Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/344/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508200244 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1508200244.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s., Winterova 29, Piešťany, IČO: 34 144 790, práv. zast. BIZOŇ & PARTNERS s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, proti žalovanému CKSK, a.s., Boženy Němcovej 15, Bratislava, IČO: 35 710 136, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Swiss Finance, s.r.o. v likvidácii, Františkánske námestie 3, Bratislava, IČO: 35 823 976, práv. zast. Advokátska kancelária Kovár a partneri s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, o určenie neplatnosti obchodnej zmluvy a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb/6/2008-606 z 26.7.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb/6/2008-606 z 26.7.2013 potvrdzuje. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 81,46 EUR, k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Konanie zastavil jednak s poukazom na §§ 103, 104 ods. 1 a § 83 O.s.p., keď zistil, že medzi účastníkmi konania sú vedené dva spory na plnenie, a to na Okresnom súde Piešťany v súčasnosti vedené pod sp. zn. 6Cb/5/2008, ktoré konanie bolo začaté podaním vzájomného návrhu odporcu zo dňa 27.11.2000, v konaní vedenom pôvodne na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 19Cb/251/2000 a následne vylúčené na samostatné konanie, ktoré nie je skončené a ďalšie tiež na Okresnom súde Piešťany, a to žalobcom a právnym zástupcom žalovaného pod sp. zn. 6Cb/2/2008, začaté dňa 20.2.2014, konanie ktoré nie je taktiež skončené. Poukázal na to, že v uvedených konaniach sa bude prejudiciálne posudzovať i otázka platnosti, resp. neplatnosti predmetnej obchodnej zmluvy, a to na základe žalôb podaných dňa 27.11.2000 a 20.2.2004. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že pokračovaniu v konaní bráni v zmysle § 83 O.s.p. prekážka skôr začatého konania, pričom o prekážke začatej veci sa jedná, ak sa konanie týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby rozdielne procesné postavenie a konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď v neskôr začatom konaní vystupujú právni zástupcovia osôb, ktoré sú alebo boli účastníkmi skôr začatého konania. Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej konštatoval, že pokračovaniu v konaní bráni aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., keď na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 19Cb/251/2000, v ktorom bol vydaný rozsudok č.k. 19Cb/251/2000-265 zo dňa 14.1.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.3.2002, v odôvodnení ktorého súd uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pôvodná obchodná zmluva zo dňa 25.2.1997 je platná, keďže v obchodných vzťahoch platí princíp zmluvnej voľnosti, pokiaľ nie je v rozpore so zákonom a právne úkony treba posudzovať podľa ich obsahu a nie označenia, takže sporná zmluva je zmluvou nepomenovanou a zákon ju pripúšťa. Za platnú súd označil aj zmenu obchodnej zmluvy zo dňa 2.6.1999, nakoľko je v súlade s §§ 37, 39 a 40 Obč. zák.. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že sa súd v konaní pred Krajským súdom v Trnave otázkou platnosti účastníkmi uzatvorenej obchodnej zmluvy nezaoberal, nie je pravdivé. V odôvodnení súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný, resp. jeho právny nástupca zo žalovanej pohľadávky v konaní na Okresnom súde Piešťany domáha plnenia proti žalobcovi z dôvodu porušenia jeho práva, vyplývajúceho z obchodnej zmluvy uzavretej účastníkmi dňa 25.2.1997, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto zmluvy, keďže otázkou jej platnosti sa musí zaoberať Okresný súd v Piešťanoch na základe žaloby na plnenie. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Za nesprávny označil názor súdu prvého stupňa, ktorý za dôvod na zastavenie konania považoval nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na pôvodnom určení. Namietal, že existencia naliehavého právneho záujmu sa v ustálenej súdnej praxi a v právnej teórii považuje za základný predpoklad procesnej úspešnosti určovacej žaloby a ten treba striktne odlíšiť od podmienok konania, nakoľko ich nedostatok má odlišné právne dôsledky, ktorým je v prípade nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení vydanie meritórneho rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby. Nestotožnil sa ani s názorom súdu prvého stupňa, že pokračovaniu v danom konaní bráni prekážka začatého konania v zmysle § 83 O.s.p.. Zdôraznil, že totožnosťou predmetu sporu sa rozumie totožnosť žalovaného nároku (žalobného petitu), ktorý sa má stať súčasťou výroku rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že preukážka litispendencie v súdnom konaní o určenie neplatnosti obchodnej zmluvy medzi účastníkmi by bola daná iba v prípade, ak by pred podaním žaloby zo dňa 8.1.2008 už prebiehalo súdne konanie medzi žalobcom a žalovaným, v ktorom by sa jeden z účastníkov konania domáhal vydania takého súdneho rozhodnutia, ktoré by priamo vo výroku obsahovalo určenie platnosti/neplatnosti obchodnej zmluvy, takéto súdne konanie však