KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava8. 9. 2014plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/298/2014 z 8. 9. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. septembra 2014, sp. zn. 11CoP/298/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1414201778.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/298/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414201778
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1414201778.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
P. N., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: N. N., G. G., N. XX, zast. Mgr. Richardom Trusinom,
advokátom, AK Hálkova 1, Bratislava, a F. N., G. H. XX, G., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29.04.2014, č.k. 13P 28/2014-63,
jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 29.04.2014, č.k. 13P 28/2014-63 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého P. N., J.. XX.XX.XXXX zo sumy XX € mesačne sumou XXX € mesačne
od 27.01.2014. Zročné výživné za obdobie od 27.01.2014 do 29.04.2014 v sume XXX € povolil otcovi
splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počínajúc dňom 29.04.2014, pod stratou
výhody splátok. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.10.2010,
č.k. 13P 172/2010-27 vo výroku o výživnom na maloletého. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie
odôvodnených potrieb maloletého, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov
rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom
dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Porovnávajúc zmenu pomerov na
strane maloletého konštatoval, že maloletý od posledného rozhodnutia o výživnom je starší, úmerne jeho
veku sa zvýšili jeho výdavky. Výdavky matka vyčíslila bez nadsadenia, preto ich súd rodičom rozdelil a
výživné zo strany otca zvýšil od podania návrhu na sumu XXX € mesačne. Určené výživné považoval
za primerané aj možnostiam a schopnostiam otca majúc za to, že otec je zdravý, má možnosť pracovať
tak, aby si mohol zvýšenú vyživovaciu povinnosť plniť. V konaní nebolo preukázané, že by na jeho
strane bol subjektívny dôvod, pre ktorý by nemal možnosť riadne pracovať. Podľa názoru súdu neobstojí
argument otca, že 10 mesiacov nepracoval, lebo prerábal rodinný dom. V tejto súvislosti dal otcovi do
pozornosti, že v prvom rade si musí otec plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a tejto povinnosti
musí prispôsobiť svoj osobný život po stránke zamestnanosti, t.j. zamestnať sa aj na vedľajší pracovný
úväzok. Podľa názoru súdu je zarážajúce, že otec pri dvoch vyživovacích povinnostiach nepracuje 10
mesiacov z dôvodu rekonštrukcie domu, na ktorú rekonštrukciu si požičal od priateľky XX XXX €. Podľa



názoru súdu neobstojí argument otca že to robil pre chlapcov, aby mali kde bývať, pretože v prvom rade
si má plniť voči nim vyživovaciu povinnosť pokiaľ sa pripravujú na budúce povolanie. Zdôraznil, že otec
vo svojej starostlivosti nemá žiadne maloleté dieťa, preto by mal využiť všetok čas na to, aby mohol
výživné na pokrytie odôvodnených mesačných výdavkov maloletému poslať k rukám jeho matky. Matka,
ktorá pracuje ako predavačka a má vo svojej starostlivosti dve deti, podľa názoru súdu nemá voľný čas
na vedľajší úväzok, pracuje na smeny a osobnou starostlivosťou tiež zabezpečuje výdavky detí. Nie je
zanedbateľné, že P. končí základnú školu a začne študovať na strednej škole, ktorá zmena je podstatná
a odôvodňuje zvýšenie výživného. Vec právne posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78
ods. 1, 3 Zák. o rodine. Zmenu pomerov ustálil podaním návrhu matky, zročné výživné, ktoré otcovi
od podania návrhu do rozhodnutia súdu vzniklo vyčíslil, vyčíslené zročné výživné povolil otcovi splácať
podľa § 160 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletého,
ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal
za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy, najmä pokiaľ ide o jeho majetkové a zárobkové
možnosti. Pracuje ako SZČO v oblasti stavebníctva, v jeho silách nie je zabezpečiť si taký objem práce,
ktorý by v plnom rozsahu pokryl potreby ako detí, tak aj jeho. V odbore ktorom pracuje je vysoká
miera konkurencie, rovnako je známy všeobecný problém s pracovnou disciplínou objednávateľov.
Poukázal tiež na fakt, že sa snaží deťom pomôcť aj formou výstavby malých bytových jednotiek, ktoré
svojpomocne buduje v nehnuteľnosti jeho rodičov a ktoré po skolaudovaní je schopný poskytnúť deťom.
Súd prvého stupňa túto skutočnosť vôbec nevzal do úvahy, obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie
že sa má zamestnať na vedľajší úväzok a výživné deťom poskytnúť. Toto všeobecné odporúčanie
vyznieva v dobe, keď oficiálna nezamestnanosť v Slovenskej republike dosahuje cca 14%, značne
rozpačito. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti, má úprimnú snahu aby svoje podlžnosti na
zameškanom výživnom čo najskôr uhradil, avšak jeho momentálna situácia mu nedovoľuje poskytovať
maloletému výživné vo výške, k akej bol napadnutým rozsudkom zaviazaný. Zdôraznil tiež, že má ešte
ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške XXX € mesačne.

K dovolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého a kolízny opatrovník maloletého.

