Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/156/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412217541 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412217541.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. S., R.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - R. T. S., D. N..H. XX, D., zast. opatrovníčkou A. S., D. N..H. XX, D., a otec - K. Q., D. XB D. P., D., O. O., O., zast. advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o., Makovického 15, Žilina, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.02.2014, č.k. 25P 272/2012-209, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 06.02.2014, č.k. 25P 272/2012-209 zamietol návrh otca na zrušenie vysloveného zákazu styku s maloletým a s tým súvisiaceho návrhu na novú úpravu styku s maloletým, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dôvody, pre ktorý bol vyslovený zákaz styku otca s maloletým naďalej pretrvávajú. Vo vzťahu k rozhodnutiu ktorým bol vyslovený zákaz styku zdôraznil, že dôvodom na zákaz styku otca s maloletým boli zistenia na základe vykonaného dokazovania v konaní vedenom pod sp.zn. 25C 153/2008, najmä závery vypracovaného znaleckého posudku, podľa ktorého znalec pre zdravý duševný vývoj maloletého neodporučil akýkoľvek kontakt maloletého s otcom. Ako ďalším dôvodom vyslovenia zákazu styku otca s maloletým bola aj skutočnosť genetického zaťaženia maloletého, keďže jeho matka trpí psychickou poruchou, v dôsledku ktorej bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Vo vzťahu k uvedeným zisteniam vedúcim k zákazu styku otca s maloletým posudzoval súčasný stav, najmä psychický stav maloletého, pričom svoj záver oprel o lekársku správu pedopsychiatričky K.. Ľ. D., u ktorej je maloletý vedený a liečený od roku 2006. Tým, že ošetrujúca lekárka najlepšie vie posúdiť psychický stav maloletého od roku 2006, nevyhovel návrhu otca na vyšetrenie maloletého nezávislým znalcom a návrh v tomto smere považoval za nadbytočný, resp. duplicitný. K ďalším argumentom otca týkajúcim sa neaktuálnosti pôvodného rozhodnutia o zákaze styku poznamenal, že len samotné plynutie času a vyšší vek dieťaťa nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na zmenu pôvodného rozhodnutia. Relevantnými dôvodmi pre zmenu rozhodnutia by okrem iného mohla byť zmena na strane otca, a to zmena v spôsobe jeho života, keďže u maloletého k žiadnym zmenám majúcim vplyv na rozhodnutie o zrušení zákazu styku nedošlo. Zmena spôsobu života otca podľa názoru súdu však nebola dostatočne preukázaná, keď otec súd nepresvedčil, že zmenil svoje konanie súvisiace s trestnou činnosťou páchanou v rôznych krajinách. Pokiaľ ide o návrh otca na konkrétnu úpravu styku prostredníctvom softvéru Skype každú sobotu v roku v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., tomuto nevyhovel, hoci pripustil, že je možné kontakt rodiča prostredníctvom technických prostriedkov považovať v zásade za prípustný. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z okolností konkrétneho prípadu, keď prihliadol na vzťahy v rodine, najmä vplyv takéhoto kontaktu na maloletého. Mal za to, že realizácia styku rodiča s dieťaťom prostredníctvom Skypu by bola vhodná v prípadoch, kde sa rodič v minulosti aktívne zapájal do výchovy dieťaťa, kde mal s dieťaťom vybudovaný pozitívny vzťah. V danej veci podľa názoru súdu však zo strany maloletého takáto potreba nevyvstáva, práve naopak, akákoľvek informácia o potrebe kontaktu s otcom maloletého traumatizuje a vyvoláva u neho negatívne reakcie. Naviac nariadenie takéhoto kontaktu by podľa názoru súdu bolo iba formálnym rozhodnutím, keďže v danej veci sa nejedná o nájdenie spôsobu na zachovanie a udržanie vzťahu otca s maloletým, nakoľko maloletý a jeho rodičia nikdy v minulosti netvorili rodinu, nežili v spoločnej domácnosti, otec sa na výchove maloletého nepodieľal a maloletý svojho otca prakticky nepozná, počas jeho života sa videli iba pár krát, a to v nevhodných podmienkach. Nezanedbateľnou podľa názoru súdu zostáva aj otázka skutočnej slovnej komunikácie, keďže maloletý nehovorí po arabsky a zatiaľ ani francúzsky a otec neovláda slovenčinu a anglicky hovorí len veľmi málo. Ako nedôvodný súd prvého stupňa vyhodnotil aj návrh otca na úpravu styku s maloletým každý rok v mesiaci júl, a to každú nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. na území Slovenskej republiky s poukazom na rozhodnutie oddelenia cudzineckej polície PZ zo dňa 20.07.2006 o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu otca maloletého na územie Slovenskej republiky na dobu 10 rokov, t.j. do 