Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/277/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412210388 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412210388.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti G.: P., D.. XX.XX.XXXX V. U., D.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: otec - L.. O. G., N. N., U. XX, zast. JUDr. Lenkou Senčákovou, advokátkou, AK Košice, Európska trieda 9, a matka - L.. W. G., N. N., U. X, zastúpená NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prokopa Veľkého 51, v jej mene konajúcou JUDr. Anna Niku, konateľom spoločnosti a advokátom, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi a o nariadenie výchovného opatrenia, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.03.2014, č.k. 13P 161/2012-293, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi sa m e n í tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi G.: P., D.. XX.XX.XXXX V. U., D.. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky. Stretnutia sa budú realizovať v priestoroch polyfunkčného centra Y. S. O. W. S. N., kam matka v uvedený deň a hodinu maloleté deti privedie a v uvedený deň a hodinu po realizácii stretnutia si matka maloleté deti odvedie. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o uložení výchovného opatrenia sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 12.03.2014, č.k. 13P 161/2012-283 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.09.2011, č.k. 16C 107/2011-93 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi G.: P., D.. XX.XX.XXXX V. U., D.. XX.XX.XXXX tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. tak, že v uvedený deň a hodinu matka maloleté deti odovzdá otcovi pred vchodom do polyfunkčného centra Y. S. N. S. O. W., v uvedený deň a hodinu otec maloleté deti odovzdá matke na tom istom mieste a vymedzený čas stretnutia otca s maloletými deťmi bude prebiehať za prítomnosti matky. Vo zvyšku sa návrh otca na zmenu úpravy styku s deťmi zamietol. Zároveň uložil maloletým deťom a rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať a zároveň s cieľom zlepšenia vzájomného vzťahu maloletých detí s otcom v rozsahu 20 hodín, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku. Po uplynutí obdobia na ktoré je výchovné opatrenie uložené, uložil povinnosť obom rodičom zaslať súdu správu do 30 dní o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia. Obom rodičom uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu každému po XXX,XX € titulom trov znaleckého dokazovania. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi súd prvého stupňa rozhodol na základe vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, majúc za preukázané, že styk otca s deťmi upravený rozsudkom zo dňa 14.09.2011, č.k. 16C 107/2011-93 v konaní o rozvod manželstva v súčasnej dobe nie je v záujme maloletých detí. Pri rozhodovaní prihliadol najmä na závery znaleckého posudku A.. C., ktorá hodnotila vzťah maloletého P. k otcovi ako vyhranene odmietavý, keď maloletý P. aktívne otca odmieta, stotožňujúc sa s pozíciou matky vo vzťahu k otcovi. Pokiaľ ide o maloletú U., táto podľa znalkyne nemá tak vyhranený a fixovaný odmietavý postoj k otcovi ako maloletý P., vo svojom správaní viac imituje správanie brata ako svoje vlastné jasné rozhodnutia, ktorých ešte nie je schopná. Podľa znalkyne bez toho, aby sa v základe zmenili postoje rodičov, ich prístup k stretávaniu sa otca s deťmi, kvalita vzájomnej komunikácie a následne pozitívne pôsobenie na postoje detí k stretávaniu sa s otcom, nie je možné očakávať pozitívnu zmenu. U matky znalkyňa zistila nespracovanú psychotraumu z rozchodu s otcom detí, ktorá má za následok pretrvávajúce ťaživé emocionálne prežívanie, vedúce ku katatýmnemu, citovo skreslenému vnímaniu a posudzovaniu reality. Toto modifikuje jej správanie aj vo vzťahu k deťom, k otcovi detí, aj k problematike jeho stretávania sa s deťmi. Jej citové prežívanie sa vedomými aj nevedomými signálmi prenáša na deti, čo negatívne ovplyvňuje a