Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/353/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507228523 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1507228523.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: Z. E., bytom G., S. XX, zast. JUDr. Petrom Arendackým, advokátom v Bratislave, Čapkova 2, proti odporcom: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Mlynarovičova 19, zast. JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom v Bratislave, Belinského 16, 2/ Váš správca spoločnosť s.r.o., Furdekova 4, Bratislava, zast. JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom v Bratislave, Belinského 16, o určenie neplatnosti zhromaždenia zo dňa 11. septembra 2007 a na ňom prijatých uznesení, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 4. apríla 2012, č.k. 10C 68/2007-2006 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 2/ trovy odvolacieho konania v sume 79,96 €, k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní. Odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že zhromaždenie konané dňa 11.09.2007 a na ňom prijaté uznesenia sú neplatné. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov konania v sume 316,82 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 11.09.2007 bola spísaná zápisnica a bolo na ňom prijatých 9 uznesení, pričom v uznesení 1 vlastníci schválili nového správcu - odporcu 2/ s tým, že v bode c tohto uznesenia je uvedené, že pred zrušením spoločenstva podľa § 7d ods. 1 písm. a/ zákona č. 182/1993 Z.z. uzatvárajú zmluvu o výkone správy, pričom za toto uznesenie hlasovalo 69 osôb proti bolo 14 osôb. Z pripojenej Zmluvy o Spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 15.05.2007 mal za preukázané, že táto zmluva bola uzavretá podľa § 7 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z., platnom v čase uzavretia zmluvy. Zaoberal sa otázkou aktívnej a pasívnej legitimácie v konaní. Vychádzal z ustanovení § 14 ods. 1,2,3 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorých vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenia zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených, to neplatí ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7 ods. 1, § 7c ods. 2 písm.i/ a ods. 3, § 8 ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm.i/ a ods. 3, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o výstavbe alebo nadstavbe bytov a nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu. Toto hlasovanie nemôže byť písomné. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Súd prvého stupňa skonštatoval, že návrh podal ako vlastník bytu, avšak nepreukázal či ho podal ako prehlasovaný vlastník, keďže v zápisnici zhromaždenia zo dňa 11.09.2007 je uvedený iba počet vlastníkov, ktorí hlasovali za jednotlivé uznesenia. Zo zápisnice podľa neho nevyplýva, že navrhovateľ bol prehlasovaný. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, uviedol, že navrhovateľ nesprávne označil ako účastníka konania odporcu 1/ Mlynarovičova 17 a 19, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré nie je nositeľom hmotného práva, keďže nositeľom hmotného práva sú jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov. Poukázal na ust. § 7c ods. 9 zák.č. 182/1993 Z.z., v ktorom sa konštatuje, že „zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada predseda alebo najmenej 1 vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome“. Mal za to, že Zhromaždenie ako vnútorný orgán spoločenstva nemá právnu subjektivitu, jeho vôľu prezentujú na zhromaždení jednotliví vlastníci buď osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Vyslovil, že Spoločenstvo ako zákonný zástupca, podobne ako správca domu, zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome popri výkone správy, pričom ide o samostatný právny subjekt, majúci vlastnú právnu subjektivitu a samostatnú procesnú spôsobilosť odlišnú od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V tejto súvislosti poukázal na to, že všetky rozhodnutia týkajúc sa správy domu prijímajú výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, pričom spoločenstvo vlastníkov alebo správca sú len subjekty, ktoré zo zákona vykonávajú v prospech vlastníkov bytov, t.j. ide o zákonných zástupcov, ktorí majú samostatnú právnu subjektivitu a tomu zodpovedajúce právne postavenie. Mal za to, že spoločenstvo vlastníkov na zhromaždeniach neprejavuje vôľu jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale túto vykonávajú výlučne samotní vlastníci. Mal tiež preukázané, že odporca 1/ bol dňom 14.12.2007 vymazaný z registra spoločenstiev. Návrh voči odporcovi 2/ zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že nebola splnená podmienka aktívnej legitimácie navrhovateľa a pasívna legitimácia odporcov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšia konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil otázku jeho aktívnej legitimácie, na ktorej preukázanie predložil dostatočný dôkaz, a to zvukový záznam z priebehu spornej schôdze, ktorý súd odmietol vykonať a mal za to, že jeho účasť na pojednávaní nemôže byť kritériom pre vykonanie dôkazu. Mal za to, že mu tým bola odňatá