Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/439/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507214819 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1507214819.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľky: E. H., T. F. W. O. Č.. XX, T., zast. advokátkou JUDr. Zlaticou Višňovskou, Líščie Nivy 23, Bratislava, proti odporcovi: S. J., T. P. X, T., o zaplatenie 13.845,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. mája 2012, č. k. 39C 61/2008-276, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu 12.242,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 4.202,12 eur od 23.5.2007 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 8.040,64 eur od 19.1.2010 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu navrhovateľky náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku 734,50 eur a z trov právneho zastúpenia 2.039,96 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti o zaplatenie istiny 17,06 eur súd prvého stupňa konanie zastavil a vo zvyšku návrh zamietol. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 8.12.2005 navrhovateľka so svojim manželom v podiele 1/1 nadobudla 3-izbový byt č. XX na X. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXXX na T. K.. XX,XX, vchod č. XX v T. s príslušenstvom zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie H., pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 22.2.2006. Navrhovateľka výpisom z katastra nehnuteľností podľa súdu prvého stupňa preukázala, že predmetný byt užívaný odporcom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tým aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore. Naopak odporca podľa súdu prvého stupňa nepreukázal svoje tvrdenie, že v skutočnosti on je vlastníkom bytu, resp., že má k nemu iné práva. Súd prvého stupňa preto vychádzal z právneho stavu v čase rozhodovania a z platného výpisu z katastra nehnuteľností ako verejnej listiny. Zo svedeckej výpovede a návrhov na začatie konania podaných na súd prvého stupňa mal za preukázané, že odporcovi nebol daný súhlas na užívanie bytu ani bývalou vlastníčkou, ani navrhovateľkou, nedošlo k uzavretiu dohody, nájomnej zmluvy atď. a nevzniklo mu ani žiadne odvodené práv bývania v byte. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 451 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 456, § 488 a § 489 Obč. zák. a vecne tým, že odporca v predmetnom byte neoprávnene býval bez právneho titulu v čase od februára 2006 do 15.6.2008, pričom vôbec neplatil za služby spojené s užívaním bytu ani iné náklady spojené s užívaním bytu. Na strane odporcu teda došlo k bezdôvodnému obohateniu vo forme majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Podaným návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške zálohových platieb na úhradu nákladov a služieb spojených s užívaním bytu, následne upravenej podľa vyúčtovania za jednotlivé zúčtovacie obdobie, ako aj vo výške trhovej ceny nájmu obvyklej v danom mieste a za porovnateľný byt v sume 10.000,- Sk (331,94 eur) mesačne vzhľadom na skutočnosť, že odporca za neoprávnené užívanie bytu vôbec neplatil. Odporca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, že v žalovanom období hradil zo svojho účtu náklady spojené s užívaním bytu. Na rozdiel od toho navrhovateľka listinnými dôkazmi preukázala, že uhradila nedoplatok, ktorý vznikol na zálohových platbách a súčasne mesačne uhrádzala zálohové platby za byt v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. ako aj zálohy na služby poskytované s užívaním bytu. Výšku skutočných nákladov na služby spojené s užívaním bytu, ako aj ich úhradu navrhovateľka preukázala vyúčtovaniami za zúčtovacie obdobie rokov 2006, 2007 a 2008. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa ďalej poukázal na znenie ustanovenia § 10 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného do 31.1.2010, z ktorého vyplýva, že platby vlastníkov bytov a nebytových priestorov uhrádzané na základe zmluvy o výkone správy, resp. v súlade so zmluvou o spoločenstve, sú zmluvne dohodnutým záväzkom vlastníkov bytov. Odporcovi teda podľa súdu prvého stupňa titulom zmluvne dohodnutých platieb vlastníkov bytov nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Pri zisťovaní skutočnej výšky bezdôvodného obohatenia preto súd prvého stupňa vychádzal len z vyúčtovaných nákladov za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu. Uviedol, že vo vyúčtovaniach bol uvádzaný počet osôb bývajúcich v byte 3, napriek tomu, že odporca tvrdil, že v byte býval sám. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že bolo preukázané, že navrhovateľke sa nepodarilo zmeniť údaj o počte osôb bývajúcich v byte z dôvodu, že v byte sa zdržovalo viacej osôb a svojim správaním rušili ostatných obyvateľov, vlastníkov bytov. Na základe uvedeného súd prvého stupňa zistil výšku bezdôvodného obohatenia titulom úhrady služieb spojených s užívaním bytu po odpočítaní nákladov, ktoré je povinný hradiť vlastník bytu (poplatok za správu a do fondu opráv, poistenie), ako aj po odpočítaní nákladov na právne služby a úroky z omeškania (záväzok vlastníka bytu, resp. porušenie povinnosti zo zmluvy o spoločenstve) za žalované obdobie celkom vo výške 3.446,38 eur (103.825,70,- Sk). Za 9 mesiacov v roku 2006 skutočné náklady za služby podľa výpočtov súdu prvého stupňa predstavujú sumu 1.214,67 eur (36.593,25,- Sk), za rok 2007 sumu 1.581,02 eur (47.630,- Sk) a za obdobie od 1.1.2008 do 15.6.2008 sumu 650,68 eur (19.602,45 Sk). Súčasne súd prvého stupňa priznal navrhovateľke titulom bezdôvodného obohatenia aj uplatnený nárok na ušlý obvyklý nájom vo výške 10.000,- Sk mesačne za obdobie 26 mesiacov (260.000,- Sk) a za 15 dní v mesiaci 06/2008 v sume 5.000,- Sk (10.000 : 30 = 333,33 x 15), t. j. spolu 265.000,- Sk (8.796,38 eur). Uviedol, že obvyklé neregulované nájomné si navrhovateľka určila podľa ponúk prenájmu realitných kancelárií a informácie o pohybe nájomného v období rokov 2006 - 2008 za 3 - izbový byt v Mestskej časti T. H. na T. K., z ktorých vyplýval nájom vo výške 18.000 - 20.000,- Sk vrátane poplatkov za plyn, elektrickú energiu a zariadenie bytu. V prípade holobytu sa neregulovaná obvyklá cena nájmu spolu s energiami pohybovala v sume 15.000,- Sk (500 eur) mesačne. Z praxe súd prvého stupňa zistil, že spôsob a výška nájomného za prenajatý byt a úhrady cien služieb spojených s užívaním bytu sú určované ako ročná výška nájomného - ako násobok plochy obytných a vedľajších miestností a sadzby za 1 m2, diferencovane podľa zaradenia bytu do I., II., III., alebo IV. kvalitatívnej kategórie + ročná sadzba za prevádzkové zariadenie bytu (sporáky, priestory na uskladnenie potravín a paliva, hygienické zariadenia, rozvody plynu, elektrickej energie, vody a odvod odpadových vôd) a sadzba za ostatné zariadenie a vybavenie bytu (kuchynská linka, vstavané alebo zabudované skrine, chladnička, balkón, logia alebo terasa a iné). Na byty vo vlastníctve fyzických osôb sa pritom nevzťahuje regulácia cien nájmu bytov určená v období 2006-2008 Výnosom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. V-1/2003. Priemerná cena prenájmu 3-izbových bytov 65 - 80 m2 v T. - H. sa podľa zistení súdu prvého stupňa prostredníctvom portálu cenynehnuteľnosti.com pohybovala v rozsahu 18.000,- Sk mesačne, pričom cenu za nájom určuje aj cena poskytovaných služieb. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný 3- izbový byt č. XX s príslušenstvom je zaradený v I. kategórii a celková plocha bytu predstavuje 69,93 m2, navrhovateľkou uplatňovaný obvyklý neregulovaný nájom v sume 10.000,- Sk sa spolu so započítanými službami cca. 4.000,- Sk mesačne podľa názoru súdu prvého stupňa pohybuje v štandardnej výške pohybu nájmu za obdobné nezariadené byty. Súd prvého stupňa titulom bezdôvodného obohatenia odporcu, ktoré vzniklo tým, že sa odporcov majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, ak by si plnil svoje povinnosti prispievať pomerne na náklady bývania vo vyššie uvedenom rozsahu, zaviazal odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 12.242,76 eur (8.796,38 eur + 3.446,38 eur). Vo zvyšku uplatneného nároku navrhovateľkou (navrhovateľka si uplatnila sumu 13.827,64 eur) návrh zamietol a v časti späťvzatia v sume 17,06 eur konanie s poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Pokiaľ ide o obranu odporcu proti návrhu v zmysle § 98 O.s.p., v rámci ktorej vo vyjadrení doručenom súdu prvého stupňa dňa 18.12.2009 uplatnil