uvedených prostriedkov došlo k opakovanému potvrdeniu poskytnutia prostriedkov žalovanému a k súhlasu s nakladaním s poskytnutými prostriedkami uvedeným spôsobom. Platba žalobcu na základe uvedených uznesení a zaslaného listu bola oprávnená a dôvodná. Súčasne v odvolaní žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že predmetné plnenie žalobcu žalovanému je plnením bez právneho dôvodu a žalobcovi preto vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému predmetnú peňažnú sumu nevyplývala zo žiadneho právneho predpisu, ani v tomto smere nebolo prijaté riadne uznesenie členskej schôdze žalovaného. Uloženie takejto povinnosti žalobcovi nevyplýva ani z obsahu zápisníc z členských schôdzí žalovaného, ani z uznesení na nich prijatých. Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, rozhodnutia príslušného orgánu, prípadne po vzájomnej dohode účastníkov. Z jednotlivých
zápisníc z členských schôdzí žalovaného síce vyplýva účel použitia prostriedkov vyberaných od jednotlivých členov, avšak absentuje konkrétne uznesenie, ktorým bola jednotlivým členom žalovaného uložená takáto konkrétna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie. Samotné vymedzenie účelu použitia prostriedkov nemožno považovať za rozhodnutie príslušného orgánu žalovaného (a pre jednotlivých členov zaväzujúceho) o uložení konkrétnej povinnosti platiť príspevok, v konkrétnej výške, na konkrétny účel. K plneniu žalobcu napokon nedošlo ani po vzájomnej dohode so žalovaným, keďže ako sám žalobca uvádza, plnil výlučne na základe výzvy žalovaného obsiahnutej v nedatovanom liste, ktorý považoval za vymáhačský. Plnenie žalobcu preto nebolo výsledkom dohody so žalovaným, ale jednostranným nanútením žalovaného. V posudzovanom prípade ide teda o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia a to o plnenie bez právneho dôvodu. Keďže v prejednávanej veci od počiatku neexistoval právny dôvod pre plnenie žalobcu v prospech žalovaného (viď dôvody uvádzané vyššie), správne súd prvého stupňa nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu ( § 451 ods. 2 v spojení s § 456 prvá veta Obč. zák. ). Žalovaný v odvolaní uplatnil námietku premlčania predmetného nároku. Tvrdil, že žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa oneskorene - po uplynutí 3 - ročnej objektívnej premlčacej doby uvedenej v ust. § 107 ods. 2 Obč. zák. Argumentoval tým, že táto premlčacia doba začala plynúť momentom pripísania žalovanej sumy na jeho účet, t. j. dňom 7. 7. 2005 a uplynula dňom 7. 7. 2008. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 12. 4. 2011. K tomu odvolací súd uvádza, že námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie, a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia hmotného alebo procesného práva nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 a nasl. Obč. zák. ) vyplýva, že povinný subjekt ju môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ust. § 120 ods. 4 a § 205 a O.s.p. s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2009 sp. zn. 5 Cdo 120/2009 ). Z toho vyplýva, že žalovaný mohol vzniesť námietku premlčania aj v odvolacom konaní. Žalovanému teda nič nebránilo v tom, aby námietku premlčania uplatnil až v odvolacom konaní. Odvolací súd však nemohol v odvolacom konaní sám posúdiť dôvodnosť námietky premlčania, pretože v takom prípade by účastníkom konania odňal možnosť napadnúť opravným prostriedkom - odvolaním jeho závery týkajúce sa námietky premlčania. Vzhľadom na to odvolaciemu súdu nezostalo iné, než napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť posúdiť dôvodnosť námietky premlčania. Ak súd prvého stupňa zistí, že námietka premlčania je dôvodná, premlčaný nárok nebude možné žalobcovi priznať a žalobu bude treba zamietnuť ( § 100 ods.1 posledná veta Obč. zák. ). Ak však zistí, že námietka premlčania nie je dôvodná, žalobe vyhovie v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu. K otázke premlčania predmetného nároku odvolací súd uvádza, že pre začiatok plynutia objektívnej 3 - ročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. V posudzovanom prípade k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo dňa 7. 7. 2005 (prijatím platby žalovaným) a dňa 8.7.2005 začala plynúť 3 - ročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto premlčacia doba uplynula dňom 7. 7. 2008. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 12. 4. 2011, teda oneskorene. Tieto závery odvolacieho súdu však platia iba za predpokladu, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil neúmyselne. Ak by sa totiž žalovaný bezdôvodne obohatil úmyselne, predmetný nárok by sa premlčoval v 10 - ročnej objektívnej premlčacej dobe ( § 107 ods. 2 Obč. zák. ). Keďže Občiansky zákonník a ani iný občianskoprávny predpis nevymedzuje pojem a podstatu úmyselného konania, vychádza sa z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v Trestnom zákone. O priamy úmysel ide vtedy, keď ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide, keď ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním obohatenie, ktoré mu neprináleží, môže získať, a s týmto následkom bol pre prípad, že nastane, uzrozumený. V oboch prípadoch je teda rozhodujúcim znakom úmyslu predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorý sa bezdôvodne obohatil, o tom, že svojím konaním získava ( priamy úmysel ) alebo získať môže ( nepriamy úmysel ) hodnoty vyjadriteľné v peniazoch, ktoré mu nepatria. Odvolací súd dodáva, že v prejednávanej veci z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor
žalobcu nevyplýva. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu na strane žalovaného zaťažuje žalobcu. Vzhľadom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej musel odvolací súd zrušiť i výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.