Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/383/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508206059 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1508206059.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu RAIL WAYS, s.r.o., Horný dvor 2901, Bernolákovo, IČO: 34 102 027, práv. zast. Dr. Miroslavom Králikom, advokátom, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému Stavby a montáže, s.r.o., Budatínska 41, Bratislava, IČO: 35 692 693, práv. zast. JUDr. Andreou Takáts Ilčíkovou, advokátkou, Holubyho 26, Bratislava, o zaplatenie primeraného zadosťučinenia a zdržania sa konania a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26CbPv/1/2008-367 z 13.9.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26CbPv/1/2008-367 z 13.9.2013 v napadnutej časti týkajúce sa náhrady trov konania mení tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 6.780,38 EUR, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, k rukám právneho zástupcu. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 3.673,58 EUR. Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi náhradu za dvanásť úkonov právnej služby. Za písomné podanie na iný orgán vo veci samej - žiadosť na určovacie konanie na Úrad priemyselného vlastníctva SR zo dňa 8.10.2007, písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej zo dňa 5.12.2007, písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej zo dňa 12.2.2008, a to z dôvodu, že išlo o úkony, ktoré boli žalovaným vykonané v čase pred podaním žaloby na súd, okamihom ktorým v zmysle § 82 ods. 1 O.s.p. začína súdne konanie a z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva právo žalovaného na náhradu úkonov, ktoré predchádzali začatiu konania. Taktiež nepriznal náhradu za úkony rokovanie s klientom zo dňa 19.5.2008, štúdiom spisu zo dňa 28.5.2008, rokovanie s klientom v trvaní dve hodiny zo dňa 30.3.2009, rokovanie s klientom v trvaní jednej hodiny zo dňa 24.8.2011, písomné podanie na súd dňa 23.9.2011 a písomné podanie na súd zo dňa 13.10.2011, a to z dôvodu, že uvedené úkony považoval v danom prípade za zjavne nadbytočné a neopodstatnené. Taktiež nepriznal náhradu za písomné podanie na iný orgán vo veci samej, a to vyjadrenie k žiadosti o určenie podanej žalobcom na Úrade priemyselného vlastníctva SR zo dňa 16.10.2009, rokovanie s klientom v trvaní jednej hodiny - predmetom rokovania bolo oboznámene sa s rozkladom žalobcu voči rozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva SR a dojednanie ďalšieho postupu v správnom i v súdnom konaní zo dňa 26.4.2010 a písomné podanie na iný orgán vo veci samej zo dňa 3.5.2010 - vyjadrenie k rozkladu žalobcu v konaní o určenie vedenom na Úrade verejného vlastníctva SR, a to s odôvodnením, že nevznikli v konaní pred súdom, ale v konaní pred správnym orgánom, a teda majú povahu trov správneho konania na úrade priemyselného vlastníctva. Proti časti tohto uznesenia týkajúcej sa náhrady trov konania podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a priznať mu náhradu všetkých vyčíslených trov v sume 12.174,70 EUR. Uviedol, že je síce pravdou, že niektoré úkony právnych služieb predchádzal podaniu žaloby, no z dôkazov založených v spise je nesporné, že tieto úkony boli vykonané v nadväznosti na predžalobnú komunikáciu iniciovanú žalobcom. Nepochybne bolo účelné, aby úrad zaujal odborné stanovisko, či technické riešenie žalovaného patrí do rozsahu ochrany technického riešenia žalobcu, išlo teda o vyriešenie otázky, na ktorú súd nemá odborné znalosti. Ďalšie dva úkony právnej služby, a to písomné podanie protistrane zo dňa 5.12.2007 a 12.2.2008 boli reakcie žalovaného na predžalobné písomné výzvy žalobcu, ktoré bezprostredne súviseli s jeho neskorším podaním samotnej žaloby. Rovnako to platí aj v súvislosti s ďalšími tromi úkonmi, za ktoré súd nepriznal náhradu, ktorá súvisela s určovacím konaním na úrade a boli potrebné na účelné uplatňovanie práv žalovaného. Na rokovaní s klientom dňa 19.5.2008 žalovaný informoval právnu zástupkyňu s podaním návrhu a jeho predmetom bolo prejednanie ďalších právnych krokov. V súvislosti s úkonom štúdium spisu dňa 28.5.208 a jeho účelnosťou poukázal na to, že bez vykonania tohto úkonu by žalovaný nemal možnosť oboznámiť sa s rozsiahlymi prílohami žaloby, nakoľko prílohy mu v celom rozsahu neboli počas konania na súde prvého stupňa zaslané. Za účelné označil aj rokovanie v trvaní dvoch hodín dňa 30.3.2009, ktoré