Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/125/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411216534 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1411216534.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 00 603 147, zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti odporcovi: W. I., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXXX/XX, D., zastúpený: Consilior Iuris s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 47 231 157, o zaplatenie 93,- € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10. decembra 2012, č. k. 24C/13/2012-123, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. januára 2013 č. k. 24C 13/2012-132 z m e ň u j e tak, že návrh z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. januára 2013 č. k. 24C 13/2012-132 / týmto bolo opravené v zmysle § 164 O.s.p. záhlavie napadnutého rozsudku / uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 93 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 93,- € od 20.05.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že osobné motorové vozidlo zn. C. N., E.: D.- XXX M., ktorého prevádzkovateľom ako aj vodičom bol odporca, bolo dňa 04.05.2011 o 18.35 hod. na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, odtiahnuté v Bratislave z Blumentálskej ulice. Faktický odťah vozidla vykonala spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá vykonáva odťahy motorových vozidiel na základe dodatku č. 3 k zmluve č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby zo dňa 13.11.2009. Dôvodom pre odstránenie vozidla bolo porušenie § 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z.- vozidlo bolo odstavené na vyhradenom parkovisku, hoci takéto pre neho nebolo určené. V ten istý deň o 20:55 hod. si vozidlo podľa protokolu o výdaji motorového vozidla prevzal odporca, pričom tento k úhrade nákladov vzniknutých navrhovateľovi odťahom motorového vozidla nepristúpil a s predmetným protokolom si prevzal aj výzvu na úhradu nákladov na odstránenie vozidla. Na základe takto zisteného skutkového stavu, s poukazom na ust. § 40 ods. 1, 4, 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a § 3d ods. 5 písm. d/, § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), súd prvého stupňa právne uzatvoril, že aktívna legitimácia navrhovateľa na uplatnenie nároku je daná skutočnosťou, že mestská časť Bratislava - Staré Mesto (navrhovateľ) je správcom danej komunikácie. V prípade odstránenia vozidla jedine správcovi cesty vzniká nárok na náklady odstránenia voči prevádzkovateľovi vozidla a teda len správca cesty je aktívne legitimovaným na vymáhanie týchto nákladov. V prejednávanom prípade odstránenie predmetného vozidla bolo realizované na základe Dodatku č. 3 k Zmluve o výkone odťahovacej služby (č.l. 10) uzavretej v zmysle § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto ako príkazcom a spoločnosťou Car Towing a.s. ako príkazníkom (Dodatok). Mestská časť Bratislava - Staré Mesto je právnickou osobou, pričom práve s týmto subjektom vstúpil odporca do verejnoprávneho vzťahu a jedine tomuto subjektu je povinný nahradiť náklady spojené s odťahom. Naproti tomu, vzťah medzi správcom komunikácie (navrhovateľom) a spoločnosťou Car Towing, a.s., ktorá samotný odťah technicky realizovala je vzťahom súkromnoprávnym, vzniknutým na základe vyššie uvedeného Dodatku, pričom vzájomné vyporiadanie ich záväzkov spojených s odťahom motorových vozidiel upravuje čl. V Dodatku. Okrem iného súd prvého stupňa zdôraznil, že odporca nie je so spoločnosťou Car Towing, a.s. v žiadnom právnom vzťahu. Pasívnu legitimáciu odporcu pritom odvodzoval od ust. § 40 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. Výšku nákladov na odtiahnutie motorového vozidla, preukazovanú navrhovateľom znaleckým posudkom, súd prvého stupňa určil podľa svojej úvahy, pri ktorej ako smerodajné východisko mu slúžila práve cena odťahu zistená týmto posudkom. Vzhľadom na to, že sa odporca so splnením peňažného dlhu dostal do omeškania, súd prvého stupňa ho v súlade s § 517 ods. 2 OZ zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9, 25 % zo žalovanej sumy. Navrhovateľ si príslušenstvo uplatnil odo dňa márneho uplynutia lehoty splatnosti uvedenej vo Výzve na úhradu nákladov na odstránenie vozidla, teda od 20.05.2011. K jednotlivým námietkam odporcu, ktorými tento spochybňoval zákonnosť vykonaného odťahu súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že správa miestnych komunikácií obcou, mestskou časťou, spadá do okruhu právnych vzťahov súhrnne označovaných ako výkon verejnej moci a správca komunikácie vystupuje pri odstraňovaní vozidla ako orgán verejnej moci, pričom právomoci správcu nemôže zmluvne previesť na iný subjekt. Súd prvého stupňa zastával názor, že iná je však situácia pri faktickom odťahu vozidla. S poukazom na ust. § 141 ods. 1 a 5 písm. b/ zákona o cestnej premávke argumentoval tým, že faktické odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla je vyňaté z režimu verejnoprávnej normy (zákon o správnom konaní), preto nič nebráni tomu, aby bola uvedená činnosť upravená normou súkromnoprávnej povahy. Správca komunikácie je teda oprávnený upraviť svoje zmluvné vzťahy s iným subjektom či už podľa Občianskeho resp. Obchodného zákonníka. Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľ uzavretím Dodatku nepreniesol na spoločnosť Car Towing, a.s. ako podnikateľský subjekt výkon verejnej moci, ale ho týmto len poveril faktickým výkonom odťahu a z tohto dôvodu je Dodatok uzavretý medzi uvedenými subjektmi platný a spoločnosť Car Towing, a.s. bola oprávnená faktický odťah vozidla vykonať. Správnosť takýchto záverov podľa súdu prvého stupňa potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR (ÚS SR) č. III. ÚS 300/07-30, z ktorého o.i. vyplýva, že z oboch právnych predpisov (zákon č. 315/1996 Z.z. v súčasnosti zákon č. 8/2009 Z.z. a zákon č. 135/1961 Zb.) nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol zmluvu o výkone odťahovej služby s podnikateľským subjektom uzavrieť. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru prvostupňový súd poukázal aj na nález ÚS SR III. ÚS 2/01-29. Následne súd prvého stupňa, v rámci vyporiadania sa s námietkami odporcu, uviedol, že v prejednávanej veci nariadil odťah motorového vozidla príslušník mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, identifikačné číslo 179 ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle poverenia starostu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, t. j. osoba oprávnená na nariadenie odťahu, nakoľko v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 2 ods. 1, 2, 4, § 3 ods. písm. e/ a f/ zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícií, § 40 ods. 1, 4 a 5 o cestnej premávke možno príslušníka mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy považovať za orgán oprávnený vydať príkaz na odstránenie vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že o ich náhrade rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca. Súdu prvého vytkol neúplné zistenie skutkového stavu veci a nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa odporcu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci videl odporca v zaujatí stanoviska, že príslušníka mestskej polície možno považovať za orgán oprávnený vydať príkaz na odstránenie vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky. Ak by aj takýto výklad zákona bol správny, podľa odporcu prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie na okolnosť, či mestský policajt aj skutočne o odťahu vozidla rozhodol. Namietol, že prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami odporcu týkajúcimi sa nepreukázanosti žalovanej sumy. Z týchto dôvodov odporca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol, alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že sa s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. V nadväznosti na oprávnenie príslušníka mestskej polície rozhodnúť v mene správcu cesty o odťahu motorového vozidla opätovne poukázal na ust. § 3 ods. 1 písm. e/ nariadenia Hlavného mesta SR Bratislava č. 3/1991, podľa ktorého je starosta mestskej časti oprávnený poveriť príslušníka mestskej polície vykonávaním určitých úloh. Poverenie mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na zabezpečenie odstraňovania vozidiel zo dňa 20.10.2009 je platné, v súlade s právnym poriadkom SR a oprávňuje príslušníka mestskej polície Bratislava - Staré Mesto na rozhodovanie o odstraňovaní motorových vozidiel. V súvislosti s touto problematikou odporca poukázal na rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zo dňa 04.04.2011 č.p.: O.. S tvrdením odporcu, že prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami odporcu týkajúcimi sa nepreukázanosti žalovanej sumy, sa podľa navrhovateľa nemožno v žiadnom prípade stotožniť. Zastával názor, že prvostupňový súd sa s námietkami odporcu týkajúcimi sa výšky uplatnených nákladov vysporiadal dostatočne. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom (t. j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., na ktorom v zmysle § 129 a § 213 ods. 3 O.s.p. opakoval dokazovanie, a to čítaním listinných dôkazov: 1./ Mestská časť Bratislava (MČ BA) - Staré mesto - rozhodnutie o odstránení vozidla (č. l. 7 spisu), 2./ poverenie MČ BA Staré mesto na zabezpečenie odstraňovania vozidiel (č. l. 8 spisu), 3./ osvedčenie o evidencii vozidla s EČ : D. XXXXC (č. l. 9 spisu), 4./ Dodatok č. 3 k zmluve č. 48/2006 a k č. 728/09 o výkone odťahovej služby (č. l. 10 spisu), 5./ Faktúra č. XXXXXXX (č. l. 17 spisu), 6./ Prehľad neuhradených platieb pri prevzatí vozidla na mieste za obdobie 5/2011 (č. l. 18 spisu), 7./ Protokol o odovzdaní vozidla (č. l. 21 spisu), 8./ Výzva na úhradu nákladov na odstránenie vozidla (č. l. 22 spisu), 9./ Predžalobná výzva na úhradu nákladov doručená odporcovi dňa 06.06.2011 (č. l. 24 spisu), 10./ Znalecký posudok č. 3/2011 (č. l. 26 spisu), 11./ Príslušná fotodokumentácia odťahovaného vozidla (č. l. 101, 102 spisu) Po zopakovaní a doplnení dokazovania v zmysle vyššie cit. zák. ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Dôvod zmeny napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa pritom spočíva v tom, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, i keď súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, avšak vec neposúdil správne po právnej stránke. Spornosť súdenej veci je založená na posúdení otázky, či spoločnosť Car Towing, a.s. bola oprávnená na odstránenie vozidla s poukazom na ustanovenie § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a či spoločnosťou Car Towing, a.s. uskutočnené odtiahnutie vozidla odporcu bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená lebo zriadená (§ 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách - cestný zákon). V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „ Správca miestnej komunikácie ( § 3d ods.5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama (správa komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ustanovenie § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho práva), nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Z Dodatku č. 3 k zmluve č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby, ktorý nadobudol platnosť dňom 13.11.2009 a účinnosť dňom 01.01.2010, je zrejmé, že spoločnosť Car Towing, a.s. ako príkazník sa zaviazala pre Mestskú časť Bratislava - Staré Mesto ako príkazcu a správcu komunikácií, na základe rozhodnutia príkazcu alebo inej poverenej osoby o odstránení motorového vozidla, zabezpečovať: 1/ technickú realizáciu odstraňovania motorových vozidiel z miestnych komunikácií, 2/ich prepravu na miesto odstavenia, 3/vyloženie a 4/uskladnenie do ich odovzdania oprávnenej osobe a 5/v mene príkazcu zabezpečovať aj inkasovanie úhrady nákladov na odstránenie motorového vozidla, ktorých výška mala byť stanovená rozhodnutím starostu mestskej časti Bratislava - Staré mesto, keďže príkazca ako správca cesty nemal k dispozícii technické prostriedky potrebné k realizácii činností pri odstraňovaní motorových vozidiel. Zmluvné strany sa dohodli, že za výkon činností definovaných zmluvou patrí príkazníkovi peňažná odplata vo výške 93 € za jeden odťah motorového vozidla. Dodatok č. 3 zmluvy pritom v plnom rozsahu nahradil všetky práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy medzi Mestskou časťou Bratislava - Staré mesto VEPOS Bratislava - Staré mesto a obchodnou spoločnosťou ASTER spol. s.r.o. č. 48/2006, v zmysle ktorej obchodná spoločnosť ASTER spol. s.r.o. vykonávala odstraňovanie motorových vozidiel tvoriacich prekážku cestnej premávky na miestnych komunikáciách III. a IV. triedy v správe mestskej časti Bratislava - Staré mesto. Pokiaľ navrhovateľ odvodzoval nárok na zaplatenie nákladov za výkon núteného odťahu motorového vozidla odporcu od Dodatku č. 3 k Zmluve č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby uzatvorenej medzi navrhovateľom ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou Car Towing, a.s. ako príkazníkom, Dodatok ktorý považoval navrhovateľ a obdobne aj súd prvého stupňa za platne uzavretý, odvolací súd uvádza, že odťah vozidla vykonaný obchodnou spoločnosťou Car Towing, a.s. na základe tejto zmluvy resp. Dodatku č. 3 k Zmluve č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby je protizákonný, a teda neoprávnený. Odvolací súd zastáva názor, že správca verejných komunikácií by mohol zákonom jemu zverený výkon verejnej moci (správy) zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon dovolil alebo priamo ukladal. Z ustanovenia § 3d cestného zákona v spojení s § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. však nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie vozidla je povinný vykonávať jedine správca cesty. Výkladom predmetných ustanovení možno potom dospieť k záveru, že ich úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Spoločnosť Car Towing, a.s. nebola oprávnená vykonať odťah motorového vozidla odporcu, keďže nebola správcom komunikácie, ani právnickou osobou na tento účel správcom zriadenou. Úkon odťahu motorového vozidla bola oprávnená vykonať len Mestská časť Bratislava - Staré mesto, t.j. navrhovateľ, ktorý však, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, k takému úkonu nepristúpil. Je potom zrejmé, že navrhovateľ sa potom nemôže úspešne domáhať zaplatenia nákladov za odťah motorového vozidla odporcu. Pokiaľ teda navrhovateľ ako správca komunikácie zveril zmluvou výkon núteného odťahu obchodnej spoločnosti Car Towing, a.s. postupoval v rozpore so zákonom č. 135/1961 Zb., a preto možno Zmluvu o výkone odťahovacej služby č. 48/2006 v znení Dodatku č. 3 považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Odťah motorového vozidla odporcu bol teda vykonaný v rozpore so zákonom na základe neplatnej zmluvy, a preto nemohla vzniknúť odporcovi povinnosť na náhradu nákladov takto neoprávnene vykonaného núteného odťahu. Zároveň ani navrhovateľovi ako správcovi komunikácie nemohla vzniknúť na základe neplatnej zmluvy pohľadávka na zaplatenie náhrady nákladov tohto nezákonného odťahu. Pokiaľ súd prvého stupňa na podporu správnosti svojich záverov prezentovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazoval na Nález Ústavného súdu SR sp zn. III. ÚS 300/07-30 a na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/01, odvolací súd v tejto súvislosti považuje za nutné uviesť, že Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/01 sa na prejednávaný prípad nevzťahuje (v danej veci Ústavný súd SR rozhodoval o súlade VZN č. 4/1999 mesta Spišská Nová Ves). Ústavný súd v danej veci rozhodol, že VZN ako celok, nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 59 ods. 2 a s čl. 71 ods. 2 Ústavy SR, s § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, s § 2 ods. 1 zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a s § 22 ods. 1 a s § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Podľa § 135 ods. 1 veta prvá O.s.p súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu (nie čiastočným odôvodnením) o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd teda je viazaný tým, že VZN nie je v súlade s Ústavou a zákonmi, a preto podľa odvolacieho súdu daný nález nie je možné aplikovať na toto konanie. Pokiaľ súd prvého stupňa odkazuje na Nález ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008, jeho aplikácia na prejednávaný prípad, ako podpora argumentov a záverov súdu prvého stupňa, je rovnako nesprávna. Ústavný súd v danej veci rozhodol, že právo navrhovateľa na spravodlivé konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 486/05-69 z 27.3.2007 porušené bolo a ktorým tento rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie je právne irelevantný. V danom prípade má odvolací súd za to, že Ústavný súd SR vo svojom náleze vyslovil, že rozhodnutie krajského súdu v tejto časti nie je náležite zdôvodnené (už aj tým, že sa odvoláva na neexistujúce ustanovenie zákona), a tým nespĺňa ani požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces a tým spôsobom bolo porušené s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo navrhovateľa. Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 8 Co 486/05-69 z 27. marca 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). Odvolací súd má zato, že Krajský súd v Bratislave je len v konaní sp. zn. 8 Co 486/05 viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ústavného súdu, aj keď v tretej časti nálezu, v ktorom sa rozsudok krajského súdu ruší, nie je uvedené ustanovenie § 58d ods. 3 zákona o ústavnom súde (Ak Ústavný súd rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, orgán, ktorý vo veci rozhodol, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní je viazaný právnym názorom Ústavného súdu) a je otázne čo za právny názor možno označiť. Celkovým nálezom ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008 sú súdy v zmysle § 135 ods.1 O.s.p viazané len v tom rozsahu, že nedostatok odôvodnenia súdnych rozhodnutí je porušením práva na spravodlivý proces poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nevidel žiadny dôvod rozhodnúť o návrhu navrhovateľa inak, než v súlade so zaužívanou súdnou praxou a judikatúrou Najvyššieho súdu SR, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.