Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/320/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412208005 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412208005.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti odporcovi: Z. S., E.. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, P. O., o zaplatenie 5.663,47 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 01.marca 2013, č.k. 24C 201/2012-89, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 250,39 Eur. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zo dňa 01. marca 2013, č.k. 24C 201/2012-89 uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.663,47 Eur spolu s riadnym úrokom vo výške 12,35 % ročne z istiny 5.185,22 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 5.185,22 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania spolu v sume 889,85 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak podľa § 497 ods. 1, § 502 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka v spojení s § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel dňa 04.04.2007 s odporcom Zmluvu o splátkovom úvere č. 0631285567 (ďalej len „zmluva o úvere“); predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi v sume 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) pri úrokovej sadzbe 12,35 % ročne, ktorý úver sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.719,- Sk po dobu 95 mesiacov vždy k 20.dňu v kalendárnom mesiaci do 20.03.2015; ktorý záväzok odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa v lehote splatnosti nesplnil, a preto právny predchodca navrhovateľa postúpil vzniknutú pohľadávku voči odporcovi v sume 5.663,47 Eur (pozostávajúcu zo splatnej istiny v sume 5.185,22 Eur a úroku z omeškania v sume 478,25 Eur) Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2010 na navrhovateľa. Tvrdenia odporcu; že sa v čase uzavretia zmluvy o úvere nachádzal vo výkone väzby a pri uzavretí zmluvy o úvere bol predložený doklad totožnosti, ktorý mu nepatrí; posúdil ako nepreukázané a neprihliadol na ne, keď vykonaným dokazovaním zistil, že odporca bol umiestnený v Ústave na výkon väzby v čase od 08.04.2007 do 17.07.2007, t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere sa nenachádzal vo výkone väzby, a pri podpise zmluvy o úvere bol predložený občiansky preukaz vydaný na meno odporcu, ktorý síce nahlásil jeho odcudzenie, avšak až dňa 21.08.2008, t.j. takmer rok a pol po uzavretí zmluvy. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania v ním uplatňovanej výške 9% ročne z istiny 5.185,22 Eur od 22.12.2010 (deň nasledujúci po postúpení pohľadávky na navrhovateľa) do zaplatenia, keď v prvý deň omeškania odporcu bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 339,50 Eur a trov právneho zastúpenia spolu v sume 500,35 Eur za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia + podanie návrhu na začatie konania vo výške 2 x 200,85 Eur + 20% DPH, ako aj režijný paušál 2 x 7,63 Eur + 20% DPH), keď za úkon právnej služby - vyjadrenie k odporu náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, nakoľko tento úkon nepovažoval za úkon právnej služby potrebný na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zrušenia. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 1 písm. d/ O.s.p.) a v neposlednom rade doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 1 písm. e/ O.s.p.). Dôvodil, že aj keď mal na výkon väzby nastúpiť až dňa 08.04.2007, tak samotnej väzbe predchádzalo množstvo úkonov spojených s obmedzením jeho osobnej slobody, vrátane pobytu v cele predbežného zadržania až po návrh na vzatie do väzby, vzhľadom na čo je presvedčený, že už v čase uzavretia zmluvy o úvere bol obmedzený na svojej osobnej slobode, a preto nemohol predmetnú zmluvu o úvere uzatvoriť. Vzhľadom na uvedené, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vyžiadať si listinné dôkazy preukazujúce jeho zadržanie a umiestnenie v cele predbežné zadržania na Račianskej ul. v Bratislave, ako aj listinné dôkazy o pohyboch na úverovom účte, keďže muselo dochádzať k výberom z tohto účtu, resp. vkladom na účet, ktoré úkony on nemohol realizovať, nakoľko bol odo dňa 08.04.2007; tak ako to konštatoval i súd prvého stupňa; umiestnený v Ústave na výkon väzby na Chorvátskej ul. 5 v Bratislave. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení na odvolanie odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Dôvodil, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, keď si sám vyžiadal správu od Zboru väzenskej a justičnej stráže, z ktorej vyplýva, že odporca bol umiestnený do Ústavu na výkon väzby od 08.04.2007 do 17.07.2007, t.j. bol obmedzený na osobnej slobode až dňa 08.04.2007 a nie skôr, pričom v tejto súvislosti poukázal aj na znenie ust. § 76 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorého lehoty väzby začínajú plynúť odo dňa zadržania alebo zatknutia obvineného; ak nepredchádzalo zatknutie alebo zadržanie obvineného, odo dňa obmedzenia osobnej slobody obvineného na základe rozhodnutia o väzbe. Taktiež uviedol, že povinnosť navrhovať dôkazy majú účastníci konania a len výnimočne môže súd vykonať aj iné ako nimi navrhnuté dôkazy; keď k tomuto súd prvého stupňa aj pristúpil; pričom odporca vo svojich písomných podaniach do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, žiadnym spôsobom nepožadoval vykonanie dôkazu preskúmaním výpisov z úverového účtu a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil tým, že súhlasí, aby súd prvého stupňa prejednal vec v jeho neprítomnosti. Záverom si uplatnil trovy konania. Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je nedôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery o dôvodnosti navrhovateľom uplatňovaného nároku na zaplatenie istiny 5.663,47 Eur spolu s riadnym úrokom vo výške 12,35 % ročne z istiny 5.185,22 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 5.185,22 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia; keď odporcovi povinnosť vrátiť navrhovateľovi to, čo mu poskytol, vyplýva zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 04.04.2007 a odporca si túto povinnosť v stanovenej lehote nesplnil; keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 497 ods. 1, § 502 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka v spojení s § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu navrhovateľa v celom rozsahu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. V danej veci odporca v podanom odvolaní len zopakoval svoje námietky prednesené už pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol tento ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkmi navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú skutočnosť; avšak iba skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatnil tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ odporca namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.; že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa; je v súdnej praxi vykladaný tak, že tieto nové skutočnosti alebo dôkazy sú spôsobilým odvolacím dôvodom v zmysle cit. ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. za splnenia podmienok podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., za predpokladu, že sú právne významné z hľadiska rozhodnutia vo veci samej a v ich dôsledku súdom prvého stupňa doteraz zistený skutkový stav nemôže obstáť. Z hľadiska posúdenia toho, či skutočnosti, ktoré boli uplatnené v odvolaní, sú nové, je rozhodné zistenie, či boli účastníkmi konania uvedené v konaní pred súdom prvého stupňa alebo či v priebehu tohto konania vyšli najavo inak. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že súd v občianskom súdom konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní neprihliada. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 125 O.s.p.). Z uvedených ustanovení vyplýva, že povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je nielen uviesť všetky potrebné skutočnosti, t.j. skutočnosti rozhodujúce pre aplikáciu hmotného práva, ale aj navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. zaťažuje ho nielen povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.), ale aj povinnosť dôkazná (§ 120 ods. 1 O.s.p.), medzi ktorými je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno teda znášajú účastníci konania a nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadne vlastných tvrdení je spojené s procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania, keď neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom má za následok zamietnutie jeho návrhu a neunesenie dôkazného bremena odporcom ohľadne ním tvrdených skutočností má za následok, že súd nemôže prihliadať na jeho obranu. Označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, je druhou procesnou povinnosťou uloženou navrhovateľovi v ust. 79 ods. 1 O.s.p. (okrem povinnosti tvrdenia), ide o tzv. dôkaznú povinnosť; keď navrhovateľ musí označiť a predložiť dôkazy tak, aby z nich jeho skutkové tvrdenia logickým spôsobom vyplývali, pričom najmä v sporových konaniach je požiadavka na logickú bezrozpornosť návrhu vyššia ako v konaniach nesporových; a napriek tomu, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú procesnými povinnosťami, ich splnenie nemôže súd vynucovať ani sankcionovať a jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je spravidla neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena a v sporových konaniach strata sporu. V preskúmavanej veci je predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok proti odporcovi na zaplatenie sumy 5.663,47 Eur spolu s riadnym úrokom vo výške 12,35 % ročne z istiny 5.185,22 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 5.185,22 