započítanie svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 8.788,50 eur (264.000,- Sk) za zariadenie bytu obstarané odporcom v čase vedenia spoločnej domácnosti s bývalou vlastníčkou bytu (dcérou navrhovateľky), ktoré veci po jeho násilnom vysťahovaní z bytu v byte ostali, čím malo dôjsť k zhodnoteniu bytu a bezdôvodnému obohateniu navrhovateľky, odporca v tomto smere podľa súdu prvého stupňa neuniesol dôkazné bremeno. Založil síce do spisu faktúru č. 2002022 z 19.4.2002 na sumu 62.222,- Sk za rohovú skriňu s posuvnými dverami a Dodací list z 13.7.2006 na sumu 87.540,- Sk za kuchynskú linku a spotrebiče, avšak z nich nie je preukázané, či v byte navrhovateľky bola kuchynská linka vôbec namontovaná, keď aj navrhovateľka poprela skutočnosť, že by došlo k výmene kuchynskej linky v júli 2006. Rovnako mal súd prvého stupňa za to, že z príjmového dokladu Stolárstvo C. R. nie je možné zistiť kedy a za aké práce bola odporcom vyplatená suma 55.000,- Sk a za aké práce bola vystavená v doklade uvedená faktúra č. 14/2003. Vo vzťahu ku klimatizácii súd prvého stupňa uviedol, že odporca ju dal namontovať bez súhlasu spoločenstva vlastníkov bytov, neodborne, táto poškodzovala vonkajší plášť domu a navrhovateľka bola povinná ju odstrániť. V tejto veci bolo dňa 29.5.2008 urobené aj oznámenie o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Súd prvého stupňa poukázal aj na príjmové daňové doklady založené navrhovateľkou do spisu a preukazujúce úhradu nákladov po vyprataní odporcu z bytu, ako napr. 13.8.2008 v sume 7.230,- Sk vchodové dvere pravé a zámok, 22.2.2009 montáž systému posuvných dverí záloha 144,82 eur a doplatok 91,33 eur. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa posúdil obranu odporcu ako nedôvodnú. O úrokoch z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. a navrhovateľke priznal úrok z omeškania zo sumy 4.202,12 eur vo výške v súlade s § 517 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. 8,5 % ročne od 23.5.2007 a zo sumy 8.040,64 eur vo výške 9 % ročne od 19.1.2010 do zaplatenia. Vo zvyšku príslušenstva súd prvého stupňa návrh zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. Nakoľko navrhovateľka bola úspešná v 88% a odporca v 12%, navrhovateľke vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 76 % pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z priznanej istiny 12.242,76 eur v sume 734,50 eur a trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. spolu za 11 úkonov právnej služby vrátane prislúchajúcich režijných paušálov vo výške 2.039,96 eur (76 % z 2.236,81 € = 1.699,97 € + 20 % DPH 339,99 €). Pri výpočte trov právneho zastúpenia za úkony do 11.6.2009 (t. j. do doručenia návrhu na pripustenie zmeny petitu súdu prvého stupňa) súd prvého stupňa vychádzal z pôvodne žalovanej sumy 4.167,06 eur (1 úkon = 151,05 eur) a od tohto dátumu vychádzal zo sumy 13.845,08 eur (1 úkon = 303,74 eur). Za úkon zo dňa 20.1.2010 označený ako úprava petitu návrhu súd prvého stupňa navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, nakoľko ho nepovažoval za samostatný úkon a trovy právneho zastúpenia za úkon zo dňa 16.9.2009 krátil na 1. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Podľa obsahu odvolania ním napadol rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo návrhu navrhovateľky vyhovené a odporca bol zaviazaný na náhradu trov konania navrhovateľky. Odporca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť. Domáhal sa nového určenia sumy, ktorú by bol povinný zaplatiť navrhovateľke. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy, čiže nepovažoval za dôveryhodné, že daný nábytok (a iné) odporca reálne kúpil. Súd prvého stupňa sa teda podľa odporcu nesprávne domnieval, že dané vybavenie nebolo súčasťou bytu, hoci bolo jasne zdokladované, že odporca daný materiál kúpil, tento bol od predajcu fyzicky dovezený a aj namontovaný. Zároveň odporca naďalej trval na tom, že na chod domácnosti prispieval aj hotovosťou. Podľa jeho názoru o tom svedčia tak listinné dôkazy (výpisy z účtov), ako aj čestné prehlásenie dcéry navrhovateľky, z ktorého vyplýva, že peniaze prebrala osobne a slobodne. Namietal, že tvrdenia dcéry navrhovateľky týkajúce sa vykonania daných úkonov (čestné prehlásenie a iné) pod nátlakom sú nepravdivé a zavádzajúce. Podotkol, že vyšetrovanie trvá a vyslovil presvedčenie, že súd ho v tejto veci oslobodí. V tejto súvislosti žiadal súd, aby konal iba v občianskoprávnom rozmedzí a neprejudikoval záver, ktorý nepatrí do jeho jurisdikcie. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa podľa navrhovateľky vydal napadnutý rozsudok na základe skutkového stavu, ktorý bol v konaní dostatočne a riadne preukázaný vykonaným dokazovaním. Mala za to, že listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania a predvolaných svedkov preukázala, že odporca predmetný byt užíval bez právneho dôvodu. Taktiež preukázala výšku skutočných nákladov na služby spojené s užívaním bytu, ako aj obvyklú neregulovanú cenu nájmu bytu za obdobie od 22.2.2006 do 15.6.2008, ktoré si návrhom uplatnila titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľka ďalej podotkla, že odporca vo svojom odvolaní uvádza rovnaké skutočnosti ako uvádzal v rámci prvostupňového konania, pričom svoje tvrdenia, že predmetný byt zhodnotil zabudovaním kuchynskej linky, vstavanej skrine či klimatizáciou v konaní riadne nepreukázal. Tvrdenia odporcu ohľadom prispievania na spoločnú domácnosť v čase, keď v predmetnom byte žil s jej dcérou, ako aj ohľadom poskytnutia finančných prostriedkov jej dcére považovala za právne irelevantné pre prejednávanú vec. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, s vykonanými dôkazmi súdom prvého stupňa ako aj s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa konštatuje, že súd prvého stupňa v predmetnej právnej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec zároveň po právnej stránke aj správne posúdil. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľka ako spoluvlastníčka predmetného bytu špecifikovaného vyššie sa návrhom na začatie konania podaným na súd prvého stupňa dňa 23.5.2007 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 125.537,- Sk (4.167,06 eur) titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.6.2009 navrhovateľka upravila petit návrhu z dôvodu, že po podaní návrhu na začatie konania sa odporca dňa 15.6.2008 vysťahoval z predmetného bytu, a preto už bolo možné vyčísliť celkovú výšku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, ktorú vyčíslila v sume 13.845,08 eur a zároveň si uplatnila aj úroky z omeškania. Zmenu petitu súd prvého stupňa pripustil uznesením zo dňa 29.6.2009, č. k. 39C/61/2008-46, právoplatným dňa 14.7.2009. Navrhovateľka svoj nárok odôvodňovala tým, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 8.12.2005 sa spolu s manželom stali bezpodielovými spoluvlastníkmi 3 - izbového bytu č. 27 na T. ul. č. XX v T. a zodpovedajúceho podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku. Vklad vlastníckeho práva v ich prospech bol povolený dňa 22.2.2006. Odporca v predmetnom byte býval na základe toho, že mu to umožnila predchádzajúca vlastníčka, dcéra navrhovateľky, ktorá má s odporcom dve deti. Odo dňa, kedy sa vlastníkmi predmetného bytu stali navrhovateľka s manželom však odporca v tomto byte býval bez právneho dôvodu, pričom ho odmietal dobrovoľne vypratať a neuhrádzal žiadnu protihodnotu za jeho užívanie. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď tento skutkový stav právne posúdil ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by medzi vlastníkmi bytu a odporcom bola uzavretá nájomná zmluva a odporca nepreukázal ani iné skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali k užívaniu predmetného bytu. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkon iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454 Obč. zák. sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí podľa § 456 Obč. zák. vydať tomu, na úkor koho bol získaný. V zmysle citovaných ustanovení je predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia neoprávnené získanie majetkových hodnôt povinným na úkor oprávneného, v ktorého majetkových pomeroch sa bezdôvodné obohatenie negatívne prejaví. Za bezdôvodné obohatenie je potrebné považovať aj situáciu, pokiaľ sa majetok obohateného nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal. Takýmto spôsobom dochádza k bezdôvodnému obohateniu aj