26.04.2016. Z uvedeného dôvodu styk otca s maloletým na území Slovenskej republiky je prakticky vylúčený a tým pádom by bolo rozhodnutie v tejto časti nevykonateľné. Vec právne posúdil podľa § 25 ods. 1, 2, 3, § 43 ods. 1 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a styk s maloletým upraviť každý týždeň v roku v sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod. slovenského času prostredníctvom Skype a každý rok v mesiaci júl, a to každú nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod slovenského času za prítomnosti starej matky maloletého na území slovenskej republiky. V odvolaní poukázal na zákonnú úpravu uvedenú v ust. § 25 ods. 3 Zák. o rodine a k nemu sa viažucu judikatúru, podľa ktorej jediným zákonným kritérium pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku s maloletým dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem maloletého dieťaťa, z ktorého takéto nevyhnutnosť vyplýva. Ani rozhodnutie o zákaze styku nemôže byť definitívne, keď s poukazom na intenzitu takéhoto zásahu do práva na ochranu rodinného života je nevyhnutné priebežné skúmanie toho, či nie je na mieste prijatie opatrení, smerujúcich k obnoveniu prerušených kontaktov medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičom. Dôvodom na ďalšie trvanie zákazu styku nemôže byť len ničím neodôvodnená nechuť maloletého. Nie je zrejmé, prečo sa maloletý odmieta s ním stretávať, keď sa prakticky v minulosti riadne nestretávali, čo znamená, že nechuť stretávať sa s ním treba považovať za rozhodnutie ovplyvnené názormi iných osôb. Pokiaľ súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na lekárskom potvrdení uviedol, že ide o potvrdenie lekárky, ktorá sa s maloletým a jeho rodinou pozná, dlhodobo spolupracuje, jej názor teda nemožno považovať za nezaujatý. Ku konštatovaniu lekárky, ktorá v potvrdení uviedla, že maloletý bol vystavený traumatizujúcim zážitkom - jeho návštevou vo väzení, uviedol, že maloletý nie je jediným dieťaťom, ktorého rodič bol pozbavený osobnej slobody. Rovnako mu nemôže byť na škodu zhoršenie zdravotného stavu matky maloletého, taktiež medializácia jeho prípadu nemôže mať za následok zásah do výkonu jeho rodičovských práv a povinností, o medializáciu svojej osoby záujem nemal, obdobne to platí aj ohľadom posmeškov spolužiakov maloletého. Uviedol, že on sám sa prakticky stal obeťou príslušných orgánov, v dôsledku čoho bola Slovenskej republike uložená sankcia. Nie je akceptovateľné, aby v dôsledku činnosti slovenských orgánov mal zakázané byť v kontakte so svojim synom. Zdôraznil, že voči svoju synovi sa nikdy nedopustil konania, pre ktoré by mal mať maloletý z neho traumu alebo strach. S maloletým chce komunikovať aspoň prostredníctvom softvéru Skype, je nepochopiteľné, aký negatívny vplyv by mohol mať na maloletého rozhovor cez Skype. Ani dôvod, že s maloletým nehovoria rovnakým jazykom, resp. ich komunikácia by bola veľmi obmedzená, nemôže byť dôvodom na ďalšie trvanie zákazu styku, keďže maloletý sa učí anglický jazyk a začal sa učiť aj po francúzsky. Irelevantným v danej veci je aj existencia rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky, a to tak vo vzťahu k požadovanému určeniu styku styku prostredníctvom Skype, ako aj k požadovanému osobnému styku. Jeho osobný styk s maloletým je jeho zákonným právom, nie povinnosťou, o úpravu styku v osobnej forme žiadal pre prípad, že by mohol pricestovať na územie Slovenskej republiky. To, že by výkon tohto styku neprichádzal do úvahy vzhľadom na existujúce rozhodnutie o zákaze vstupu je irelevantné, rozhodnutie o určení styku nemá krátkodobý charakter a upravuje styk rodiča s dieťaťom do budúcnosti. Pokiaľ súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že svojim návrhom sa snaží iba o realizáciu svojich záujmov, uviedol, že nie je zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa k takémuto záveru dospel. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a jeho ako otca hrubým spôsobom poškodil na jeho právach. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého zastúpená opatrovníčkou, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenie otca, že urobil v živote viacero chýb treba podľa jej názoru presne pomenovať, keď namiesto viacerých chýb treba uviesť, že otec spáchal v živote viacero úmyselných trestných činov súvisiacich s terorizmom. Neexistuje žiadny dôkaz, a to dokonca ani v elementárnej podobe jednoduchého vyhlásenia otca o tom, že by akýmkoľvek spôsobom oľutoval skoršiu trestnú činnosť. Aj snaha otca prezentovať sa ako obeť príslušných orgánov je v príkrom rozpore so skutočnosťou. Všetky úradné rozhodnutia, ktoré boli voči otcovi prijaté, boli priamym dôsledkom otcovej závažnej trestnej činnosti, pre ktorú sa slobodne rozhodol. Tým, že otec sa naďalej prezentuje ako obeť príslušných orgánov, je opodstatnený predpoklad, že v prípade umožnenia styku s maloletým, mu bude ponúkať vlastnú interpretáciu svojej minulosti, čo je v príkrom rozpore nielen s objektívnou realitou, ale aj so záujmom na zdravom duševnom a morálnom vývine maloletého. Zdôraznila, že v priebehu dokazovania pred súdom prvého stupňa bol vykonaný dôkaz prehratím piesní z nosiča, ktoré otec zaslal maloletému. Z obsahu týchto piesní je nepochybne zrejmé, že otec sa usiluje maloletému sprostredkovať radikálne islamské idey, pričom tieto sú prezentované ako integrálna súčasť rodinného prostredia v rodine otca. Tvrdenie otca o tom, že radikálna interpretácia islamského náboženstva nie je súčasťou jeho pokusov o vplyv na maloletého, je teda preukázateľne nepravdivá. Pokiaľ ide o obavu maloletého z toho, že by sa ho otec pokúsil uniesť do Alžírska, nemožno súhlasiť s tým, že táto obava by nemala racionálny základ, tak ako uvádza otec. Naopak medzinárodné rodičovské únosy nie sú vonkoncom neznámym javom a existuje viacero konkrétnych skutočností, ktoré obavu opodstatňujú. Zdôraznila, že otec maloletého s matkou maloletého spolu nežije, otec žije v cudzine, kde má veľkú časť rodinného a sociálneho zázemia, k Slovenskej republike ho nič neviaže, naopak bol mu vydaný zákaz vstupu. Vzhľadom na uvedené a otcovu snahu o styk s maloletým a vplývanie na neho v zmysle indoktrinácie radikálnym islamom by bol únos maloletého do O. iba logickým vyústením snáh otca. Hoci teda nemožno mať istotu postačujúcu na tvrdenie, že by k únosu skutočne prišlo, obava z neho je prejavom obozretnosti a nemožno ju považovať za neopodstatnenú. Nesúhlasila ani s námietkou otca vo vzťahu k podanej správe ošetrujúcou lekárkou maloletého, ktorú otec považoval za zaujatú. Podľa jej názoru je samozrejmé, že dieťa je a má byť v starostlivosti jednej pedopsychiatričky, ktorá je so zdravotným stavom a s dlhodobým vývojom maloletého komplexne oboznámená od roku 2006, pribežne ho hodnotí, nariaďuje príslušnú liečbu a teda v prebiehajúcom konaní je najviac spôsobilou doložiť lekársku správu odzrkadľujúcu súčasný psychický stav maloletého, ako aj jeho vzťah k otcovi. Osobitne poukázala na zjavný nezáujem otca o samotného maloletého a jeho vývoj. Otec ako nepochybne vyplýva zo všetkých procesných písomností v danom konaní javí záujem iba o vlastný styk s maloletým, nijako sa nezaujíma o stav maloletého a jeho potreby. Nezaujal žiadne stanovisko k znaleckým posudkom, ktoré dokumentujú hrozbu styku s ním pre ďalší vývoj maloletého, rovnako nezaujal žiadne stanovisko k traume maloletého z minulosti, ku ktorej prišlo pričinením otca. Vo vzťahu k aktuálnemu stavu maloletého sa obmedzil iba na žiadosť o zistenie dôvodov nechuti maloletého ku kontaktu s ním. Je možné bez vážnejších pochybností vyvodiť, že otec nadraďuje svoj záujem o styk s maloletým bez ohľadu na dopady tohto styku na samotného maloletého. Hoci zo subjektívneho pohľadu otca by tento postoj mohol byť zrozumiteľný, celkom isto nie je v súlade s najlepším záujmom maloletého s takouto osobou mu styk umožniť. Súd prvého stupňa správne odôvodnil svoje rozhodnutie v tom ohľade, že dôvody pre ktoré doteraz nemali medzi sebou otec a maloletý vybudovaný žiaden vzťah, boli a aj sú len na strane otca, ktorý svojim spôsobom života zavinil, že maloletý k nemu nikdy žiaden pozitívny, prípadne citový vzťah nemal a ani aktuálne nemá. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. V danej veci predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh otca na zrušenie zákazu styku s maloletým. Pri preskúmavaní správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd posudzoval postup súdu prvého stupňa v konaní z hľadiska procesnoprávneho i hmotnoprávneho. Dospel pritom k záveru, že v danej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď pre svoje rozhodnutie dostatočne zistil skutkový stav veci ( §120 ods. 1, 2 O.s.p. ), vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p. jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a vo veci rozhodol v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., svoje rozhodnutie aj v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. náležite odôvodnil. Tým, že sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s vysloveným názorom súdu prvého stupňa, na tento v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Na podporu správnosti napadnutého