Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/41/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412219348 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412219348.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. A., nar. XX. XX. XXXX a X. A., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - S.. Q. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. W.. Č.. XX, S., zastúpená advokátkou: JUDr. Martina Mrázová, Šoltésovej ul. č. 20, Bratislava, otec - F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.F. W.. Č.. X, G., zastúpený advokátkou: JUDr. Viera Kuruczová, Trnavská ul. č. 15, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 6. februára 2014, č. k. 25P/291/2012 - 163, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej X. A., nar. XX. XX. XXXX sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletej X. A., nar. XX. XX. XXXX sumou 80 eur mesačne, vždy do 15 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky od 28. mája 2014. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi m e n í tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou X. A., nar. XX. XX. XXXX a maloletou X. A., nar. XX. XX. XXXX, každú nepárnu sobotu v čase od 10. 00 hod. do 12. 00 hod. a v čase od 16. 00 hod. do 18. 00 hod. a každú nepárnu nedeľu v čase od 10. 00 hod. do 12. 00 hod. a v čase od 16. 00 hod. do 18. 00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku obe maloleté deti odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je p o v i n n á deti na styk riadne pripraviť. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti X. A., nar. XX. XX. XXXX a X. A., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke s tým, že maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej X. sumou 180 eur mesačne a na maloletú X. sumou 130 eur mesačne s tým, že otec je povinný platiť výživné k rukám matky vždy do 15 - teho dňa v mesiaci, počnúc dňom 06. 02. 2014. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený sa s maloletou X. A., nar. XX. XX. XXXX stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16. 30 hod. do 18. 30 hod. s tým, že otec maloletú vyzdvihne v predškolskom zariadení, ktoré maloletá X. navštevuje a po ukončení styku ju vráti v mieste bydliska maloletej, každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 15. 00 hod. do 18. 00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 9. 00 hod. do 12. 00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme a po ukončení styku ju vráti v mieste bydliska maloletej a matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť. S maloletou X. A., nar. XX. XX. XXXX upravil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom styk otca tak, že je oprávnený sa s dieťaťom stretávať každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 12. 00 hod. do 15. 00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 12. 00 hod. do 16. 00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletej a matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a vo zvyšku návrh matky zamietol a návrh otca na zverenie maloletej X. do striedavej osobnej starostlivosti zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1 veta prvá, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine a vecne dôvodnosťou podaného návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktorí spolu od októbra 2012 nežijú v spoločnej domácnosti a zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matke zhodou oboch rodičov a kolízneho opatrovníka. Uviedol, že pri určovaní konkrétnej výšky výživného vychádzal zo všeobecných kritérií rozhodujúcich pri určovaní výživného, keď dospel k záveru, že výška výživného navrhnutá otcom je dostatočná a primeraná, s poukazom na vek detí, zohľadňujúca finančnú situáciu oboch rodičov. Zamietnutie návrhu matky vo zvyšnej časti odôvodnil tým, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca prihliadol aj na plnenia, ktoré poskytol v sume 11. 000 eur, z dôvodu ktorého matke nepriznal výživné spätne od podania návrhu, ale až od rozhodnutia, nakoľko otec si dovtedy svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil. Rozhodnutie o úprave styku otca s deťmi odôvodnil vecne vzájomnou dohodou rodičov, s prihliadnutím na vek oboch detí. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca a výroku, ktorým styk otca s deťmi upravil, podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca v rozpore so zákonom a vecne nesprávne, keď neprihliadol na skutočnosť, že otec sa zdržiava v byte svojej matky, t. j. náklady na bývanie nemá žiadne na rozdiel od nej, ktorá má náklady na bývanie v sume 400 eur mesačne s poukazom na skutočnosť, že jeho príjmy sú adekvátne na to, aby prispieval na výživu maloletej X. sumou 250 eur mesačne a na maloletú X. sumou 200 eur mesačne. Matka vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že nie je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si finančný príjem iným spôsobom ako dávkami rodičovského príspevku s tým, že napadnutým rozsudkom určený rozsah vyživovacej povinnosti otca nie je dostatočný na zabezpečenie základných a odôvodnených potrieb maloletých detí a ich bývania. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým bol upravený styk otca s deťmi a navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jej návrhu na úpravu styku vyhovieť z dôvodu, že nakoľko nemá finančné prostriedky na financovanie bývania v Bratislave, bude nútená sa odsťahovať do Michaloviec k rodičom a preto žiadala upraviť styk otca s deťmi tak, že bude mať právo sa s deťmi stretávať naraz v rovnaký termín, počas víkendu v čase od 9. 00 hod. do 12. 00 hod., v párny kalendárny týždeň v sobotu a v nepárny kalendárny týždeň v nedeľu. Poukázala na skutočnosť, že maloletá X. je v predškolskom zariadení, má harmonogram krúžkov podľa programu zariadenia, ktoré navštevuje a je v rozpore s jej harmonickým vývojom, aby počas krúžkov, kedy si buduje vzťah ku kolektívu a bola proti svojej vôli odnímaná otcom, ktorý má napadnutým rozsudkom upravený styk s ňou nevyhovujúcim spôsobom. Uviedla, že otec sa jej vyhráža, že ak nedodrží súdnym rozhodnutím upravený jeho styk, zavolá políciu a to napriek tomu, že jeho snaha o stretávanie sa s deťmi je iba vo verbálnej rovine. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, nakoľko prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, vykonal všetky potrebné dôkazy a preto je rozhodnutie v napadnutých častiach vecne správne. Nesúhlasil s tvrdením matky, že svojvoľne opustil spoločnú domácnosť, z ktorej sa odsťahoval v priebehu ich vzájomného spolužitia opakovane, nakoľko matka maloletých sa k nemu správala agresívne s tým, že ešte dňa 27. 01. 2014 žil s matkou v spoločnej domácnosti a to až do 02. 03. 2014. Poukázal na skutočnosť, že matka detí sa vyjadrila, že rozhodnutie súdu prvého stupňa rešpektovať nebude, nakoľko má záujem sa odsťahovať do Michaloviec, s čím však nesúhlasil, a k jeho odsťahovaniu sa zo spoločnej domácnosti došlo z dôvodu, že ho matka detí z bytu vyhodila. Uviedol, že na bývanie a stravu svojej matke prispieva a nakoľko jeho príjem predstavuje sumu 748, 60 eur, je suma, ktorou mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu oboch maloletých detí (spolu vo výške 310 eur) adekvátna jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam, ako i odôvodneným potrebám maloletých detí. Otec vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že jeho netto príjem predstavuje sumu 672 eur mesačne a jeho mesačné náklady sumu 368 eur, pričom v konaní pred súdom prvého stupňa preukázal, že uvedená suma zabezpečuje iba jeho nevyhnutné potreby. Nesúhlasil s argumentáciou matky v podanom odvolaní proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol upravený jeho styk s deťmi, nakoľko ňou navrhovaná úprava môže mať negatívny dopad na celkový vývoj detí a zároveň je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o právach dieťaťa, ako i so Zákonom o rodine. Poukázal na skutočnosť, že maloletá Lenka síce navštevuje krúžky v predškolskom zariadení, avšak nie v čase po 16. 30 hod., kedy je oprávnený sa v súlade s napadnutým rozsudkom s dieťaťom stretnúť. Otec maloletých detí podaním zo dňa 18. 03. 