neprebiehalo ani neprebieha, a preto prekážka litispendencie v tomto súdnom konaní nemôže byť daná. Ďalej odvolateľ uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.1.2002 sp. zn. 19Cb/251/2000-265 bola zamietnutá žaloba podaná žalovaným, pričom predmetom súdneho konania bolo zaplatenie pohľadávky 1.046.160,72 Sk s príslušenstvom, uvedený rozsudok vo svojej výrokovej časti neobsahuje žalobný petit, t.j. žalobný nárok, ktorého sa žalobca domáha v tomto konaní, o určení platnosti/neplatnosti obchodnej zmluvy nebolo teda právoplatne rozhodnuté v inom súdnom konaní a prekážka právoplatnej rozhodnutej veci teda nemôže byť daná. Doplnil, že navyše názor Krajského súdu v Trnave o platnosti obchodnej zmluvy nie je v tomto konaní pre súd právne záväzný. Právny záver Krajského súdu v Trnave o platnosti obchodnej zmluvy nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko dokazovanie vôbec nebolo smerované k preukazovaniu platnosti/neplatnosti obchodnej zmluvy. Žalobca považoval uvedený spor za jednoduchú právnu vec, v ktorej nepovažoval za potrebné vykonať náročné dokazovanie, a preto produkoval iba nevyhnutné dôkazy, ktoré postačovali na preukázanie nedôvodnosti žalovaným uplatňovanej pohľadávky. Poukázal na to, že žalobca považoval právny názor Krajského súdu v Trnave za nesprávny, avšak nebol proti nemu oprávnený podať odvolanie, nakoľko bol v konaní procesne úspešný. Zdôraznil, že záväznosť právoplatného rozhodnutia súdu je upravená v § 159 ods. 2 O.s.p. a v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 19Cb/251/2000 bola otázka platnosti/neplatnosti obchodnej zmluvy riešená iba ako predbežná otázka, nie ako predmet sporu, Krajský súd v Trnave túto predbežnú otázku posúdil tak, že obchodnú zmluvu považoval za platnú, napriek nevykonaniu dôkazov za účelom preukázania jej platnosti. Žalovaný navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že u žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko určovacia žaloba v tomto prípade nemôže naplniť svoj preventívny charakter, nakoľko žaloba na plnenie vzťahujúca sa k predmetnej obchodnej zmluve už bola žalovaným podaná dňa 20.2.2004, t.j. pred začatím konania o určenie neplatnosti obchodnej zmluvy. Ďalej vyslovil názor, že prekážka litispendencie je v prejednávanej veci daná, keď pre vzájomný vzťah určovacej žaloby a žaloby na plnenie platí, že žaloba na plnenie je prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu, ak má byť predmetom určenia právny vzťah alebo právo, z ktorého bola žalovaná na splnenie povinnosti. Taktiež sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že pokračovaniu v konaní bráni aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci, a to z dôvodu, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie z hľadiska identity predmetu konania tvorí prekážku rozhodnutej veci pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového základu. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Jedným z dôvodov, pre ktorý súd prvého stupňa konanie zastavil, bol nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zo strany žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že nedostatok naliehavého právneho záujmu nepredstavuje podmienku konania, pre neexistenciu ktorej je potrebné konanie zastaviť. V prípade nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení nastáva následok, ktorým je vydanie meritórneho rozhodnutia, a to zamietnutie žaloby. Odvolací súd sa tiež nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že pokračovaniu v konaní bráni prekážka litispendencie v zmysle § 83 O.s.p., nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neprebieha iné konanie, v ktorom by sa jeden z účastníkov konania domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktoré by právo vo výroku obsahovalo určenie platnosti/neplatnosti obchodnej zmluvy zo dňa 25.2.1997 v znení jej dodatkov. Odvolací súd je však zhodne so súdom prvého stupňa ako aj žalovaným toho názoru, ktorý zastáva aj ustálená súdna prax i právna teória, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie tvorí prekážku rozhodnutej veci pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, keďže právoplatný rozsudok v žalobe na plnenie v sebe zahŕňa vyriešenie otázky platnosti obchodnej zmluvy. Na veci nič nemení skutočnosť, že žalobca, tak ako to uvádza vo svojom odvolaní, v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 19Cb/251/2000 v rámci svojej procesnej taktiky produkoval iba nevyhnutné dôkazy a nenavrhol dôkazy, ktoré by bolo potrebné vykonať za účelom riadneho právneho posúdenia platnosti/ neplatnosti obchodnej zmluvy. Následky takejto procesnej taktiky je povinný znášať žalobca, avšak pre posúdenie, či pokračovaniu v konaní bráni prekážka právoplatnej veci, je bez právneho významu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 210 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, má preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za 1 úkon právnej služby v sume 60,07 EUR (vyjadrenie k odvolaniu), paušálnej náhrade hotových výdavkov 7,81 EUR, náhrade DPH v sume 13,57 EUR, t.j. v celkovej sume 81,46 EUR. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.