rozsudku a v rámci vysporiadania sa s odvolacími námietkami otca odvolací súd dodáva, že konanie starostlivosti o maloleté deti je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktorého základnou prioritou je zabezpečenie záujmov maloletých detí, tak aby bolo zaručené ich právo na pokojný a nerušený vývin. Uvedené korešponduje aj s Dohovorom o právach dieťaťa, ktoré v článku 3 ods. 1 určuje, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňované verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď dôvodnosť návrhu otca uplatňujúceho si svoje rodičovské práva posudzoval v prvom rade z pohľadu ochrany záujmov maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o dôvod zákazu styku otca s maloletým, tento vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.02.2010, č.k. 25C 153/2008-181 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 06.07.2010, č.k. 5Co 211/2010-216, keď súdy oboch stupňov svoje závery opreli o vykonané dokazovanie, najmä závery znaleckého posudku. Tým, že dôvodom na vyslovenie zákazu styku otca s maloletým boli negatívne zážitky maloletého v súvislosti s otcom a genetické zaťaženie maloletého, správne súd prvého stupňa v danom konaní zisťoval, či došlo k zmene okolností, ktoré viedli k súdnemu zákazu styku otca s maloletým, a to ako na strane maloletého, tak aj na strane otca. So záverom ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel sa odvolací súd plne stotožnil. Pokiaľ ide o námietku otca uvedenú v odvolaní, v ktorej poukazoval na to, že jediným zákonným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku s maloletým dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem maloletého dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, s touto sa odvolací súd stotožnil, rovnako sa stotožnil s názorom otca, že takéto rozhodnutie by nemalo byť definitívne, keď s poukazom na ochranu rodinného života by sa postupne mali prijímať opatrenia, smerujúce k obnoveniu prerušených kontaktov maloletého dieťaťa a rodiča. Tým, že každú vec treba posudzovať individuálne, treba v danej veci konštatovať, že rodičia maloletého nikdy netvorili ucelenú rodinu, keď nežili spolu, maloletý k otcovi nemá vybudovaný žiaden citový vzťah, naopak jeho vzťah k otcovi je charakterizovaný iba traumatizujúcimi zážitkami, čo v danej veci znamená praktickú nemožnosť obnoviť vzťah, ktorý nikdy nebol vybudovaný, pričom treba zdôrazniť, že nevytvorenie vzťahu, resp. traumatizujúce zážitky maloletého z otca sa podľa obsahu spisu viažu výlučne na konanie zo strany otca. Pokiaľ otec v odvolaní tvrdí, že sa nemal možnosť so svojim synom stretávať, je na mieste otázka, čo bolo dôvodom, že sa otec s maloletým nestretával, nepodieľal sa na jeho výchove. S určitosťou však možno konštatovať, že nejde iba o nechuť maloletého, prípadne ovplyvňovanie zo strany starej matky, či o konanie príslušných orgánov, tak ako to otec tvrdí v odvolaní. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní prihliadol na záujem maloletého, v rámci ktorého zohľadnil aj názor maloletého vyslovený v rámci pohovoru s kolíznym opatrovníkom dňa 01.03.2013, rovnako správne zohľadnil lekársku správu ošetrujúcej pedopsychiatričky maloletého, objektívnosť ktorej nemal ani odvolací súd dôvod spochybňovať. Z uvedeného dôvodu vykonanie ďalšieho dokazovania nariadením nového znaleckého dokazovania aj odvolací súd posúdil ako nedôvodné. Pokiaľ ide o otcom navrhovanú konkrétnu úpravu styku s maloletým, aj s touto sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal. Za situácie, že otec má do 26.04.2016 vyslovený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, vyslovený názor súdu prvého stupňa vo vzťahu k stretávaniu sa maloletého s otcom každoročne v mesiaci júl, a to každú nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. na území Slovenskej republiky, korešponduje s ust. § 154 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide o umožnenie styku maloletého s otcom prostredníctvom softvéru Skype každú sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. treba uviesť, že najmä u rodiča žijúceho mimo územia Slovenskej republiky treba takýto spôsob komunikácie vo všeobecnosti prijať za adekvátnu formu náhradného kontaktu. Keďže však každú vec treba posudzovať individuálne, treba mať za to, že aj v tejto časti vyslovený právny názor súdu prvého stupňa zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, najmä z pohľadu zvýšenej ochrany práv maloletého dieťaťa. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, z ktorého dôvodu ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.