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania; titulom nesplnenia jeho záväzku vyplývajúceho mu zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 04.04.2007, keď odporca neuhradil ani jednu splátku na úhradu svojho záväzku (úveru). Navrhovateľ založil svoje odvolacie dôvody na tvrdení, že už v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere dňa 04.04.2007 bol obmedzený na svojej osobnej slobode, keďže jeho umiestneniu do Ústavu na výkon väzby na Chorvátskej ul. 5 v Bratislave (08.04.2007-17.07.2007) predchádzalo jeho zadržanie a umiestnenie v cele predbežného zadržania na Račianskej ul. v Bratislave, a preto nemohol dňa 04.04.2007 predmetnú zmluvu o úvere uzavrieť. Súd prvého stupňa v danom prípade správne postupoval, keď obranu odporcu neuznal, keďže odporca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil písomný dôkaz o vzniku jeho záväzku voči navrhovateľovi v sume 100.000,- Sk (3.319,- Eur) - písomnú Zmluvu o splátkovom úvere č. 0631285567 zo dňa 04.04.2007; podpísanú obomi zmluvnými stranami, t.j. právnym predchodcom navrhovateľa - veriteľom a odporcom - dlžníkom, v ktorej odporca svojím podpisom potvrdil prevzatie sumy 100.000,- Sk (3.319,39 Eur); hoci bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred súdom prvého stupňa končí; a tvrdenia odporcu uvedené v jeho odpore zo dňa 30.10.2012, resp. vyjadrení zo dňa 05.02.2013; ktoré predstavovali jedinú obranu odporcu v konaní, resp. jeho procesnú aktivitu; posúdil ako nepreukázanú, keď zo správy Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV, Oddelenia dokladov, Odboru poriadkovej polície zo dňa 18.12.2012 a správy Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 23.01.2013 vyplynulo, že odporca bol umiestnený v Ústave na výkon väzby na Chorvátskej ul. 5 v Bratislave v čase od 08.04.2007 do 17.07.2007; t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere sa nenachádzal vo výkone väzby; a pri podpise predmetnej zmluvy o úvere dňa 04.04.2007 bol predložený občiansky preukaz (č. SH 700557) vydaný na meno odporcu, ktorý nahlásil jeho odcudzenie až dňa 21.08.2008; t.j. takmer rok a pol po uzavretí zmluvy o úvere. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 76 ods. 10 Trestného poriadku; na ktorý správne poukázal i navrhovateľ; podľa ktorého - lehoty väzby začínajú plynúť odo dňa zadržania alebo zatknutia obvineného a v prípade, že väzbe nepredchádzalo zatknutie alebo zadržanie obvineného, odo dňa obmedzenia osobnej slobody obvineného na základe rozhodnutia o väzbe. Dikcia citovaného ustanovenia stanovuje počiatok lehoty trvania väzby a určuje ho alternatívne - deň, kedy došlo k zatknutiu alebo deň, kedy došlo k zadržaniu, alebo deň, kedy došlo na základe rozhodnutia o väzbe k obmedzeniu osobnej slobody obvineného. Dôležité je uvedomiť si, že toto ustanovenie jednoznačne stanovuje nielen začiatok celkovej doby trvania väzby, ale aj okamih, od ktorého sa odvíjajú lehoty trvania väzby upravené v Trestnom poriadku. So zreteľom na uvedené, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že odporca neuniesol dôkazné bremeno; keď nie je povinnosťou súdu pátrať po dôkazoch, ktoré by spochybňovali navrhovateľom uplatňovaný nárok, nakoľko jeho povinnosťou z procesného hľadiska bolo len poučiť odporcu ako účastníka konania, že má označiť a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, čo sa aj opakovane stalo. Odporca ani v odvolacom konaní neoznačil a nepredložil žiadny dôkaz spochybňujúci navrhovateľom uplatňovaný nárok, resp. jeho tvrdenia sa ukázali ako nepreukázané a skutočnosti ním uvádzané v odvolaní mal odporca uviesť už v konaní pred súdom prvého stupňa; keď na skutočnosti označené neskôr sa v odvolacom konaní (bez splnenia podmienok podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p.) neprihliada. Vzhľadom na uvedené, po právnom zhodnotení rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, odvolací súd neuznal opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazoval odporca vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.663,47 Eur spolu s riadnym úrokom vo výške 12,35 % ročne z istiny 5.185,22 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 5.185,22 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Správne bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa aj o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi; ktorý mal úspech v odvolacom konaní; priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní právnym zastúpením za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 13.05.2013 v sume 200,85 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH, t.j. spolu v sume 250,39 Eur, vyčíslených podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/ a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a vyúčtovania navrhovateľa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.