Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/410/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213729 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412213729.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú N. Ď. N. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: otec - J. S., N. XX.XX.XXXX, A. A., V. X, C..Č.. A., N.. B.. H. XA, zastúpený JUDr. Helenou Brngálovou, advokátkou, Úprkova 34, Bratislava, a matka - V.. F. Ď. T. Ď., N. XX.XX.XXXX, A. Š., N. XXX/X, C..Č.. A., K. X/C L. V. V. A., zastúpená AK Dvorská & Mrekajová, s.r.o., Panenská 33, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.05.2013, č.k. 13P/219/2012-112, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku o zročnom výživnom m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 26.9.2012 do 28.5.2013 v celkovej sume 810 euro je otec povinný zaplatiť v lehote do 31.8.2014. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - zveril maloletú N. Ď.Í., N. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú vychovávať, starať sa o jej výživu, zastupovať ju a spravovať jej majetok, - otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej N. sumu XXX euro mesačne počínajúc dňom 26.09.2012, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 28 - eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, - zročné výživné pre maloletú N. za dobu od 26.09.2012 do 28.05.2013 v sume XXX euro uložil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX euro mesačne spolu s bežným výživným počínajúc dňom 01.06.2013 pod stratou výhody splátok, - vo zvyšku návrh matky zamietol, - deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Výrok o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú vychovávať, starať sa o jej výživu, zastupovať ju a spravovať jej majetok právne odôvodnil § 36 ods.1 Zákona o rodine a tým, že matka ( do súčasnosti po rozchode rodičova zabezpečujúca výchovu, starostlivosť o maloletú ) dáva súdu záruku ďalšej riadnej starostlivosti o dieťa, ktoré pravidelnú a riadnu starostlivosť rodičov vyžaduje. V tomto smere dal matke do pozornosti, aby využila záujem otca starať sa o dieťa, napr. keď potrebuje osobnú starostlivosť v čase choroby, keďže otec takýto záujem prezentoval a bolo by v záujme aj dieťaťa aj matky, keby takúto osobnú starostlivosť z času na čas otec maloletej poskytol. Výživné zo strany otca súd prvého stupňa ustálil v sume XXX euro mesačne od 26.9.2012 ( kedy matka návrh podala) odôvodňujúc záujmom dieťaťa na pokrytí skutočne zvýšených výdavkov maloletej, ktorá prekonala vážne ochorenie a aj v súčasnosti pravidelne navštevuje odbornú ambulanciu a berie lieky. Súd prvého stupňa konštatoval, že rodinné prídavky poberá matka, a tak spolu s príspevkom na výživu od matky bude mať maloletá bude mať na uspokojenie potrieb mesačne sumu XXX euro. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa prihliadol na možnosti otca, ktorý je zdravý, vlastní majetok väčšej hodnoty, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a ktorý v konaní vyčíslil výdavky v sume vyššej, ako sú jeho deklarované príjmy. Konštatoval, že je prvoradou povinnosťou otca platiť primerané výživné, a až potom všetky svoje osobné výdavky. Od 26.9.2012 do 28.5.2013 vzniklo otcovi zročné výživné XXX euro ( 9 mesiacov x XXX euro = X XXX euro - otcom zaplatených X XXX euro ), ktorú sumu súd prvého stupňa povolil otcovi zaplatiť v pravidelných 50 eurových mesačných splátkach od 1.6.2013 (§ 160 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku vo výroku o výške vyživovacej povinnosti otca a závislému výroku o zročnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie v tejto časti zmenil a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej od 26.09.2012 sumou XXX euro mesačne. Uviedla, že v konaní riadne vydokladovala a preukázala výdavky na maloletú vrátane výdavkov súvisiacich s bývaním. Podľa názoru matky suma určená súdom prvého stupňa na výživu maloletej nepostačuje. Poukázala na to, že dňom 03.09.2013 sa jej skončí nájom bytu, v ktorom doposiaľ s maloletou bývajú a musí prioritne riešiť svoju bytovú otázku. Otec napriek nadštandardným majetkovým pomerom ( byt o rozlohe 160 m2 v K. M. B. X. a stavebného dvojpozemku vo výmere XXX m2 v intraviláne obce Č.J. M. ) nepovažuje za nutné spolupodieľať sa na zabezpečení dôstojného a zdravotne zodpovedajúceho bývania svojej jedinej dcére ). Súd prvého stupňa otcovi uveril, že napriek svojmu dosiahnutému vzdelaniu ( výpočtová technika ) zarobí minimálnu mzdu. Otec žije nadštandardným spôsobom života, do roku 2012 úspešne podnikal pod obchodným menom J. S. N., IČO: XX XXX XXX a dôvody ukončenia dlhoročného podnikania súdu neobjasnil. V konaní súd prvého stupňa neprihliadol na stanovisko kolíznej opatrovníčky, ktorá navrhla výživné určiť na sumu XXX euro mesačne od 01.09.2012. Maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorá je nadpriemerná ( vlastník viacerých nehnuteľností, luxusného zariadenia bytu, osobného automobilu a športových potrieb ). Vyživovacia povinnosť musí byť v zmysle § 75 ods.1 Zákona o rodine určená tak, aby bola v relácii k nákladom na všetky osobné potreby s možnosťou primeranej rezervy na krytie jednorazových vyšších nákladov. Otec, kolízny opatrovník a Okresná prokuratúra Bratislava IV sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej, výsledky dokazovania vykonaného v smere ustálenia odôvodnených potrieb