Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/245/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508208722 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1508208722.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľov: 1. Z. N. M. A. M. J. , Y. G. G., N. Č.. X, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 860 522, Bratislava, Námestie Martina Benku č. 15, za ktorú koná JUDr. Ondrej Mularčík, 2. S. N. M. A. M. J. , Y. G. G., K.J. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 860 522, Bratislava, Námestie Martina Benku č. 15, za ktorú koná JUDr. Ondrej Mularčík, 3. P. N. M. A. M. J. , Y. G. K., V. Č.. X, Č.D. V., zastúpený S. N., bytom G., K. Č.. XX, X. K. N. M. A. M. J. , Y. G. G., N. Č.. X, 5. nesvojprávny Z. N. M. A. M. J. , trvale bytom G., N. Č.. X, zastúpený opatrovníkom Z. N., Y. G. G., N. Č.. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov: F. F. Š. Y. Q. H. , trvale bytom G., I. Č.. XX, zastúpený Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom v Bratislave, Rožňavská č. 2, proti odporcovi: Unikredit Group, s.r.o., IČO: 36 344 931, Bratislava, Sibírska č. 42, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária GAŠKOVÁ & CO s.r.o., IČO: 47 237 228, Pezinok, Šenkvická cesta č. 3, za ktorú koná JUDr. Petra Gašková, o návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o úvere, zmluvy o zabezpečení záväzku, s príslušenstvom, eventuálne o určenie vlastníckeho práva a určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľke, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 6. decembra 2012, č.k. 40C 83/2008-340, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 23. apríla 2013, č.k. 40C 83/2008-414, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 6. decembra 2012, č.k. 40 C 83/2008-340, uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 23. apríla 2013 č.k. 40 C 83/2008-414, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 6.12.2012, č.k. 40 C 83/2008-340, po pripustení zmeny návrhu, 1/ určil, že Z. N., J. O. XX.X.XXXX, G. N. Č.. XXXX/X, 851 05 G.-K., je vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku nehnuteľnosti označenej ako byt č. XX vo výmere podlahovej plochy spolu s príslušenstvom 83,33 m2, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží bytového domu so súpisným č. XXXX, na ulici N., č. vchodu X, postavený na parcele č. XXXX, XXXX v obci G., katastrálne územie K., zapísaný v LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 21/2000 k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu súpisné č. XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 328 m2, na parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 327 m2 v obci G., m.č. K., katastrálne územie K., zapísaný v LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 21/2000 k celku na pozemku označenom ako parcela registra „C“ č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 328 m2, č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 327 m2 v obci G., m. č. K.M., zapísaný v LV č. XXXX, a to k dátumu smrti jeho manželky S. N., rodenej G., J. O. XX.X.XXXX, L. O. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N. Č.. XXXX/X, 851 05 G.-K.. 2/ Určil, že spoluvlastnícky podiel 1/2 k celku nehnuteľnosti označenej ako byt č. XX vo výmere podlahovej plochy spolu s príslušenstvom 83,33 m2, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží bytového domu so súpisným č. XXXX, na ulici N., č. vchodu 2, postavený na parcele č. XXXX, XXXX v obci G., katastrálne územie K., zapísaný v LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 21/2000 k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu súpisné č. XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 328 m2, na parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 327 m2 v obci G., m.