Matka maloletého navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že návrh
na zvýšenie výživného podávala z dôvodu, že maloletý je v súčasnosti v období fyzického dospievania,
v štádiu prípravy na budúce povalenie, čím nepochybne došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie
jeho základných potrieb. Z uvedeného dôvodu podľa jej názoru je povinnosťou otca postarať sa o svoje
dieťa, a to vynaložením zvýšeného úsilia dosiahnuť príjem, z ktorého uživí seba, svoje deti a svoju
družku. Otec neustále upriamuje pozornosť len na svoje problémy, a to najmä na nedostatok finančných
prostriedkov, je však živnostníkom, čiže podniká. Podnikanie je činnosť, ktorá sa vykonáva za účelom
dosiahnutia zisku. Otcovi nič nebráni v prípade, že nedosahuje zisky tak, ako to tvrdí, túto činnosť ukončiť
a riadne sa zamestnať, prípadne zvýšiť si príjem formou brigád. Je tiež zarážajúce, že otec napriek
tomu, že sa sťažuje na nepriaznivú finančnú situáciu, stavia, resp. nadstavuje rodinný dom, ktorého
časť údajne buduje aj pre maloletého. Maloletého však nezaujíma nadstavba rodinného domu otca, ale
zaujíma ho to, čo bude jesť, čo si oblečie, či bude môcť navštevovať krúžky ktorého bavia, či bude
môcť ísť so spolužiakmi do kina, na výlety a pod.. Na uvedené veci zrejme otec zabudol. Otec si neplní
ani doposiaľ určené výživné, v dôsledku čoho bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej
výživy. Pri rozhodovaní žiadala zohľadniť, že otec nad rámec určeného výživného na maloletého nijako
neprispieva, rovnako žiadala zohľadniť, že otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej synom,
ktorá poberá invalidný dôchodok, je však tiež živnostníčkou.

Kolízny opatrovník maloletého vo svojom vyjadrení taktiež navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť, nakoľko vzhľadom na vykonané dokazovanie je určená výška výživného v
záujme maloletého.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku
podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.



Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať
podstatnú zmenu pomerov či už na strane maloletých detí, alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní
o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia
o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného
berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a
majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní zásady, že dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni
svojich rodičov.

V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca z
hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov,
na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov
( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na
maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV rozsudkom zo dňa 21.10.2010,
č.k. 13P 172/2010-27. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd
zhodne ako súd prvého stupňa toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane
maloletého k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného.

Zmena pomerov na strane maloletého nastala zvýšením jeho nákladov v súvislosti s fyzickým vekom,
keďže maloletý je v období dospievania, zvýšili sa jeho náklady aj v súvislosti so školskou dochádzkou,
keďže končí 9.ročník základnej školy, zvýšili sa aj každodenné výdavky na stravu, oblečenie, zdravotný
stav, v rozsahu ktorý je potrebný premietnuť do výšky výživného. Výdavky maloletého matka v konaní
preukázala, z tohto dôvodu na ne súd prvého stupňa správne pri určovaní výživného prihliadal.
Určené - zvýšené výživné zodpovedá aj zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov. Príjem matky od
posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2010 sa nezmenil, predstavuje XXX,XX € podľa potvrdenia
zamestnávateľa matky. Pokiaľ ide o príjem otca ako živnostníka, najmä pokles jeho príjmu, v tomto
smere sa odvolací súd plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že otec v konaní neprodukoval
žiaden relevantný dôkaz smerujúci k úvahe, že by sa jeho príjem znížil z dôvodu, na ktorý by pri určovaní
výživného na maloleté dieťa v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ust. §
62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine mohol súd prihliadať. Rozhodne nebolo možné prihliadať
na tvrdenia otca, že 10 mesiacov v roku 2013 nepracoval z dôvodu rekonštrukcie rodinného domu
svojich rodičov, naviac ak ide o živnostníka s predmetom činnosti stavebné práce - rekonštrukcie bytov.
Tvrdenie otca, že rodinný dom rekonštruoval aj pre svojich synov sa javí ako účelové, keďže ide o
rodinný dom vo vlastníctve rodičov otca, v ktorej nehnuteľnosti bývajú rodičia otca, otec a priateľa otca so
synom. Deti, t.j. maloletý P. ako aj plnoletý syn rodičov S. bývajú s matkou a tak ako uviedol súd prvého
stupňa, zhodne aj matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca treba mať za to, že výživné slúži na krytie
každodenných potrieb detí, z ktorého dôvodu pri určovaní výživného nie je možné zohľadňovať riešenie
bytovej otázky detí do budúcna, zvlášť za situácie, keď otec nemajúci vlastnícky vzťah k predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá má v budúcnosti slúžiť na bývanie detí, nie je o tejto oprávnený rozhodovať. Výtka
otca k všeobecnému odporúčaniu súdu, že sa má zamestnať na vedľajší úväzok v dobe, keď oficiálna
nezamestnanosť na Slovensku dosahuje cca 14%, taktiež nie je dôvodná, keďže otec žije v Bratislave,
t.j. v kraji, kde je miera nezamestnanosti najnižšia, naviac za situácie, keď otec sám v konaní potvrdil,
že v roku 2013, 10 mesiacov nepracoval. Dôvod, pre ktorý otec nepracoval súd prvého stupňa správne
posúdil ako subjektívny dôvod na strane otca, z ktorého dôvodu naň správne neprihliadal. Odvolací súd
zhodne ako súd prvého stupňa postoj otca k práci a s tým súvisiacej schopnosti plniť si zo zákona pre
neho vyplývajúcu základnú povinnosť rodiča, konkrétne plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom, výživou
na neho plne odkázaných aj odvolací súd považuje za krajne nezodpovedný. Tým, že otec si neplní
vyživovaciu povinnosť k deťom, a to ani vo výške doposiaľ určeného výživného, vystavuje deti priamemu
ohrozeniu, keďže deti nemajú zo strany otca pokryté nielen odôvodnené, ale ani základné potreby, a to
práve v období ich dospievania, prípravy na budúce povolanie.



Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne
určil výšku výživného, počiatok zmeny pomerov, výšku zročného výživného, z ktorého dôvodu rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 13P/28/2014

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)