Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/373/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412201522 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412201522.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: P. Č.D., G. XX, XXX XX V., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Patricius Baďura, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala 2, P. O. Box 14, 841 06 Bratislava, pod zn. EX 102/2012, o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.10.2013, č. k. 16Er 457/2012-24, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.10.2013, č. k. 16Er 457/2012-24, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 25.10.2013, č .k. 16Er 457/2012-24, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa návrhu oprávneného, exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok zo dňa 30.04.2010, sp. zn. 233/04/10, vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol dňa 21.08.2009, uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100024100 (ďalej iba "zmluvy"). Súd prvého stupňa skúmal žiadosť o udelenie poverenia v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba "Exekučného poriadku") a ust. § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba "Občianskeho zákonníka"). Rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené uhradiť oprávnenému sumu vo výške 3 298,84 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 08.04.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur. Súd dospel k záveru, že povinnému bola poskytnutá suma 1 345,85 Eur, z ktorej uhradil pred vydaním rozhodcovského rozsudku sumu 274,56 Eur a po vydaní rozhodcovského rozsudku uhradil ďalších 800 Eur. Povinný teda skutočne dlhuje oprávnenému sumu 271,29 Eur. Návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiada vymôcť sumu 2 498,84 Eur, teda vyše 9 - násobok toho, čo mu povinný skutočne dlhuje, pokladá exekučný súd za odporujúci dobrým mravom a tým aj v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre rozpor návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, nakoľko právna úprava v Exekučnom poriadku vyslovene stanovuje žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a neumožňuje iba čiastočné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, súd ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalej poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. 69/2006 a ust. § 100 ods. 1 O. s. p.. Súd podotýka, že poverenie na vykonanie exekúcie nie je súdnym rozhodnutím, nakoľko v zmysle ust. § 251 ods. 4 O. s. p. sa v exekučnom konaní rozhoduje iba uznesením a po právoplatnom zastavení tohto exekučného konania nebude oprávnenému nič brániť podať si na základe rovnakého exekučného titulu nový návrh na vykonanie exekúcie, v rozsahu neodporujúcom dobrým mravom. V zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený s tým, že súd de facto konštatoval, že povinný nemusí za poskytnuté peňažné prostriedky zaplatiť žiadne úroky. Tu považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že poskytovanie úverov je predmetom podnikateľskej činnosti oprávneného a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že oprávnený by mal úver poskytovať bezodplatne. Na podporu svojej argumentácie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.07.2010, sp. zn. 10CoE 95/2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.06.2010, sp. zn. 13CoE 143/2010 a tiež na to, že súd pri hodnotení vymáhanej sumy nevzal do úvahy nárok oprávneného na úroky za poskytnutie úveru. Oprávnený upozornil na ust. § 3 ods. 10 zákona č. 258/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru a na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3co 67/2008, teda ak súd dospel k záveru, že vymáhaná suma je neprimeraná, nie je zrejmé, prečo súd neudelil súdnemu exekútorovi poverenie aspoň v časti. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 140,26 Eur. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ust. § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Exekučné konanie sa začalo dňa 27.01.2012 na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku); exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok zo dňa 30.04.2010, sp. zn. 233/04/10, vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava. Hoci súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predovšetkým z dôvodu, že v návrhu na vykonanie exekúcie žiada oprávnený vymôcť sumu 2 498,84 Eur - 9 - násobok toho, čo mu povinný skutočne dlhuje, pričom udelenie poverenia na vyššie uvedenú sumu je v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva, ale aj v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na potrebu prioritného skúmania právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne, rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom. V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu, alebo z iného právneho vzťahu. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné riadne a náležité odôvodnenie týkajúce sa posúdenia predmetného vzťahu ako spotrebiteľského. Na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení zmluvných dojednaní, na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom iba "smernice"), smernice Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán a bez ohľadu na to, či zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej iba "Obchodný zákonník"), alebo Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pri preskúmavaní exekučného titulu so zákonom odvolací súd zameral svoju pozornosť na rozhodcovský rozsudok, pričom zistil, že v čl. 18. Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s. r. o. (ďalej iba "obchodné podmienky") je upravená rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Obchodné podmienky, odhliadnuc, alebo s prihliadnutím na veľkosť písmen textu, čo vytvára celý text nečitateľným, podľa obsahu čl. 18. obchodných podmienok dokazujú, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, ale "núti" klienta podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa názoru odvolacieho súdu aj rozhodcovská doložka, ktorá by formálne oprávnenému (žalobcovi) poskytovala možnosť podať žalobu na všeobecný súd, alebo rozhodcovský súd, keďže iniciovanie sporu zo strany povinného je možné hodnotiť viac menej iba v akademickej rovine. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v drvivej väčšine veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 18. obchodných podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čím je v rozpore so smernicou. Súd svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Podľa názoru odvolacieho súdu pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je tak význam rozhodcovskej doložky osobitný. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje vnútroštátna úprava spotrebiteľského práva a smernica. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v našom právnom priadku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s vnútroštátnou úpravou spotrebiteľského práva a v rozpore so smernicou. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. V zmysle prílohy smernice ods. 1 písm. q) ide o podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. V tejto súvislosti, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý okruh občianskoprávnych zmlúv prípadne aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu, ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Pod druhom zmluvy sa má na mysli určitá skupina zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Na spotrebiteľské vzťahy sa vždy použijú normy spotrebiteľského práva a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená, či došlo k voľbe práva, alebo či sa jedná o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka. Nakoľko právomoc rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom, ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Ak teda v danej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodca a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby prvostupňový i odvolací súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Z uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinný opätovne rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prihliadne pritom na námietky odvolateľa a uznesenie odôvodní podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.