č. K., katastrálne územie K., zapísaný v LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 21/2000 k celku na pozemku označenom ako parcela registra „C“ č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 328 m2, č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 327 m2 v obci G., m. č. K., zapísaný v LV č. XXXX, patrí do dedičstva po poručiteľke S. N., rodenej G., narodenej dňa XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom N. Č.. XXXX/X, 851 05 G.-K., a to ku dňu smrti poručiteľky. 3/ Zamietol návrh na určenie neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 5.9.2007 uzatvorenej medzi veriteľom Unikredit Group, s.r.o., Svätoplukova č. 7, 951 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 344 931, zapísaným v OR SR Trenčín, odd. Sro, vložka č. 1573/R, a dlžníkmi 1. Z. N., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom N. Č.. XXXX/X, 851 05 G. - K., 2/ S. N., rodená G., J. O. XX.X.XXXX, G. N. Č.. XXXX/X, 851 05 G.-K.M.; zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa 5.9.2007 uzatvorenej medzi nadobúdateľom Unikredit Group, s.r.o., Svätoplukova č. 7, 951 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 344 931, zapísaná v OR SR Trenčín, odd. Sro, vložka č. 1573/R a prevádzajúcimi 1. Z. N., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom N. Č.. XXXX/X, 851 05 G.-K.M., 2. S. N., rodená G., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom N. Č.. XXXX/X, XXX XX G.-K.. Zároveň si vymienil, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania, po jeho zmene so súhlasom súdu, domáhali určenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti označenej vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa; alternatívne určenia, že navrhovateľ v l. rade Z. N. je podielovým spoluvlastníkom daných nehnuteľností (označených vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa) v podiele 1/2 k celku a podiel 1/2 k celku patrí do dedičstva po jeho manželke S. N., rodenej G., pôvodne vystupujúcej v konaní ako navrhovateľka v 2. rade. Dôvodili tým, že Z. N. a jeho manželka S. N., rodená G., uvedené zmluvy podpísali z nevedomosti a neschopnosti im detailne porozumieť. Všetky okolnosti nasvedčovali tomu, že sa stali obeťou podvodu, ktorým K. K. tým, že pod sľubom, že im zabezpečí „nejaké peniaze“, dal im podpísať dňa 5.9.2007 pred notárom zmluvy, ktoré sú tak komplikované, že aj skúsený právnik má problém dopátrať sa podstaty, ktorá bola zámerom veriteľa. Odvolávali sa pritom na prehlásenie K.D. K., ktorý potvrdil, že bol sprostredkovateľom podpísania zmlúv, ktoré pôvodní navrhovatelia v l., 2. rade (Z. N., S. N., V. G.) formálne bez poznania podstaty veci podpísali nepravdivé prehlásenie, že dostali 1.400.000,-- Sk ako úver a že domnelému veriteľovi vrátia do 11 mesiacov viac ako 2.000.000,-- Sk, že súčasne s podpisom zmluvy o úvere prevádzajú svoj byt na odporcu. Zmluva obsahuje také nesplniteľné podmienky, že ich manželia N. ako nemajetní nemali ako dodržať. Úver, ktorý nedostali a peniaze ani nevideli (peniaze mal dostať p. K.), mali splatiť v podstate za 2 roky, k tomu navýšený o poplatok za zmluvu v sume 403.200,-- Sk, o úrok za 24 mesiacov v sume 936.800,-- Sk, čo v súhrne predstavuje úrokovú cenu pôžičky 48 % p.a. (pri mimoriadne kvalitnom a vysoko nadštandardnom zabezpečení úveru), čo je v rozpore dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom ochraňujúcim proti úžere. Na základe týchto zmlúv sa odporca stáva vlastníkom bytu manželov N., v ktorom dlhodobo bývajú. Iba užívateľmi bytu sa stali už dňom podpisu uvedených zmlúv tým, že rozväzovacou podmienkou je nereálne dôsledne načasované splatenie 2.744.000,-- Sk. Týmto sa stali prakticky bezmajetnými občanmi. Neplatnosť zmluvy odvodzovali od ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na úžernícky úrok, ďalej poukazovali na kruté a pre domnelých prijímateľov nesplniteľné podmienky zmluvy a koncepciu zmlúv, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o zabezpečení záväzku svojim zmyslom je dojednaním tzv. prepadnej zálohy, je v rozpore aj s účelom záložného práva, a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Za