nasledovalo po podrobnom oboznámení sa so žalobou a jej prílohami a predchádzalo písomnému vyjadreniu k žalobe, k čomu bol žalovaný vyzvaný súdom. Jeho predmetom bola aj sumarizácia dôkazov, ktoré predložil ako prílohy k jeho písomnému vyjadreniu k žalobe zo dňa 7.4.2009. Bez bezprostrednej reakcie k samotnej žalobe a jej prílohám by nebolo možné vypracovať písomné vyjadrenie k žalobe, ktoré by obsahovalo vecné argumenty, súvisiace s predmetom sporu. Súd taktiež nepriznal žalovanému náhradu trov konania za rokovanie s klientom dňa 24.8.2011, predmetom ktorého bola príprava na prvé pojednávanie v predmetnej právnej veci. Poukázal na to, že posledná komunikácia pritom prebehla pred rokom a štvrť dňa 26.4.2010, ktoré však súd prvého stupňa neuznal, pričom jediné rokovanie, za ktoré bola priznaná náhrada, bola prvá porada pri prevzatí zastúpenia v októbri 2007, teda 4 roky pred pojednávaním, Za nesprávne považoval aj nepriznanie náhrady za úkon právnej služby zo dňa 23.9.2011 - písomné podanie na súd, obsahom ktorého bolo vyjadrenie žalované k návrhu žalobcu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, pričom s návrhom na vstup bol súd aj žalovaný oboznámený na pojednávaní, ktoré sa konalo 14.9.2011 a súd ho vyzval, aby sa k nemu vyjadril aj písomne. Písomným podaním zo dňa 13.10.2011 doplnili dôkazy o rozhodnutie úradu v určovacom konaní, či technické riešenie žalovaného patrí do rozsahu ochrany technického riešenia žalobcu, ktoré mal riešené úžitkovým vzorom, ktoré predstavovalo v konaní smerodajný dôkaz, pričom rozhodnutie bolo žalovanému doručené 11.10.2011. Ďalej vytýkal súdu, že mu nepriznal náhradu za právne služby, ktoré boli vykonané v súvislosti s určovacím konaním na úrade, a to na základe žiadosti o určenie zo dňa 22.7.2005, podanej žalobcom v priebehu súdneho konania, ktorej predmetom bola otázka, ktorej vyriešenie predstavovalo základný podklad pre rozhodnutie súdu, a to či technické riešenie žalovaného patrí do rozsahu ochrany technického riešenia žalobcu, ktoré mal chránené úžitkovým vzorom. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je v celom rozsahu vecne správne. Tretia hlava Občianskeho súdneho konania má názov „Trovy konania“, pričom konanie podľa § 82 ods. 1 O.s.p. je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v konaní úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, teda trov, ktoré súvisia s podaním žaloby a konaním, ktoré po jej podaní v zmysle § 82 ods. 1 O.s.p. nasleduje. V danom prípade bola žaloba na súde prvého stupňa podaná 17. marca 2008, teda žalovanému nepatrí náhrada za úkony predchádzajúce tomuto dátumu. Za správny preto odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý žalovanému náhradu za úkony, ktoré časovo predchádzali podaniu návrhu nepriznal. Odvolací súd považoval za účelne vynaložené trovy súvisiace s rokovaním s klientom dňa 30.3.2009 v trvaní dvoch hodín v sume 1.352,49 EUR, ktoré nasledovalo po oboznámení sa so žalobou a jej prílohami a predchádzalo písomnému vyjadreniu sa k žalobe, k čomu bol odporca vyzvaný súdom výzvou doručenou mu 11.3.2009. Odvolací súd ďalej za účelné považuje aj rokovanie s klientom dňa 24.8.2011 v trvaní jednej hodiny v sume 440,43 EUR, predmetom ktorého bola príprava na prvé pojednávanie v predmetnej veci konané dňa 14.9.2011, keď od predchádzajúcej porady s klientom do určenia termínu pojednávania uplynula pomerne dlhá doba. Dôvodne si podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný uplatnil aj náhradu trov súvisiacu s vyjadrením k návrhu žalobcu na vstup vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 23.9.2011 v sume 656,94 EUR, na ktoré ho súd vyzval výzvou doručenou mu 10. októbra 2011, pričom vyjadrenie predchádzalo výzve súdu, keďže žalovaný reagoval bezprostredne na návrh žalobcu na pojednávaní dňa 14.9.2011. Odvolací súd považoval za účelné aj podanie zo dňa 13.10.2011 v sume 656,94 EUR, ktorým súdu predložil dôkaz súvisiaci s vecou, ktorý mu bol doručený 11.10.2011 Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o ďalšie listy, na ktoré si žalovaný uplatňuje náhradu, odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa pri hodnotení ich účelnosti a nevyhnutnosti, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 10, § 11, § 13, § 16 a § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo vzhľadom na len čiastočný úspech každého z nich v odvolacom konaní. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.