Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/15/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412202664 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412202664.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: K.. W. N., W.Á. U., D. U. XX, D., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, Klincová 35, Bratislava proti odporcovi: D.. S. N., D. J. X, D., štátny občan SR, zastúpený AK FARDOUS PARTNERS,s.r.o. Hlavná 6, Šaľa, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým A. N.: C., R.. XX.XX.XXXX O. A. R.. XX.XX.XXXX, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 01.10.2013, č.k. 15P/55/2012-171, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - rozviedol manželstvo navrhovateľky MZ.. W. N., W.. U., R.. XX.XX.XXXX a odporcu D.. S. N., R.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Bratislave X., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava X., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX , - maloleté A. N. - C.W., R.. X.X.XXXX O. A., R.. XX.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, - odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej C., R.. XX.XX.XXXX sumou XXX euro mesačne a maloletej A., R.. XX.XX.XXXX sumou XXX euro mesačne, vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode, - styk odporcu s maloletou C., R.. XX.XX.XXXX upravil na každý párny kalendárny týždeň od piatka od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou jarných, letných, jesenných prázdnin a veľkonočných a vianočných sviatkov, - styk odporcu s maloletou A., R.. XX.XX.XXXX upravil na každý párny týždeň od utorka od skončenia vyučovania do 18.00 hod. , na každý párny kalendárny týždeň od piatku od skončenia vyučovania nepretržite do nedele do 18.00 hod. a na každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od skončenia vyučovania do 18.00 hod. a od štvrtku od skončenia vyučovania do 18.00 hod., pričom maloletú si odporca prevezme v školskom zariadení a po skončí styku odovzdá navrhovateľke v mieste bydliska maloletej s výnimkou jarných, letných, jesenných prázdnin a veľkonočných a vianočných sviatkov. - styk odporcu s oboma maloletými deťmi upravil počas jarných prázdnin na každý párny kalendárny rok od soboty od 10.00 hod. nepretržite do nasledujúceho piatku do 19.00 hod., počas veľkonočných sviatkov na každý nepárny kalendárny rok v čase od štvrtka predchádzajúcemu Veľkonočnému piatku od 16.00 hod. do konca školských prázdnin do 16.00 hod., počas letných prázdnin na každý kalendárny rok v prvý, štvrtý, piaty, deviaty prázdninový týždeň, pričom prázdninový týždeň začína prvým prázdninovým pondelkom o 9.00 hod. a končí nedeľou daného týždňa o 19.00 hod., počas jesenných prázdnin na každý nepárny kalendárny rok odo dňa predchádzajúceho prvému dňu jesenných prázdnin od skončenia vyučovania do posledného dňa jesenných prázdnin do 18.00 hod., pričom maloletú A. vyzdvihne odporca v školskom zariadení a maloletú C. v mieste jej bydliska, počas Vianočných sviatkov na každý nepárny kalendárny rok od 26.12. od 10.00 hod. nepretržite do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., na každý párny kalendárny rok od 24.12. od 18.30 hod. nepretržite do 26.12. do 10.00 hod., na každý nepárny kalendárny rok od 1.1. od 10.00 hod. do posledného dňa určených Vianočných prázdnin do 18.00 hod. s tým, že odporca maloleté deti vyzdvihne v mieste ich bydliska okrem prípadov, kedy ich vyzdvihne v školskom zariadení, - navrhovateľke uložil povinnosť deti na styk riadne a včas pripraviť, - deklaroval, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie v otázke navrhovaného rozvodu manželstva účastníkov právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods.1, § 24 ods.1 Zákona o rodine, ust. § 113 ods.1 O.s.p. a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. V časti konania o úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom z manželstva na čas po rozvode, ktoré je podľa ust. § 113 ods.1 O.s.p. spojené s konaním o rozvod manželstva vec právne posúdil podľa § 24 ods.1,2,3,4, § 62 Zákona o rodine, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a oboch rodičov určil za zástupcova správcov majetku oboch detí ( poukazujúc na to, že v konaní neboli zistené dôvody, pre ktoré by obaja rodičia rodičovské práva a povinnosti nemali i naďalej vykonávať ). Pokiaľ ide o výšku výživného, po vykonanom dokazovaní pri zohľadnení zákonných kritérií podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine považoval sumu XXX euro na maloletú C. a XXX euro na maloletú A. za primeranú vzhľadom na ich vek a potreby. Konštatoval, že navrhovateľkou navrhované výživné v sume XXX euro a XXX euro je pri príjme odporcu X.XXX,XX eur netto neprimerane vysoké a likvidačné. Z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že odporca má aj iný príjem ako z pracovnej činnosti, výška tohto príjmu zodpovedá jeho vzdelaniu a nie je sporná a v konaní ani neboli preukázané majetkové a osobné pomery odporcu vedúce k záveru, že odporca má vyšší životný štandard a má príjem zo svojho majetku. Výdavky odporcu na hypotekárny príjem, spotrebné úvery, stavebné sporenie boli v konaní preukázané v rovnakej výške ako výdavky navrhovateľky na bývanie, úvery, rekonštrukcie. Súd prvého stupňa konštatoval, že majetkové pomery navrhovateľky sú lepšie, keďže jej príjem je vyšší a vlastní aj ďalší byt okrem toho, v ktorom býva s maloletými deťmi. Mal za to, že aj tieto okolnosti napriek tomu, že navrhovateľka má deti zverené, je potrebné zohľadňovať pri porovnaní možností a schopností oboch rodičov. Podľa názoru súdu prvého stupňa je potrebné naviac zohľadniť aj vek detí, u ktorých výdavky budú rásť, a teda sa bude zvyšovať úmerne tomu aj vyživovacia povinnosť rodičov. Pri rozhodovaní o výživnom je potrebné zohľadniť aj náklady odporcu na deti v čase, keď sa u neho nachádzajú, a to s poukazom na to, že maloleté deti sa s otcom pravidelne stretávajú, navštevujú ho a styk odporcu s deťmi je upravený široko. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní neakceptoval argument navrhovateľky poukazujúcej na majetkové pomery partnerky odporcu. Odporca nemá so svojou partnerkou vzájomnú vyživovaciu povinnosť, nie sú manželia a pokiaľ partnerka odporcu uhrádza jeho potreby, resp. má také pomery, ktoré jej umožňujú nepracovať, nemôže sa táto skutočnosť premietať do výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti uloženej odporcovi. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že rozvodom manželstva zaniká ekonomické spoločenstvo manželov, celkovo sa mení ekonomická situácia rodiny, nakoľko dochádza k poklesu príjmu pre rodinu a k zmene štruktúry výdavkov u bývalých manželov ( keďže každý z nich si musí po zániku spoločnej domácnosti hradiť svoje výdavky na bývanie, na stravu a pod.). Rozhodnutie o úprave styku odporcu s maloletými deťmi súd prvého stupňa právne odôvodnil § 25 ods. 2 Zákona o rodine čiastočne akceptujúc zhodný návrh účastníkov a konštatujúc, že o úprave styku rozhodol tak, aby bol zabezpečený pravidelný a dostatočný rozsah stretnutia odporcu s deťmi nielen v bežný rok, ale aby bola zachovaná pravidelnosť a dostatočný časový priestor aj počas sviatkov a prázdnin. Pokiaľ ide o styk odporcu s maloletou Viktóriou ( navrhovateľka chcela ponechať túto otázku na rozhodnutie maloletej, s čím odporca nesúhlasil) súd prvého stupňa dospel k záveru, že pre obe strany ( tak dieťa ako i rodiča) je určenie pravidiel stretnutí významné a má to vplyv na režim dieťaťa ako aj zabezpečuje to istotu stretávania. Právo stretávania je právom druhého rodiča participovať na výchove dieťaťa prostredníctvom osobnej starostlivosti a súd prvého stupňa nepovažoval za správne, aby sa zohľadňovala len vôľa dieťaťa určovať, kedy sa s druhým rodičom stretne. Čo sa týka vianočných sviatkov súd prvého stupňa rozdelil stretnutia rovnako obom rodičom podľa daného kalendárneho roka, nakoľko takúto úpravu považoval za vhodnú a z hľadiska rozsahu aj spravodlivo vyváženú. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.. Proti výrokom rozsudku v časti, v ktorej súd určil výšku vyživovaciu povinnosť odporcu ( otca ) voči maloletým deťom narodeným z manželstva a proti výroku o úprave styku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka ( matka mal. detí) namietajúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec nesprávne právne posúdil tým, že nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Navrhovateľka poukázala na to, že návrhom žiadala o určenie výživného na maloleté deti vo výške XXX euro, resp. XXX euro mesačne a riadne tento návrh odôvodnila a dokladovala. Namietala objektivitu v konaní zistenej výšky príjmov odporcu v sume X.XXX euro, keď príjem otca je vyšší minimálne o diéty za zahraničné služobné cesty, ktoré pravidelne mesačne absolvuje minimálne v rozsahu cca 5 dní v mesiaci. Odporca zavádzal súd prvého stupňa i pri vyčísľovaní pravidelných nákladov vynakladaných na maloleté dcéry, keď svoje tvrdenia žiadnym listinným dôkazom nepreukázal. Maloletá Viktória sa s odporcom stretáva výnimočne, odmieta prespávať v byte jeho priateľky a aj tráviť dlhší čas s otcom. Odporcovi po odpočítaní nákladov na úver vo výške XXX euro mesačne ( keď iné náklady v konaní nepreukázal) disponuje sumou v minimálnej výške XXX euro mesačne, teda sumou niekoľkonásobne vyššou než navrhovateľka. Priateľka odporcu podniká, je konateľkou a spoločníčkou spoločnosti K. , I..W..V.. organizujúcou rôzne pobyty, vzdelávacie krúžky a súčasne vykonáva i realitnou činnosť. Jej ekonomická situácia je iná než opisoval odporca na pojednávaní vo veci. Súd prvého stupňa pri rozhodnutí neprihliadal, že je to práve matka , ktorá celý svoj príjem používa na hradenie nákladov na bývanie, úverových splátok, výživného na deti a ostatných potrieb detí. V súčasnosti na maloleté dcéry vynakladá mesačne čiastku X.XXX O. X.XXX euro. Navrhovateľka poukázala ďalej na to, že prežíva tlak zo strany odporcu nielen pri úprave rodičovských práv a povinností, ale aj budúceho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, odporca ju žiada o vyplatenie vyrovnacieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v sume viac ako XX.XXX euro, zastrašuje ju tým, že prestane uhrádzať úverové splátky vo výške XXX euro mesačne i keď vie, že opísaným spôsobom by ju finančne zaťažil tak, že by nebola schopná uhrádzať všetky existujúce náklady, ktoré ponechal na ňu. Navrhovateľka v odvolaní ďalej poukázala na obsah svojho návrhu zo dňa 30.09.2013, v ktorom navrhla úpravu styku odporcu s maloletými deťmi, ktorý prvostupňový súd akceptoval len v rozsahu návrhu odporcu na úpravu styku. Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím neakceptoval prejavenú vôľu maloletej Viktórie, ktorá odmieta návrh na úpravu styku. Maloletá je vyspelé dievča s početnými záujmami, s primeraným okruhom priateľov, školskými povinnosťami a podobne. Odporca i súd len prehliadal pri určení styku maloletej C. s odporcom záujmovú činnosť, ktorú vykonáva práve v poobedia po škole, ako aj jej účasť na vystúpeniach, súťažiach, či tréningoch počas víkendov. Do dnešného dňa sa maloletá C. pravidelne s otcom stretáva podľa ich dohody a nikdy nevznikla situácia, že by sa s odporcom nedohodla. Poukazujúc na § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 ods. 1 O.s.p. navrhovateľka zdôraznila, že na názor maloletého dieťaťa spôsobilého vyjadriť svoju vôľu, je potrebné prihliadnuť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo pre maloletú Viktóriu sklamaním a nevytvára sa ním istota stretávania sa odporcu s maloletou dcérou, len revolta staršej dcéry voči navrhovateľke, odporcovi, ako i direktívnemu rozhodnutiu súdu. Na základe uvedeného navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ( vo výroku o výške výživného a úprave styku odporcu s maloletými deťmi) zmenil tak, že jej odvolaciemu návrhu v plnom rozsahu vyhovie. Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odporca uviedol, že v rámci konania vydokladoval svoj príjem potvrdením o príjme od svojho zamestnávateľa. Diéty ktoré má, nie sú zložkou príjmu a slúžia na zabezpečenie stravy počas služobnej cesty. Je si vedomý skutočnosti, že náklady na výživu a výchovu maloletých detí nie sú zanedbateľné, avšak navrhovateľkou požadované výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí a ani možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na jeho strane. V konaní uviedol reálne vynakladané výdavky na maloleté deti ktoré mal, nakoľko počas letných prázdnin boli deti u neho v prvý a posledný júlový týždeň a prvý a posledný augustový týždeň. Jeho partnerka nemá vyživovaciu povinnosti voči obom deťom. Na chod spoločnej domácnosti, ktorú s ňou v súčasnosti vedie prispieva sumou 200 euro. Okrem výdavkov na úhradu úverov a na zabezpečenie bytu, ktorý užíva navrhovateľka, má aj výdavky spojené s bývaním, výdavky na spotrebný úver použitý na rekonštrukciu ( izba pre maloleté v rámci domácnosti jeho partnerky) vo výške asi XX euro a XXX euro na stravu v práci a nákupy. Otázka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nie je právne významná pre určenie vyživovacej povinnosti, nakoľko ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Aj po jeho vyporiadaní zostanú majetkové pomery účastníkov nezmenené. Určená suma výživného je adekvátna a postačuje na pokrytie odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom aj nad tento rámec prispieva maloletým deťom na ich záujmy a aktivity. Pokiaľ ide o styk , odporca sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že je dôležité určenie pravidiel stretnutí z titulu zabezpečenia režimu dieťaťa a istotou stretávania sa otca s maloletými. Maloletá C.Ó. je vo veľkej miere ovplyvnená negatívnym postojom navrhovateľky voči odporcovi - práve preto je dôležité, aby bol styk odporcu s maloletou Viktóriou pevne určený. Navrhovateľka svojim konfliktným správaním vytvára napätú atmosféru, pričom pred deťmi osočuje otca, jeho rodinou a aj priateľku. Svojimi negatívnymi, často vulgárnymi vyjadreniami na adresu odporcu ovplyvňuje postoj staršej dcéry, pričom zo seba robí obeť danej situácie. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky navrhol, aby výška výživného bola určená v čo najvyššej možnej miere s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj príjmy oboch rodičov. Vo veci úpravy styku otca s maloletými deťmi odporučili brať do úvahy názor detí prezentovaný pri návšteve v rodine dňa 22.08.2013. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa ust. § 24 ods.1,2,3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v časti napadnutej odvolaním , v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v častiach, v ktorých súd prvého stupňa pri rešpektovaní zásad uvedených v ust. § 62, § 75, § 24 Zákona o rodine určil vyživovaciu povinnosť odporcu k obom maloletým deťom a určil i rozsah jeho styku s maloletými deťmi, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľka čiastočne zopakovala i v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Pre doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa udáva, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností ich rodičov, na výživu ktorých sú obe deti plne odkázané. Prvostupňovým súdom určená výška výživného, ktorou bol odporca ( otec maloletých detí ) zaviazaný prispievať na ich výživu, podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na mal. dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám maloletých vo veku 14 a 8 rokov, ako aj v konaní zisteným pomerom rodičov, pri zohľadnení práva maloletých detí sa podieľať na životnej úrovni rodičov, ale aj ich práva na