nesprávny považovali samotný názov zmluvy, keď vo vzťahu k fyzickým osobám malo ísť o peňažnú pôžičku. Absentovala vážna vôľa zo strany navrhovateľov ako základná náležitosť právneho úkonu, keď si počas návštev p. K. v ich domácnosti neboli vedomí toho, že prídu o byt, ani že sa svojimi podpismi zaväzujú vrátiť tak vysokú čiastku. Zmluva o úvere zo dňa 5.9.2007 svojím obsahom zodpovedá zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, a tak aj musí byť posudzovaná. Dojednaniami v čl. V bod 5 odporuje zákonu tým, že v prípade úmrtia dlžníka určuje okruh dedičov dlžníka plniť povinnosti skôr, než bude určený okruh dedičov, rozsah dedičstva a výška dedičského nároku dedičov podľa § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; v čl. V bod 3 tým, že v prípade definitívneho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na veriteľa zaniká nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky; v čl. IV bod 3 tým, že úrok z omeškania v prípade zosplatnenia úveru predstavuje 91,25 % p.a., čo je takmer 10,8 násobok prípustnej výšky úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je zmluvu potrebné posudzovať; v čl. V bod 8, podľa ktorého dôjde k definitívnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným. Svojím účelom a obsahom odporuje účelu zákonného ustanovenia o zabezpečovacom prevode práva podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v čl. X bod 6, ktorým si zmluvné strany dohodli, že ich právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, keďže v danom prípade nebolo možné dojednať voľbu práva s poukazom na ich názor o potrebe posudzovať zmluvu nie ako zmluvu o úvere, ale ako zmluvu o pôžičke. Citované dojednania súčasne zákon obchádzajú tak, aby skutočnosti uvedené v zmluve, požívali ochranu Obchodného zákonníka, aj keď samotný právny úkon nemá z obsahového hľadiska znaky právneho úkonu v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázali na rozpor s dobrými mravmi čl. 1 bod 1 zmluvy, keď suma, ktorú podľa tohto ustanovenia zaplatí dlžník ročne na úroku je 230.305,46 Sk, t.j. cca 67,17 % úroku z poskytnutej sumy. Výška dojednaného úroku z istiny a výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenej zmluvy o úvere a administratívu spojenú s úverom je v zjavnom nepomere k výške poskytnutej peňažnej pôžičky. Neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku zo dňa 5.9.2007 odvodzovali od skutočnosti, že zmena vlastníckeho práva bola v danom prípade dohodnutá ako definitívna a bez dohodnutia obnovy pôvodného stavu. Poukázali pritom na akcesorický vzťah tejto zmluvy vo vzťahu k zmluve o úvere. Jej neplatnosť je potrebné vysloviť titulom vyslovenia neplatnosti hlavnej zmluvy, t.j. zmluvy o úvere, keďže právny úkon vychádzajúci z neplatného právneho úkonu je právne nulitný. Poukázali na spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorý musí byť vykladaný konformne s § 52, § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu napadnutých zmlúv. K dohode zmluvných strán na riadení sa ustanoveniami Obchodného zákonníka uviedli, že dôraz kladený na autonómiu vôle strán pri kreovaní obchodných záväzkových vzťahov premietnutý do dohody o fakultatívnej pôsobnosti Obchodného zákonníka je eliminovaný ochranou spotrebiteľa. Ustanovenie § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa do 31.6.2007 ustanovovali primeranú aplikáciu Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách aj v prípadoch uzavretia kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo, prípadne inej odplatnej (aj atypickej) zmluvy podľa Obchodného zákonníka, ak je charakteristickým znakom týchto zmlúv to, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Dohoda o výške úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, pričom za výšku úrokov, ktorá je považovaná v súlade s dobrými mravmi, sa považuje výška úroku, ktorá nepresahuje úrokovú sadzbu poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody. Dohodnutá