Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/386/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412201819 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412201819.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľky: H. V., bytom U. X, X. zast. JUDr. Irenou Belišovou advokátkou so sídlom Romanova 1, Bratislava, proti odporcovi: L.. T. V. S.., bytom X. - J. t.č. bytom U. XX, X., zast. Advokátskou kanceláriou Beňová s r. o. so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 3.júna 2013 č.k. 25P 36/2012-197, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti sa mení tak, že odporca je povinný platiť na výživu navrhovateľky v období od 20.2.2012 do 10.4.2013 sumou XXX euro mesačne, ktorú sumu je povinný zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15 dňa v mesiaci. Zročné výživné za obdobie od 20.2.2012 do 10.4.2013 vo výške XXX,XX euro je odporca povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa návrh navrhovateľky z a m i e t a . Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18.6.2007 č.k. 19C 157/2004- 158, vo výroku o výživnom. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 3.júna 2013 č.k. 25P 36/2012- 197 zaviazal odporcu platiť na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným zo sumy XXX,XX euro na sumu XXX euro mesačne od 20.2.2012. Zročné výživné za obdobie od 20.2.2012 do 3.6.2013 vo výške XXX,XX euro uložil odporcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Do zročného výživného odporcovi započítal X.XXX euro. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 18.6.2007 č.k. 19C 157/2004- 158 vo výroku o výživnom. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol, konanie o vzájomnom návrhu odporcu zastavil. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie výroku vo výživnom odôvodnil ust. § 62 ods. 1,2 § 73 ods. 1 § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2007 došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky v zmysle zvýšenia jej odôvodnených potrieb v súvislosti s jej fyzickým vekom ako aj štúdiom. Pokiaľ ide o štúdium navrhovateľky, zohľadnil jej prestup z gymnázia na súkromnú obchodnú akadémiu zo zdravotných dôvodov. Pokiaľ išlo o ďalší prestup vo štvrtom ročníku na inú súkromnú obchodnú akadémiu (L.), tento nezohľadnil po zistení rozporu v tvrdeniach navrhovateľky ohľadne výšky školného. Námietky odporcu týkajúce sa dĺžky štúdia navrhovateľky nezohľadnil majúc za to, že navrhovateľka nielen vlastnou vinou neukončila štúdium načas, prispeli k tomu aj iné okolnosti vyplývajúce z celkového rodinného prostredia. Určené výživné vo výške XXX euro mesačne považoval za primerané ako odôvodneným potrebám navrhovateľky, tak aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu. Čo sa týka možností a schopností odporcu mal za to, že odporca schopnosťami disponuje a zároveň ak by prejavil dostatočný záujem, mal aj možnosti sa zamestnať. Zdôraznil, že je vysokoškolský vzdelaný človek, ktorý sa doposiaľ niekoľko rokov žiadnym spôsobom nepokúšal nájsť si zamestnanie tvrdiac, že mu to vyhovuje. Tento argument možno akceptovať iba v prípade, keby nemal vyživovaciu povinnosť, v priebehu konania napokon preukázal, že schopností má, pretože sa stal spoločníkom v obchodnej spoločnosti a sám predpokladá, že spoločnosť bude prinášať zisk. Zmenu pomerov na strane navrhovateľky a teda aj povinnosť odporcu prispievať na navrhovateľku zvýšeným výživným ustálil dňom podania návrhu. Od podania návrhu do rozhodnutia vyčíslil zročné výživné, toto uložil odporcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť, zaviazať navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že nedostatočne posudzoval dôvodnosť navrhovateľkou uvádzaných výdavkov, keď z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, ktoré z navrhovateľkou tvrdených výdavkov považoval za dôvodné a ktoré nie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je tak v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., tak isto je aj v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivé konanie. Súd prvého stupňa taktiež nedostatočne posúdil otázku jeho schopností a možností a to, predovšetkým vzhľadom na jeho vek, ktorý mu znemožňuje sa zamestnať na pracovnej pozícií s lepším finančným ohodnotením ako mu bolo prezumované súdom v roku 2007. Naviac závery súdu prvého stupňa považoval za zmätočné, keď na jednej strane súd poukázal na správu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny z ktorej vyplýva, že počas evidencie mu neboli zo strany úradu ponúknuté žiadne voľné pracovné miesta, na druhej strane súd konštatoval, že disponuje schopnosťami a možnosťami, ktoré mu umožňujú nájsť si zamestnanie s vyšším pracovným ohodnotením. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že sa stal spoločníkom v obchodnej spoločnosti, vychádzal pri rozhodovaní len z hypotetických záverov o jeho potencionálnych príjmoch do budúcna. Súd prvého stupňa sa rovnako dostatočne nevysporiadal ani s majetkovými pomermi na strane matky navrhovateľky, keď sa uspokojil výhradne s tvrdeniami o výške príjmov matky navrhovateľky uvádzaných navrhovateľkou. Za ďalšie pochybenie prvého stupňa považoval, že sa dostatočne nevysporiadal ani s nezodpovedným prístupom navrhovateľky k štúdiu, pre ktorý je navrhovateľka aj napriek jej 20-tim rokom stále žiačkou štvrtého ročníka strednej školy. V tomto smere poukázal aj na správu riaditeľky strednej obchodnej akadémie L.-W., ktorú priložil k odvolaniu z ktorej vyplýva, že navrhovateľka nenavštevovala školu v dostatočnom rozsahu, nemá uzavreté známky zo žiadneho predmetu, pričom v písomnej forme maturity, ktorá sa uskutočnila v apríli 2013 navrhovateľka neuspela a teda nemohla sa zúčastniť ani ústnej formy maturity. Vo vzťahu k posudzovaniu zmeny pomerov súd prvého stupňa nevenoval pozornosť ani zmene v podobe schopností a možností navrhovateľky v súvislostí s ust. § 43 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa jeho názoru na strane navrhovateľky došlo k zmene v podobe nadobudnutia veku 20 rokov ako aj nadobudnutia schopností a možností podieľať sa na svojich výdavkov, ako aj výdavkov v domácností, v ktorej žije prostredníctvom jej brigádnickej činnosti. Podaním zo dňa 7.3.2014 odporca oznámil, že na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 16C 415/2013 prebieha konanie o zrušení jeho vyživovacej povinností k navrhovateľke, v rámci ktorého konania zistil, že navrhovateľka podľa výsledkov lustrácie súdu na sociálnu poisťovňu je vedená od 11.4.2013 ako zamestnanec spoločnosti Q. A. (U. G. U. G.. C.. ) z čoho jednoznačne vyplýva, že v čase rozhodovania o výživnom už bola schopná sa sama živiť a musela mať príjem z pracovného pomeru. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 § 75 ods. 1 zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičov, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného zo strany odporcu z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb navrhovateľky ako aj z hľadiska schopností a možností jej rodičov na výživu, ktorých bola odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na navrhovateľku t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV rozsudkom zo dňa 18.6.2007 č.k. 19C 157/2004-158, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené, výživné na navrhovateľku bolo určené sumou 165,96 euro. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa je toho názoru, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej a výraznej zmene pomerov, keď jej odôvodnené potreby od roku 2007 sa nesporne zvýšili, či už v súvislosti s fyzickým vekom alebo so štúdiom. Pokiaľ ide o priebeh štúdia navrhovateľky, tento odvolací súd vyhodnotil zhodne ako súd prvého stupňa a štúdium navrhovateľky na strednej obchodnej akadémií považoval za sústavnú prípravu na budúce povolanie a to do 10.4.2013 po preukázaní v rámci odvolacieho konania, že uvedeným dňom sa stala navrhovateľka zamestnancom spoločnosti Q. A. U. G.. C.., čím sa stala schopná sama sa živiť. Pri rozhodovaní prihliadol i na vyjadrenie strednej obchodnej akadémie L.G.-W. zo dňa 19.2.2014, ktoré si odvolací súd v rámci doplnenia dokazovania vyžiadal. Z predmetného vyjadrenia vyplýva, že navrhovateľka v školskom roku 2012-2013 mala vymeškaných celkovo 275 hodín. Uvedená výška absencie bola kvôli zdravotným problémom. Navrhovateľke z uvedeného dôvodu bol povolený upravený študijný plán. Navrhovateľka v marci 2013 absolvovala písomné maturitné skúšky zo slovenského a anglického jazyka, ktoré zvládla, praktickú časť odbornej zložky, ktorú vykonala 9.4.2013 vykonala neúspešne. Keďže jej zdravotné problémy pretrvávali, bola jej povolená doklasifikácia a to do 14.10 2013. Na túto nedostavila, preto jej štúdium bolo od 15.10.2013 prerušené. Z uvedeného dôvodu odvolací súd neprihliadol na tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľky, že si navrhovateľka chce strednú školu ukončiť, ani na jej tvrdenie o gravidite navrhovateľky, ktorá jej sťažuje možnosti školu ukončiť. V tomto smere pokiaľ ide o ukončenie štúdia sa odvolací súd stotožnil s názorom odporcu, že navrhovateľka neprejavila dostatočný záujem o ukončenie svojho štúdia a dokonca pred dokončením štúdia dala prednosť viacmesačnej návšteve príbuzných v zahraničí. