Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/106/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413010275 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1413010275.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného J. R. pre pokračovací trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 3T/104/2013 zo dňa 10. 04. 2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. 10. 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava IV, z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný J. R. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby pre pokračovací trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na tom skutkovom základe, že Napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T/28/01, zo dňa 06.06.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2002, mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní štyri roky, do ktorého sa započítava aj doba zadržania vodičského preukazu od 01.02.2000, 1. dňa 08.01.2003 o 09,15 hod viedol v Bratislave, po Y. ulici osobné motorové vozidlo nezistenej značky a výrobného čísla, 2. dňa 10.01.2003 o 12,30 hod viedol v U., po Y. ulici osobné motorové vozidlo nezistenej značky a výrobného čísla, 3. dňa 14.02.2003 o 11,00 hod viedol v U., po Y. ulici osobné motorové vozidlo nezistenej značky G. G., P.: U. XXXHN 4. dňa 22.02.2003 o 09,38 hod viedol v U., po Y. ulici osobné motorové vozidlo nezistenej značky G. G., P.: U. XXXHN, 5. dňa 23.02.2003 o 12,10 hod viedol v U., po Y. ulici osobné motorové vozidlo nezistenej značky G. G., P.: U. XXXHN, 6. dňa 23.02.2003 o 13,20 hod viedol v U., po Y. ulici osobné motorové vozidlo nezistenej značky G. G., P.: U. XXXHN, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Samosudca svoje rozhodnutie odôvodnil poukazujúc na vyslovený právny názor Krajského súdu v Bratislave, ktorý uviedol v uznesení sp. z. 12To/186/05 zo dňa 30.03.2006 konštatoval okrem iného, že vykonané dôkazy sú veľmi rozporuplné a nie je bez akýchkoľvek pochybností možné ustáliť, že sa obžalovaný tohto skutku dopustil. Jeho trestná činnosť mala byť dokumentovaná len na základe výpovedi svedkov, bez akéhokoľvek objektívneho dôkazu orgánu, ktorý je oprávnený na kontrolu týchto skutočností, pritom je potrebné uviesť, že ide o svedkov, ktorí sú evidentne voči obžalovanému zaujatí, keďže vystupovali na strane poškodených, keď obžalovaný pri dopravnej nehode smrteľne zranil ich príbuzného. Pri vyšetrovacom pokuse bude potrebné zohľadniť aj to, či sa v aute s tónovanými sklami je možné vidieť vodiča, pričom treba brať do úvahy, že pozorovateľ vyslovene nečaká na prejazd vozidla, ale že toto prechádza okolo stanovišťa v istom časovom intervale. Súd prvého stupňa tiež dôvodil, že hoci orgány činné v trestnom konaní splnili pokyn odvolacieho súdu na doplnenie dokazovania, nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy v danej veci. Hoci za časť skutkov z pôvodne žalovanej trestnej činnosti prokurátor voči obžalovanému zastavil trestné stíhanie. V ostatnej, tak isto spornej časti podal obžalobu. Konštatoval, že sa plne stotožňuje aj s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a dodal, že ani po doplnení dokazovanie nemožno objektívne bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že sa skutky uvedené v podanej obžalobe skutočne stali. Jediný dôkaz o ktorý opiera obžaloba svoje tvrdenie a to výpoveď svedkyne H. je značne spochybnený, plný vnútorných rozporov a protirečení a ktorý je v rozpore s prevažnou väčšinou ostatných dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaného. Ani z vykonaného vyšetrovacieho pokusu objektívne bez zaujatosti a predpojatosti nemožno vyvodiť záver, že svedkyňa H. zreteľne videla a spoznala vodiča vozidla, ktoré rýchlo, v okamihu, náhodne prechádza pred jej oknami s vytiahnutými bočnými tónovanými sklami. Záverom samosudca dodal, že vzhľadom na vykonané dokazovanie musel jednoznačne obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, pretože iné rozhodnutie by sa priečilo zásadám trestného konania, najmä zásade objektívnej pravdy a zásade in dubio pro reo. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného. Prokurátor odôvodnil odvolanie písomným podaním zo dňa 06. 05. 2014 tak, že nesúhlasí s oslobodením obžalovaných spod obžaloby s poukazom na to, že súd 1. stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne v prospech obžalovaného, pričom bez toho, aby na to boli podstatné dôvody, vyhodnotil výpoveď hlavnej svedkyne T. H. ako nehodnovernú a spochybniteľnú, čím postupoval v rozpore s § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Prokurátor dôvodí, že svedkyňa H. nie je nehodnoverná, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že si robila ohľadom jednotlivých jázd obžalovaného záznamy, kedy si v niektorých prípadoch zaznamenala aj podrobnosti. Túto svedkyňu nie je možné považovať za osobu zaujatú voči obžalovanému. Jej výpoveď nevyvrátili svedkovia S. S. G. Z. S., pretože je logické, že vzhľadom na časový odstup si nepamätali, či svedkyni H. uvádzali informácie o typoch a značkách áut. Časovým odstupom je odôvodniteľné aj nehodnoverné tvrdenie svedkyne H., že v čase skutkov pila na balkóne kávu. Údaje zo zápiskov svedkyne potvrdili aj svedkovia U. X., D. X. G. U. J., ako aj spisový materiál Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 1T/88/2002, kedy obžalovaný tiež nerešpektoval totožný trest zákazu činnosti, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Z vyšetrovacích pokusov vyplynulo, že svedkyňa H. mohla rozpoznať obžalovaného prinajmenšom v tom prípade, ak bol pre ňu známou osobou, z oboch miest, t.j. aj z bytu na prízemí, aj z bytu na 1. poschodí, a to aj v prípade, ak boli na vozidle zavreté okná. Výhľadové podmienky na kritickom mieste sa diametrálne nezmenili oproti času spáchania skutku. Veľmi dôležitou skutočnosťou je, že svedkyňa H. videla obžalovaného po jazde vystupovať z miesta vodiča. Prokurátor z týchto dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť ho okresnému súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol. Obžalovaný podaním zo dňa 08. 10. 2014 požiadal odvolací súd o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti z rodinných dôvodov. Nakoľko tomu nebránili žiadne zákonné prekážky, odvolací súd podľa § 293 ods. 5, ods. 7 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava odkázala na písomné odôvodnenie odvolania, stotožnila sa s tam uvedenými argumentmi, preto navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie súdu 1. stupňa. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie podané prokurátorom je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Úvodom je potrebné uviesť, že o skutkoch, ktoré sú predmetom obžaloby, bolo neprávoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 1T/63/2003 zo dňa 27. 09. 2005, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To/186/2005 zo dňa 30. 03. 2006 zrušený a vec bola vrátená prokurátorovi do prípravného konania. Krajský súd v tomto uznesení vyslovil právny názor, že je potrebné objektivizovať výpovede svedkov, či títo skutočne mohli zo stanovíšť, ktoré vo svojich výpovediach uvádzali, vidieť vodiča motorového vozidla. Po doplnení dokazovania v uvedenom smere bola dňa 11. 07. 2013 podaná obžaloba, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým rozsudkom. Odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil. Obžalovaný J. R. učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný. V tom čase nejazdil, nakoľko mal uložený trest zákazu činnosti. Vozili ho iné osoby. Ak by ho svedkyňa H. videla, že jazdí, je divné, že nevolala políciu. Svedkyňa T. H. vypovedala, že vediac, že má obžalovaný uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, videla z balkóna aj okna bytu, že obžalovaný tento zákaz nerešpektuje a jazdieva po ich ulici. Ku konkrétnym dátumom sa pre odstup času vyjadriť nevedela. Postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná jej predchádzajúca svedecká výpoveď, kedy sa vyjadrila ku konkrétnym dátumom v súlade so skutkovou vetou obžaloby a popísala aj ďalšie okolnosti (napr. odkiaľ obžalovaného videla, čo nakladal do vozidla, odkiaľ vystúpil a pod.). O jeho jazdách si robila zápisky, ktoré súd podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil. O tom, že v čase plynutia trestu zákazu činnosti videla obžalovaného jazdiť po Y. I., vypovedala aj svedkyňa D. X., ktorej otec zahynul pri dopravnej nehode, za ktorú bol obžalovanému uložený predmetný trest zákazu činnosti. Obdobne vypovedal aj Y. U. X.. Pre rozpory v ich výpovediach vzhľadom na časový odstup súd podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku čítal ich predchádzajúce výpovede, kde sa vyjadrili k dátumom 09. 