výška úroku za poskytnutie pôžičky je v danom prípade 34,27 % p.a. Je jednoznačne vysoko nad rámec výšky úrokov poskytovanej v rozhodnom čase peňažnými ústavmi, a teda je takáto dohoda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Celý úkon nazývaný ako „zmluva o úvere“ je súborom povinností spotrebiteľov, ktoré sú jednotlivo v rozpore so spotrebiteľskými ustanoveniam Občianskeho zákonníka, nakoľko zhoršujú právne postavenie spotrebiteľov nad rámec dispozitívnych úkonov v rámci ustanovení Občianskeho zákonníka. Na tvrdené neplatné ustanovenia nie je možné uplatniť inštitút čiastočnej neplatnosti, a preto uvedené spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetného úkonu ako celku, na ktorú súd prihliada ex offo. Odporca (pôvodne označený ako odporca v II. rade) s návrhom nesúhlasil. Podpisom účtovného dokladu navrhovatelia potvrdili prevzatie peňazí. Obe zmluvy považoval za jasné a zrozumiteľné; navrhovatelia nemali žiadne pripomienky v tom, že zmluvy obsahujú nesplniteľné podmienky. Tvrdenie, že má ísť o pôžičku peňazí, nemá žiadnu oporu v zákone, nakoľko predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom, a nie poskytovanie pôžičiek. Oba napadnuté právne úkony sú zmluvami, ktoré vyžadujú prejav vôle oboch zmluvných strán. Skutočnosť, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti nemá žiadne vady, je preukázaná povolením jej vkladu do katastra nehnuteľností. V prípade akýchkoľvek právnych vád by totiž príslušná správa katastra po preskúmaní jej obsahu vklad nepovolila. Ak sa navrhovatelia domnievali, že došlo k naplneniu trestného činu úžery, mali postupovať v zmysle platných právnych predpisov. K poskytnutiu úveru došlo na základe písomnej žiadosti o úver, pričom Obchodný zákonník pre žiadosť dlžníka o úver nestanovuje žiadnu striktnú formu pod sankciou jej neplatnosti. Peňažné prostriedky boli poskytnuté navrhovateľom za odplatu v súlade s ustanovením § 499 Obchodného zákonníka v prospech navrhovateľov. Navrhovatelia mali možnosť sa so zmluvami vopred v dostatočnom čase oboznámiť a tieto pripomienkovať; sám netrval na podpise zmlúv jedine dňa 5.9.2007. To, že tak navrhovatelia neučili, obsah zmlúv ani v jednom prípade nežiadali zmeniť alebo doplniť, je priamo na ich vlastnej zodpovednosti ako osôb, ktoré v čase podpisu zmlúv neboli považované za osoby pozbavené ani obmedzené v spôsobilosti na právne úkony. Zmluvy teda podpísali po ich prečítaní bez akýchkoľvek námietok, bez psychického a fyzického nátlaku alebo náznaku tiesne, na základe vlastného uváženia, presvedčenia a vlastnej slobodnej vôle, pred notárom, resp. ním poverenou zodpovednou pracovníčkou. Navrhovatelia ďalej mali v súlade so zmluvou o úvere stále možnosť od zmluvy odstúpiť do desiatich dní odo dňa jej uzavretia aj bez udania dôvodu a bez úhrady zmluvne dojednaných úrokov a poplatkov. Čo sa týka výšky úrokov, poukázal na skutočnosť, že ide o absolútny obchod, v súlade s ustanovením § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikla navrhovateľom ako dlžníkom povinnosť platiť dohodnuté úroky. Dojednaná výška úrokov predstavuje v jej percentuálnom vyjadrení 33,6 % ročne, pričom vychádzal z celkových okolností poskytnutia úveru navrhovateľom, z prehodnotenia podnikateľského rizika a porovnania úrokov s úrokovou mierou obvyklou v praxi peňažných ústavov a iných subjektov poskytujúcich v danom čase úvery nebankovým spôsobom. Na zabezpečenie úveru zvolil taký právny inštitút, ktorým mu bolo právnym poriadkom Slovenskej republiky ako veriteľovi garantované, že jeho pohľadávka bude dlžníkom riadne a včas splnená. Dočasný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti navrhovateľov v jeho prospech a najmä hrozba straty tohto práva bola hodnovernou zárukou na riadne a včasné splnenie záväzkov zo strany navrhovateľov. Zmluva nebola účelovo viazaná, ako navrhovatelia ďalej naložili s poskytnutými peňažnými prostriedkami z úveru je irelevantné, aké riziko ďalšej investície na seba postúpia. Ak peniaze poskytli p. K., je na navrhovateľoch, aby požiadali o vrátenie dlžnej sumy priamo p. K.. Dôvodil ďalej, že navrhovatelia dostatočne neosvedčili naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby vyžadovanej ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. V priebehu konania pôvodne označená navrhovateľka v 2. rade S. N. dňa 17.12.2009 zomrela, súd v konaní pokračoval s jej dedičmi, navrhovateľmi v 2. až 5. rade nadväzne na uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 25.2.2010, č.k. 12 D 4/2010-13, Dnot 128/2010. Vo vzťahu k pôvodne označenému odporcovi v I. rade K. K. bolo konanie zastavené uznesením zo dňa 15.11.2011, č.k. 40 C 83/2008-245, v dôsledku späťvzatia návrhu vo vzťahu k nemu. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovanie preukázané nasledovné. Dňa 5.9.2007 bola uzavretá zmluva o úvere č. 16007 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi veriteľom Unikredit Group, s.r.o., so sídlom Svätoplukova č. 7, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 344 931, a dlžníkmi Z. N. (navrhovateľom v l. rade) a manželkou S. N., rodenou G. (pôvodne navrhovateľkou v 2. rade), obaja bytom N. Č.. XXXX/X, G.. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 1.400.000,-- Sk, s navýšením predstavoval pohľadávku veriteľa v sume 2.744.000,-- Sk. Dohodnuté navýšenie v celkovej sume 1.344.000,-- Sk predstavovalo 70 % úrok (940.800,-- Sk) a zvyšných 30 % (403.200,-- Sk) malo zahŕňať náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívnou s tým spojenou. V čl. I bod 3 zmluvy dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdil, že pri podpise zmluvy prepočítal a prevzal v hotovosti peňažné prostriedky v sume 1.400.000,-- Sk. V zmysle čl. II bod 1 bola splatnosť úveru dohodnutá do 5.9.2009, dokedy bol dlžník povinný uhradiť sumu 2.744.000,-- Sk v mesačných splátkach po 56.000,-- Sk, pričom splatnosť prvej splátky nastala už v deň poskytnutia úveru, t.j. dňa 5.9.2007. V čl. III zmluvy bola deklarovaná povinnosť dlžníka na zabezpečenie splatenia úveru, jeho príslušenstva, všetkých ostatných poplatkov a platieb, previesť zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti podľa § 553 Občianskeho zákonníka v prospech veriteľa vlastnícke právo k v zmluve špecifikovanej nehnuteľnosti. V čl. III bod 3 je deklarovaná dohoda zmluvných strán pre prípad porušenia povinnosti dlžníkmi, najmä v prípade porušenia splátkového kalendára, v dôsledku čoho sa v zmysle čl. V bodu 1 zmluvy stane úver predčasne splatný; alebo ak nastanú skutočnosti v zmysle čl. V bod 2, 3, 4, 5 zmluvy, dňom splatnosti úveru sa veriteľ stane definitívne vlastníkom založených nehnuteľností. Z čl. IV zmluvy vyplýva, že v prípade, ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej splátky, alebo celková výška uhradených splátok k daným termínom určeným splátkovým kalendárom bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 2 % z poskytnutej sumy, a to aj opakovane. Ustanovenie súčasne obsahuje prehlásenie dlžníka, že s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká. Podľa čl. IV bod 3 zmluvy je veriteľ oprávnený v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru odo dňa, odkedy je oprávnený vyhlásiť úver za splatný, vyčísliť dlžníkovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa úpravy predčasnej splatnosti úveru v čl. V zmluvy je veriteľ oprávnený v prípade, ak je dlžník v omeškaní so zaplatením dvoch po sebe idúcich splátok alebo celková výška uhradených splátok k daným termínom určeným splátkovým kalendárom bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa splátkového kalendára po dobu dlhšiu ako tri mesiace, vyhlásiť úver za okamžite splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom. V deň vyhlásenia úveru za splatný sa veriteľ stane definitívne vlastníkom založených nehnuteľností. Bod 7 čl. V zmluvy stanovuje, že definitívnym nadobudnutím vlastníckeho práva k založeným nehnuteľnostiam v prospech