Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/198/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413205795 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1413205795.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. G., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: U. - P. C.R., G.. XX.XX.XXXX, K. K., M. XX, a matka - M.. M. G., G.. XX.XX.XXXX, K. K., A. X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04.02.2014, č.k. 13P 105/2013-88, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 04.02.2014, č.k. 13P 105/2013-88 zveril maloletú M. G., G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otca zaviazal platiť na výživu maloletej sumou XXX € mesačne počínajúc dňom 01.04.2013. Zročné výživné za obdobie od 01.04.2013 do 04.02.2014 v sume X XXX € uložil otcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh matky na určenie výživného zamietol. Určil právo otca stretávať sa s maloletou vždy v prvú sobotu v mesiaci od 16.00 hod. do 20.00 hod.. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky rozhodol podľa § 36 ods. 1 v spojení s ust. § 24, § 25, § 26 Zák. o rodine, keď mal v konaní preukázané, že rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje od narodenia matka maloletej. Otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky vyjadril svoj súhlas, rovnako rodičia sa dohodli, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja. Výživné na maloletú vo výške 200 € mesačne určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z preukázaných zárobkových a majetkových pomerov rodičov. Výživné na maloletú určil od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, v ktorom matka podala návrh, spätné výživné neurčil, nakoľko matka nepreukázala dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré návrh nepodala skôr. Zročné výživné od 01.04.2013 do 04.02.2014 vyčíslil, vyčíslené zročné výživné uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svojim rozhodnutím upravil aj styk otca s maloletou. Pokiaľ ide o rozsah úpravy, mal za to, že takto určený styk zodpovedá záujmu maloletej, ako aj právu otca na kontakt s dcérou. V prípade, že styk maloletej s otcom bude prebiehať bez problémov, dal rodičom do pozornosti možnosť dohodnúť sa i na častejšom kontakte, a to bez rozhodnutia súdu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom a úprave styku s maloletou, v ktorých výrokoch žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletú určiť sumou XXX € mesačne od 01.04.2013, zročné výživné vo výške X.XXX € žiadal povoliť splácať v XX € mesačných splátkach, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súčasne žiadal upraviť stretávanie sa s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 20.00 hod. a každú stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod.. V prvom rade namietal porušenie jeho práv ako účastníka konania na spravodlivý súdny proces, ako aj na zásadu ústnosti. Za porušenie svojho práva považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa dňa 04.02.2014 bez jeho prítomnosti, keď síce pripustil, že predvolanie na pojednávanie dňa 04.02.2014 si riadne prevzal, mal záujem sa ho zúčastniť, avšak nedopatrením si pomýlil dátum pojednávania a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil. Tým, že súd prvého stupňa rozhodol v jeho neprítomnosti, porušil jeho procesné právo ako účastníka konania na prejednanie veci v jeho prítomnosti, ako aj právo vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom. Okrem porušenia jeho práva ako účastníka konania súdu prvého stupňa vytkol ďalej to, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutočností, a to daňové priznania, ktoré mal založiť do spisu. Pri rozhodovaní žiadal zohľadniť, že jeho súčasný príjem je vo výške cca XXX €, z tohto prispieva svojej matke, umiestnenej v domove sociálnych služieb sumou XXX € mesačne, z ktorého dôvodu určené výživné vo výške XXX € mesačne na maloletú nie je schopný platiť. Namietal takisto určenie povinnosti zaplatiť zročné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, žiadal o poskytnutie splátok na zaplatenie zročného výživného vo výške XX € mesačne. Ako ďalšie pochybenie súdu prvého stupňa považoval rozsah úpravy styku s maloletou, keď podľa jeho názoru styk 4 hodiny mesačne v žiadnom prípade nezodpovedá jeho právu vykonávať rodičovské práva a povinnosti k maloletej, výchovne na ňu pôsobiť, budovať medzi nimi hlbší vzťah. Uvedomuje si, že maloletá je vyťažená čo sa týka mimoškolských aktivít, avšak žiadne krúžky nemôžu ísť na úkor jeho rodičovských práv a povinností. K odvolaniu priložil daňové priznanie spoločnosti P.