uspokojovanie základných životných potrieb. Súd prvého stupňa v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, prijal správne skutkové závery a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa pri prihliadnutí na príjem oboch rodičov, ich majetkové pomery , skladbu ich výdavkov, ako i rozsah a výšku odôvodnených potrieb maloletých detí stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o tom, že určená výška výživného zo strany odporcu, pri zohľadnení rovnako existujúcej vyživovacej povinnosti navrhovateľky a prispievania štátu ( formou rodinných prídavkov ) postačuje na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletých detí. K matkou v konaní prezentovaným nákladom na maloleté deti ( vo výške od 1.100 do 1.300 euro mesačne ) treba uviesť, že tieto nezodpovedajú jednak možnostiam na strane oboch rodičov a ani ich životnej úrovni. Na odvolacie námietky navrhovateľky smerujúce k objektivite skutkových zistení o výške príjmu odporcu odvolací súd neprihliadol, keďže z v konaní zaobstaraných listinných dôkazov od zamestnávateľa odporcu ( C. D. ) iné skutkové zistenia nevyplývajú. Súd prvého stupňa správne neprihliadol i na výšku diét vyplácaných odporcovi počas trvania pracovných ciest zamestnávateľom, keďže toto plnenie nepredstavuje zložku mzdy za výkon práce, ale je určené na uspokojenie potrieb zamestnanca počas pracovnej cesty. Rovnako nemohol súd prvého stupňa prihliadať ani na majetkové a zárobkové pomery súčasnej partnerky odporcu, ktorá nemá vyživovaciu povinnosť ani k maloletým deťom odporcu ani k odporcovi samotnému. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa upravujúce styk otca s oboma maloletými deťmi odvolací súd ako prvoradé poznamenáva, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce v dôsledku zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času. V prípade maloletého dieťaťa a jeho úpravu stretávania sa s rodičom ktorému nebolo zverené, je pri úprave rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav, citové väzby a v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Odvolací súd sa zhodol s názorom súdu prvého stupňa v tom, že v prejednávanom prípade je nutné upraviť styk otca s oboma deťmi súdnym rozhodnutím, ktorý súd prvého stupňa upravil tak, aby bol zabezpečený pravidelný a dostatočný rozsah stretnutí odporcu s oboma dcérami. K odvolacej námietke navrhovateľky o nerešpektovaní názoru maloletej C. udáva, že v danom konaní je oboma stupňami súdov rešpektované právo maloletej Viktórie vyjadriť sa k tejto otázke ( § 43 Zákona o rodine, § 100 ods. 3 O.s.p.); uvedené však neznamená povinnosť súdu vyjadreniu maloletého dieťaťa za každých okolností vyhovieť. Súd prvého stupňa ( a i odvolací súd ) pristúpil k zhodnoteniu výsluchu maloletej Viktórie diferencovane, a práve s poukazom na konkrétne okolnosti daného prípadu zvážil potrebu i napriek v konaní prezentovanému názoru maloletej o rozsahu jej styku s otcom ( ktorý požadovala neupraviť a ponechať na dohode) autoritatívne rozhodnúť vychádzajúc z úvahy, že práve takáto forma rozhodnutia vnesie do styku otca s maloletou isté pravidlá. K odvolacím námietkám matky poukazujúcej na mimoškolské a záujmové aktivity maloletej Viktórie po školskom vyučovaní poznamenáva, že tieto rozsah styku určený na každý párny víkend od piatka od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod. nemôže narušiť. Úprava styku otca s maloletou počas školského roka určená na každý druhý párny víkend neznamená, že maloletá je nútená vzdať sa svojich aktivít počas týchto dní, kedy by tieto mal odporca dcére bez akýchkoľvek výhrad umožniť. Odvolací súd vo vzťahu k určeniu rozsahu styku otca s oboma deťmi počas prázdnin a sviatkov udáva, že súd prvého stupňa v tejto otázke rozhodol správne a styk s deťmi v čase, kedy majú maloleté deti viac voľna rozdelil rovnovážne a vyvážene. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.