01. 2003 a 23. 02. 2003. Obhajobu obžalovaného, že ho vozili iné osoby, potvrdili svedkovia X. J.Á. G. H. R.. Svedkovia S. S. G. Z. S., dcéra a zať svedkyne T. H., si nepamätali, či v inkriminovanom čase vedeli, že obžalovaný má uložený trest zákazu činnosti, či ho videli jazdiť, alebo či boli prítomní, keď ho videla jazdiť T. H.. Nevideli žiadne zápisky. Ďalej súd vykonal dokazovanie zamerané na možnosť svedkyne H. identifikovať vodiča z okna a balkóna jej bytu oboznámením protokolov o vyšetrovacom pokuse, videozáznamu a fotodokumentácie, ktoré vyhodnotil tak, že svedkyňa T. H. nemohla spoza okna bytu vidieť do tváre vodiča. Z ďalších listinných dôkazov odvolací súd poukazuje najmä na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 1T/28/2001 zo dňa 06. 06. 2001, ktorým bol J. R. uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol o.i. uložený trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 4 roky. Trest zákazu činnosti začal obžalovanému plynúť dňa 17. 01. 2002. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 1T/88/2002 zo dňa 02. 04. 2003 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. za to, že nerešpektoval uvedený trest zákazu činnosti v období od 24. 04. 2002 do 28. 05. 2002. Odvolací súd sa plne stotožnil s hodnotiacimi závermi súdu I. stupňa o tom, že nebolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že skutok sa stal. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom svedčiacim v neprospech obžalovaného je výpoveď svedkyne T. H. a jej zápisky. Ostatné dôkazy svedčia buď v prospech obžalovaného, alebo nepriniesli do veci žiadne svetlo (vyšetrovací pokus). Aj za situácie, kedy jediný usvedčujúci svedok nie je zaujatý voči obžalovanému, nemožno postaviť vinu zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia na výpovedi osoby náhodne či cielene pozorujúcej páchateľa v určitom časovom období. Ak si aj svedkyňa poznamenala konkrétne dni, kedy videla obžalovaného R. viesť motorové vozidlo, bolo by možné jej výpoveď akceptovať, ak by k nej pribudli ďalšie logické kroky, napríklad bezprostredné oznámenie tejto skutočnosti polícii. Je prirodzené, že po časovom odstupe 11 rokov pamäťová stopa vybledla, a je uveriteľné, že svedkyňa T. H. skutočne v dňoch, ktoré si poznačila, subjektívne vnímala, že vidí obžalovaného viesť motorové vozidlo, tieto jej vnemy však nie je možné žiadnym spôsobom objektivizovať alebo preveriť. Odsúdenie pre spáchanie trestného činu je rozhodnutím, ktoré musí byť založené na zistenom skutkovom stave v takej kvalite, ktorá vylučuje akékoľvek pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal trestný čin. Aj v situácii, kedy odvolací súd hodnotí výpoveď svedkyne T. H. ako autentickú, nemôže bez ďalšieho jednoznačného dôkazu prevziať jej vnímanie skutku do záveru o vine obžalovaného. Takýto postup by nezodpovedal základným zásadám trestného konania vyjadreným najmä v § 2 ods. 10 a 2 ods. 12 Trestného poriadku. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie skutkových okolností o právneho posúdenia skutku súdom 1. stupňa, ktoré si odvolací súd v celom rozsahu osvojil, v podrobnostiach odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez potreby ho znova opakovať. K odvolacím námietkam prokurátora sa žiada uviesť, že treba súhlasiť s tým, že svedkyňa T. H. je hodnoverná, jej výpoveď nevyvrátil žiaden dôkaz. Žiaden dôkaz ju však jednoznačne ani nepotvrdil, nakoľko svedkovia U. X., D. X. G. U. J., neoznačili konkrétne jednotlivé dni, čo v kombinácií s tým, že za nerešpektovanie totožného trestu zákazu činnosti v inkriminovanom období bol obžalovaný odsúdený, vyvoláva neprípustné riziko zámeny či nepresnosti. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.