udržiava ich odmietavý vzťah k otcovi. Podľa znalkyne je potrebné, aby matka absolvovala intenzívnu psychoterapiu s cieľom spoznať, ujasniť si svoj stav a situáciu, naučiť sa konštruktívne možnosti riešenia. Tento proces by mohol byť základom pre zmenu jej náhľadu a správania, vytvorenie iného prístupu k deťom v otázke formovania ich vzťahu k otcovi. Znalkyňa rovnako konštatovala, že ak by rodičia naďalej zotrvávali aj ďalšie obdobie niekoľkých rokov v situácii, v akej sú najmenej 5 rokov, tak na strane maloletého P. nastane porucha emocionálneho vývinu, ktorá môže pretrvávať v budúcnosti, samozrejme aj v jeho vlastnej rodine. S poukazom na uvedené závery znaleckého posudku, ako aj ďalšie vykonané dôkazy ( správa o šetrení pomerov, výsluch A.. N., odborné vyjadrenia psychológov ), súd prvého stupňa konštatoval, že je v záujme maloletých detí, aby sa stretnutia otca s deťmi realizovali. Pokiaľ ide o rozsah styku konštatoval, že reálne nie je v možnostiach detí, aby sa s otcom stretávali inak, ako každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. v podstate tak, ako stretnutie s deťmi prebieha aj teraz v polyfunkčnom centre Y. S. O. W. S. N.. Súd prvého stupňa sa zároveň stotožnil so záverom znaleckého posudku a stanoviskom znalkyne, že prebiehajúci kontakt detí s otcom detí je formálny a neobsahuje podstatu kontaktu, ale v súčasnosti sú celá rodina v takom vzťahu, že iná možnosť kontaktu bez odbornej pomoci je nereálna a nerealizovateľná a práve z uvedených dôvodov nariadil celej rodine výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach za účelom nápravy rodinného vzťahu. K námietke matky, že nemá financie na absolvovanie odborného poradenstva dal matke do pozornosti, že otec s prefinancovaním tejto odbornej pomoci súhlasil. Pokiaľ otec navrhol inú úpravu styku s deťmi, vo zvyšku jeho návrh zamietol, majúc za preukázané, že v súčasnosti nie je možná v záujme detí iná úprava jeho stretnutia s deťmi. Zároveň neprihliadol na navrhovanú úpravu styku detí s otcom zo strany matky, keď mal preukázané, že ňou navrhované očíslované týždne sú nepravidelné a nevyhovujúce pre úpravu pravidelného riadneho kontaktu detí s otcom. O zostatku trov znaleckého dokazovania rozhodol podľa § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zmene styku otca s maloletými deťmi a výroku o nariadení výchovného opatrenia podala v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zmene styku otca s maloletými deťmi zmeniť v zmysle jej návrhu a v časti o nariadení výchovného opatrenia rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o rozsah a spôsob úpravy styku otca s maloletými deťmi namietala, že súd prvého stupňa síce v odôvodnení rozsudku cituje závery znaleckého posudku znalkyne O.. B. C., no tieto pri svojom rozhodnutí dostatočne nezohľadnil a rozhodol v zjavnom rozpore s odporúčaniami znalkyne. Znalkyňa prijala jednoznačný záver, že obe maloleté deti otca odmietajú a v súčasnosti stretávanie sa detí s otcom možno reálne usmerňovať postupne, formou asistovaného stretávania za pomoci odborníka terapeuta, ktoré by malo byť pravidelné, spočiatku krátkodobé, prispôsobené vývinu vzájomných vzťahov v rodine. Znalkyňa vyslovila názor, že bez toho, aby sa v základe zmenili postoje rodičov, ich prístup k stretávaniu sa otca s deťmi, kvalita vzájomnej komunikácie a následné pozitívne pôsobenie na postoje detí k stretávaniu sa s otcom, nie je možné očakávať pozitívnu zmenu. Z uvedeného dôvodu mala za to, že je nevyhnutné podrobiť rodičov a maloleté deti spoločnej psychoterapii, ktorej cieľom bude zlepšenie komunikácie medzi rodičmi. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nezohľadnil ani odporúčania A.. Z. N., sociálnej pracovníčky UNICEF, ktorá na jej podnet a so súhlasom otca sa priamo osobne zúčastňovala a asistovala pri styku otca s maloletými deťmi. Podľa jej názoru práve A.. N. bola významným svedkom v konaní, nakoľko sa pravidelne zúčastňovala a asistovala pri styku otca s deťmi a ako sociologička vedela významným spôsobom posúdiť sociálne väzby medzi nimi a navrhnúť riešenie na ich formovanie a rozvíjanie. V tejto súvislosti poukázala na dôležitú skutočnosť, že takto realizovaný styk za asistencie A.. N. prebiehal na báze jej dobrovoľnosti. Súd mal za preukázané a oni ako rodičia opakovane vyjadrili spokojnosť s tým, že A.. N. je pri styku prítomná a takúto realizáciu styku by privítali aj do budúcnosti. Nakoľko A.. N. nemala časový priestor asistovať pri styku v rozsahu 1 x za dva týždne, tento sa od apríla 2013 realizoval v rozsahu 1 x za tri týždne. Potom ako mali deti dlhší odstup medzi dohodnutými termínmi styku s otcom, sa zlepšilo aj ich správanie. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal ani s jednoznačným odporúčaním A.. N., ktorá sa vyjadrila, že vzhľadom na aktuálne väzby medzi otcom a deťmi a psychické nastavenie maloletých detí neodporúča, aby sa deti stretávali s otcom v kratších časových intervaloch ako doposiaľ ( každé tri týždne ) a súčasne bez jej prítomnosti. Aj napriek uvedenému vyjadreniu svedkyne A.. N., súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že pri rozhodnutí sa riadil úvahou, že je jednoznačne v záujme maloletých detí, aby sa s otcom pravidelne stretávali, pričom v súčasnosti je pravda, že nie je reálne v možnostiach detí, aby sa s otcom stretávali inak ako každý párny týždeň v kalendárom roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod.. Konštatovala, že súd si vo svojej vlastnej úvahe s prihliadnutím na výsledky dokazovania sám odporuje, rovnako neprihliadol na časové možnosti A.. N. na súdom určenom styku sa zúčastniť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa výsluch a závery A.. Z. N. úplne odignoroval, v odôvodnení rozsudku sa s nimi nevysporiadal a neodôvodnil ani, z akých dôvodov na ne neprihliadal. V tejto súvislosti vyslovila názor, že súd prvého stupňa mal závery znaleckého posudku a závery A.. N. vyhodnotiť tak samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom mal riadne zohľadniť výsluch maloletých detí. V tejto časti namietala postup súdu prvého stupňa majúc za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ ide o postup súdu v časti konania o nariadenie výchovného opatrenia, mala za to, že súd prvého stupňa procesne pochybil, keď podľa jej názoru potom ako uznesením začal konanie o nariadenie výchovného opatrenia, mal samostatným uznesením rozhodnúť o vylúčení veci o nariadenie výchovného opatrenia na samostatné konanie a následným uznesením konanie o nariadenie výchovného opatrenia a konanie o zmenu úpravy styku spojiť do jedného konania. Až takýmto postupom by sa súdu prvého stupňa naskytla procesná možnosť rozhodnúť vo veci nariadenia výchovného opatrenia jedným rozsudkom. Vo vzťahu k postupu súdu prvého stupňa, ktorý začal konanie o nariadenie výchovného opatrenia až na pojednávaní dňa 12.03.2014 kedy vo veci rozhodol, namietala, že súd prvého stupňa k nariadeniu výchovného opatrenia mal pristúpiť oveľa skôr, keďže táto potreba vyplynula ako zo záverov znaleckého posudku, tak aj z vyjadrenia A.. Z. N.. Keby súd prvého stupňa nariadil výchovné opatrenie skôr, bolo by to účelnejšie vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu vo veci samej. Ako rodičia i deti sa mohli podrobovať terapii, ktorej výsledky by mali priamy dopad na rozhodnutie vo veci samej a intervencia psychológa by bola aj v záujme maloletých detí. Pokiaľ ide o samotný výrok v časti v ktorom sa ukladá povinnosť rodičom i deťom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, tento považovala za neurčitý, nepreskúmateľný, no najmä absolútne nevykonateľný. Už na pojednávaní dňa 12.03.2014 navrhla, aby súd určil presné zariadenie, v ktorom by mali absolvovať terapiu, pretože vzhľadom na vzájomné vzťahy a spôsob komunikácie s otcom je zrejmé, že na žiadnom terapeutovi a na žiadnom zariadení sa nedokážu dohodnúť. Alibistické poučenie súdom na pojednávaní, že ak nám rodičom záleží na ďalšom riadnom vývoji vzťahu detí k otcovi, tak si sadneme a nájdeme spoločného terapeuta, považovala