Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/177/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411213417 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1411213417.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I.: G., I.. XX.XX.XXXX F. Y., I.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - Y. I., Z. N. XX, Z., zast. AK HKP Legal s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, a otec - F. I., M. XX, Z., zast. Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, o návrhu otca na zmenu zverenia maloletých detí, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.02.2014, č.k. 25P 194/2011-284, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 21.02.2014, č.k. 25P 194/2011-284 návrh otca na zmenu zverenia maloletých detí zamietol. Matke uložil povinnosť písomne informovať otca maloletých detí vždy k poslednému dňu každého kalendárneho týždňa v roku o aktuálnom zdravotnom stave maloletých detí, o výsledkoch maloletých detí v školských zariadeniach, o ich mimoškolských aktivitách, o návštevách kurzov a krúžkov, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. Pokiaľ ide o návrh otca na zmenu zverenia maloletých detí, po vykonanom rozsiahlom dokazovaní vrátane znaleckého dokazovania dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky na zmenu zverenia maloletých detí, keď v konaní neboli preukázané tvrdenia otca o ktoré oprel svoj návrh, najmä neboli preukázané tvrdenia otca, že by matka marila stretávanie otca s maloletými deťmi, ani to, že by nezabezpečovala starostlivosť o maloleté deti riadne a teda nebol preukázaný relevantný dôvod na zmenu zverenia maloletých detí. Správanie matky však súd považoval za málo ústretové a jej nedostatočnú komunikáciu s otcom ohľadom maloletých detí hodnotil ako nie vhodnú, vyslovil však názor, že nedostatočná komunikácia medzi rodičmi nemôže byť dôsledkom na taký závažný zásah do života detí, akým je zmena ich zverenia. Mal za to, že nedostatok komunikácie medzi rodičmi má v konečnom dôsledku zlý vplyv na maloleté deti, čo by si mali uvedomiť v prvom rade rodičia, zvlášť matka, ktorá odmieta byť akokoľvek ústretová, prípadne nápomocná. Z tohto dôvodu uložil matke povinnosť každý týždeň písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletých detí, o zdravotníckych výkonoch poskytnutých maloletým deťom, o ich školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách, o návštevách kurzov a krúžkov, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, nakoľko toto riešenie je podľa názoru súdu v súlade s právom otca na informácie o deťoch, ako aj v súlade s povinnosťou matky otca o deťoch dostatočne a pravidelne informovať. Takto uložená povinnosť podľa názoru súdu je nepochybne aj na prospech maloletých detí, v ktorých záujme je, aby rodičia o veciach, ktoré sa detí priamo týkajú riadne navzájom komunikovali. Mal za to, že je v možnostiach matky jedenkrát do týždňa podať otcovi písomnú správu, ktorú môže matka zaslať aj elektronickou formou, keďže zo spisu je preukázané, že rodičia túto formu komunikácie využívajú a v súčasnej dobe je bežná. Vec právne posúdil podľa § 24 ods. 5, § 25 ods. 4, § 26 Zák. o rodine. Proti rozsudku vo výroku ktorým bola uložená povinnosť informovať otca o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, ktorá v napadnutom výroku žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť jej povinnosť písomne informovať otca maloletých detí vždy v piatok každého párneho kalendárneho týždňa v roku len o aktuálnom zdravotnom stave maloletých detí. Mala za to, že otec detí má možnosť v školských zariadeniach sa pravidelne informovať na študijné výsledky maloletých detí, na ich dochádzku a krúžky, čo otec aj využíva. Z uvedeného dôvodu má obavu z toho, že ňou poskytnuté informácie o školských aktivitách budú otcom zneužité a konfrontované s informáciami poskytovanými školskými zariadeniami priamo otcovi zo strany školy a prípadné informačné nezrovnalosti budú otcom použité na osočovanie jej osoby v ďalším možných súdnych podaniach v prípade, že nebudú zodpovedať predstavám otca a budú opätovne dezinterpretované a účelovo použité ako dôkaz o jej výchovnom zlyhaní. S poukazom na uvedené vyslovila názor, že súdom upravená informačná povinnosť vo vzťahu k všeobecne otcovi