Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/46/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507221929 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1507221929.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu UNIVERSAL maklérsky dom a.s., Lovinského 22, Bratislava, IČO: 35 822 091, práv. zast. Mgr. Gabrielou Hrbáňovou, advokátkou, Malý trh 2/A, Bratislava proti žalovanej Anna Mosinová, Gessayova 2616/14, Bratislava - Petržalka, IČO: 37 223 186, zastúpenej opatrovníčkou F. E., W. Okresného J.C. T. O. o zaplatenie 26.773,39 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb/7/2008-511 zo dňa 23.10.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb/7/2008-511 zo dňa 23.10.2012 p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca, ktorý má v predmete činnosti sprostredkovateľskú činnosť v oblasti poisťovníctva, vykonával činnosť poisťovacieho agenta v zmysle § 6 zák. č. 340/2005 Z.z., a to na základe zmlúv (o obchodnom zastúpení, o sprostredkovaní a mandátnej zmluvy) s viacerými poisťovňami. Žalovaná vykonávala činnosť podriadeného sprostredkovateľa poistenia ako fyzická osoba v zmysle § 5 zák. č. 340/2005 Z.z., a to na základe mandátnej zmluvy so žalobcom ako poisťovacím agentom, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie poistenia v mene žalobcu, na ktorú činnosť žalobca žalovanú priamo splnomocnil v čl. II. bod 2.3 mandátnej zmluvy. Podľa čl. II bod 2.1 zmluvy účastníkov, predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalovanej ako poradcu, neskôr sprostredkovateľa rozvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu poistných zmlúv a zmlúv na iné finančné produkty medzi tretími osobami a obchodnými partnermi žalobcu. Z obsahu predmetu zmluvy účastníkov bolo súdu prvého stupňa zrejmé, že obsahom tejto zmluvy bolo od 9.12.2005 výhradné obchodné zastúpenie pre spoločnosť žalobcu, pričom zmluva mala zákonom určenú písomnú formu. Vzhľadom na to, že žalovaná konala v mene žalobcu v zmysle udelenej plnej moci podľa § 31 Obč. zák., spravovali sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve, čomu svedčí aj skutočnosť, že účastníci zmluvu č. A1172 zo dňa 13.5.2005 a neskôr aj zo dňa 9.12.2005, vzhľadom na platnosť a účinnosť nového zák. č. 340/2005 Z.z., nazvali zmluvou mandátnou. Časť obsahu zmluvy, v súlade s § 273 ods. 1 Obch. zák., určili odkazom na Smernicu pre poradcov, ktorú prehlásili za neoddeliteľnú súčasť mandátnej zmluvy a obsah ktorej mal byť zmluvným stranám známy a k návrhu zmluvy priložený. Súd prvého stupňa zdôraznil, že podľa § 273 ods. 2 Obch. zák., odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením dojednaní v Smernici. Podľa čl. II bod 2.1 zmluvy sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanej za vykonanú činnosť podľa zmluvy províziu, ktorá mala byť konkrétne dohodnutá podľa čl. IV. bod 4.1 zmluvy v zmysle Sadzobníka provízií a Provízneho poriadku. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že účastníci riadne plnili v zmysle čl. II. bod 2.1 zmluvy, žalovaná rozvíjala činnosť smerujúcu k uzatváraniu poistných zmlúv a žalobca jej platil dohodnutú províziu. Uviedol, že medzi účastníkmi bola sporná otázka ručenia, keď žalobca sa odvolával na Provízny poriadok, ktorý však súdu nepredložil a na Smernicu, na ktorú odkazovala určením časti obsahu zmluva, no ktorá nebola podpísaná žiadnym z uvádzaných oprávnených osôb s predtlačeným menom a funkciou. Z uvedeného súd prvého stupňa preto vyvodil záver, že vzhľadom na písomnú formu uzavretej zmluvy je nepochybné, že písomnú formu mala mať aj spomínaná Smernica, ktorej písomná forma absentuje, nakoľko na nej chýbajú podpisy zmluvných strán, resp. aspoň štatutárnych zástupcov žalobcu. S ohľadom na tvrdenie žalovanej, že nemala so žalobcom uzavretú dohodu o ručení a už vôbec nie dohodu o odmene za