maloletej majetkových a zárobkových pomerov na strane otca správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj primerane odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 62 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ( ďalej „ Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. § 75 ods.1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V posudzovanom prípade odvolací súd podrobil prieskumu len výroky rozhodnutia súdu napadnuté odvolaním matky, t.j. výroky o výške vyživovacej povinnosti otca určenej mu s účinnosťou od 26.09.2012 na sumu XXX euro mesačne a závislý výrok o zročnom výživnom za obdobie od 26.09.2012 do 28.05.2013 v celkovej sume XXX euro mesačne, ktorú súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške po XX euro od 01.06.2013 pod následkom straty výhody splátok. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Výživné má spotrebný charakter a slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové rekreačné potreby, je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj a pre prípravu na uplatnenie sa v živote. Pre určenie výživného pre maloleté deti sú rozhodujúce reálne majetkové a zárobkové pomery každého z rodičov, ktoré súd dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami ( fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod. ), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, ako napr. existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam oboch rodičov. V nadväznosti na okolnosti prípadu vyplývajúceho z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa a potrebnú lekársku starostlivosť o neho, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré je na neho odkázané výživou. V prejednávanom prípade pri zohľadnení všetkých vykonaným dokazovaním zistených skutkových okolností prípadu výška výživného v sume XXX euro mesačne na maloletú, s účinnosťou od 26.9.2012 zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná odôvodneným potrebám maloletej, ako aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, pri zohľadnení práva detí odkázaných výživou podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky je treba sa stotožniť so súdom prvého stupňa v tom, že výdavky maloletej v konaní vyčíslené matkou ( čl. 88 - 103 spisu ) sú v značnej miere nadhodnotené a nezodpovedajúce životnej úrovni oboch rodičov ( napr. náklady na stravu vo výške od XXX euro do XXX euro mesačne, náklady na ošatenie až do výšky XXX euro mesačne, náklady na voľný čas do výšky cca XXX euro mesačne , náklady na bývanie vo výške cca XXX euro mesačne ). I napriek tomu, že maloletá sa v minulosti podrobovala onkologickej liečbe, v rozhodnom období je v remisii a je už len v sledovaní v onkologickej ambulancii. Odvolací súd si je vedomý, že maloletá pre optimalizáciu svojho zdravotného stavu a jeho udržanie potrebuje kvalitnú stravu, avšak náklady vyčíslené matkou na maloletú vo veku 9 rokov považuje za nereálne a vysoko nadsadené. Pokiaľ ide námietky týkajúce sa nadštandardného štýlu života otca maloletej je nepochybné, že zárobkové pomery otca dosahujúceho v pracovnom pomere príjem pohybujúci sa vo výške minimálnej mzdy nezodpovedá majetkovým pomerom na jeho strane a ani reálnym nákladom, ktoré otec musí vynakladať na udržiavanie majetku (byt o rozlohe 160 m2 v K. M. B. X. a ornej pôdy vo výmere XXX m2 v intraviláne obce Č. M. ). Na základe uvedeného preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca prihliadal práve na majetkové pomery otca a výšku ním deklarovaných príjmov z pracovného pomeru nezohľadňoval. K námietkám matky týkajúcich sa do roku 2012 úspešného podnikania otca pod obchodným menom J. S. N., IČO: XX XXX XXX a neobjasnenia dôvodov ukončenia dlhoročného podnikania treba uviesť, že na základe oznámenia otca bolo rozhodnutím Obvodného úradu v Bratislave už zo dňa 16.02.2009, č. OŽP-P.-X pozastavené prevádzkovanie živnosti otca na obdobie 36 mesiacov a následne k 25.2.2012 došlo k jeho pozastaveniu. Vzhľadom na opísaný skutkový stav nie je možné prisvedčiť tvrdeniu matky, že k ukončeniu podnikania otca došlo účelovo v súvislosti s rozpadom ich partnerského vzťahu , ktorí rodičia ukončili v mesiaci august 2012. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa čo do určenia výšky vyživovacej povinnosti otca ako vecne správny potvrdil ( § 219 O.s.p.). Pokiaľ ide o výrok súdu prvého stupňa, v ktorom určil zročné výživné otca za obdobie od 26.9.2012 do 28.5.2013 v správnej celkovej výške 810 euro ( rozdiel medzi v tomto rozhodnutí určeným výživným a výživným uhrádzaným v rozhodnom období otcom) je treba uviesť, že v prípade, ak súd rozhoduje o dlžnom výživnom za obdobie predchádzajúce súdnemu rozhodnutiu musí zohľadniť, že použitie možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného ( § 160 ods.1 O.s.p.). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému priznať výhodu splátok bude najmä výška uloženej peňažnej povinnosti, platobná schopnosť povinného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku a podobne. Vzhľadom na charakter predmetu tohto konania, pri zohľadnení reálne existujúcich majetkových pomerov na strane otca ( ktorý je vlastníkom nehnuteľností ) , odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. označený výrok zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť zaplatiť celú sumu zročného výživného do 31.8.2014 . O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.