Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/152/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413000252 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1413000252.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému Q., stíhanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 0T/ 92/2013 zo dňa 24.10.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. 03. 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému Q., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., na slobode u k l a d á podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 0T/92/2013 zo dňa 24.10.2013 bol obžalovaný Q. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa dopustil na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za to mu bol podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere 400 (štyristo) euro a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) dní. Zároveň bol obžalovanému uložený aj trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace, ktorý mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie zástupca okresnej prokuratúry. Okresný prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného a to len do výroku o treste. Namietal, že obžalovanému mal byť uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. Poukázal na to, že obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť aj jeho evidenčnú kartu vodiča, z ktorej vyplýva, že sa v nej nachádzajú dva záznamy o uložení blokovej pokuty, pričom posledný je z 03.02.2013, pričom v roku 2010 mal obžalovaný zadržaný vodičský preukaz a v priestupkovom konaní mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 14 mesiacov a to z dôvodu, že obžalovaný viedol motorové vozidlo po požití alkoholu. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo veci sám rozhodol. Verejné zasadnutie sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko ten sa na verejné zasadnutie dostavil až v čase vyhlasovania rozsudku. Zástupca Krajskej prokuratúry Bratislava zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie prokurátora je dôvodné. Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 321 ods.1 písm. e) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Podľa § 322 ods.3 Tr.por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Odvolací krajský súd, v prvom rade, konštatuje, že odvolanie okresného prokurátora bolo zamerané len do výroku o treste s tým, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného o vine. Obžalovaný Q. bol teda rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 0T 92/2013 zo dňa 24.10.2013 právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, že dňa 09.10.2013 viedol motorové vozidlo, pričom bol zastavený policajnou hliadkou a aj napriek poučeniu sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi na zistenie alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok. Pokiaľ ide o výrok o treste, tak odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami okresného prokurátora v tom, že trest uložený súdom prvého stupňa je neprimerane mierny, nakoľko obžalovanému nebol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá (§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.) a zároveň pri ukladaní trestu došlo aj k nesprávnemu ustáleniu poľahčujúcich okolností, v čom odvolací súd videl porušenie ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.). Tieto skutočnosti viedli odvolací súd k zrušeniu celého výroku o treste. Odvolací súd, pri ukladaní trestu obžalovanému, vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 289 ods. 2 Tr. zák.) v rozpätí až na jeden rok. Odvolací súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a svoj čin ľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.). Poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný mal viesť pred spáchaním trestného činu riadny život odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, nekonštatuje, nakoľko obžalovaný mal, práve na úseku dopravy, viacero spáchaných priestupkov (z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že od roku 2007 do roku 2013 mal obžalovaný viacero porušení zákona na úseku cestnej premávky a v jednom prípade viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu). Rovnako tak podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné konštatovať naplnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák., nakoľko zo spisu nevyplýva, že by obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestného činu, respektíve nie je zrejmé, čo by sa v jeho prípade mohlo považovať za napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní svojho trestného činu. Skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal, respektíve, že nepopieral spáchanie trestného činu je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a nemôže byť zároveň aj poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Priťažujúcu okolnosť odvolací súd nezistil žiadnu. Vzhľadom k tomu, že prevažujú poľahčujúce okolnosti, odvolací súd postupom podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák., znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu (jedna tretina sú štyri mesiace), teda po tejto zákonnej úprave bola upravená trestná sadzba v rozpätí až na osem mesiacov. Odvolací súd pri ukladaní druhu a výšky trestu vychádzal z okolností prípadu, teda najmä z toho, že obžalovaný sa dopustil trestného činu, ktorý zákonodarca kladie na úroveň vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov, či pod vplyvom inej návykovej látky, teda pri predmetnom trestnom čine sa vychádza z domnienky (predpokladu) vedenia motorového vozidla v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil páchateľ sám. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že pravidlá cestnej premávky (zákon č. 8/2009 Z. z.), zakazujú vodičom jazdu bezprostredne potom ako užívali alkoholické nápoje (iné návykové látky), respektíve v prípadoch, kedy by mohli byť ešte ovplyvnení alkoholickými nápojmi (či inými návykovými látkami). Odvolací súd, pri zvažovaní druhu trestu, vychádzal aj z toho, že obžalovaný nemal žiadny racionálny dôvod na odmietnutie lekárskeho vyšetrenia odberom a vyšetrením krvi než ten, aby zakryl skutočnosť, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, pričom vychádzal aj z toho, že v priestupkovom konaní už boli obžalovanému ukladané viaceré majetkové sankcie za priestupky na úseku cestnej dopravy a to dokonca v jednom prípade aj za súčasného uloženia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá (za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu), ktoré však evidentne nemali žiadny prevýchovný účinok na obžalovaného, keďže obžalovaný opätovne porušil konal vedome proti pravidlám cestnej premávky. Odvolací súd, práve s poukazom na okolnosti prípadu, dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, ktorý nedokáže dlhodobo rešpektovať pravidlá cestnej premávky, čo vyvrcholilo spáchaním trestného činu, nebude postačovať len uloženie samostatného alternatívneho trestu (súd opätovne pripomína, že majetkové sankcie boli, v súvislosti s dopravnými priestupkami, ukladané obžalovanému už v minulosti v priestupkovom konaní a nemali na neho žiadny pozitívny vplyv), prípadne len podmienečného trestu odňatia slobody bez súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Na strane druhej, však odvolací súd nemohol prehliadnuť typovú závažnosť spáchaného prečinu stanovenú zákonodarcom, ktorá v spojení so zistenou poľahčujúcou okolnosťou vylučuje, v danom prípade, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uložil obžalovanému tzv. prevýchovný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a to najmä s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol (odsúdenie má zahladené), je kladne hodnotený zo zamestnania a je držiteľom bronzovej Janského plakety. Odvolací súd uloženie uvedeného trestu kombinoval s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov, pretože prečin bol spáchaný práve v súvislosti s vedením motorového vozidla a to so zákonným predpokladom vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky, pričom výšku tohto trestu súd stanovil pri dolnej hranici trestnej sadzby, avšak aj s poukazom na to, že obžalovanému bola už v minulosti uložená sankcia zákazu vedenia motorového vozidla na dobu 14 mesiacov za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Podľa názoru odvolacieho súdu tento druh trestu musel byť v posudzovanom prípade uložený, nakoľko obžalovaný preukázal, že nerešpektuje dopravné predpisy a vytvára tak ohrozenie pre ostatných účastníkov cestnej premávky. V tomto smere odvolací súd primerane poukazuje aj na ustálenú judikatúru (napríklad R I./1966), ktorá konštatuje, že účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu a preto jeho uloženie je plne odôvodnené vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti k vedeniu motorových vozidiel. Závažným prejavom vodičskej nedisciplinovanosti je najmä vedenie motorových vozidiel po požití alkoholu (či iných návykových látok), pričom spoločenský záujem na ochrane ohrozených hodnôt vyžaduje, aby uloženie trestu zákazu činnosti bolo pravidlom aj vtedy, ak nevznikne škodlivý následok, t. j. aj v prípadoch trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Neuloženie tohto druhu trestu páchateľom uvedeného trestného činu by malo byť len výnimkou, odôvodnenou mimoriadnymi okolnosťami prípadu a doterajším spôsobom života páchateľa. Odvolací súd konštatuje, že žiadne mimoriadne okolnosti prípadu v danej trestnej veci zistené neboli. V tejto súvislosti je nutné skonštatovať, že ani držba bronzovej Jánskeho plakety a ani jeho zdravotný stav neoprávňuje obžalovaného porušovať pravidlá cestnej premávky, respektíve bezdôvodne odmietať lekárske vyšetrenia na zisťovanie prítomnosti návykových látok v krvi, ktoré ho mohli ovplyvniť pri vedení motorového vozidla. Tieto skutočnosti zohľadnil odvolací súd pri ukladaní tzv. prevýchovného trestu odňatia slobody a pri ukladaní trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá pri spodnej hranici trestnej sadzby, avšak nejde o okolnosti tak mimoriadne, ktoré by mohli spôsobiť neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, respektíve uložiť príliš mierny trest. Odvolací súd, pri ukladaní trestu, poukazuje aj na tzv. generálnu prevenciu trestu, keď spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma porušovanie dopravných predpisov nezodpovednými vodičmi a to najmä porušenie zákazu viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov, či iných návykových látok, ktoré často končia dopravnými nehodami so smrteľnými zraneniami iných účastníkov cestnej premávky, ktorí sami pravidlá cestnej premávky žiadnym podstatným spôsobom neporušili. Trest musí byť preto aj taký, aby odradil iných od páchania trestných činov, v danom prípade odradil iných vodičov bezdôvodne odmietať lekárske vyšetrenia, ktoré bezprostredne nadväzujú na vedenie motorového vozidla pri podozrení, že motorové vozidlo bolo vedené pod vplyvom návykovej látky. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá mu sťaží život ohľadne zamestnania, respektíve z dôvodu jeho zdravotného stavu, tak odvolací súd konštatuje, že týchto okolností si musel byť obžalovaný vedomý aj v čase, keď bezdôvodne odmietol lekárske vyšetrenie krvi na prítomnosť návykových látok v čase vedenia motorového vozidla. Ak tak aj napriek tomu urobil, evidentne chcel podstúpiť riziko, že týmto konaním môže ohroziť svoje povolanie, či vôbec skomplikovať si život stratou vodičského oprávnenia a tak prípadne ohroziť aj svoju finančnú situáciu. Odvolací súd nevidí žiadny relevantný dôvod prečo by mal k týmto okolnostiam prihliadnuť pri určovaní druhu trestu, ak k nim neprihliadol ani obžalovaný, keď trestný čin páchal. Alebo povedané inak, obžalovaný stratil vodičské oprávnenie a tým vystavil seba prípadným komplikáciám v obvyklom spôsobe života nie v dôsledku trestu, ktorý mu je ukladaný v tomto konaní, ale v dôsledku toho, že ako nezodpovedný vodič bezdôvodne odmietol lekárske vyšetrenie krvi na prítomnosť návykových látok v čase vedenia motorového vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.