- Z. A..P..U.. za roky 2010, 2011, 2012. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a matka maloletej, ktorí navrhli zhodne rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch ( výrok o výživnom, výrok o úprave styku ), podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu, treba uviesť, že táto patrí medzi základné povinnosti rodičov, a to od doby narodenia dieťaťa, do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V danej veci prístup otca ( bez ohľadu na dôvody ) k plneniu si vyživovacej povinnosti od narodenia maloletej doposiaľ, možno vyhodnotiť ako nezodpovedný, pričom za situácie, že otec k maloletej si doposiaľ neplnil vyživovaciu povinnosť, treba konštatovať, že túto za otca suplovala matka maloletej. Tým, že uvedená skutočnosť v konaní nebola sporná, správne postupoval súd prvého stupňa, keď výživné na maloletú, a to odo dňa podania návrhu určil. Pokiaľ ide o výšku výživného, pri jej určení správne vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine. Odôvodnené potreby maloletej matka v konaní preukázala, tieto predstavujú náklady na bývanie, stravu, oblečenie, hygienu, náklady spojené so školskou dochádzku, ako aj náklady spojené so širokými mimoškolskými aktivitami maloletej. K zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov treba uviesť, že matka v konaní svoje príjmy riadne vydokladovala, a to na rozdiel od otca. Tvrdenie otca, že sa mu pokazil počítač, alebo že si pomýlil pojednávací deň nemožno vyhodnotiť inak, ako v neprospech otca, keď otec dostatočným spôsobom v konaní nepreukázal svoje zárobkové možnosti a schopnosti. S námietkou otca uvedenou v odvolaní, že rozhodnutím v jeho neprítomnosti boli porušené jeho práva ako účastníka konania na riadny a spravodlivý proces, ako aj jeho právo na prejednanie veci v jeho prítomnosti, sa odvolací súd nestotožnil. Nestotožnil z dôvodu, že otec bol osobne prítomný na prvom pojednávaní dňa 12.09.2012, pričom už na toto pojednávanie mal predložiť rozpis svojich príjmov od marca 2009 a prehľad svojich výdavkov, čo neurobil, povinnosť predložiť žiadané doklady mu bola uložená opätovne na pojednávanie dňa 28.11.2013, rovnaká povinnosť mu bola uložená aj na pojednávanie dňa 04.02.2014, na ktoré pojednávanie sa však otec bez ospravedlnenia nedostavil a žiadané doklady preukazujúce jeho zárobkové pomery, konkrétne daňové priznania, vrátane príloh nepredložil. S poukazom na uvedené konanie otca, nemožno konštatovať porušenie postupu súdu v zmysle odňatia práva otcovi na spravodlivý proces, ale naopak porušenie povinnosti otca ako účastníka konania predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Pokiaľ otec spolu s odvolaním založil do spisu daňové priznania spoločnosti P.-Z. A..P..U.. za roky 2010, 2011, 2012 treba uviesť, že ide o neúplné doklady ( daňové priznania bez príloh ), z ktorých nie je možné zistiť príjem otca. Z predložených daňových priznaní ani otcom tvrdený príjem v odvolaní XXX € mesačne ( v konaní tvrdený príjem vo výške XXX,XX € ) nevyplýva ( spoločnosť je v strate ), z ktorého dôvodu vyvstáva otázka, z akých finančných prostriedkov hradí otec svoje náklady, ktoré v konaní vyčíslil vo výške cca XXX € mesačne ( bez platenia výživného na maloletú ). S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zárobkové a majetkové pomery otca sú iné než otcom v konaní deklarované, z ktorého dôvodu určená výška výživného na maloletú vo výške XXX € mesačne s poukazom na preukázané odôvodnené potreby maloletej je primeraná. Vzhľadom na časové obdobie, ktoré uplynulo od rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd nevyhovel ani námietke otca o možnosti zaplatiť zročné výživné v splátkach. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou treba uviesť, že rodičia si musia svoj vzťah s dieťaťom budovať tak, aby tento vzťah bolo možné premietnuť aj do úpravy formou súdneho rozhodnutia v prípade nezhôd. Tvrdenie otca v odvolaní, že rozsah určeného styku nezodpovedá jeho právam ako otca vykonávať rodičovské práva, výchovne pôsobiť na maloletú a budovať si hlbší vzťah je podľa názoru odvolacieho súdu alibistické za situácie, že otec prakticky od narodenia o maloletú nejavil záujem, neplnil si k nej ani jednu z najzákladnejších povinností rodiča, a to vyživovaciu povinnosť. Napriek uvedenému ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd dáva otcovi do pozornosti, že rozsah predmetnej úpravy nevylučuje možnosť upraviť styk s maloletou mimosúdne v širšom rozsahu, najmä podľa školských a mimoškolských aktivít maloletej. Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.