2014 doplnil svoje vyjadrenie k odvolaniu matky z dôvodu, že došlo k zmene okolností, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko sa matka aj s maloletými deťmi odsťahovala do Michaloviec a preto nesúhlasil s výškou vyživovacej povinnosti určenej súdom prvého stupňa napadnutým rozsudkom, nakoľko suma 310 eur (na obe maloleté deti) zohľadňovala skutočnosť, že matka žila v Bratislave s deťmi v podnájme, za ktorý platila mesačne sumu 400 eur. Uviedol, že odsťahovaním sa z Bratislavy sa podstatne zmenili jej mesačné výdavky, resp. pomery a naopak dôjde k zvýšeniu jeho výdavkov na cestovanie za deťmi a navrhol určiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej Lenke sumou 40 eur mesačne a k maloletej Lucii sumou 20 eur mesačne. Otec zároveň navrhol upraviť jeho styk s maloletou Lenkou tak, že bude mať právo sa s ňou stretávať v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu v čase od 9. 00 hod. do 18. 00 hod., v každom párnom kalendárnom roku počas jarných prázdnin od pondelka 07. 30 hod. do nasledujúcej nedele 19. 00 hod., v každom párnom kalendárnom roku od štvrtka predchádzajúceho Veľkonočnému piatku od 07.30 hod. do nasledujúceho utorka 07, 30 hod., v čase letných prázdnin v každom kalendárnom roku od 01. 07. 7.30 hod. do 15. 07. 19. 00 hod. a od 16. 08. od 07. 30 hod. do 31. 08. do 19. 00 hod. a v čase zimných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 23. 12. 16. 00 hod. nepretržite do 30. 12. do 16. 30 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 30. 12. 16. 30 hodiny nepretržite do 05. 01. 19. 00 hodiny s tým, že si maloletú Lenku prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde ju aj následne odovzdá. Otec zároveň žiadal upraviť jeho styk s maloletou Luciou tak, že bude oprávnený sa s ňou stýkať v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu a nedeľu vždy v čase od 09. 00 hod. do 11. 00 hodiny a od 16. 00 hod. do 18. 00 hodiny s tým, že si maloletú Luciu prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde ju aj následne odovzdá s tým, že matka je povinná deti na styk riadne pripraviť. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. v znení účinnom od 01.01.2013, vec prejednal na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O. s. p., na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, dokazovanie doplnil podľa § 129 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p., oboznámením listinných dôkazov, prehľadom výdavkov vyčíslených matkou na obe maloleté deti, prehľadom príjmu otca za obdobie od novembra 2013 do marca 2014 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť. V posudzovanej veci súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej Lenky sumou 180 eur mesačne a maloletej Lucie sumou 130 eur od 06. 02. 2014 a zároveň upravil styk otca s deťmi, pričom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa žila matka aj s deťmi v Bratislave v podnájme, za ktorý mesačne platila sumu 400 eur, a po rozhodnutí súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom, sa matka aj s deťmi odsťahovala do Michaloviec práve z dôvodu, že nebolo v jej finančných možnostiach hradiť náklady na bývanie v Bratislave v danej výške. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom citovaných zákonných ustanovení (§ 62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie výživného povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Je nutné uviesť, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, čiastočne tiež starostlivosťou o domácnosť, druhou formou je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenému bývanie) alebo stravovania a treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Matka maloletých detí žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca sumou 250 eur mesačne na maloletú Lenku a sumou 200 eur mesačne na maloletú Luciu dôvodiac tým, že v danom rozsahu určená vyživovacia povinnosť zabezpečí základné a odôvodnené potreby maloletých detí. Odvolací súd po doplnení dokazovania zistil, že náklady matky na bývanie (v Michalovciach) predstavujú sumu 85,38 eur mesačne, poplatok za stravu maloletej Lenky v materskej škôlke sumu 24, 51 eur a 10 eur za návštevu škôlky, zároveň matka vyčíslila náklady na potreby maloletej Lenky v škôlke v sume 6, 70 eur, hygienické potreby pre maloletú Luciu (plienky) 61, 96 eur v mesiaci máj 2014 a v apríli 2014 v sume 27, 58 eur. Nebolo možné sa s tvrdením matky, žiadajúcej určiť vyživovaciu povinnosť otca sumou 250 eur mesačne na maloletú Lenku a sumou 200 eur mesačne na maloletú Luciu, ktorá zahrnula do výdavkov na deti aj jej mesačný poplatok za internet v sume 7, 11 eur, nakoľko deti sú vo veku 4,5 roka a jeden rok, t. j. internet v žiadnom prípade používať nemôžu, nákup 11 masiel v období od 17. 