veriteľa zaniká nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky. Zmluva obsahuje tiež prehlásenie, že tento záväzok nie je v rozpore s dobrými mravmi, je platný a právne relevantný. V bode 8 čl. V je deklarovaná dohoda zmluvných strán pre prípad, ak dlžník poruší povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, najmä ak nastanú skutočnosti, v dôsledku ktorých sa stane úver predčasne splatný a dlžník na písomnú výzvu veriteľa zročný úver nesplatí, t.j. neuspokojí pohľadávku veriteľa a neuhradí v novej lehote splatnosti plnú hodnotu úveru s príslušenstvom, veriteľ sa definitívne stane vlastníkom predmetu zabezpečenia úveru bez obmedzenia. Veriteľ oznámi túto skutočnosť príslušnej správe katastra formou písomného prehlásenia, na základe ktorého správa katastra prevedie vymazanie podmienečného vlastníctva a zapíše ho ako definitívne bez obmedzenia. Záverečné ustanovenia čl. X zmluvy obsahujú 25 bodov husto písaného textu, medzi inými aj prehlásenia dlžníkov, že ku dňu podpisu zmluvy im nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy (bod 11), že sú schopní splácať úver v zmysle podmienok zmluvy (bod 12 in fine), súhlas s podmienkami bez žiadnych výhrad (bod 13), potvrdenie dlžníkov, že sú si vedomí toho, že v prípade nesplácania úveru s príslušenstvom riadne a včas môže veriteľ pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého úveru bez ohľadu na dĺžku trvania úveru; v prípade splatnosti úveru porušením povinnosti dlžníka vzniká veriteľovi nárok na celý dohodnutý poplatok ako forma zmluvnej pokuty z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníkov; že sú povinní uhradiť aj ďalšie náklady spojené so zabezpečením úhrady dlžnej pohľadávky, najmä trovy súdneho konania, trovy právneho zástupcu, trovy exekúcie, ako aj ďalšie náklady preukázateľne vynaložené pri vymáhaní pohľadávky (bod 14), oprávnenie dlžníka odstúpiť od zmluvy o úvere do 10 dní od uzavretia zmluvy bez uvedenia dôvodu písomnou formou za podmienky, že v tejto lehote poukážu poskytnutý úver na účet veriteľa. V takom prípade nie sú povinní hradiť žiadne úroky ani poplatky, s výnimkou poplatku za poskytnutie úveru (403.200,-- Sk) a storno poplatku vo výške 2 % z poskytnutej sumy (28.000,-- Sk); v prípade definitívneho nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam opísaným v čl. III zmluvy sa za nadobúdaciu cenu bude považovať nesplatená časť úveru (bod 17). Bod 23 záverečných ustanovení obsahuje vyhlásenie dlžníkov, že o bezúčelový hotovostný úver so zabezpečením záväzku požiadali na základe vlastnej a slobodnej vôle bez tlaku tretích osôb a výlučne pre svoje potreby. V bode 24 je uvedená percentuálna ročná miera nákladov 44,02 % a bod 25 obsahuje vyhlásenie zmluvných strán, že v zmysle § 263 Obchodného zákonníka sa na ich právny vzťah vyplývajúci z tejto zmluvy nevzťahujú ustanovenia § 503 ods. 3 druhá veta, § 503 ods. 1 a 503 ods. 2 Obchodného zákonníka (spôsob platenia úrokov a v prípade predčasného vrátenia poskytnutého peňažného plnenia povinnosť zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov). Dňa 5.9.2007 bola medzi nimi uzavretá aj zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práv k nehnuteľnosti špecifikovanej v jej čl. II. Čl. IV zmluvy svojím obsahom kopíruje body 1 až 5 čl. V zmluvy o úvere označenej ako predčasná splatnosť úveru. Podľa čl. VII zmluvy o zabezpečovacom prevode práv v prípade, že zabezpečená pohľadávka nadobúdateľa voči prevádzajúcemu zo zmluvy o úvere sa stane predčasne splatnou v zmysle č. V bod 1,2, 3, 4, 5 zmluvy o úvere a nadobúdateľ sa definitívne stane vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, bez zbytočného odkladu upovedomí správu katastra o tom, že prevádzajúci nesplnil úplne, alebo čiastočne svoj záväzok, resp. že nastali skutočnosti zo zmluvy o úvere, v dôsledku čoho sa stal úver splatným a podá návrh na výmaz zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností a na vklad