Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/4/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411210763 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1411210763.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Kataríny Javorčíkovej v právnej veci navrhovateľky: G.. C. A.Á., R. N. Z.. Č.. XX, R., proti odporcovi: B.. B. A., R. N. Z.. Č.. XX, R., F.. Č.. R. Š. Z.. Č.. XX, R., zast. advokátom JUDr. Jozefom Virgalom, Ružová ul. č. 26, Nitra, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. H. A., U.. XX. X. XXXX K. L. G.. L. A., U.. X. X. XXXX, obe zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, H. Z.. Č.. X/A, R., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 2. septembra 2013 č. k. 22C/251/11- 275, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : V časti odvolania odporcu proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, ktorým bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a ktorým bolo vyslovené, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, sa odvolacie konanie zastavuje. Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania rozviedol, obe maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. H. vo výške 300 eur mesačne a na mal. L. vo výške 200 eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, vyslovil, zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, styk otca s deťmi bude na základe vzájomnej dohody a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich funkcií, vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne rozvrátené a ich manželstvo neplní svoj účel. Preto súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania rozviedol podľa § 23 Zák. o rodine. Na čas po rozvode súd prvého stupňa zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na ne výživné. Pokiaľ ide o jeho výšku, súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že obe deti navštevujú základnú školu, mal. H. je zdravotne postihnutá, má funkčné poruchy a zníženú pohybovú schopnosť. Je odkázaná na individuálnu prepravu motorovým vozidlom, má odporúčané rehabilitácie. Navrhovateľka pracuje v Sociálnej poisťovni ako posudková lekárka a dosahuje príjem vo výške 1 148,94 eur mesačne. Okrem toho má príjem z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 423,68 eur ( 1/-4/2012 ). Odporca poberá výsluhový dôchodok vo výške 1 064,09 eur mesačne a pracuje v súkromnej bezpečnostnej službe, kde za obdobie od 7/2011 do 2/2012 dosahuje príjem vo výške 454,75 eur mesačne. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa bol toho názoru, že výživné vo výške 300 eur mesačne na mal. H., resp. vo výške 200 eur mesačne na mal. L., je v súlade s odôvodnenými potrebami detí a so zárobkovými možnosťami a schopnosťami oboch rodičov. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 144 prvá veta O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca a napadol ním výrok o výživnom na deti a výrok o styku odporcu s deťmi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že mu uloží povinnosť platiť výživné na mal. H. vo výške 200 eur mesačne a na mal. L. vo výške 160 eur mesačne. Uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne zisťoval pomery na strane navrhovateľky. Priemerná mesačná výška jej disponibilných financií, ktoré tvoria príjmy zo zamestnania a z prác vykonávaných na dohodu a tiež rôzne sociálne dávky ( invalidný dôchodok, asistenčný príplatok, príspevok na prepravu, ošetrovné ) predstavovala v roku 2011 sumu 2 031,13 eur, v roku 2012 sumu 2 300 eur a v období od 1. 1. 2013 do 28. 2. 2013 sumu 2 138,70 eur. Mal. H. začala od 1. 9. 2013 navštevovať základnú školu na F. Z.. H. R., ktorá je v bezprostrednej blízkosti jej bydliska, takže odpadla potreba zvýšených nákladov na jej prepravu do školy taxíkom. Súd prvého stupňa tiež nevzal do úvahy, že odporca spláca pôžičky a úver v splátkach po 227,93 eur mesačne, pričom úver si vzal na pokrytie nákladov spojených s renováciou navrhovateľkinho pôvodného bytu. Odvolací súd, ktorý bol viazaný iba dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa a doplneným odvolacím súdom bolo preukázané, že navrhovateľka dosahuje príjem 1 148,94 eur mesačne, okrem toho pracuje nepravidelne na dohodu na Miestnom úrade L. H., kde zarába okolo 50 eur mesačne. Je onkologickou pacientkou, do júla 2012 poberala plný invalidný dôchodok vo výške 400 eur mesačne, od júla 2012 bola jej invalidita znížená na čiastočnú a od tej doby poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 180 eur mesačne. Do júla 2012 pracovala na skrátený úväzok na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde zarábala okolo 400 eur mesačne netto. S touto prácou musela skončiť zo zdravotných dôvodov. Odporca ako bývalý príslušník Policajného zboru poberá výsluhový dôchodok vo výške 1 064,09 eur mesačne. Pracuje v dvoch súkromných bezpečnostných službách, kde podľa svojho tvrdenia 70, resp. 60 eur mesačne netto. Ide o prácu na dohodu, pracuje okolo 10 hodín týždenne. Do 1. 3. 2012 mal v bezpečnostnej službe príjem 454,75 eur mesačne brutto. Spláca úver v splátkach po 227,93 eur mesačne. Obe maloleté deti navštevujú základnú školu. Mal. H. má zdravotné problémy, má deformované nohy. Vzhľadom na to, že účastníci konania ešte nie sú právoplatne rozvedení, navrhovateľka nepoberá na mal. H. žiadne sociálne dávky, resp. štát jej prepláca iba časť výdavkov na jej individuálnu prepravu. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že vzhľadom na tento skutkový stav výživné vo výške 300 eur mesačne na mal. H., resp. 200 eur mesačne na mal. L. je v súlade s odôvodnenými potrebami detí a so zárobkovými schopnosťami a možnosťami odporcu. Odporca zo svojho príjmu je schopný platiť výživné určené súdom prvého stupňa bez toho, aby sa dostal do existenčného ohrozenia. Na výšku výživného na deti nemôže mať zásadný vplyv tá skutočnosť, že spláca úver. Výživné má totiž prednosť pred inými výdavkami rodičov ( § 62 ods. 5 prvá veta Zák. o rodine ). Okrem toho, odvolací súd neuveril tvrdeniu odporcu, že v bezpečnostných službách dosahuje zárobok iba 70, resp. 60 eur mesačne netto. Odvolací súd je presvedčený o tom, že za takúto mzdu by odporca nebol ochotný pracovať 40 hodín mesačne. Záverom odvolací súd pripomína, že výdavky iba na bežné potreby detí ( ošatenie, strava, školské potreby a pod. ) tvoria v dnešnej dobe značnú položku. Naviac, mal. H. je zdravotne postihnutá, čo so sebou prirodzene prináša zvýšenie jej potrieb a s tým aj zvýšenie nákladov potrebných na ich pokrytie. Tieto skutočnosti by si mal odporca uvedomiť. Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti výživného vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vyslovil, že styk otca s deťmi bude ponechaný na dohodu rodičov, odporca na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že toto riešenie jeho styku s deťmi mu vyhovuje. Tento výrok napadnutého rozsudku nie je nesprávny len preto, že v ňom nie je uvedené, že má ísť o dohodu rodičov, ako to tvrdil právny zástupca odporcu. To, že pôjde o vzájomnú dohodu rodičov, totiž z okolností celkom jednoznačne vyplýva. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. i výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol styk otca s deťmi ponechaný na vzájomnú dohodu rodičov. Odporca vzal späť odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania, proti výroku, ktorým boli deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a proti výroku, ktorým súd prvého stupňa vyslovil, že zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Preto odvolací súd v týchto častiach odvolacie konanie zastavil podľa § 207 ods. 3 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.