Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/86/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414206123 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1414206123.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. S. F., nar. XX. XX. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z.. Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. I.. Č.. X, U., zastúpená advokátkou: Mgr. Eva Bognárová, Krížna ul. č. 17, Bratislava, otec - Ľ. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. I.. Č.. XX, U., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Chorvátska ul. č. 5, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11. júna 2014, č. k. 13P/82/2014 - 59, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletého F. S., nar. XX. XX. XXXX do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 240 eur mesačne do rozhodnutia vo veci samej, v ktorej sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia v časti, ktorou sa domáhala uložiť otcovi zákaz priblížiť sa k nej, k staršiemu synovi J., mladšiemu synovi S. a matkinmu otcovi Z.. H. N., bytom J., E.. Y. XX, uloženia povinnosti súdu zabezpečiť plombu majetku - rodinný dom, katastrálne územie M. U., ulica D. XX/B a vydať zákaz nakladať s vecami mojimi a mojich synov a zároveň nariadenia predbežného opatrenia vo veci spôsobenej škody za poškodené firemné podklady, ktoré otec poškodil a tým spôsobil ako dôsledok nedodržania zákonom stanovených lehôt, z ktorých vyplývajú pokuty a penále pre tretie osoby, uznesením zo dňa 01. apríla 2014, č. k. 13P/82/2014 - 11 vylúčil na samostatné konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 6, § 75 ods. 8, § 76 ods. 1 písm. a), § 102 ods. 1 O. s. p. a vecne nesplnením podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, keď matka návrhom neosvedčila naliehavosť situácie, ktorá by si nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia vyžadovala. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko sa otec maloletého v súčasnej dobe nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave, styk dieťaťa s otcom neprebieha a preto neexistuje naliehavá potreba zasiahnuť do pomerov účastníkov, t. j. nie je potrebné dočasne upraviť ich pomery zverením maloletého do osobnej starostlivosti matke a ani zakázať otcovi styk s dieťaťom. Uviedol, že zákaz styku rodiča s dieťaťom predstavuje závažný zásah do práv nielen rodiča, ale aj maloletého dieťaťa s tým, že v danom prípade nie je vhodné a ani potrebné nariadiť predbežné opatrenie. Súd prvého stupňa zároveň uviedol, že z rovnakých dôvodov zamietol aj návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia v časti uloženia povinnosti zákazu otcovi disponovať s finančnými prostriedkami uloženými na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX/XXXX, vedenej v Y. Y., do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v časti návrhu na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu dieťaťa sumou 240 eur mesačne odôvodnil vecne tým, že matka nepreukázala a ani v návrhu neuviedla, že otec výživné na maloletého neplatí, t. j. nepreukázala, že výživa maloletého je ohrozená s tým, že zároveň pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na vyjadrenie otca, ktorý uviedol, že nemá v úmysle matku kontaktovať a s dieťaťom sa chce stretnúť iba pri probačnom dohľade, ak mu to umožní súd. Proti tomuto uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ako i z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom má prvostupňový súd nariadiť predbežné opatrenie v navrhovanom znení. Uviedla, že správanie jej druha bolo v rozpore s platnou právnou úpravou, z dôvodu ktorého orgány činné v trestnom konaní otca maloletého zobrali do väzby, t. j. stav je iba dočasný a otec maloletého môže byť kedykoľvek v najbližšom období z väzby na slobodu prepustený. Poukázala na skutočnosť, že po incidente s otcom dieťaťa dňa 22. 03. 2014, kedy jej zobral kľúče od domu aj auta, do dnešného dňa nemajú aj s maloletým ku svojim osobným veciam prístup a ani do domu, v ktorom žili od jeho postavenia. V dôvodoch svojho odvolania matka uviedla, že otec ju dlhodobo a opakovane napádal fyzicky, vyhrážal sa jej zabitím a poukázala na skutočnosť, že otec síce písomne záujem o dieťa neprejavuje, avšak prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiada striedavú starostlivosť o maloletého s tým, že z obsahu jeho písomného podania zároveň vyplýva jeho záujem o finančné prostriedky zložené na vkladnej knižke maloletého a nie o samotné dieťa. Vytkla súdu prvého stupňa, že pri svojom rozhodovaní nepreveril jemu dostupné dôkazy a predložila Správu zo psychologickej intervencie Mgr. Eleny Beutelhauserovej, z ktorej vyplýva, že maloletý mal už pri nástupe do škôlky v roku 2012 problémy so správaním a od apríla 2014 má problémy s pomočovaním, po jeho účasti pri konflikte matky a otca zo dňa 22. 03. 2014 a z jeho vyjadrení je zrejmé, že otca odmieta. Uviedla, že otec vyberá z vkladnej knižky, ktorú založila na meno dieťaťa, ňou usporené finančné prostriedky, čím odôvodnila potrebu nariadiť predbežné opatrenie o zákaz disponovať s vkladnou knižkou, nakoľko sa nachádza v nehnuteľnosti, do ktorej nemá prístup. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu matky nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu matky nie je možné priznať úspech. V posudzovanej veci matka dieťaťa podala dňa 25. 