04. 2014 do 12. 05. 2014, 3 kg soli za necelý mesiac, každodenný nákup sladkostí, tvrdiac, že ňou vyčíslené a predložené výdavky predstavujú náklady na zabezpečenie základných a odôvodnených potrieb detí. Kolízny opatrovník maloletých na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že výšku vyživovacej povinnosti otca, ponecháva na úvahe súdu. Z prehľadu príjmu otca za obdobie od novembra 2013 do marca 2014 odvolací súd zistil, že jeho príjem predstavoval sumu 1. 027, 80 eur netto (zvýšený v porovnaní s príjmom, ktorý dosahoval v prvostupňovom konaní z dôvodu väčšieho počtu odpracovaných hodín, vzhľadom na PN kolegu), matka je na rodičovskej dovolenke, jej príjem predstavuje rodičovský príspevok v sume 203, 20 eur mesačne a rodinné prídavky na maloleté deti, ktoré nemajú žiadne závažnejšie zdravotné ťažkosti a dospel k záveru, že výživné v sume 100 eur mesačne na maloletú Lenku (4, 5 roka) a 80 eur na maloletú Luciu (jeden rok), je adekvátne ich základným a odôvodneným potrebám, pričom bolo nevyhnutné zohľadniť pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca skutočnosť, že odsťahovaním sa matky s deťmi do Michaloviec, mu vzniknú náklady spojené s realizáciou jeho styku s nimi, pričom prihliadol aj na osobnú starostlivosť matky o deti. Nebolo možné sa však stotožniť ani s návrhom otca, žiadajúceho určiť jeho vyživovaciu povinnosť k deťom v sume 40 eur na maloletú Lenku mesačne a v sume 20 eur mesačne na maloletú Luciu, nakoľko ním navrhovaný rozsah vyživovacej povinnosti je v rozpore s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že minimálna výška vyživovacej povinnosti povinného rodiča je v roku 2014 na nezaopatrené dieťa v sume 27, 13 eur (t. j. 30% zo životného minima, ktoré je od 01. 07. 2013 v sume 90, 42 eur) a zároveň v rozpore s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, v súlade s ktorým sú rodičia povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. V posudzovanej veci sa rodičia na styku s deťmi nedohodli a preto bolo potrebné styk otca s maloletými deťmi, ktorému neboli deti zverené do osobnej starostlivosti upraviť autoritatívnym súdnym rozhodnutím. Právo styku rodiča s dieťaťom je úplne novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím zverené do jeho osobnej starostlivosti a v prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny, ako je to v prejednávanej veci, je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťa naďalej bývať, pričom sa takýmto rozhodnutím nezasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča, ktoré zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Z článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb, ktoré sa môžu postupne znížiť a zaniknúť, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa, alebo iba zriedka, čo môže spôsobiť, že žiadne prirodzené puto medzi nimi vzniknúť nemôže. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril obe maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú zastupovať deti a spravovať ich majetok, pričom uvedený výrok rozsudku súdu prvého stupňa, účastníci konania odvolaním nenapadli. Z uvedeného vyplýva, že otcovi, ktorému deti do osobnej starostlivosti zverené neboli, bolo nevyhnutné poskytnúť minimálny právny rámec pre zachovanie jeho kontaktu s deťmi, keďže z okolností posudzovanej veci jednoznačne vyplýva trvanie negatívnych emócií, ohrozujúcich realizáciu stretávania sa otca s deťmi. Odvolací súd bol povinný prihliadať na zmenu pomerov, ku ktorým došlo tým, že sa matka s deťmi odsťahovala z Bratislavy do Michaloviec a preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým bol styk otca s deťmi upravený podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že otec má právo sa s obidvoma deťmi stretávať každú nepárnu sobotu v čase od 10. 00 hod. do 12. 00 hod. a v čase od 16. 00 hod. do 18. 00 hod. a každú nepárnu nedeľu v čase od 10. 00 hod. do 12. 00 hod. a v čase od 16. 00 hod. do 18. 00 hod., keď bolo nevyhnutné zohľadniť pravidelný denný režim oboch maloletých detí, ktoré v čase poludňajších hodín spia. Podľa § 220 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O. s. p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O. s. p.). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.