prevzatie záruky, ktorou by sa zaručila za splnenie záväzkov prevzatých tretími osobami ako i skutočnosť, že samotná zmluva túto otázku výslovne nerieši a Smernica pre nedostatok formy nie je právne relevantným dôkazom osvedčujúcim takéto ujednanie, súd prvého stupňa posúdil otázku ručenia podľa ustanovení § 566 a nasl. Obch. zák. o mandátnej zmluve, resp. podľa § 652 a nasl. Obch. zák. o zmluve o obchodnom zastúpení s odkazom na ustanovenia mandátnej zmluvy v zmysle § 654 ods. 2 Obch. zák. s prihliadnutím na osobitnú úpravu v § 571 a 573 Obch. zák., podľa ktorých mandatárovi vznikne nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými osobami v súvislosti so zariaďovaním záležitosti. K uvedenému súd prvého stupňa poznamenal, že aj v prípade, ak by súd vzal do úvahy obsah predloženej Smernice, kde sa uvádza ručenie a doba ručenia za stornovanie, ktorá však nie je jasne a zrozumiteľne špecifikovaná a nachádzajú sa v nej len ďalšie odkazy na ujednania zo zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a poisťovňami bez bližšieho uvedenia ich obsahu, takýto odkaz na obchodné podmienky podľa § 273 Obch. zák. však môže byť len v zmluve a nie v obchodných podmienkach, ktoré by ďalej odkazovali na iné obchodné podmienky alebo obsah iných zmlúv, ktorých obsah je žalovanej neznámy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa vyslovil záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že súdu nepredložil tvrdené dôkazy, a to žalovanou podpísané zmluvy, ich návrhy alebo listiny, ktorými by tieto zmluvy mali byť predčasne ukončené. Ďalej uviedol k tvrdeniu žalobcu, že v danom prípade sa nejednalo o ručenie, ale o osobitný zodpovednostný vzťah, že podľa § 10 ods. 6, zák. č. 340/2005 Z.z., podľa ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú podriadeným sprostredkovateľom poistenia preberá poisťovací agent alebo poisťovací maklér, s ktorými má podriadený sprostredkovateľ poistenia uzavretú zmluvu, ak a) výlučný podriadený sprostredkovateľ poistenia nemá uzavretú poistnú zmluvu podľa odseku 5 vo vlastnom mene alebo b) poistná zmluva výlučného podriadeného sprostredkovateľa poistenia uzavretá podľa odseku 5 stratila platnosť. Oprávnenosť žalovanej sumy ako i zodpovednosť žalovanej neboli, a to ani výsluchmi svedkov T. a P. preukázané. Návrh žalobcu, aby súd vyžiadal poistné zmluvy a doklady o ich ukončení od poisťovní súd prvého stupňa neakceptoval, nakoľko sa jedná o zmluvných partnerov žalobcu, ktorí si majú poskytovať súčinnosť, no nejednalo sa o také dôkazy, ktoré by žalobca vlastným konaním nemohol získať, napr. od orgánu štátu alebo osoby, s ktorou nemá žalobca žiaden právny vzťah, pričom súd prvého stupňa poukázal na dôkazné bremeno žalobcu a zásadu rovnosti sporových strán. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, závery, skutočnosti a zistenia súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., avšak vzhľadom na to, že žalovaná si v zákonnej lehote náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnila a súdny poplatok za odpor súdu neuhradila, čím jej ku dňu rozhodnutia súdu žiadne trovy konania nevznikli, súd jej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že nepovažuje za správny záver súdu, že žalobca súdu nepredložil Etický kódex a Sadzobník provízií a Provízny poriadok, ktorý je založený v súdnom spise pod číslom listu 150-162 a 184-195. Uviedol, že Provízny poriadok žalovaná v konaní nenamietala, tak bol súd prvého stupňa povinný z neho vychádzať. Žalobca ďalej v odvolaní vyslovil názor, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvého stupňa podriadil záväzkové vzťahy z mandátnych zmlúv pod ustanovenia o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl Obch. zák., pričom správne by mal vychádzať z článku III. bod 3.2.3 Smernice a záväzkový vzťah posudzovať podľa ustanovenia § 573 