03. 2014 na súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1 O. s. p. a podaním zo dňa 22. 04. 2014 návrh na nariadenie predbežného opatrenia doplnila a žiadala zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, zakázať otcovi styk s dieťaťom a uložiť mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 240 eur mesačne a zároveň podala návrh vo veci samej, ktorý obsahuje ďalší petit navrhovaného predbežného opatrenia, ktorým žiadala dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko je tu dôvodná obava, že otec maloletého bude pokračovať v jeho nevhodných výchovných metódach a dieťa je v súčasnosti vo veľmi vážnom psychickom rozpoložení, o čom svedčí jeho pomočovanie a vracanie k traumatizujúcej prežitej situácii, čo môže spôsobiť trvalé poškodenie jeho psychického vývoja, ktorým otcovi maloletého zakáže disponovať s finančnými prostriedkami uloženými na vkladnej knižke č.: XXXXXXXXX/XXXX, vedenej v Y. Y., do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom sa domáha zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, s právom zastupovať a spravovať majetok maloletého a zároveň zakázať otcovi styk s dieťaťom. Z uvedeného vyplýva, že matka sa domáha nariadenia predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 O. s. p. s tým, že ňou vymedzený petit navrhovaného predbežného opatrenia je v podstate s návrhom vo veci samej, ktorým žiada upraviť výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu, totožný. V súvislosti s takto vymedzeným petitom predbežného opatrenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z pojmu predbežné opatrenie o. i. vyplýva, že sa ním (pokiaľ je návrhu na jeho nariadenie vyhovené) upravujú pomery dočasne, t. j. petit navrhovaného predbežného opatrenia nesmie byť v zásade rovnaký s petitom návrhu vo veci samej. Predbežným opatrením môže súd pred začatím konania v súlade s ust. § 74 ods. 1 O. s. p, ako i po začatí konania (§ 102 ods. 1 O. s. p.), dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné alebo ak je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči odporcovi alebo porušenie práva ním, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Jednou z podmienok na nariadenie predbežného opatrenia na návrh účastníka je vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je, alebo má byť predmetom konania vo veci samej. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Pri nariadení predbežného opatrenia sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná, provizórna ochrana účastníka požadujúceho predbežné opatrenie, nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu. Úspešné uplatnenie a teda nariadenie predbežného opatrenia, t. j. predbežná, resp. dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi konania vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť upravené pomery účastníkov, t. j. ktorého sa má predbežné opatrenie týkať, ako aj naliehavú potrebu takejto dočasnej úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže táto je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Ústava SR v článku 41 zaručuje právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň. Dieťaťu rovnako zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je preto potrebné vychádzať z toho, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva vychovávať dieťa je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takomto prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. Právo styku bude tomuto rodičovi poskytovať priestor na to, aby zabezpečoval výchovu dieťaťa tak, ako mu to ukladá Zákon o rodine. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, preukázanie potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi je základným predpokladom nariadenia predbežného opatrenia. Môže ísť o ňu iba vtedy, ak už bol určitý zásah do práva uskutočnený, t. j., ak už došlo k jeho porušeniu, keďže predbežné opatrenie nie je úpravou faktických pomerov medzi účastníkmi, ale má vždy povahu ochrany práv a ústi do uloženia právnych povinností. Inštitút predbežného opatrenia v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Súd obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Zákon formuluje predpoklad obmedzenia alebo zákazu styku všeobecnou klauzulou „záujem dieťaťa“. Patria sem napr. prípady, kedy rodič ohrozuje mravnosť dieťaťa, spôsobom života nevhodne vplýva na jeho výchovu, na jeho zdravotný a psychický vývoj a pod. Obmedzenie alebo zákaz styku s maloletým dieťaťom je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv, zúžením rodičovských práv, pokiaľ ide o časové rozpätie styku alebo jeho časové intervaly, prípadne určenie iných podmienok styku. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv súd vždy prihliada najmä na záujem maloletého dieťaťa. V prípadoch týkajúcich sa maloletých detí, je úprava rodičovských práv predbežným opatrením opodstatnená vtedy, ak je to potrebné na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, ktorá z rôznych dôvodov zabezpečená nie je, a to najmä uložením povinnosti do rozhodnutia vo veci samej platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a odovzdaním dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Občiansky súdny poriadok umožňuje v prípadoch, týkajúcich sa maloletých detí, nariadiť predbežné opatrenie aj z iných dôvodov, napríklad v prípade, ak je tu hrozba ohrozenia fyzického alebo psychického zdravia maloletých detí, a to napríklad aj zákazom styku, ktorý bol upravený súdnym rozhodnutím. Pre takéto rozhodnutie je však potrebné, aby bolo preukázané, že maloletým deťom hrozí taká bezprostredná ujma, pre ktorú by bol potrebný okamžitý zásah súdu formou predbežného opatrenia, teda, že toto rozhodnutie neznesie odklad a je tak potrebné upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania ešte pred rozhodnutím vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že právo styku rodiča s dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce v dôsledku reálne existujúcej osobnej starostlivosti druhého rodiča. V prípade maloletých detí a úpravy stretávania sa s rodičom, je rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav detí, citové väzby a v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Úplné alebo čiastočné obmedzenie styku rodiča s dieťaťom znamená nielen zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa, ktoré má právo vytvárať a budovať si vzťah s oboma rodičmi. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v danom štádiu konania v žiadnom prípade návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť nebolo možné, keďže bez náležite vykonaného dokazovania nie je možné na základe matkou tvrdených skutočností otca dieťaťa z výkonu jeho rodičovských práv navrhovaným predbežným opatrením vylúčiť a zároveň neosvedčila potrebu nariadením predbežného opatrenia zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, nakoľko výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o dieťa s tým, že síce osvedčila existenciu právneho vzťahu s otcom dieťaťa, avšak pre vydanie predbežného opatrenia je rozhodujúci stav, ktorý je tu v čase jeho vydania, a nakoľko sa otec maloletého nachádza vo vyšetrovacej väzbe, t. j. styk otca s dieťaťom sa nerealizuje, nie je osvedčená danosť práva (nároku), a teda ani potreba predbežnej úpravy. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, podmienky na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia splnené neboli, nakoľko nebolo osvedčené, že bez okamžitej, i keď len dočasnej požadovanej úpravy, by bolo ohrozené právo maloletého dieťaťa. Z návrhu a ani z jediného listinného dôkazu predloženého matkou totiž nevyplýva akútna potreba dočasne zabrániť styku otca s maloletým dieťaťom a tým eliminovať jeho kontakt s maloletým, keďže by bolo v príkrom rozpore s jednou so zásad, ako už odvolací súd uviedol vyššie a na ktoré je nutné prihliadať pri rozhodovaní o návrhoch na nariadenie predbežných opatrení a síce, že nie je možné nariadiť také predbežné opatrenie, ktoré by znemožnilo celkom alebo s nadmernými ťažkosťami privodiť pôvodný stav, a to faktický aj právny, ako ani predbežné opatrenie, ktorého predmet zabezpečenia je identický s predmetom konania vo veci samej. Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol aj z dôvodu, že matka požadujúca navrhovaným predbežným opatrením uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 240 eur mesačne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej zamietol dôvodiac tým, že matka ohrozenie výživy dieťaťa právne relevantným spôsobom nepreukázala. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Predbežné opatrenie podľa citovaného zákonného ustanovenia je možné nariadiť iba v prípade, ak je nutné zabezpečiť výživu v nevyhnutnej miere len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného, a nakoľko inštitút predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, sa rozsah výživného v predbežnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného, keďže výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že matkou maloletého navrhovaná povinnosť prispievať predbežne na výživu dieťaťa sumou 240 eur mesačne, zákonné atribúty zabezpečenia výživného potrebného na prežitie dieťaťa nespĺňa, keďže navrhované výživné v nevyhnutnej miere je v rozpore s dikciou vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ako i jeho výkladom. Odvolací súd považuje zároveň za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že pokiaľ sa matka maloletého domáhala navrhovaným predbežným opatrením zakázať otcovi nakladať s finančnými prostriedkami uloženými na vkladnej knižke č.: XXXXXXXXX/XXXX, vedenej v Y. Y., bolo jej povinnosťou preukázať, že otec s finančnými prostriedkami nakladá, resp., že z vkladnej knižky peniaze vyberá a teda osvedčiť, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený a že maloletému hrozí ujma na jeho majetkových právach. Matka maloletého na verifikovanie svojho tvrdenia, že otec s finančnými prostriedkami, ktoré na vkladnú knižku maloletého nasporila manipuluje, nepredložila žiadny dôkaz, neuviedla, kedy k výberom malo dôjsť, keďže sa otec nachádza dlhodobo vo vyšetrovacej väzbe, a preto potrebu nariadenia predbežného opatrenia ani v tejto časti nepreukázala. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktorého odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky uvedené v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.) aj v celom rozsahu poukazuje a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.