Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/17/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413225080 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1413225080.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. T., U.. XX. XX. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova ul. č. 7/ A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. F., U.. XX. XX. XXXX, bytom H. Z.. Č.. XXXX/X, R., zastúpená advokátkou: JUDr. Jarmila Zahradníková, Pluhová ul. č. 78, Bratislava, otec - B.. G. T., U.. XX. XX. XXXX, R. E. R. Č.. XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02. januára 2014, č. k. 13P/345/2013 - 23, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil otcovi povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletého W. T., U.. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počínajúc vykonateľnosťou rozhodnutia, k rukám matky a vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 6, 8, § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p. a vecne splnením predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia, spočívajúcom v uloženej povinnosti otcovi predbežne prispievať na výživu maloletého, ktorý sa fakticky nachádza vo výlučnej starostlivosti matky, podľa vyjadrenia ktorej, jej otec od januára 2013 prestal prispievať pravidelne na výživu dieťaťa, keďže ku dňu podania návrhu uhradil spolu iba sumu 575 eur (cca. 47 eur za mesiac), a preto bolo nevyhnutné do pomerov účastníkov zasiahnuť predbežným opatrením tak, aby boli zabezpečené nevyhnutné potreby maloletého. S poukazom na skutočnosť, že pod pojmom výživné v nevyhnutnej miere má zákon na mysli výživné, ktorým majú byť zabezpečené len najnevyhnutnejšie potreby dieťaťa, súd prvého stupňa vo zvyšku návrh matky, ktorým žiadala určiť predbežne rozsah vyživovacej povinnosti otca sumou 150 eur mesačne zamietol s tým, že v konaní vo veci samej (návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca) bude vykonávať dokazovanie, na základe ktorého bude môcť určiť výživné na maloleté dieťa, v súlade s jeho potrebami a na základe schopností a možností oboch rodičov. Proti tomuto uzneseniu podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že nie je v jeho schopnostiach ani možnostiach prispievať predbežne na výživu dieťaťa sumou určenou napadnutým uznesením s poukazom na skutočnosť, že napriek tomu, že s matkou uzavreli písomnú dohodu o výške výživného v sume 1.000,- Sk (33,19 eur) mesačne, jej celý čas posielal vyššie sumy podľa svojich možností, neraz na úkor seba a svojej rodiny, avšak posledný pravidelný príjem z pracovnej činnosti mal v mesiaci jún 2013, o čom matku informoval s tým, že jej nebude schopný posielať peniaze v sumách, na ktoré je zvyknutá. Poukázal na skutočnosť, že má v starostlivosti s manželkou tri často choré deti, z ktorých najstarší syn študuje a je dlhodobo nezamestnaný, jeho manželka napriek prekonanej rakovine štítnej žľazy a zápalu hrubého čreva pracuje ako obvodná zdravotná sestra, dosahujúca príjem primeraný tomuto pracovnému zaradeniu a sám sa musí diétne stravovať, keďže trpí chronickým ochorením. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že zatiaľ nezrušil svoju živnosť, z ktorej mu však v súčasnosti plynú najmä finančné náklady a finančnú situáciu svojej rodiny vzhľadom na nedostatok pracovných príležitostí v regióne, v ktorom býva, riešil príležitostnými brigádami (pomocnými robotníckymi prácami v Nemecku), avšak ani takto získaný príjem, mu na pokrytie základných potrieb rodiny nestačil s tým, že od začiatku roka 2014 si doposiaľ žiadnu prácu nenašiel a preto sa jeho finančná situácia ešte zhoršila. Poukázal na to, že v práci pri automatoch za pätnásť rokov nečerpal dovolenku ani raz a bez ohľadu na svoj fyzický a duševný stav, nebol ani raz práceneschopný. Otec maloletého poukázal vo svojom odvolaní na skutočnosť, že reálne náklady na výživu dieťaťa, by mali vyplývať z reálnych financií jeho matky a ak sú v rozsahu, ktoré uvádza, musí si ich uplatniť voči štátu, keďže on so svojou rodinou žije v súčasnosti na hranici životného minima, pričom sám na seba nikdy nebral ohľad a potrebuje iba prežiť. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, keď sa stotožnila so záverom súdu prvého stupňa, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov nariadeným predbežným opatrením, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť na maloletého výživné v nevyhnutnej miere, s poukazom na vážnu finančnú situáciu ich rodiny, na riešení ktorej sa otec odmietol podieľať. Uviedla, že s otcom maloletého žiadnu dohodu týkajúcu sa jeho vyživovacej povinnosti v sume 33 eur neuzavrela s tým, že otec svoje tvrdenie o jej uzavretí žiadnym spôsobom nepreukázal napriek tomu, že vo svojom odvolaní uviedol, že bola uzavretá písomne. Matka vo svojom vyjadrení zároveň namietla, že otec právne relevantným spôsobom nepreukázal ani tvrdenie o jeho zhoršenej finančnej situácii s tým, že do konca roka 2012 prispieval na výživu maloletého sumou 133 eur mesačne a ako dôvod, pre ktorý prestal na maloletého touto sumou prispievať uviedol zaplatenie vysokého školného pre najstaršieho syna na americkej univerzite z čoho vyplýva, že finančná situácia v rodine otca nemôže byť taká vážna, ako sa ju snaží prezentovať vo svojom odvolaní, resp. práve naopak, musí byť dobrá. Poukázala na skutočnosť, že všetky deti otca majú nárok na porovnateľný životný štandard a zároveň majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov s tým, že v januári 2014 stratila nárok na podporu v nezamestnanosti, v súčasnosti žije aj so svojimi dvomi deťmi z príjmu pod hranicou životného minima a preto sú odkázaní na pomoc jej rodičov. Za irelevantné považovala tvrdenie otca, že sa potreby dieťaťa majú odvíjať od jej príjmu, keďže nie je jedinou osobou, ktorá je povinná zabezpečovať starostlivosť o svoje dieťa, či už osobne alebo finančne, nakoľko vyživovaciu povinnosť voči deťom majú obaja rodičia a to podľa svojich možností a schopností, pričom potreby maloletého závisia výlučne od jeho veku, zdravotného stavu, záujmov a pod. Poukázala na skutočnosť, že z argumentov otca vyplýva, že za prirodzené považuje obmedzenie osobných potrieb jedného z jeho detí (maloletého W.) na minimum, v záujme zachovania vyššieho životného štandardu ostatných detí otca a jeho samotného. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu otca nie je možné priznať úspech. Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že toto predbežné opatrenie je možné nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide, keďže dôležité je iba to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine. Aktívna a pasívna legitimácia oboch rodičov je nesporná, t. j. na nariadenie predbežného opatrenia stačí osvedčiť, že osoba povinná poskytovať výživné, je rodičom, označeným otcom, t. j. dieťaťom oprávnenej osoby. V každom prípade v zmysle citovaných zákonných ustanovení ide o výživné v nevyhnutnej miere, z čoho vyplýva, že rozsah výživného v predbežnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného, výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, a výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. V posudzovanej veci sa matka návrhom vo veci samej domáha úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému a určenia vyživovacej povinnosti otca v sume 250 eur mesačne a zároveň návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žiadala uložiť otcovi povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletého W. sumou 150 eur mesačne z dôvodu, že otec na dieťa od roku 2013 pravidelne neprispieva, resp. prispieva sumou, ktorý na nie je dostatočná ani na zabezpečenie základných a odôvodnených potrieb maloletého. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov účastníkov a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pokiaľ ide o skupinu predbežných opatrení, ktorých účelom je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, táto má opodstatnenie len vtedy, ak je potreba upraviť pred rozhodnutím o veci samej právne (nie faktické) pomery účastníkov. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Na tomto mieste, s prihliadnutím na predmet preskúmavanej časti konania (nariadenie predbežného opatrenia uložením povinnosti platiť výživné), považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predbežné opatrenie podľa zákonného ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p. je možné nariadiť, ako už odvolací súd uviedol vyššie iba v prípade, ak je nutné zabezpečiť výživu v nevyhnutnej miere len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného, a nakoľko inštitút predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Súd prvého stupňa preto rozhodol napadnutým uznesením vecne správne, keď otcovi uložil povinnosť predbežne na výživu dieťaťa prispievať sumou 100 eur mesačne, ktorá spĺňa zákonné kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti v nevyhnutej miere, z dôvodu ktorého odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z .z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.