v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy, resp. iného právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie tu spočíva v tom, že ten, kto užíval cudziu nehnuteľnosť bez právneho dôvodu (nájomnej zmluvy či inej dohody), vykonával právo nájmu cudzej veci bez toho, aby platil nájomné. Výška bezdôvodného obohatenia pritom zodpovedá obvyklému nájmu, ktorý by užívateľ bol povinný uhradiť vlastníkovi nehnuteľnosti, ak by ju užíval na základe riadne uzavretej nájomnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, a to konkrétne za obdobie od 22.2.2006 do 15.6.2008, kedy odporca užíval predmetný byt bez právneho dôvodu, ako správne uzavrel aj súd prvého stupňa. Zároveň súd prvého stupňa správne postupoval aj pri zisťovaní hodnoty, o akú sa odporca bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľky, keď vychádzal z hodnoty obvyklého nájomného v danom čase a na danom mieste za obdobné byty aj s prihliadnutím na veľkosť podlahovej plochy a zariadenie bytu, pričom podľa portálu cenynehnutelnosti.com ustálil sumu prenájmu za obdobný X - izbový byt v H. v rozsahu 18.000,- Sk (597,49 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka si návrhom uplatnila obvyklý neregulovaný nájom v sume 10.000,- Sk (331,94 eur) mesačne bez ceny za služby spojené s užívaním bytu, súd prvého stupňa, ktorý bol viazaný petitom návrhu, správne titulom bezdôvodného obohatenia priznal navrhovateľke sumu 10.000,- Sk (331,94 eur) mesačne ako obvyklé nájomné a k tejto taktiež správne pripočítal sumu skutočných nákladov za služby spojené s užívaním bytu, ktorú zistil na základe vyúčtovaní služieb Spoločenstvom vlastníkov bytov T. XX-XX, T., T., za obdobia 1.1.2006 - 30.10.2006, 1.11.2006 - 31.12.2006, 1.1.2007 - 31.12.2007 a 1.1.2008 - 31.12.2008, po rozpočítaní na rozhodné obdobie (9 mesiacov roku 2006, rok 2007 a od 1.1.2008 do 15.6.2008) a zohľadnení nákladov, ktoré je povinný hradiť vlastník bytu ako aj nákladov na právne služby a úroky z omeškania, t. j. spolu suma bezdôvodného obohatenia odporcu vzniknutá v dôsledku neuhrádzania nákladov za služby spojené s užívaním bytu 3.446,38 eur (cca. 4.000,- Sk, resp. 132,77 eur mesačne). Vzhľadom na skutočnosť, že odporca takto stanovenú výšku bezdôvodného obohatenia nenamietal, namietal len to, že nebola znížená o ním vykonané zhodnotenie bytu, odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania správnosť uvedených výpočtov súdu prvého stupňa nepreskúmaval. Odvolacie námietky odporcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné a spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odporca určitým spôsobom zhodnotil predmetný byt resp., že by do neho kúpil zariadenie. Odporca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom týchto skutočností uplatnených v rámci jeho obrany v konaní, z čoho vychádzal aj súd prvého stupňa a ani vo svojom odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by mohli privodiť odlišné posúdenie veci. Pokiaľ odporca vo svojom odvolaní namietal, že na chod domácnosti prispieval aj hotovosťou, odvolací súd uvádza, že podľa vyjadrení mal odporca zrejme na mysli spoločnú domácnosť s dcérou navrhovateľky, s ktorou žil v predmetnom byte v čase, kedy ešte ona bola vlastníčkou predmetného bytu. Táto skutočnosť však nemá vplyv na rozhodnutie v prejednávanej veci, nakoľko predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane odporcu, tým že bez právneho dôvodu užíval byt vo vlastníctve navrhovateľky a jej manžela a za jeho užívanie neplatil žiadne úhrady. Spôsob uhrádzania nákladov na fungovanie domácnosti odporcu s dcérou navrhovateľky je preto pre konanie v prejednávanej veci bezpredmetný. Z týchto dôvodov má odvolací súd za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny, jeho odôvodnenie spĺňa všetky požiadavky vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, jeho odôvodnenie je aj dostatočne presvedčivé a odporca ani vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Výrok, ktorým súd prvého stupňa v časti o zaplatenie istiny 17,06 eur konanie zastavil ako aj výrok, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľke, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko absentoval návrh na jej priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.