Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/227/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413207324 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1413207324.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o F.O. T. E., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - I. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. X, B., zast. advokátkou JUDr. Dagmar Matuškovou, Búdková 12, Bratislava, a otec - F. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XXX/XX, B., zast. advokátkou JUDr. Annou Ščepkovou, Saratovská 2/A, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 120/2013-187 zo dňa 14.04.2014, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25P 120/2013 sa p r e r u š u j e do právoplatného skončenia konania Krajského súdu v Bratislave o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P 141/2010 -149 z 21.02.2012.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým uznesením rozhodol o návrhu otca na prerušenie konania tak, že konanie o zvýšenie výživného na maloletého sa neprerušuje. Uvedené rozhodnutie odôvodnil tým, že na pojednávaní dňa 09.04.2014 právna zástupkyňa otca navrhla prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len ,,O.s.p.“), z dôvodu, že rozhodnutie v tejto veci súvisí s predošlým konaním o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v rámci ktorého Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV bez nariadenia pojednávania, čím odňal otcovi možnosť konať pred súdom. Právna zástupkyňa otca v tejto súvislosti uviedla, že Ústavný súd SR (ďalej aj „ústavný súd“ alebo „ÚS“), prijal sťažnosť otca na ďalšie konanie a preto sa domnieva, že sa celá vec vráti Krajskému súdu v Bratislave.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že rozhodnutie Ústavného súdu SR o sťažnosti otca smerujúcej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 236/2012-183 zo dňa 22.01.2013, právoplatnému dňa 12.02.2013, nepredstavuje takú skutočnosť, ktorá by mohla byť prekážkou v postupe súdu vo veci zvýšenia výživného, nakoľko rozhodnutie Ústavného súdu SR sa týka iného konania a nesúvisí so súčasne prebiehajúcim konaním o návrhu matky na zvýšenie výživného tak, aby bolo možné rozhodnúť o jeho prerušení na čas do rozhodnutia Ústavného súdu SR. Prerušenie konania by nebolo ani v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, keďže sa jedná o vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa, ktoré je od rozvodu manželstva nepretržite v osobnej starostlivosti matky.
V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec prostredníctvom právnej zástupkyne, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že na Okresnom súde Bratislava IV podal dňa 01.07.2010 (konanie vedené pod sp.zn. 13P 141/2010) návrh na zverenie maloletého T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom žiadal, aby súd výživné na maloletého rodičom neurčil. O tomto návrhu rozhodol Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 13P 141/2010 -149 z 21.02.2012 tak, že
maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné neurčil. Na odvolanie matky potom Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 11CoP 236/2012-183 z 22.01.2013 zmenil rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti tak, že návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. Proti tomuto rozsudku podal (otec) sťažnosť na Ústavnom súde SR, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Uznesením č.k. II.ÚS 506/2013-28 z 09.10.2013 Ústavný súd SR prijal sťažnosť na ďalšie konanie. Matka maloletého podala dňa 15.04.2013 na Okresný súd Bratislava IV návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému zo sumy XXX eur mesačne na XXX eur mesačne (predmetné konanie).
Otec ďalej konštatoval, že vo veci sp.zn. 13P 141/2010 sa riešila aj otázka vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému ( žiadal výživné neurčiť), nedá sa preto akceptovať záver okresného súdu vyslovený v napadnutom uznesení, podľa ktorého budúce rozhodnutie ústavného súdu nesúvisí s predmetným konaním o zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého. Ak teda dôjde k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 236/2012-183 z 22.01.2013 a vec sa vráti Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie, bude sa opätovne konať o jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a na neurčenie výživného, pričom je len ťažko predstaviteľné, aby na dvoch rôznych stupňoch súdov súčasne prebiehali neprávoplatne skončené konania, v ktorých sa rieši otázka výživného na to isté maloleté dieťa. V prípade neprerušenia konania o návrhu matky na zvýšenie výživného by sa tak mohlo stať, že súd I. stupňa by v tomto konaní návrhu matky (čo aj čiastočne) vyhovel, takže by boli vynesené dva rozsudky, jeden vo veci sp.zn. 13P 141/2010, ktorým výživné rodičom nebolo určené, a druhý vo veci sp.zn. 25P 120/2013, ktorým by sa rozhodlo o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého, pričom oba rozsudky by pôsobili popri sebe. Záverom otec uviedol, že sú podľa neho dané podmienky na prerušenie konania o návrhu matky na zvýšenie výživného, nakoľko otázka riešená v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 506/2013 môže mať význam pre rozhodnutie súdu v posudzovanej veci. Navrhuje teda, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že konanie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému preruší až do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. II.ÚS 506/2013.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Citované ustanovenie, odôvodňujúce návrh otca i napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zakotvuje jeden z prípadov fakultatívneho (nie obligatórneho) prerušenia konania. To znamená, že v takomto prípade má súd len možnosť (nie povinnosť) konanie prerušiť, ak nastane situácia predpokladaná príslušným zákonným ustanovením. Pri posudzovaní okolností zakladajúcich dôvod prerušenia konania súd vychádza predovšetkým z charakteru konkrétneho prípadu.
