Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/59/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412220565 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412220565.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: Z. I., D. E. XX, D., Š.Á. V. I., proti odporcovi: R. J., D. Q. P. XX, D., Š. V. I., o výživné na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.11.2013, č.k. 15P/309/2012-73, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke sumou XXX eur mesačne, vždy do 15- teho dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 20.12.2012, - vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol, - zročné výživné za dobu od 20.12.2012 do 13.11.2013 vo výške X.XXX,XX eur povolil odporcovi splácať v splátkach vo výške XX eur mesačne, ktoré mu uložil platiť spolu s bežným výživným počnúc mesiacom január 2014 s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek čo i len jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 14P/129/2004-99 zo dňa 03.05.2005 v časti výroku o výživnom, - navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1, § 77 ods.1 Zákona o rodine, § 75, § 78 O.s.p., keď po dokazovaní vykonanom v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania zistil, že výživné na navrhovateľku bolo naposledy určené v roku 2005 táto i naďalej študuje a nie je schopná sama sa živiť. Súd prvého stupňa zohľadniac skutkové okolnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade došlo od posledného rozhodnutia k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky aj odporcu, odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Výšku výživného súd prvého stupňa určil podľa kritérií uvedených v ustanovení § 75 Zákona o rodine pri závere, že potreby navrhovateľky a schopnosti odporcu odôvodňujú zvýšenie len čiastočne. V konaní odporcom navrhovanú sumu XXX eur mal nielen za nepostačujúcu, ale z hľadiska príjmu odporcu a potrieb navrhovateľky aj za podhodnotenú. Na strane navrhovateľky došlo k zmene štruktúry výdavkov spojených s vekom a štúdiom na vysokej škole, na strane odporcu došlo k zvýšeniu príjmu o XXX eur netto ( pri porovnaní príjmu v roku 2005 a v roku 2013). V konaní bolo preukázané, že štúdium navrhovateľky na bakalárskom stupni Vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov N., V..N.. je spoplatnené sumou XXXX eur za semester ( v priemere XXX eur mesačne). Pri zohľadnení bežných potrieb navrhovateľky a potrieb spojených so štúdiom mal sumu výživného XXX eur za primeranú. Súd prvého stupňa neprihliadol k argumentácii odporcu súvisiacej s jeho zdravotným stavom, exekúciami, a tým, že dôjde k zníženiu jeho príjmu. Uviedol, že odporca trpel cukrovkou už v čase rozhodovania o výživnom v konaní 14P/129/2004, pričom jeho zdravotný stav nemá vplyv na výkon jeho povolania ( správa K.. V. zo dňa 16.5.2013 vypracovanej pre účely výkonu povolania). Pokiaľ ide o exekúcie, tieto sa s jednou výnimkou týkajú záväzkov voči dopravnému podniku za cestovanie bez platného cestovného lístky, ktoré nemôžu byť na ťarchu vyživovacej povinnosti majúcej prednosť pred ostatnými záväzkami. Riziká, ktoré na seba odporca berie cestovaním bez platného lístka, čerpaním spotrebného úveru mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom irelevantné. Naviac sa jednalo o záväzky odporcu vzniknuté v období r.1998-2002, ktoré boli zaplatené pred začatím konania nemajúce s týmto konaním žiadnu súvislosť. Súd prvého stupňa nezohľadnil argumenty odporcu ohľadom zmeny pracovného pomeru poukazujúc na to, že pre jeho rozhodnutie je určujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku a argumenty týkajúce sa udalostí, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti ( výrobné zmeny u zamestnávateľa odporcu, ktoré majú ovplyvniť jeho príjem), nie sú pri rozhodovaní podstatné. Súd prvého stupňa napokon konštatoval, že pri posudzovaní zmeny pomerov je nutné zohľadniť nielen subjektívne hľadisko, ale aj objektívne hľadisko zmeny pomerov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Objektívnou skutočnosťou, na ktorú súd musí prihliadať, je vývoj životných nákladov. Je treba zohľadniť skutočnosť, že naposledy bola zvyšovaná vyživovacia povinnosť súdu od 1.7.2004, od ktorej doby ku dňu začatia predmetného konania uplynulo 8 rokov a v priebehu ktorej doby nastal vývoj životných nákladov odôvodňujúci zvýšenie výživného. Nakoľko za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku t.j. od 20.12.2012 do 13.11.2013 vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť výživné XXXX,XX eur ( do ktorej súd započítal sumu XXX,XX eur zaplatenú v priebehu konania), dlh na výživnom vo výške XXXX,XX eur povolil podľa §160 ods. 1 O.s.p. odporcovi splácať v mesačných splátkach po XX eur mesačne spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa 142 ods. 1 O.s.p. zohľadniac, že navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. V odvolaní poukázal na to, že zo strany navrhovateľky nebol informovaný o ukončení štúdia na gymnáziu, o jej pokračovaní v štúdiu na vysokej škole a ani o dĺžke vysokoškolského štúdia. Náklady navrhovateľky na školné predstavujú v priemere sumu XXX euro mesačne, takže suma XXX euro mu nepripadá primeraná a je pomaly šesťnásobok toho, čo doposiaľ titulom výživného uhrádzal. Odvolateľ poukázal na výšku životného minima XXX,XX euro a i na to, že podiel matky navrhovateľky na výživnom nie je konkretizovaný žiadnou sumou. Uviedlo, že navrhovateľka žije v úplnej rodine, je plnoletá, zdravá, takže si môže privyrábať brigádami ako každý iný študent. Jeho príjem do budúcnosti vôbec nekorešponduje s potrebami navrhovateľky a ani nezohľadňuje podiel matky na výživnom, o ktorom nebol nijako informovaný. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu uviedla, že s odvolaním v plnom rozsahu nesúhlasí. Poukázala na to, že s odporcom ( svojim otcom ) sa stretla na základe jej žiadosti naposledy ako 13 ročná a od toho času nikdy o ňu neprejavil záujem. Žiadosť o zmenu výživného podala 20.12.2012 a odporca sa dostavil až na tretie predvolanie. Odporca nebol v pri jej narodeninách, meninách, Vianociach , ukončeniach školského roku a nikdy sa jej neopýtal ako sa má. Nikdy sa nezaujímal o jej zdravotný stav, keď v minulosti prekonala mononukleózu, hnisavý výrastok a na chrbtici a od malička trpí na alergie a ekzém. Školné na vysokej škole predstavuje sumu XXXX euro za akademický rok a podiel na výživnom zo strany jej matky je všetko to, čo nad sumu XX,XX euro mesačne ( ktorú doposiaľ poukazoval odporca ) bola nútená uhrádzať jej matka zo svojho príjmu. Peniaze, ktoré odporca vynaložil na náklady exekúcie do výšky XX.XXX,- Sk mohol posielať radšej jej, ako prispievať na zisky dopravného podniku. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 62 ods.1,2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ( ďalej „ Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 75 ods.1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. § 78 ods.1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu naposledy mu určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 3.5.2005, č.k. 14P/129/2004-99 v sume XX,XX euro mesačne. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného za zmenu pomerov v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo od posledného rozhodnutia o výživnom k zmene pomerov, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného na navrhovateľku naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 3.5.2005, č.k. 14P/129/2004-99 ( na sumu XX,XX euro mesačne ) z hľadiska jej súčasných odôvodnených potrieb a z hľadiska schopností a možností rodičov. Určená výška výživného, ktorú napadol odvolaním odporca, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa súvisiacim s absolvovaním vzdelávania súvisiaceho s prípravou na budúce povolanie ( v čase rozhodovania súdu prvého stupňa navrhovateľka študovala v 1. ročníku denného bakalárskeho štúdia Vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe, kde len školné predstavuje sumu X.XXX euro na akademický rok) a potrebám vyplývajúcim z nutnosti uspokojovania jej ďalších základných životných potrieb, tak aj v konaní zisteným majetkovým pomerom na strane odporcu. V nadväznosti na námietky odporcu týkajúce sa jeho súčasných finančných pomerov uvádzaných jednak v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a i v odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. V prejednávanom prípade, kedy je z vykonaného dokazovania zrejmé, že príjem odporcu predstavuje sumu X.XXX euro mesačne netto v roku 2012 a X.XXX euro mesačne netto za rok 2013, nie je ani podľa názoru odvolacieho súdu určená suma výživného vo výške XXX euro mesačne ( od 20.12.2012) nezodpovedajúca príjmom, ktorý odporca dosahuje. K námietkám odporcu o presnom neurčení podielu matky navrhovateľky na plnení si vyživovacej povinnosti neprihliadol, keďže predmetom daného konania nie je výška vyživovacej povinnosti matky navrhovateľky. Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu je treba uviesť, že výživné vo výške XXX euro mesačne určené odporcovi v tomto rozhodnutí nepostačuje už len vzhľadom na náklady na školné ( X.XXX euro za akademický rok ) na uspokojenie všetkých základných odôvodnených potrieb navrhovateľka a táto bude i naďalej vo vyššej miere odkázaná práve na finančnú pomoc zo strany svojej matky. Nebolo možné prihliadnuť ani na námietky odporcu argumentujúceho možnosťami navrhovateľky si privyrobiť brigádami, keďže v tomto štádiu svojho života je prvoradou povinnosťou navrhovateľky študovať a úspešne ukončiť vysokoškolský stupeň vzdelávania, a nie sa zaoberať nutnosťou brigádami si privyrábať na svoje základné životné potreby. S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu o zročnom výživnom a o trovách konania ( § 142 ods.2 O.s.p. ), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1, § 224 ods.1 v spojení s ust. § 151 ods.1 O.s.p., keďže navrhovateľka si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a trovy odvolacieho konania jej z obsah spisu ani nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.