za odporujúce vykonanému dokazovaniu. Rovnako za odporujúce vykonanému dokazovaniu považovala uloženie povinnosti zaslať správu o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia rodičmi. Podľa jej názoru nie sú kompetentní podať objektívnu správu o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia, keďže na vec každý pozerá zo svojho subjektívneho pohľadu a na vec majú rozdielny názor. Z uvedeného dôvodu o zaslanie správy o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia mal podľa jej názoru súd zaviazať špecializované zariadenie. Aj keď zákon na zabezpečenie výchovného opatrenia odkazuje iba na špecializované zariadenie, rozhodnutím súdu možno uložiť účastníkom podrobiť sa výchovnému opatreniu prostredníctvom štátnych orgánov zriadených na tento účel, ktorý vykonávajú pre občanov službu bezplatne. Nemožno zaväzovať rozsudkom súdu akúkoľvek tretiu stranu, ktorá poskytuje služby odplatne a nie je účastníkom konania. Ak sa aj otec vyjadril, že je ochotný znášať náklady spojené s takýmto poradenstvom, takýto záväzok je nevynutiteľný a z pohľadu jej doterajších skúseností s dobrovoľnými plneniami otca aj nepravdepodobný. K odvolaniu matky sa písomne prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie matky považoval za účelové, citáciu matky zo znaleckého posudku O.. C. uvedenú v odvolaní, považoval za účelovo vytrhnutú z kontextu záverov znaleckého posudku. Zdôraznil, že príčinu odmietavého postoja detí k nemu znalkyňa skúmala a zistila, že u maloletého P. je odmietavý postoj posilňovaný a udržiavaný správaním sa matky, pričom globálne spávanie sa matky poskytuje maloletému sústavné signály, ktoré vedú k udržiavaniu negatívneho vzťahu P. k nemu. Pokiaľ sa jedná o usmerňovanie stretávania sa detí s ním za asistencie odborníka - terapeuta, tento účel má plniť rodinná psychoterapia. Súd túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí zohľadnil a nariadil výchovné opatrenie. S poukazom na uvedené mal za to, že súd závery znaleckého posudku v plnej miere rešpektoval a rozhodol v súlade s nimi. Závery, ku ktorým dospela znalkyňa vo svojom znaleckom posudku boli pravidelne konštatované už od roku 2011, matka však doposiaľ nepodnikla žiadne kroky, ktoré by túto, pre maloleté deti mimoriadne psychicky zaťažujúcu situáciu, riešili. Pokiaľ ide o správanie sa matky, znalkyňa určila príčinu správania sa matky na základe vyšetrenia jej psychického stavu. Na základe vyšetrenia konštatovala, že je potrebné, aby matka absolvovala intenzívnu psychoterapiu s cieľom spoznať, ujasniť si svoj stav a situáciu, naučiť sa konštruktívne možnosti riešenia. Z doterajšieho priebehu snáh o psychoterapiu, ako aj zo záverov znaleckého posudku je možné vyvodiť záver, že matka dobrovoľne bez uloženia povinnosti súdnym rozhodnutím nebude ochotná podstúpiť či už vlastnú psychoterapiu alebo rodinnú psychoterapiu. V snahe priblížiť sa k riešeniu vzniknutej situácie formou absolvovania spoločnej rodinnej psychoterapie kontaktoval 12 špecializovaných ambulancií, ktoré sú pripravené rodinnú terapiu uskutočniť. S ohľadom na závažnosť situácie bol prekvapený, že matka sa proti uskutočneniu rodinnej psychoterapie ohradila aj z dôvodu, že nemá finančné prostriedky, napriek tomu, že jej príjem predstavuje X.XXX,XX €. Napriek tomu, že matka má podľa jeho názoru dostatok finančných prostriedkov opätovne uviedol, že je pripravený uhradiť celú výšku nákladov. Pokiaľ ide o stretávanie sa s deťmi v polyfunkčnom centre Y., pri ktorom asistuje A.. N. uviedol, že tieto prebiehajú síce za jeho prítomnosti, ale v absolútne v pasívnej pozícii. S tvrdením matky, že takúto formu styku podporil aj znalec nesúhlasil, nakoľko takýto spôsob stretávania sa nerieši psychickú traumu detí a bez absolvovania rodinnej psychoterapie je iba predlžovaním a odďaľovaním riešenia problému. K námietke matky, že pri stanovení intervalu stretávania sa s deťmi súd nevzal do úvahy časové možnosti A.. N. uviedol, že A.. N. bola vypočutá iba raz, a to na pojednávaní dňa 14.02.2013, kde