dostupným informáciám, a to najmä vo vzťahu k školskému a predškolskému zariadeniu a krúžkom maloletých detí je nad rámec ust. § 24 ods. 5 Zák. o rodine, nakoľko ide o informácie, ktoré sú otcovi všeobecne dostupné a otec by sa mal aktívne zaujímať v školskom a predškolskom zariadení o maloleté deti. Napadnutý výrok rozsudku v časti uloženia povinnosti informovať otca aj o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí považovala naviac za nezrozumiteľný a nevykonateľný, nakoľko jej nie je jasné a nemá konkrétnu predstavu o tom, čo si má pod pojmom vyššie uvedeného vyjadrenia predstaviť, pričom takto koncipovaný výrok podľa jej názoru umožňuje otcovi aj v prípade riadneho plnenia si informačnej povinnosti z jej strany istý rámec šikanózneho podávania návrhov na výkon exekúcie alebo zmien vo veci úpravy rodičovských práv a povinností. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že matka svojim odvolaním opäť raz potvrdila, že jej vôbec nezáleží na tom, čo je v najlepšom záujme maloletých detí, sebecky hľadí iba na svoje vlastné záujmy. Poukázal na to, že v danom konaní a v pripojených súdnych spisoch sa nachádza veľké množstvo dôkazov, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne preukazujú úplnú neochotu matky komunikovať a informovať ho o dôležitých veciach súvisiacich s deťmi. To, že sa voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa neodvolal nič nemení na tom, že aj sama matka dobre vie, ako negativisticky na deti pôsobí, pričom si neuvedomuje, že žiadny súd, ale práve deti, ktoré si toto všetko budú pamätať, ich raz budú súdiť. Jej odvolanie voči jedinej drobnej povinnosti, ktorú jej súd uložil, a to pravidelne ho o deťoch informovať s uvedením absurdných a ničím nepodložených dôvodov, tak nemožno vyhodnotiť inak, ako konanie v rozpore so záujmami maloletých detí. Tvrdenie matky, že má dôvodnú obavu, že informácie, ktoré mu poskytne zneužije proti nej sú ničím nepodložené, účelové a nezmyselné. Ak by bola pravda, že matke svojim konaním spôsobil sebemenšiu ujmu, určite by mu to dala rada patrične najavo a využila by všetky dostupné prostriedky, aby ochránila svoju osobu. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvého stupňa v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Pokiaľ ide o matkou napadnutý výrok o uložení povinnosti informovať otca o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, tento korešponduje so zákonnou úpravou obsiahnutou v ust. § 24 ods. 5 Zák. o rodine, vyjadruje právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obom rodičom, ako aj právo detí na udržiavanie pravidelného a rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi. Vo vzťahu k ust. § 24 ods. 5 Zák. o rodine treba uviesť, že pre ochranu záujmov maloletých detí je nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosť o záležitostiach týkajúcich sa detí, pretože zatajovanie, či neposkytovanie dôležitých informácii o deťoch jedným z rodičov môže mať negatívny dopad práve na maloleté deti. Zákon o rodine dáva prednosť dohode rodičov v každej oblasti výkonu ich rodičovských práv a povinností, súčasťou ktorých je aj informačná povinnosť o deťoch. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú, má jeden z rodičov právo domáhať sa splnenia uvedenej povinnosti súdnou cestou. V danej veci z obsahu spisu, najmä vykonaného dokazovania je zrejmé, že matka napriek riadnej starostlivosti o deti nie je ochotná poskytovať otcovi dostatočné informácie o deťoch, čo vyplýva zrejme z narušených vzájomných vzťahov s otcom detí, takýto postoj matky však nie je v záujme maloletých detí, čo správne vyhodnotil aj súd prvého stupňa. Dôvody uvedené v odvolaní matky nemajú racionálny základ, naopak len potvrdzujú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti uloženej informačnej povinnosti. Aj rozsah uloženej povinnosti je v súlade s ust. § 24 ods. 5 Zák. o rodine, pričom úvahy matky o možnom zneužití poskytnutých informácii o deťoch zo strany otca matka nepodložila žiadnym relevantným dôkazom, ktorý by zakladal dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v matkou napadnutom výroku. S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, o týchto rozhodne súd prvého stupňa, s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.