možnosť konať pred súdom. V súvislosti s predloženým, no nevykonaným dôkazom podotkol, že už zo záznamu z hlasovania o prvom návrhu je zrejmé, že jeho splnomocnený zástupca JUDr. Arendacký hlasoval proti, pričom počet hlasov splnomocneného zástupcu (ktorý zastupoval viacero osôb), predsedníčka schôdze osobitne v tejto súvislosti kontrolovala. Považoval podmienku svojej aktívnej legitimácie za splnenú. Poukázal na to, že aj vo svojom vyjadrení zo dňa 28.03.2010 žiadal vykonať dokazovanie výsluchom svedkýň E. M. I., ktoré mali potvrdiť práve skutočnosti v zápisnici zo schôdze, t.j. kto ako hlasoval. K pasívnej legitimácii odporcu 1/ uviedol, že možno súhlasiť so súdom prvého stupňa v tom, že spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je samostatným zhromaždením a ako taká je oprávnená nadobúdať hmotnoprávne práva a povinnosti a teda aj byť ich nositeľom (§ 7 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z.) a toto oprávnenie môže byť obmedzené iba zákonom (§ 19a ods. 2 Obč. zák.), avšak žiaden zákon takéto obmedzenie vo vzťahu k spoločenstvu vlastníkov. Mal však za to, že súd prvého stupňa zrejme opomenul, že zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je samostatným zhromaždením, ale je orgánom spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí svoje právo hlasovať nemôžu odvodzovať priamo z titulu svojho vlastníckeho práva, ale až z ustanovení zák. č. 182/1993 Z.z., ktoré definujú členov zhromaždenia ako orgánu spoločenstva. Z uvedeného dôvodu považoval rozhodnutia zhromaždenia za záväzné v rámci daného spoločenstva, nie však navonok, avšak ide podľa neho o rozhodnutie orgánu spoločenstva a žaloba by mala smerovať (analogicky ako v prípade schôdze členov družstva a družstva) práve proti spoločenstvu a nie voči jednotlivým členom. Bol toho názoru, že ak ide o prejav orgánu, nie jednotlivých členov, je celkom zrejmé, že pasívnu vecnú legitimáciu musí mať právnická osoba, ktorej orgán rozhodoval a nie jednotliví hlasujúci a že samotná pasívna legitimácia odporcu 1/ je potom daná tým, že spoločenstvo Mlynarovičova 17 a 19, Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nebolo doposiaľ zrušené, nakoľko neboli splnené podmienky pre tento krok. Mal za to, že na tom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že spoločenstvo bolo vymazané z registra bez toho, aby boli splnené podmienky. K otázke pasívnej legitimácie odporcu 2/ poukázal na to, že súd prvého stupňa bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým sa neriadil. Konštatoval, že pasívna legitimácia odporcu 2/ je daná tým, že na základe uznesení prijatých na zhromaždení dňa 11.09.2007 vykonáva správu domu, a to s poukazom na ust. § 8b ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je oprávnený konať pred súdom, tiež že so správou domu súvisí aj zhromažďovanie sa a rozhodovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pasívna legitimácia odporcu 2/ je podľa neho daná aj tým, že sa zúčastnil sporného zhromaždenia a prijatými uzneseniami mu boli priamo zadávané úlohy a ukladané povinnosti ako správcovi domu a od rozhodnutia súdu o platnosti alebo neplatnosti týchto uznesení potom podľa neho závisí aj posúdenie otázky, či odporca 2/ musí tieto úlohy a povinnosti plniť, či vôbec môže vystupovať voči vlastníkom bytov ako správca a či navrhovateľ ako vlastník bytu je viazaný úkonmi odporcu 2/ ako správcu. Pokiaľ odporca 2/ namietal svoju pasívnu legitimáciu s tým, že nie je právnym nástupcom zaniknutého odporcu 1/, uviedol, že sa skutočne nejedná o právne nástupníctvo medzi odporcami, ale o kontinuitu správy domu ako osobitnej formy služby v prospech vlastníkov bytov. Poukázal na to, že rozhodnutie o veci bude mať priamy vplyv aj na práva a povinnosti odporcu 2/, nakoľko napadnutým hlasovaním bolo okrem iného rozhodnúť o tom, že bude správcom a pokiaľ by bolo rozhodnuté o neplatnosti tohto rozhodnutia, bola by neplatná aj zmluva o správe bytového domu, z ktorej odporcovi 2/ priamo vyplývajú práva a povinnosti. Odporca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní z kogentných ustanovení zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa o nepreukázaní navrhovateľa, že bol prehlasovaným vlastníkom (čo je zrejmé zo zápisnice) ako aj s jeho názorom v otázke vecnej legitimácie účastníkov konania. Konštatoval, že je nepochybné, že nositeľom hmotného práva sú individuálni vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Mlynarovičovej 17-19 v Bratislave a nie nimi založené spoločenstvo, naviac v konaní bolo preukázané, že spoločenstvo ako právnická osoba v čase vyhlásenia rozsudku už neexistovalo, keďže dňom 14.12.2007 bol odporca vymazaný z registra spoločenstiev. Uviedol, že tak nie je nositeľom hmotného práva, odplatne, na zmluvnom základe v zmysle príslušných ustanovení zákona vykonáva správu pre vlastníkov v ich mene (za nich), do čoho vo všeobecnosti zjavne nespadá hlasovanie na zhromaždení vlastníkov, ktorého aj keď sa správca zúčastňuje, koná vo vlastnom mene, nie za toho ktorého individuálneho vlastníka. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ds. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak: a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Keďže v preskúmavanej veci nešlo o prípady uvedené v ustanoveniach § 214 ods. 1 písm. a/ až c/ O.s.p., odvolací súd mohol prejednať vec v odvolacom konaní aj bez nariadenia pojednávania. V danej veci nejde ani o prípad, v ktorom by mal odvolací súd pripadne zachovať postup podľa ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008. Nešlo tu totiž o aplikáciu ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri rozhodovaní súdu prvého stupňa nebolo použité. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov (§ 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.). Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie (§ 14 ods. 6 veta prvá zák. č. 182/1993 Z.z.). Na uvedených hlasovaniach, teda aj na písomnom hlasovaní, rozhodujú hlasovaním vlastníci bytov a nebytových priestorov a predmetné rozhodnutie je rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V ust. § 14 ods. 4 zák.č. 182/1993 Z.z. je zakotvená možnosť, aby sa prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru domu obrátil v 15. dňovej lehote od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol inak. Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 159 ods. 2 O. s. p.). Obdobný názor vyslovil aj Ústavný súd SR (IV. ÚS 194/2012-17), ktorý vyslovil, že je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním, a závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Následne je toto ich rozhodnutie realizované. V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci tohto hlasovania a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov a určenie neplatnosti uznesenia musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia, že zhromaždenie konané dňa 11.09.2007 a na ňom prijaté uznesenia sú neplatné proti odporcovi 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a odporcovi 2/ Váš správca spoločnosť s.r.o., ktorý je právnickou osobou, ktorá spravuje spoločné časti, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Správca môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom (napr. hospodári s úhradami, s fondom prevádzky, údržby a opráv, s majetkom získaným svojou činnosťou; uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti; rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia, o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv.) Nehlasuje však na zhromaždení, ktoré tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a nerozhoduje takýmto spôsobom. Takéhoto rozhodnutia vo veci by sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru mohol domáhať nie proti správcovi, ale proti všetkým tým, ktorí majú právo hlasovať, t.j. proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Aj keď z textu zákona priamo nevyplýva, kto má byť pasívne legitimovaný v uvedenej veci, z jej povahy vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nie medzi vlastníkom a správcom samotným. Pasívne legitimovaní v konaní o neplatnosť uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa jedná o nerozdielne spoločenstvo účastníkov sporu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase, kedy došlo k hlasovaniu vlastníkov bytov hovorí o tom, že prehlasovaný vlastník má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Toto ustanovenie zákona neupravuje možnosť vlastníkov domáhať sa neplatnosti hlasovania, v zmysle uvedeného ustanovenia má vlastník právo obrátiť sa na súd, aby vo veci spornej medzi hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom rozhodol, výsledkom súdneho konania má byť teda rozhodnutie nahradzujúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie sa týka všetkých vlastníkov. V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súdu nebolo potom potrebné sa zaoberať otázkou splnenia podmienok hlasovania, ani otázkou naliehavého právneho záujmu a meritom veci a vykonávať ďalšie dokazovanie. Dôvodom pre zamietnutie návrhu je stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého označený účastník musí byť subjektom práva (povinností), ktoré sú predmetom súdneho konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu na strane navrhovateľa a pasívnu na strane odporcu. Na uvedenom základe je potom poukaz navrhovateľa, jeho oprávnenie ako aktívne legitimovaného subjektu v predmetnej veci, ako aj na ním označených odporcov a na vadu vyhodnotenia zápisnice vzhľadom k predmetu konania vo veci samej, irelevantný.“ Nedôvodná bola aj námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie jeho aktívnej legitimácie, keď na jej preukázanie nevykonal ním predložený dôkaz, a to zvukový záznam z priebehu spornej schôdze a že nevykonal ani dokazovanie výsluchom svedkýň E. M. I., ktoré mali potvrdiť práve skutočnosti v zápisnici zo schôdze, t.j., kto ako hlasoval. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi 2/, úspešnému v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania vzniknutých mu na právnom zastúpení za 1 úkon poskytnutých právnych služieb - vyjadrenie k odvolaniu v sume 59,- € a 1X režijný paušál v sume 7, 63 € + 20% DPH vo výške 13,33 €, spolu v sume 79,96 € v zmysle vyhl. č. 6455/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.