jednoznačne uviedla, že by navrhovala jeho styk s deťmi každú druhú sobotu od 13.00 hod. do 14.00 hod. za jej prítomnosti. Svedkyňa nebola vypočutá k otázke jej časového harmonogramu a dvojtýždňové intervaly s jej prítomnosťou navrhla ona sama. Nesúhlasil ani s námietkami matky k postupu súdu pri nariadení výchovného opatrenia. Matkou navrhovaný postup by spôsobil neodôvodnené prieťahy v konaní, bol vy absolútne nelogický a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Rovnako za neopodstatnenú považoval výhradu matky ohľadne nevykonateľnosti výchovného opatrenia. Povinnosť, ktorú súd uložil výchovným opatrením považoval za dostatočne a zrozumiteľne formulovanú, nevzbudzujúcu žiadne pochybnosti o jej obsahu. Pokiaľ ide o vyjadrenie matky, že sa s ním nevie dohodnúť na žiadnom špecialistovi konštatoval, že žiadneho špecialistu nekontaktovala s cieľom podrobenia sa rodinnej psychoterapii a o žiadnu dohodu sa na túto tému s ním sa nepokúsila. Toto jej pasívne zotrvávanie na svojich názoroch a neriešenie problému nadmernej psychickej záťaže detí pripisuje stavu matky, keď znalkyňa diagnostikovala u matky nespracovanú psychotraumu z rozchodu s ním, ktorá mala za následok pretrvávajúce ťaživé emocionálne prežívanie, vedúce k citovo skreslenému vnímaniu a posudzovaniu reality. Zdôraznil, že je pripravený akceptovať akéhokoľvek terapeuta, ktorého matka vyberie a ktorý bude viesť ich rodinnú psychoterapiu. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. Pokiaľ ide o matkou napadnutý výrok o úprave styku otca s maloletými deťmi, najmä jeho rozsah, odvolací súd sa s námietkami matky uvedenými v jej odvolaní nestotožnil. Súd prvého stupňa pre svoj právny záver vykonal náležité dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, pričom pri rozhodnutí správne vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckého posudku znalkyne O.. B. C., ktorá podrobila odbornému vyšetreniu ako rodičov, tak aj maloleté deti, ako aj z vyjadrenia svedkyne A.. Z. N., ktorá ako sociálna pracovníčka UNICEF sa pravidelne zúčastňuje stretnutí otca s maloletými deťmi. Vo vzťahu k námietkam matky uvedeným v odvolaní, aj odvolací súd konštatuje, že znalkyňa v znaleckom posudku dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom pomenovala problém v rodine účastníkov, ktorým nesporne je nespracovaná psychotrauma matky z rozchodu s otcom detí, ktorá modifikuje jej správanie aj vo vzťahu k deťom, k otcovi detí, jeho stretávaniu sa s deťmi, čo negatívne ovplyvňuje a udržiava odmietavý postoj detí k otcovi. To, že sa maloleté deti v súčasnej dobe, najmä maloletý P., odmieta s otcom stretávať, je v značnej miere dôsledkom uvedeného stavu, pričom treba konštatovať, že udržiavanie takéhoto stavu je psychicky náročné a nadmieru zaťažujúce najmä pre maloleté deti. Ako znalkyňa O.. C., tak aj A.. N.šová navrhli aj spôsob riešenia situácie, a to potrebu intenzívnej psychoterapie. Z prístupu matky však nebadať snahu o konštruktívny prístup k odborníkmi pomenovanému problému. V tomto smere preto výtka matky súdu prvého stupňa, že k nariadeniu výchovného opatrenia mal pristúpiť oveľa skôr, nie je dôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu matka k vecnému a konštruktívnemu riešeniu situácie mala a mohla pristúpiť skôr, nakoľko situácia v rodine sa dramatizuje a zaťažuje ako rodičov, tak aj deti, najmä maloletého Olivera, u ktorého už znalkyňa pri neriešení problému signalizovala možné psychické následky v jeho ďalšom živote. Ide o vážny signál, ktorý by rodičia nemali podceňovať, naopak, mal by byť pre nich varovaním, že svojim správaním môžu svojim deťom ublížiť. Z uvedeného dôvodu je v súčasnej dobe kontraproduktívne vzájomné obviňovanie sa rodičmi, podľa názoru odvolacieho súdu v súčasnej situácii je treba hľadať riešenie, pričom jeho prioritným cieľom by mal byť zo strany oboch rodičov záujem ich maloletých detí, ktoré majú právo na šťastné a pokojné detstvo, ktorým rozhodne nie sú situácie pri stretnutiach opísaných detailne oboma rodičmi, či