Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/575/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214258 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412214258.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. W., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: W. C., D.. XX.XX.XXXX, N. D. X, N., a O. W., D.. XX.XX.XXXX, N. O.G., N., o návrhu matky o zvýšenie výživného a o vzájomnom návrhu otca na zmenu zverenia, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24.09.2013, č.k. 15P/231/2012-118, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého O. W., D.. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne, ktorú uložil otcovi platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 02.10.2012, - zročné výživné za dobu od 02.10.2012 do 24.09.2013 vo výške 1.123,32 euro povolil otcovi zaplatiť formou splátok vo výške XX euro mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom november 2013 pod stratou výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky, - zamietol vzájomný návrh otca o zmenu zverenia, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13Nc 64/03-28 zo dňa 22.01.2004 v časti o výroku o výživnom, - deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného právne odôvodnil 26, § 36 ods.1, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 65 ods.1, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine, kedy mal po vykonanom dokazovaní preukázanú dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie výživného. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13Nc 64/03-28 zo dňa 22.01.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2004 čo znamená, že od posledného rozhodnutia o výživnom do podania návrhu na zvýšenie výživného uplynulo 8 rokov. Súd prvého stupňa konštatoval, že príjem matky sa od poslednej úpravy výživného zvýšil zo sumy XXX,XX euro na sumu XXX euro, otcovi sa zmenil počet vyživovacích povinností, keďže jeho vyživovacia povinnosť na maloletú Z. určená vo výške XX,XX eur zanikla a na jeho strane došlo k zmene zamestnania a poklesu zárobku ( otec pracuje v spoločnosti O. G. s pracovným časom 40 hodín týždenne, náplňou jeho práce je distribúcia tlače, pracuje aj v noci cca 4 hodiny s priemerným príjmom XXX,XX eur netto mesačne). Uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadňoval, keďže k zmene zamestnania otca došlo zo subjektívnych dôvodov - nezhôd so zamestnávateľom, ktoré sú pre určenie výživného irelevantné. Otec je vyučený automechanik ( t.j. povolanie, ktoré je žiadané ) a bol schopný dosahovať príjem primeraný tomuto povolaniu. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní zohľadnil, že na strane maloletého došlo k zásadnej zmene pomerov, maloletý bol v čase posledného rozhodnutia súdu vo veku takmer troch rokov a odvtedy u neho nastalo niekoľko podstatných okolností odôvodňujúcich zmenu výživného -nastúpil do predškolského zariadenia, začal školskú dochádzku, v rámci nej postúpil na 2. Stupeň, v súvislosti s vekom maloletého sa zmenila štruktúra jeho výdavkov vzhľadom na školské a mimoškolské aktivity, záľuby. Za ďalšiu podstatnú zmenu odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia považoval súd prvého stupňa vývoj životných nákladov (§78 ods. 3 ZR). Pri porovnaní nákladov v čase posledného rozhodnutia mal nesporné, že v čase od roku 2004 do podania návrhu matky sa životné náklady zmenili v tom smere, že sa zvýšili ceny - táto okolnosť je objektívna a pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia je významná, keďže súd na ňu musí obligatórne prihliadať. Určenú sumu zvýšeného priznanú maloletému od podania návrhu matkou súd prvého stupňa mal za sumu, ktorá postačuje na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého a zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam na strane otca. Dlžné výživné za obdobie od 02.10.2012 do 24.09.2013 v celkovej výške X.XXX,XX euro (XX,XX euro x12 mesiacov = XXX,XX euro, XXX euro x12 mesiacov = X.XXX euro, rozdiel X.XXX,XX euro) uložil otcovi zaplatiť podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v pravidelných mesačných splátkach po XX euro. Súd prvého stupňa zamietol vzájomný návrh otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov pri konštatovaní, že maloletý je od roku 2004 v osobnej starostlivosti matky a otec sa od rozvodu s maloletým stretával pravidelne. Mal za nesporné, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého, avšak prihliadol na vôľu maloletého prezentovanú kolíznemu opatrovníkovi o tom, že chce zostať trvale s matkou, pričom prejavil záujem tráviť s otcom viac času. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku vo výroku o výživnom a naň nadväzujúcemu výroku o zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého poukazujúc na § 62 ods. 2, 3 Zákona o rodine a na to, že s maloletým má pekný a dobrý vzťah, všetky sviatky, prázdniny a dni pracovného pokoja trávia spolu. Otec uviedol, že v čase letných školských prázdnin hradí synovi dovolenky - stravu, ubytovanie, kultúrne a športové akcie, čo je viac finančne náročné ako matkina kompenzácia úhrady divadla, kina a dva dni do roka pobytom v U., keď je maloletý na liečení. Keďže jeho priemerný zárobok nepresahuje sumu XXX euro mesačne, z ktorého si musí hradiť ubytovanie, potreby a stravu pre maloletého O.a v čase, kedy je s ním, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach určené výživné hradiť. Otec v prílohe odvolania doložil rodný list maloletej O. W., D. XX.XX.XXXX a poukázal na to, že pomery na jeho strane sa vznikom vyživovacej povinnosti k ďalšiemu dieťaťu zmenili. Matka maloletého v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca poukázala na nepravdivé tvrdenia o rozsahu trávenia voľného času maloletého s otcom. Uviedla, že v mesiaci jún 2013 hradila maloletému školu v prírode vo výške XXX euro + ostatné výdavky, počas letných prázdnin v roku 2013 hradila náklady na H. N. o prežitie vo výške XXX euro + ostatné výdavky, v auguste liečenie v U. vo výške X,XX euro + ostatné náklady, na letnej dovolenke s ním bola v rozsahu piatich dní na Slovensku. Výdavky na maloletého predstavuje aj každodenná strava, desiaty do školy, pitný režim, hygienické potreby, pranie a žehlenie oblečenia, výdavky na pracie prostriedky, čistiace prostriedky, vodu, elektrinu, plyn, v zimných mesiacoch kúrenie, výdavky na oblečenie a obuv. Pokiaľ ide o otcom tvrdené príjmy vo výške XXX euro mesačne poukázala na to, že otec prispieva na spoločnú domácnosť s matkou sumou XXX euro, na maloletého hradil sumu XX,XX euro, má v osobnom vlastníctve motorové vozidlo, ktoré denne používa na cestu do práce a z práce, ale aj na cestu za maloletou O. W., v čoho dôsledku mu denne vznikajú finančné náklady na pohonné hmoty a náklady na údržbu motorového vozidla. Na základe uvedeného považovala otcom uvádzanú sumu jeho mesačného zárobku za neadekvátnu jeho výdavkom. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky uplatneného proti otcovi na zvýšenie výživného, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 78 ods.1 ,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa s účinnosťou od 02.10.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na výživu maloletého O., D.. XX.XX.XXXX na sumu XXX euro mesačne a zročné výživné za dobu od 02.10.2012 do 24.09.2013 vo výške X.XXX,XX euro povolil otcovi zaplatiť formou splátok vo výške XX euro mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom november 2013, pod stratou výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľ zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia v napadnutej časti, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného a z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa , ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV, ktorý rozsudkom zo dňa 22.01.2004, č.k. 13NcC 64/2003-28 zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné vo výške XX,XX euro mesačne ( v čase rozhodovania bol maloletý vo veku 3 rokov, matka bola na rodičovskej dovolenke, otec pracoval ako automechanik v spoločnosti VV. s príjmom cca XXX,XX euro mesačne, mal vyživovaciu povinnosť G. Z. W., D.. XX.XX.XXXX). Súd prvého stupňa vo vzťahu k príjmom deklarovaným otcom správne nebral v úvahu výšku jeho príjmu dosahovaného u súčasného zamestnávateľa pri zohľadnení spôsobu ukončenia predchádzajúceho pracovného pomeru otcom, v ktorom tento dosahoval výrazne vyšší príjem. Odvolací súd v tejto súvislosti naviac konštatuje, že nutné výdavky, ktoré otec musí vynaložiť na zabezpečenie svojho bývania a ostatných základných potrieb, ako i na výživu maloletého syna vedú k opodstatnenej k úvahe o tom, že príjmy deklarované otcom nezodpovedajú príjmom, ktoré otec maloletého reálne dosahuje. Vznik vyživovacej povinnosti otca k maloletej O. W., D.. XX.XX.XXXX nemajú vplyv na posúdenie schopností a možností otca platiť na výživu maloletého výživné v určenej výške pri zohľadnení, že v čase posledného súdneho rozhodnutia mal otec vyživovaciu povinnosť k maloletej Z. W., D.. XX.XX.XXXX, ktorá medzičasom otcovi zanikla osvojením dieťaťa manželom matky. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého táto je nesporná a vyplýva z logicky sa meniacich potrieb dieťaťa, ktoré bolo v čase poslednej úpravy vo veku 3 rokov a v súčasnosti je žiakom 2. stupňa základnej školy. Výživné určené súdom prvého stupňa v danej veci vychádza z veľmi dôsledne zistených skutkových zistení o tom, že matka okrem bežných a základných potrieb maloletého ( bývanie, strava, ošatenie, obuv, školské aktivity, náklady na lekársku starostlivosť vrátane každoročného liečenia ) uspokojuje i potreby súvisiace s mimoškolskými aktivitami ( futbal, škola v prírode, tábory počas prázdnin ). Pokiaľ otec odvolacie námietky odôvodňoval neschopnosťou uhrádzať výživné na maloletého treba uviesť, že otec je ako rodič povinný spolupodieľať sa na zabezpečovaní základných potrieb maloletého a v záujme splnenia tejto povinnosti musí vykonávať také pracovné aktivity, z ktorých dosiahne príjem vo výške dostačujúcej na pokrytie nielen svojich nutných životných nákladov, ale i nákladov detí na neho odkázaných výživou. Odvolaciemu súdu nedá neskonštatovať, že otec maloletého žije a pracuje v oblasti s najnižšou mierou nezamestnanosti v rámci Slovenskej republiky a sám sa svojou voľbou ukončiť výkon pracovnej činnosti, v ktorej je vyučený ( automechanik ) obral o možnosť dosahovať vyšší príjem. Na základe uvedeného potom okolnosť súčasnej výšky príjmu deklarovaného otcom nemôže byť na ujmu uspokojenia základných a nutných potrieb maloletého O.. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o bežnom výživnom a naň nadväzujúcemu výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 02.10.2012 do 24.09.2013 podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.