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ustálil povinnosť odporcu prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným od 20.2.2012 t.j. od podania návrhu navrhovateľky do 10.4.2013, t.j. do doby, kedy sa navrhovateľka zamestnala. Tým, že ide o sporové konanie a predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného a nie návrh na odporcu zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľke, odvolací súd viazaný predmetom konania v danom konaní rozhodol o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného od 11.4.2013, z ktorého dôvodu jej návrh na zvýšenie výživného od 11.4.2013 zamietol. O zrušení vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku rozhodne Okresný súd Bratislava IV, na ktorom pod sp. zn. 16C 415/2013 na základe návrhu odporcu prebieha konanie o zrušenie výživného na navrhovateľku. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu, toto odvolací súd vyhodnotil ako účelové. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa spĺňa kritériá uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vo vzťahu ako k odôvodneným potrebám navrhovateľky, tak aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu. Možnosti a schopnosti odporcu odvolací súd vyhodnotil zhodne ako súd prvého stupňa. Aj odvolací súd je toho názoru, že odporca v konaní nepreukázal žiaden relevantný objektívny dôvod pre ktorý nepracuje. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie, ovláda dva cudzie jazyky, nemá zdravotné problémy. Od roku 2007 je nezamestnaný, od 18.5.2007 do 17.6.2007 bol evidovaný na úrade práce, vyradený pre nespoluprácu, od 24.10.2007 do 1.6.2008 opätovne evidovaný a opätovne vyradený pre nespoluprácu. Od 1.6.2008 do 2.5.2012 odporca nepracoval, nebol evidovaný na úrade práce. Podľa tvrdenia odporcu si prácu ani nehľadal, žil s partnerkou spoločnej domácností, tejto pomáhal pri stavbe jej rodinného domu, jeho partnerka ho živila, stav mu vyhovoval. K námietkam odporcu o zmätočných záveroch súdu prvého stupňa v súvislostí s jeho konštatovaním, že zo strany úradu práce mu neboli ponúknuté žiadne voľné pracovné miesta, napriek tomu podľa názoru súdu disponuje schopnosťami a možnosťami, ktoré mu umožňovali nájsť si zamestnanie, odvolací súd dodáva, že v uvedenom konštatovaní súdu nie je žiaden rozpor, keďže zo správy z úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 7.1.2013 založenej v spise vyplýva, že odporcovi síce nebolo ponúknuté žiadne konkrétne voľné pracovné miesto, odporca však vo svojej žiadosti uviedol záujem iba o prácu vysokoškolského pedagóga. K ďalším námietkam odporcu uvedeným v odvolaní odvolací súd dodáva, že odporca vyčíta navrhovateľke rozporné tvrdenia, nepreukázanie jej nákladov, spochybňuje zárobkové a majetkové pomery matky navrhovateľky, namieta nepreskúmateľnosť, zmätočnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, pritom je to práve odporca, ktorý v konaní transparentným spôsobom nepreukázal z čoho žije ako dlhodobo nezamestnaný. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa za účelovú obranu odporcu považoval jeho tvrdenie, že doposiaľ ho živila jeho partnerka poberajúca starobný dôchodok vo výške XXX,XX euro. Rovnako nie je možné uveriť, že odporca bezplatne len ako životný partner v rámci výpomoci viedol webovú stránku V. S. bezplatne, písal blogy pre kliniku a vystupoval v diskusiách. To, že nebol vedený v pracovnom pomere s V. S., ktorú do 28.2.2013 prevádzkoval na základe živnosti syn jeho partnerky neznamená, že nemal z uvedenej činnosti, ktorú nesporne vykonával príjem. S poukazom na uvedené, vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v časti určenia výšky výživného zo strany odporcu na navrhovateľku v období od 20.2.2012 do 10.4.2013 podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Od 11.4.2013 návrh navrhovateľky ako nedôvodný, keďže už nie je odkázaná na výživu zo strany odporcu zamietol, v tomto smere rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.