Odvolací súd predovšetkým nemôže súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého rozhodnutie Ústavného súdu SR, týkajúce sa skoršieho konania o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nesúvisí s konaním v predmetnej veci.
Nemožno poprieť, že konanie v predmetnej veci (o zvýšenie výživného) na jednej strane a na strane druhej konanie (o návrhu na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti), vedené najskôr Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 13P/141/2010, následne Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 11CoP/236/2012 a skončené zmeňujúcim rozsudkom krajského súdu (zamietajúcim návrh otca), ktorý rozsudok otec napadol na ÚS, majú čiastočne totožné predmety. V oboch konaniach ide o zmenu skoršieho rozhodnutia tzv. rozvodovým rozsudkom o výživnom na maloletého a to v jednom konaní priamo a v tom druhom len v súvislosti s požiadavkou otca, aby v nadväznosti na zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom nebolo výživné určené žiadnemu z nich a aj v tomto smere tak došlo k zmene tzv. rozvodového rozsudku). Pre úspech (resp. neúspech) návrhu otca na prerušenie konania v predmetnej veci tak bolo rozhodujúcim to, či tu je kolízia takýchto dvoch konaní a riziko vydania vzájomne si odporujúcich rozhodnutí, pričom takáto kolízia i riziko je tu vždy, ak súčasne bežia obe takéto konania.
O taký prípad síce v čase podania návrhu otca na prerušenie konania, rozhodnutia prvostupňového súdu o takomto návrhu a ani v čase podania odvolania proti uzneseniu o neprerušení konania nešlo, situácia sa však zmenila počas konania na odvolacom súde, nakoľko výsledkom dopytu Krajského súdu v Bratislave na ÚS z 08.09.2014 bola správa ÚS z 11.09.2014 o tom, že vo veci ústavnej sťažnosti otca proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP 236/2012-183 z 22.01.2013 ÚS už rozhodol nálezom z 09.09.2014 a z informácií na webovom sídle ÚS vyplynulo, že vo veci vedenej na ÚS pod sp. zn. II. ÚS 506/2013 ústavný súd (o. i.) konštatoval porušenie práva otca na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. 11CoP 236/2012 a jeho rozsudkom z 22.01.2013 a takýto rozsudok zrušil a vec Krajskému súdu v Bratislave vrátil na ďalšie konanie.
Prerušenie predmetného konania z dôvodov uvedených vyššie tak bolo opodstatnené, nie však do času navrhnutého otcom, teda len do rozhodnutia ústavného súdu, pretože práve v čase do rozhodnutia ÚS kolízia oboch konaní, majúcich sa zaoberať otázkou výživného, nastať nemohla.
Keďže ale v konaniach, ktoré možno začať i bez návrhu, súdy nie sú viazané návrhmi účastníkov, bolo potrebné konanie prerušiť do skončenia konania Krajského súdu v Bratislave o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P 141/2010-149 z 21.02.2012, nakoľko dôsledkom rozhodnutia ÚS je prinavrátenie povinnosti Krajského súdu v Bratislave opätovne prejednať odvolanie matky proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletého a o neurčení povinnosti na výživné žiadnemu z rodičov a o takomto odvolaní znovu rozhodnúť.
Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.