Obch. zák.. Ďalej v odvolaní namietal tvrdenie súdu, že ako žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia nepodložil listinnými dôkazmi preukazujúcimi jeho nárok, keďže v konaní tvrdil, že pohľadávky žalobcu na zaplatenie storno provízií vznikli následkom toho, že poistné zmluvy, ktorých sprostredkovanie zariadila pre žalobcu žalovaná zanikli v dôsledku nezaplatenia poistného zo strany poistníkov, čo malo byť správne posúdené podľa ustanovenia § 801 Obč. zák. a keďže listinné dôkazy preukazujúce skutočnosť, že poistníci poistné neplatili ani neexistuje, nemohol žalobca tento dôkaz súdu predložiť, a preto žalobca súdu predložil písomné potvrdenia poisťovní, čo však súd prvého stupňa nevyhodnotil ako postačujúci dôkaz. Ďalej uviedol, že poistné zmluvy sa pokúsil od poisťovní získať, no tie mu ich predložiť odmietli vzhľadom na ich povinnosť mlčanlivosti a ich možné predloženie jedine na výzvu súdu. S poukazom na uvedené žalobca dospel k záveru, že dôkaz listinami žalobca nemohol bez svojej viny súdu predložiť, no súd prvého stupňa si ich mohol sám vyžiadať a dôkaz listinou tak vykonať. Žalobca v odvolaní ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorého nie je zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal, akými úvahami sa riadil a ktoré skutočnosti považoval v konaní za rozhodujúce, čím rozsudok súdu prvého stupňa považuje za arbitrárny. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku zohľadňujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil s ohľadom na vykonané dokazovanie, z ktorého nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny nebol preukázaný ani čo do jeho dôvodnosti, ani čo do jeho výšky. K odvolaniu žalobcu odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa postupoval správne pri právnom posúdení veci a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri posudzovaní záväzkového vzťahu účastníkov nemohol vychádzať zo žalobcom predloženej Smernice, nakoľko táto pre nedostatok písomnej formy nie je relevantným dôkazom preukazujúcim vôľu zúčastnených strán, a preto záväzkový vzťah posúdil podľa § 566 a nasl. Obch. zák. o mandátnej zmluve, resp. podľa § 652 a nasl. Obch. zák. o zmluve o obchodnom zastúpení s odkazom na ustanovenia mandátnej zmluvy v zmysle § 654 ods. 2 Obch. zák. a osobitnú úpravu v § 571 a § 573 Obch. zák.. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd ďalej poukazuje, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej má účastník jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal žiadnym listinným dôkazom svoj nárok jednak čo do preukázania zodpovednosti a ručenia žalovanej za zrušenie poistných zmlúv. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého stupňa k námietke žalovaného o nemožnosti zabezpečenia poistných zmlúv a dokladov o ich ukončení uvádza, že žalobca je zmluvným partnerom dotknutých poisťovní a zmluvní partneri majú povinnosť poskytovať si vzájomne súčinnosť, a preto nemôže ísť o také dôkazy, ktoré by žalobca vlastným konaním nemohol získať. Odvolací súd je toho názoru, že okruhom rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení žalobcu, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena, v tomto konaní však žalobca nepreukázal žalovanou podpísané zmluvy, resp. ich návrhy a listiny, ktorými by tieto zmluvy mali byť predčasne ukončené a bez ich preukázania, a to aj v prípade, že by bola uzavretá dohoda o ručení a o odmene za toto ručenie, nemôže súd oprávnenosť nároku žalobcu preskúmať a o ňom spravodlivo a správne právne rozhodnúť. Otázku splnenia povinnosti tvrdiť určité skutkové okolnosti a povinnosti preukázať pravdivosť tvrdení musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci, a preto odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p. a v spore úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.