Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/16/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413010317 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1413010317.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudkýň JUDr. Denisy m0szárosovej a JUDr. Evy Vajdičkovej v trestnej veci obžalovaného R. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1Tr. zák. o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/119/2013 z 17. októbra 2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. júna 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava IV z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného ppráp. R. E. uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 06.12.2012 o 07,00 hod ako vodič vychádzal s osobným motorovým vozidlom zn. U. U. G.: E. XXXCU z parkoviska na M. ulici v C., pričom odbočoval vpravo, pričom nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a sledovaniu situácie na ceste, čím porušil § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho oneskorene spozoroval chodca poškodeného N. Z., ktorý prechádzal cez cestu od domov č. 2 a 4 oproti smeru jazdy obvineného mimo vyznačený priechod pre chodcov a obvinený s vozidlom do poškodeného narazil, pričom spôsobil poškodenému N. Z. zlomeninu bočnej časti horného konca píšťaly ľavého predkolenia zasahujúcu do kolenného kĺbu, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie trvajúce ešte dňa 15.05.2013, pričom uvedené zranenia vyžadujú fixáciu sadrovým obväzom obvykle po dobu 6 až 8 týždňov s nutnosťou postupnej záťaže a rehabilitovania končatiny po odstránení obväzu. Za tento čin okresný súd obžalovanému uložil podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. k/, písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 a § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodená spoločnosť V., zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, s celým nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor. Odvolaním sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vrátenia veci súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Poukázal na to, že okresný súd pochybil, keď konanie obžalovaného, ktorý porušil povinnosti vodiča tým, že nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a sledovaniu situácie na ceste, neposúdil ako porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom a skutok nekvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. V danom prípade bolo podľa prokurátora potrebné vziať do úvahy intenzitu porušenia konkrétnej povinnosti uloženej vodičovi na základe zákona, ktorá predstavuje z hľadiska bezpečnosti účastníkov cestnej premávky nebezpečné konanie, ktoré je najčastejšou príčinou dopravných nehôd s najtragickejšími následkami. Podľa výsledkov dokazovania obžalovaný poškodeného spozoroval na ceste až tesne pred nárazom. Prehliadol jeho prítomnosť na vozovke napriek tomu, že poškodený sa predtým už dlhšiu dobu pohyboval po vozovke, a prešiel viac ako polovicu šírky vozovky pozostávajúcu z dvoch jazdných pruhov. Takéto dlhodobé nesledovanie vozovky v smere, do ktorého sa obžalovaný pohyboval bez ohľadu na to, či chcel následne odbočiť doprava alebo doľava predstavuje závažné nevenovanie pozornosti sledovaniu situácie na ceste a v konečnom dôsledku aj porušenie dôležitej povinnosti uloženej obžalovanému podľa zákona bez ohľadu na to, že poškodený prechádzal mimo priechodu pre chodcov. Mal za to, že obžalovaný chcel odbočovať doľava a to cez dve súvislé čiary, čo vyplýva aj z plánika nehody vyhotoveného poškodeným na hlavnom pojednávaní a tiež zo záznamu o dopravnej nehode. Pokiaľ súd mienil odlišne vykladať záznam o dopravnej nehode, mal potom vypočuť aj policajta, ktorý vyhotovoval dokumentáciu z miesta nehody. Pokiaľ súd v napadnutom rozsudku vytkol prokurátorovi, že tendenčne v skutkovej vete obžaloby neuviedol aj porušenie povinností chodca mal za to, že nebolo potrebné zvlášť túto skutočnosť v popísanom skutku zdôrazňovať. Uviedol, že súd pri vydaní trestného rozkazu prevzal z obžaloby tak skutkovú vetu, ako aj právnu kvalifikáciu skutku. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry navrhol vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora a rozhodnúť v zmysle návrhu v ňom uvedenom. Obžalovaný a jeho obhajca považovali rozsudok prvostupňového súdu týkajúci sa výroku o vine za správny. Ohľadom výroku o treste navrhli prihliadnuť na dĺžku doby, ktorá uplynula od spáchania skutku a upustiť od uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné navrhli zamietnuť. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného R. E., výsluchom svedka N. Z., prečítaním znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva Z.. Z. N. ako aj protokolu o výsluchu menovaného znalca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a fotodokumentáciou o dopravnej nehode. Vyhodnotením vykonaných dôkazov, jednotlivo aj v ich súhrne, okresný súd na rozdiel od obžaloby ustálil, že obžalovaný pri vychádzaní z parkoviska s osobným motorovým vozidlom odbočoval vpravo a nie vľavo tak, ako mu to bolo kladené za vinu v obžalobnom návrhu s tým, že by takto prešiel dvojitú súvislú pozdĺžnu čiaru. Okresný súd zmenu v skutkovej vete obžaloby odôvodnil tým, že z parkoviska, z ktorého obžalovaný vychádzal sa nedá odbočiť vľavo, lebo tomu bránia dve plné čiary, ale dá sa odbočiť iba vpravo na svetelnú križovatku. Vozidlá, ktoré stoja na svetelnej križovatke pritom bránia výjazdovým vozidlám z parkoviska. Ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní vysvetlil, mal úmysel odbočiť doprava na svetelnú križovatku a zaradiť sa do ľavého odbočovacieho pruhu a mal aj zapnutý pravý ukazovateľ smeru. Predtým, ako sa mohol zaradiť do odbočovacieho pruhu na svetelnej križovatke musel obísť vozidlá, ktoré už stáli na križovatke v pravom pruhu. Pri tomto vyhýbacom manévri musel s vozidlom vyjsť z parkoviska doľava a obísť tieto vozidlá v pravom pruhu a tak sa zaradiť do ľavého odbočovacieho pruhu na svetelnej križovatke. Navyše uviedol, že keby aj chcel prejsť cez plné čiary a z parkoviska by pokračoval vľavo, nikde by sa nedostal. Musel teda prejsť smerom na svetelnú križovatku a tak pokračovať do práce, smerom do centra mesta. Podľa názoru krajského súdu pri posudzovaní dopravnej situácie bolo potrebné vychádzať predovšetkým z toho, kde malo vozidlo, ktoré obžalovaný riadil pokračovať po výjazde z parkoviska. Obžalovaný ani poškodený vo svojich výpovediach v prípravnom konaní neuviedli, aký smer malo vozidlo tesne predtým ako došlo k stretu. Obžalovaný uviedol iba to, že išiel do práce a vychádzal z parkoviska na Saratovskej ulici na M. ulicu a ako sa pohol zbadal osobu v tmavom oblečení asi pol metra od vozidla. Svedok N. Z. zaregistroval vozidlo ako vychádzalo z parkoviska tesne pred ním. Nevedel uviesť, či malo zapnutú smerovku. V zázname o dopravnej nehode motorové vozidlo pri vychádzaní z miesta ležiaceho mimo cesty odbočovalo vľavo. Zhoduje sa to potom s tvrdením obžalovaného, že pri vychádzaní z parkoviska musel ísť trochu doľava, aby obišiel stojace vozidlá pred križovatkou. Pokračovať však chcel doprava na svetelnú križovatku a zaradiť sa do ľavého odbočovacieho pruhu. O tom, či mal zapnuté ukazovatele smeru nie je už v zázname o dopravnej nehode zmienka. Na základe uvedeného možno urobiť záver, že obžalovaný neštandardným spôsobom vychádzal z parkoviska a aby sa mohol dostať na svetelnú križovatku, manévrom obišiel vozidlá doľava, pričom jeho vozidlo malo smerovať doprava. Ak by totiž obžalovaný pokračoval len doľava a chcel prejsť cez dve plné čiary, k stretu s poškodeným by pravdepodobne ani nedošlo. Je potrebné zdôrazniť, že za porušenie dôležitej povinnosti nemožno mechanicky pokladať porušenie akékoľvek predpisy, vyhlášky o pravidlách cestnej premávky, ale len porušenie takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Za porušenie dôležitej povinnosti treba pokladať len porušenie takej povinnosti, ktorá má spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. V danom prípade intenzita konania obžalovaného a ním spôsobený následok na zdraví poškodeného nie sú takými skutočnosťami, pre ktoré by spáchaný čin bolo potrebné kvalifikovať ako čin spáchaný závažnejším spôsobom konania podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a to s poukazom na porušenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom v zmysle § 138 písm. h/ Tr. zák. Pri následku ťažkej ujmy na zdraví poškodeného spolupôsobilo viac príčin nielen nesprávne zaraďovanie obžalovaného na vozovku, ale je treba vziať do úvahy aj to, že poškodený N. Z. sa na vozovke pohyboval mimo vyznačený priechod pre chodcov, teda svojim spávaním sám porušil povinnosti chodca uvedené v ustanovení § 53 ods. 1, § 51 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z. z. Každú túto príčinu je treba posudzovať samostatne. Pokiaľ okresný prokurátor poukázal na to, že v zmysle obžaloby bola uznaná vina trestným rozkazom, ktorý bol zrušený, na tento argument nie je možné prihliadnuť, lebo na rozdiel od trestného rozkazu, vyhláseniu rozsudku predchádzalo vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní. Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania potom správne upravil skutkovú vetu obžaloby a konanie obžalovaného aj správne právne posúdil len ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. Nepochybil prvostupňový súd ani pri ukladaní trestu. Dostatočne zvážil všetky okolnosti prípadu, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi a obžalovanému uložil primeraný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov podmienečne na skúšobnú dobu jeden rok. Rovnako správne a v súlade so zákonom obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní jeden rok, keďže obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s touto činnosťou. Výrok o náhrade škody nebol odvolaním napadnutý, preto tento výrok zastal nedotknutý. Na základe týchto dôvodov, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok