Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/438/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213600 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412213600.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: U. Š., V. P. XX, V., zast. JUDr. Viliamom Pagáčom, bytom H. Meličkovej 33, Bratislava, proti odporcovi: V.. L. Š., Z. V. E. XX, V., Z..Č.. V. M. X, Bratislava, zast. JUDr. Katrínou Malovičovou, konateľkou a advokátkou MALOVIC, s.r.o. so sídlom Račianska 22/A, Bratislava, o zvýšenie výživné na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 13.05.2013, č.k. 15P 216/2012-74, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch sa p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 13.05.2013, č.k. 15P 216/2012-74, zaviazal odporcu platiť na výživu navrhovateľa sumou XXX € mesačne vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa, počnúc 21.09.2012. Vo zvyšku návrh zamietol. Zročné výživné za obdobie od 21.09.2012 do 13.05.2013 vo výške XXX € povolil odporcovi splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom júl 2013 pod hrozbou straty výhody splátok. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 4C 183/02-31 zo dňa 20.03.2003 vo výroku o výživnom na navrhovateľa. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, 2, 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov odporcu, ako aj dôvodených potrieb navrhovateľa dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2003 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to predovšetkým na strane navrhovateľa. Za zmenu pomerov na strane navrhovateľa považoval nárast jeho potrieb v súvislosti so štúdiom, keď navrhovateľ ktorý v čase posledného určovania výživného bol žiakom 1. stupňa základnej školy, prešiel na 2. stupeň základnej školy a t.č. od 01.09.2012 je študentom štvrtého maturitného ročníka strednej školy. Okrem uvedených nákladov v súvislosti so štúdiom podľa názoru súdu došlo k zvýšeniu aj bežných osobných potrieb navrhovateľa, a to s prihliadnutím na jeho pribúdajúci vek. Navrhovateľom vyčíslené potreby vo výške XXX € mesačne považoval za odôvodnené, nevyhnutné pre úspešnú a úplnú prípravu na budúce povolanie. Zmenu pomerov zistil aj na strane rodičov navrhovateľa, tým, že u odporcu došlo k zvýšeniu jeho príjmu na sumu XXX € mesačne, na strane matky navrhovateľa došlo k zmene osobného stavu, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť a zvýšil sa jej príjem. Za primerané výživné na navrhovateľa v zmysle kritérií uvedených v ust. § 75 Zák. o rodine považoval sumu XXX € mesačne, z uvedeného dôvodu neakceptoval obranu odporcu, že výživné je schopný platiť len vo výške XX,XX €. Konštatoval, že odporcom navrhnutá suma je nižšia než v čase určovania výživného ešte na maloletého navrhovateľa. Pokiaľ ide o výdavky odporcu, nezohľadnil ako odôvodnený výdavok spotrebný úver platený vo výške XXX € mesačne, považoval ho za neprimerané riziko, taktiež neakceptoval bezvýhradne výdavok na bývanie odporcu, keď tento po rozvode manželstva mal zabezpečené bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti, túto predal z finančných dôvodov, ktoré nekonkretizoval. Pokiaľ sa odporca vlastnou vinou dostal do finančných problémov, ktoré riešil predajom nehnuteľnosti a ktorá skutočnosť má za následok, že náklady na bývanie odporcu sa zvýšili o nájomné 210 € mesačne, zdôraznil, že takéto správanie nemôže ísť na úkor navrhovateľa, ku ktorému má odporca vyživovaciu povinnosť, ktorá je prioritnou povinnosťou odporcu. Výšku výživného upravil od podania návrhu navrhovateľa, odporcom zaplatené výživné započítal, vyčíslené zročné výživné povolil odporcovi splácať v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ navrhovateľ sa domáhal zvýšenia výživného na sumu XXX € mesačne, vo zvyšnej časti jeho návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku s výnimkou výroku v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie odporca, ktorý v napadnutých výrokoch žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vo vzťahu k uvedenému namietal najmä, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nepreskúmal jeho možnosti a schopnosti platiť navrhovateľovi určené výživné, ako aj odôvodnenosť potrieb navrhovateľa v sume XXX € mesačne. Pripustil síce, že na strane navrhovateľa oproti roku 2003 došlo k zmene pomerov, podľa jeho názoru však nemožno len jednostranne konštatovať, že sa zvýšili potreby navrhovateľa z dôvodu, že prešiel na druhý stupeň základnej školy a následne aj na strednú školu. V tejto súvislosti upozornil, že navrhovateľ je plnoletý, čo súd prvého stupňa nevzal pri posudzovaní jeho schopností sám sa živiť do úvahy. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ je študentom strednej školy, nezakladá podľa jeho názoru dôvod pre automatické konštatovanie toho, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť. Súd v rámci konania sa nezaoberal možnosťami a schopnosťami navrhovateľa sám sa živiť, v tomto smere nevykonal žiadne dôkazy, hoci podľa jeho názoru tieto vykonať mal. Pokiaľ ide o navrhovateľom vyčíslené náklady, namietal položku XXX € mesačne zahrňujúcu hodnotu prác matky - pranie, žehlenie, upratovanie, varenie, údržbu v domácnosti, a to z dôvodu, že navrhovateľ je plnoletý, z tohto dôvodu by mal byť schopný sám sa postarať o uvedené činnosti. Pokiaľ ide o jeho schopnosti a možnosti platenia výživného plnoletému navrhovateľovi, súd prvého stupňa dôkazy, ktoré predložil nesprávne vyhodnotil, najmä vo vzťahu k výške jeho čistej priemernej mzdy za rok 2012, ktorá je XXX,XX € a nie XXX,XX € tak, ako to uviedol súd prvého stupňa. Okrem uvedenej mzdy nemá žiadny iný príjem, nakoľko je príslušníkom policajného zboru a zákon o štátnej službe príslušníkov policajného zboru č. 73/1998 Z.z. vylučuje popri zamestnaní akúkoľvek zárobkovú činnosť. Naviac v dôsledku vážneho úrazu z roku 2010 po návrate do pracovného pomeru v apríli 2012 sa mu výrazne znížili možnosti na príplatky za prácu nadčas, nočnú prácu, pohotovosť a pod., nakoľko v dôsledku uvedeného úrazu bol preradený na inú pozíciu a v tej súvislosti aj do nižšej platovej triedy. Čo sa týka jeho výdavkov na platenie spotrebného úveru vo výške XXX € mesačne, nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý tento jeho výdavok neakceptoval, pritom mu neumožnil k uvedenému predložiť dôkazy. K predaju garsónky v roku 2008 uviedol, že túto predal s úmyslom kúpy väčšieho bytu, v ktorom by sa mohli zdržovať aj jeho synovia, skôr ako však stihol pristúpiť ku kúpe väčšieho bytu, v roku 2010 sa mu stal úraz, v dôsledku ktorého prišiel o podstatnú časť svojich príjmov. Najvyše počas rekonvalescencie považoval za potrebné pokúsiť sa o zlepšenie svojho zdravotného stavu aj nad rámec poisťovňami hradených procedúr a z tohto dôvodu peniaze získané z predaja garsónky a z poskytnutého spotrebného úveru použil z podstatnej časti na fyzioterapiu a iné spôsoby zlepšenia zdravotného stavu. Je pravda, že časť úspor požičal tretej osobe, čo však nemení nič na fakte, že o úspory neprišiel v dôsledku neprimeraného rizika, ale v dôsledku úrazu ako negatívnej životnej situácie, ktorú si neprivodil ľahkomyseľne, dokonca úmyselne. Za rovnako nesprávne považoval neakceptovanie jeho výdavkov na bývanie v plnom rozsahu súdom prvého stupňa, ktorý nesprávne vyhodnotil, že o bývanie prišiel vlastnou vinou a až v dôsledku finančných problémov predal nehnuteľnosť. Mal za to, že súd prvého stupňa mal dokazovaním zisťovať dôvody, pre ktoré momentálne je nútený bývať v prenajatej nehnuteľnosti a nie vo vlastnej nehnuteľnosti. K odvolaniu odporcu prostredníctvom právneho zástupcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu uvedeným v odvolaní, že súd prvého stupňa mu neumožnil predložiť dôkazy o pravdivosti jeho tvrdení. Tvrdenia odporcu, že nemohol predložiť dôkazy o tom, prečo sa dostal do finančných ťažkostí sa rovnako nezakladajú na pravde. Odporca na základe výzvy súdu sa vyjadril k jeho návrhu písomným podaním, kde mal dostatok priestoru na uvedenie svojich argumentov, na označenie dôkazov a pod.. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby tvrdenia odporcu uvedené v jeho odvolaní odvolací súd posúdil ako nepravdivé a účelové, so snahou zmarenia oprávnenosti jeho nárokov na výživné. Tvrdenia odporcu zdôvodňujúce nutnosť predaja garsónky, ktorá slúžila na jeho bývanie a nutnosť spotrebného úveru sú zahmlievaním s nepredloženými dôkazmi. Je možno objektívne pripustiť, že odporca mal v období po úraze zvýšené výdaje spojené s doliečovaním, avšak je absurdné domnievať sa, že výška týchto potrieb bola v cene hodnoty garsónky, a to popri úhradách zdravotnej poisťovne. Navyše garsónku predal odporca v čase, keď ešte netušil, že bude mať úraz, a že následne bude potrebovať na zmiernenie následkov úrazu peniaze z predaja. Rovnako zdôvodnenie pôžičky tretej osobe z čerpaného úveru je nepochopiteľné. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičov, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného zo strany odporcu z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb navrhovateľa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov na výživu ktorých je plne odkázaný, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami, rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na navrhovateľa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV rozsudkom zo dňa 20.03.2003, č.k. 4C 183/02-31, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené, navrhovateľ ako maloletý spolu s maloletým Lukášom bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, pričom na navrhovateľa bolo určené výživné vo výške X.XXX,-Sk ( XX,XX € ). Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa je toho názoru, že na strane navrhovateľa došlo k podstatnej a výraznej zmene pomerov, a to jednak v súvislosti so školskou dochádzkou, keďže navrhovateľ v roku 2003 chodil na 1. stupeň základnej školy, od uvedenej doby ukončil základnú školu, t.č. je študentom štvrtého maturitného ročníka strednej školy. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že nemožno jednostranne konštatovať, že prechodom navrhovateľa na vyšší stupeň vzdelávania sa automaticky jeho potreby zvýšili. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že nárast potrieb navrhovateľa v súvislosti so štúdiom je objektívny a nespochybniteľný, pričom výdavky spojené so štúdiom treba považovať za odôvodnené, keďže navrhovateľ sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie. Okrem nákladov na štúdium sa zvýšili náklady navrhovateľa aj v súvislosti s jeho fyzickým vekom, keďže je vo veku dospievania, prudkého fyzického rastu, t.j. v období, kedy sú náklady na krytie jeho potrieb finančne najnáročnejšie. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s úvahou odporcu v tom smere, že navrhovateľ vzhľadom k tomu, že je plnoletý je schopný aspoň čiastočne sám sa živiť, ani s výtkou odporcu na adresu súdu prvého stupňa, že v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Odvolací súd v prvom rade dáva odporcovi do pozornosti, že jeho vyživovacia povinnosť k navrhovateľovi mu vyplýva priamo zo zákona, je jednou zo základných povinností rodiča, najviac pracujúceho rodiča a trvá do doby, kým dieťa - navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť. Tým, že navrhovateľ je v maturitnom ročníku strednej školy a jeho prioritou je úspešné ukončenie stredoškolského štúdia, úvaha odporcu o možnostiach a schopnostiach navrhovateľa sám sa živiť je bezprecedentná. Pokiaľ odporca namieta v nákladoch navrhovateľa sumu XXX € mesačne ( pranie, žehlenie, varenie, upratovanie a pod. ), ani s touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil. V tomto smere poukazuje na ust. § 62 Zák. o rodine, podľa ktorého základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb tak, aby bola určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi základné potreby patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, prípadne náklady na mobilný telefón a pod.. V zmysle uvedených zásad náklady, ktoré navrhovateľ vyčíslil sú primerané a akceptovateľné ako odôvodnené potreby, z ktorého dôvodu ich odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa pri rozhodovaní zohľadnil. K tvrdeniam odporcu, že súd prvého stupňa mu neumožnil poskytnúť dôkazy jednak o tom, ako navrhovateľa podporoval nad rámec výživného, jednak dôkazy, z akých dôvodov sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie, z akých dôvodov predal byt a vzal si pôžičku, treba uviesť, že z ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keďže ide o sporové konanie, jednoznačne pre odporcu vyplynula povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odporca k skutočnostiam namietaným v odvolaní navrhol vykonať dôkazy, resp. sám v rámci jeho povinností ako účastníka konania predložil dôkazy, či už vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa alebo na pojednávaní dňa 13.05.2013, rovnako odvolací súd konštatuje, že ani odvolanie odporcu neobsahuje žiadne dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, z ktorého dôvodu odvolací súd konštatuje, že odporca ani v odvolacom konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal pravdivosť takých svojich tvrdení, ktoré sú relevantné a teda spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie súdu. Určené výživné na navrhovateľa vo výške XXX € mesačne odvolací súd považoval za primerané aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu, vychádzajúc z jeho príjmu za rok 2012 vo výške XXX,XX €. Pokiaľ ide o príjem odporcu, v tomto smere uznal námietku odporcu o nesprávne uvedenej výške jeho čistej priemernej mzdy za rok 2012 súdom prvého stupňa ( XXX,XX € ). Napriek uvedenému odporca zo svojho príjmu XXX,XX € je aj podľa názoru odvolacieho súdu schopný platiť určené výživné na navrhovateľa, keď odporca opätovne aj vo vzťahu k svojmu príjmu, ako aj svojmu zdravotnému stavu v rámci odvolacieho konania nepredložil žiadne dôkazy o znížení príjmu v roku 2013, či zdravotnému obmedzeniu pri výkone povolania. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch je vecne správny, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi napriek úspechu v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich navrhovateľ neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.