návštevy detí u psychológov, prípadne výsluch detí na súde. Pokiaľ si uvedené rodičia neuvedomia a neprehodnotia v tomto smere svoje postoje a konanie, k náprave vzťahov v rodine nedôjde a situáciu nevyrieši ani súdne rozhodnutie. Za daného skutkového stavu rozsah styku tak, ako ho upravil súd prvého stupňa zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, a to, v akej miere bude v záujme maloletých detí, je priamo závislé na správaní rodičov. Ide o minimálny styk 2 x mesačne po 2 hodinách za účasti sociálnej pracovníčky UNICEF, ktorá sa na stretnutiach pravidelne od septembra 2012 zúčastňuje a ktorá na pojednávaní dňa 14.02.2013 navrhla v stretnutiach pokračovať. Z vyjadrenia A.. N. na pojednávaní nevyplynulo, že by nemala časový priestor asistovať pri styku každú druhú sobotu, v tomto smere matka nepreukázala ani žiaden nový dôkaz, preto odvolací súd návrh matky na stretnutia detí s otcom 1 x za tri týždne vyhodnotil ako nedôvodný. Odvolací súd však zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa v spôsobe odovzdávania a preberania detí, keď výrok o odovzdávaní detí otcovi matkou pred vchodom do polyfunkčného centra a súčasne výrok, že styk bude prebiehať za prítomnosti matky považoval za neurčitý, dávajúci priestor obom rodičom na iný výklad spôsobu realizácie stretnutí, čím by zbytočne dochádzalo k ďalšiemu zhoršovaniu vzťahov rodičov a mareniu realizácie styku otca s maloletými deťmi. Pokiaľ ide o nariadenie výchovného opatrenia, tým, že potreba jeho uloženia vyplynula v danom konaní, t.j. v konaní o úpravu styku otca s maloletými deťmi, súd prvého stupňa nepochybil, keď v zmysle § 81 O.s.p. uznesením začal konanie o nariadenie výchovného opatrenia a toto uložil. Pokiaľ ide o námietku matky týkajúcu sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa, túto odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú, na túto však v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. neprihliadol, keďže nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za dôvodnú však odvolací súd považoval námietku matky týkajúcu sa neurčitosti, najmä však nevykonateľnosti výroku rozsudku o uložení výchovného opatrenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia nie sú schopní sa dohodnúť, ich vzťahy sú dlhodobo narušené, preto bez určenia konkrétneho zariadenia, ktoré bude odborné poradenstvo poskytovať, nie je predpoklad, že nariadené výchovné opatrenie splní svoj účel. K námietkam matky však odvolací súd dodáva, že z jej strany nebadať konštruktívny prístup k riešeniu problému v rodine, matka skôr hľadá dôvody ako nerealizovať styk otca s deťmi a tohto vylúčiť zo života detí, bez akejkoľvek sebareflexie z jej strany, s obviňovaním všetkých zúčastnených a vyjadrovaním nespokojnosti s názormi odborníkov pracujúcich s rodinou, vrátane súdu. Otec v konaní prejavil ústretovosť aj čo sa týka odborného poradenstva, vrátane finančného krytia odbornej pomoci, preto odvolanie matky v tomto smere je len predlžovaním stavu, v akom sa rodina nachádza, nie riešením situácie v rodine. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za alibistické poučenie súdu prvého stupňa, aby si rodičia sadli a našli spoločného terapeuta, takýto prístup zo strany oboch rodičov je nevyhnutným predpokladom preto, aby súdne rozhodnutie malo svoj reálny základ, t.j., aby ním bola poskytnutá ako ochrana maloletým deťom, tak aj garantované práva rodičov, vyplývajúce im z jednotlivých zložiek ich rodičovských práv a povinností. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude za súčinnosti účastníkov vybrať a určiť zariadenie, v ktorom sa bude výchovné opatrenie realizovať, jeho realizáciu sledovať a správu o výsledku výchovného opatrenia vyžiadať od subjektu, ktorý odborné poradenstvo poskytol. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o uložení výchovného opatrenia podľa § 221 ods. 1 písm. h / O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vrátil vec v tejto časti na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.