Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/176/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413201394 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1413201394.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J.: J., R.. XX.XX.XXXX O. W., R.. XX.X.XXXX, obaja bytom u otca, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: K.. I. J., D. D., Ľ. X, zast. JUDr. Martou Huttovou, advokátkou, AK Bratislava, Bezekova 13, a X.. C. J., D. D., Na H. C. X, zast. JUDr. Vojtechom Kubalom, advokátom, AK Bratislava, Kolárska 4, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Bratislava, Saratovská 1/A, v konaní o uloženie výchovného opatrenia, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.01.2014, č.k. 13P 45/2013-126, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku ktorým bolo maloletým deťom J.: J., R.. XX.XX.XXXX O. W., R.. XX.XX.XXXX, ako aj ich rodičom uložené výchovné opatrenie sa m e n í v určení miesta výkonu výchovného opatrenia tak, že uložená povinnosť v určenom rozsahu sa bude realizovať na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Po uplynutí obdobia, na ktoré je výchovné opatrenie uložené podá správu o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia orgán, ktorý výchovné opatrenie realizoval, a to do 30 dní. Vo zvyšnej zamietajúcej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 28.01.2014, č.k. 13P 45/2013-126 uložil maloletým deťom J.K.: J., R.. XX.XX.XXXX O. W., R.. XX.XX.XXXX a ich rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove detí a zároveň s cieľom zlepšenia vzájomného vzťahu maloletých detí s matkou v rozsahu 20 hodín, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Po uplynutí obdobia, na ktoré bolo výchovné opatrenie určil povinnosť obom rodičom zaslať súdu správu do 30 dní o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa predmetné výchovné opatrenie nariadil, keď s poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj obsah spisov vedených pod sp.zn. 23C 128/2010 a 56Em 7/2013 dospel k záveru, že rodičia nie sú schopní o záujme maloletých detí týkajúcom sa ich ďalšieho riadneho vývoja vzťahu k matke bez problémov sa dohodnúť, bez problémov o tomto komunikovať a už vôbec nie tento narušený vzťah v záujme detí napraviť. Rovnako z prednesu detí, ktoré boli vypočuté v konaní vedenom pod sp.zn. 56Em 7/2013 mal preukázané, že obidve deti napriek skoro dospelému veku majú narušený vzťah s matkou a v podstate nemajú jasnú predstavu o realizovaní nápravy ich vzájomného vzťahu s matkou. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa mal za to, že je jednoznačne v záujme zabezpečenia ďalšej riadnej výchovy maloletých detí, aby sa ich vzájomný vzťah s matkou začal čo najskôr uberať správnym smerom. Tým, že rodičia sami túto nápravu nezvládajú, je potrebné, aby vyhľadali odbornú pomoc. Podľa názoru súdu prvého stupňa rodičia by si mali uvedomiť, že pre budúcnosť detí je veľmi dôležitá náprava ich vzájomného vzťahu s matkou, pričom v tomto smere by mali intenzívne pracovať s odborníkmi. Odborné poradenstvo súd prvého stupňa nariadil v rozsahu 20 hodín v zariadení, ktoré umožnil rodičom si vybrať podľa záujmu a možností v prvom rade maloletých detí. Pokiaľ matka žiadala nariadiť výchovné opatrenie v širšom rozsahu, jej návrh vo zvyšku zamietol. Vec právne posúdil podľa § 37 ods. 2 písm. d/ a § 37 ods. 6 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť v uložení povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu otcovi detí, obom rodičom a obom maloletým deťom. Otcovi v znení uloženia povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A s cieľom prelomiť jeho manipuláciu detí J. O. W. proti nej ako ich matke v počte 20 hodín. Obom rodičom uložiť výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A s cieľom začať a následne zlepšovať ich vzájomnú komunikáciu týkajúcu sa výchovy ich maloletých detí a s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča pri výchove detí v počte 20 hodín. Maloletým deťom J. O. W. uložiť výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A s cieľom podporovať, vyjasňovať a napomáhať pozitívnu zmenu v komunikácii medzi nimi a ňou ako ich matkou v počte 20 hodín. Súčasne žiadala určiť, že rodičia sú povinní riadiť sa pokynmi psychológa a dodržiavať ním stanovené termíny stretnutí s tým, že otec je povinný v termínoch určených psychológom doviesť obe deti na výkon výchovného opatrenia. Zo strany súdu žiadala sledovať výkon uložených výchovných opatrení vyžiadaním si správy od príslušného odborného zamestnanca Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava pravidelne 1 krát do mesiaca, až do skončenia doby trvania výchovných opatrení. Súdu prvého stupňa vytkla, že jeho rozhodnutie je vecne nesprávne, nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie a je nevykonateľné z dôvodu, že súd prvého stupňa si nesprávne vyložil ust. § 37 ods. 2 písm. d/, ods. 5, 6 Zák. o rodine a na zistený skutkový stav ho nesprávne aplikoval. Mala za to, že ak súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že je v záujme maloletých detí a rodičov uložiť výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zák. o rodine, tak vo výrokovej časti svojho rozhodnutia mal aj špecifikovať konkrétne zariadenie, kde sa budú maloleté deti a ich rodičia podrobovať takémuto sociálnemu alebo odbornému poradenstvu. Konkretizácia takéhoto zariadenia je nevyhnutná najmä tam, kde rodičia maloletých detí nie sú vôbec schopní spolu komunikovať, nevedia sa ohľadne výchovy svojich detí dohodnúť. Súdu prvého stupňa bolo známe, že od augusta 2010 až do teraz jej otec neumožňuje s deťmi žiadny styk, takisto súdu prvého stupňa bolo zo spisu známe, že zavrhujúcim rodičom je otec detí, ktorý maloletým deťom vštepuje neodôvodnený odpor a kritiku voči nej ako matke. Ak by sa súd prvého stupňa bol náležite oboznámil s obsahom celého spisu, ako aj so základnými prejavmi syndrómu zavrhnutého rodiča, nemohol by o uložení výchovného opatrenia rozhodnúť tak ako to urobil v napadnutom rozhodnutí. V napadnutom rozhodnutí v podstate nerozhodol o žiadnom výchovnom opatrení, pretože otec detí ako zavrhujúci rodič sa nikdy s ňou nedohodne na žiadnych návštevách špecializovaných zariadení, ktoré poskytujú sociálne alebo odborné poradenstvo. Zdôraznila, že v návrhu presne označila zariadenie, v ktorom sa má výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zák. o rodine realizovať, súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia však nezdôvodnil žiadnym spôsobom, prečo jej návrh zamietol. V napadnutom rozhodnutí uložené výchovné opatrenie podľa jej názoru žiadnym spôsobom nerieši poruchy, ktoré existujú vo vzťahoch medzi deťmi a nimi ako rodičmi, otec detí je totiž toho názoru, že takéto poradenstvo pri výchove detí on sám nepotrebuje. Pokiaľ otcovi taktiež nebude súdom uložená povinnosť doviesť deti k takémuto odborníkovi, tak deti k žiadnemu odborníkovi neprídu. Deti budú tak psychicky týrané ich vlastným otcom a štátne orgány sa budú na to nečinne prizerať. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ matka nevykonateľnosť rozsudku vidí v tom, že súd neurčil konkrétne zariadenie, v ktorom by sa mali všetky zúčastnené strany podrobiť odbornému poradenstvu, vyslovil názor, že naopak určenie len jedného zariadenia na terapiu nesie v sebe značne väčšie riziká ako ponechaná voľnosť výberu pre zainteresované osoby. Riziká videl v tom, 1/ že určené zariadenie by nebolo viazané rozsudkom, 2/ určené zariadenie by sa mohlo účastníkom javiť po vyskúšaní ako nevyhovujúce a po vzájomnej dohode by zmenili poskytovateľa, čo by v prípade kogentného rozsudku bolo jeho porušením, 3/ odborné poradenstvo sa spravidla vykonáva za peňažnú úhradu, takže zákonite musí vzniknúť aj obchodný vzťah medzi poskytovateľom a prijímateľom poradenstva a tento vzťah nemôže byť nadiktovaný rozsudkom, lebo by nebol slobodný. Uviedol, že on osobne prejavil nielen ochotu, ale aj záujem riešiť terapiu aj hneď po vynesení rozsudku, matka sa však netajila tým, že rozsudok nepovažuje za dobrý a podá odvolanie. Za veľmi príznačný pre matkine vnímanie predmetu veci považoval jej návrh petitu v zmysle odvolania. Je absurdné, že navrhuje povinnosť na terapiu pre oboch rodičov na zlepšenie vzájomnej komunikácie, terapiu pre deti na zmenu ich postoja k nej, ale to hlavné úplne ignoruje, a to jej vlastnú terapiu, kde by sa naučila empatii voči deťom a najmä naučila komunikácii s nimi. Totiž to je najväčší problém, že sa k deťom už dávno nespráva ako matka, neustále deti konfrontuje, vydiera, obviňuje z rozpadu manželstva, nahráva ich, filmuje, vyhráža sa im internáciou zariadenia, volá na nich svedkov a pod. a pritom jediným kľúčom k získaniu dôvery a rešpektu detí voči nej je zmena jej chovania voči ním. Aj stavenie sa do pozície zavrhnutého rodiča tak ako to robí matka je úplne neadekvátne a nepríslušné na danú situáciu. Deti sú totiž už vo veku, kedy sú schopné urobiť si vlastný názor na každého z rodičov a keby videli, že k ich matke je on nespravodlivý alebo zlomyseľný, tak by sa automaticky postavili na jej stranu z titulu obrany slabšieho. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie matky v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa neurčil konkrétne zariadenie, v ktorom sa bude realizovať nariadené sociálne a odborné poradenstvo, najmä za situácie, keď z obsahu spisu je zrejmé také narušenie vzťahov medzi rodičmi, logickým dôsledkom ktorého je úvaha, že rodičia nebudú schopní sami sa dohodnúť na výbere konkrétneho zariadenia. Uvedená neschopnosť dohody s najväčšou pravdepodobnosťou by spôsobila nevykonateľnosť rozsudku, čím by sa zmaril nariadený účel výchovného opatrenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd po zistení stanoviska Úradu práce sociálnych vecí a rodiny ako orgánu socialno-právnej ochrany detí, ktorý sa vyjadril, že nariadené výchovné opatrenie je možné realizovať na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 zmenil. Súčasne zmenil rodičom uloženú povinnosť zaslať súdu správu o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia, keď túto povinnosť uložil orgánu, ktorý bude výchovné opatrenie realizovať. Pokiaľ matka v odvolaní žiadala uložiť aj súdu povinnosť sledovať výkon výchovného opatrenia, túto neurčil, keďže táto vyplýva súdu priamo z ust. § 37 ods. 5 Zák. o rodine. Rovnako nevyhovel odvolaniu matky v časti uloženia povinnosti otcovi doviesť deti na výkon výchovného opatrenia z dôvodu, že uvedená povinnosť vyplýva pre otca priamo z výroku napadnutého rozsudku. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil aj odvolanie matky vo vzťahu k ňou navrhovanému obsahu výchovného opatrenia. Súdom prvého stupňa určenú povinnosť rodičom a maloletým deťom podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove detí a zároveň s cieľom zlepšenia vzájomného vzťahu maloletých detí s matkou, považoval odvolací súd za dostatočnú, dávajúcu priestor ako rodičom a deťom, tak aj odborným pracovníkom, ktorí budú realizovať výchovné opatrenie, reagovať a určovať smer odborného poradenstva podľa aktuálnej situácie, ktorú bude potrebné pre zlepšenie vzťahov v rodine riešiť. S poukazom na uvedené pokiaľ súd prvého stupňa vo zvyšku návrh matky zmietol, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.