definitívneho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech nadobúdateľa. V prípade definitívneho nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa za kúpnu cenu bude považovať nesplatená časť úveru. Definitívnym nadobudnutím vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa zaniká nárok prevádzajúceho na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky. Prevádzajúci sa súčasne zaviazal, že ak sa nadobúdateľ stane na základe definitívneho nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ich vlastníkom, na výzvu nadobúdateľa bezodkladne vyprace nehnuteľnosť a spolu s kľúčmi ju odovzdá nadobúdateľovi; súhlasili s použitím svojpomoci podľa § 6 Občianskeho zákonníka. Čl. VIII obsahuje klauzulu, na základe ktorej sa po úplnom splnení záväzku prevádzajúceho platiť poskytnutý úver s príslušenstvom riadne a včas, sa zmluvné strany zaväzujú bez zbytočného odkladu uzavrieť zmluvu o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na prevádzajúceho alebo nadobúdateľ vystaví kvitanciu - potvrdenie o tom, že dlžník splnil rozväzujúcu podmienku a v stanovenej lehote splatil dlh veriteľovi ako doklad pre príslušnú správu katastra pre spätný prevod vlastníckeho práva na prevádzajúceho. Odporca má od 2.6.2005 v predmete činnosti okrem iných poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Konateľ odporcu S. E. od 2.9.2007 do 5.9.2007 vybral z účtu peniaze v sume 1.480.000,-- Sk. Ku dňu 31.8.2007 navrhovateľ v l. rade Z. N. nemal nedoplatky do fondu opráv a služby spojené s užívaním bytu. Toho istého dňa podpísal Z. N. výdavkový doklad vystavený odporcom na sumu 1.400.000,-- Sk s uvedením účelu výplaty „poskytnutie úveru“. Z rovnakého dátumu pochádza aj zjavne vopred pripravené a vytlačené potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti podpísané navrhovateľom v 1. rade, v ktorom vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že pri podpise zmluvy o úvere č. 16007 uzavretej dňa 5.9.2007 prepočítal a prevzal v hotovosti peňažné prostriedky úveru v sume 1.400.000,-- Sk. V rovnaký deň v presne nezistenú hodinu S. N. uskutočnila vklad na účet vedený na spoločnosť Unikredit Group, s.r.o., v Poštovej banke v sume 56.000,-- Sk. Podpisy manželov N. na zmluve o zabezpečovacom prevode práva boli do Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov registrované dňa 5.9.2007 o 10.49 hod. Následne boli na firemný účet odporcu vedený v Poštovej banke dňa 3.12.2007 vložené K. K. finančné prostriedky v sume 56.000,-- Sk, dňa 5.12.2007 v sume 122.000,-- Sk, ktoré odporca riadne zaevidoval do účtovníctva. Dňa 13.12.2007 podpísal K. K. žiadosť o odloženie splátok, v ktorej uviedol, že úver bol na základe zmluvy o úvere poskytnutý de facto jemu, preto on prevzal predmetnú sumu, hoci zmluvu formálne bez poznania obsahu podpísali manželia N.. Pripomenul, že on bol sprostredkovateľom uvedenej zmluvy, ako aj vo viacerých podobných prípadoch. Všetky splatné splátky zaplatil a že p. E. súhlasí s tým, aby v čo najkratšom období splatil celú dlžnú čiastku a on uvoľní nehnuteľnosti, ktoré sú v majetku manželov N. a ktoré sa napadnutým postupom stali bezdôvodne zábezpekou jemu poskytnutého úveru. Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi dôvodil, že jeho manželka brala pôžičku od Providentu a dva krát do mesiaca splácala úroky p. V., s ktorou po peniaze raz prišiel aj p. K.. Hovoril im, že im chce pomôcť, že sú obaja dôchodcovia, aby mali na prilepšenie. Vtedy potrebovali prerobiť bytové jadro. Sľúbil im, že to spraví tak, aby dostali pôžičku 80.000,-- Sk, že sa nemusia báť, že to nebudú musieť ani uhradiť. Neskôr ich zobral do Technopolu (k notárovi), kde im dal podpísať nejaké papiere. Tieto držal v ruke, nedali im ich ani pozrieť; stále im hovoril, že je všetko v poriadku. Žiadne peniaze im ale nedal, kópie zmlúv nemajú. Nikto od nich nežiadal žiadne potvrdenia o príjmoch. On bol v invalidnom dôchodku rovnako ako manželka. V Technopole sa podpísal asi 4 krát. Pri podpise zmluvy bol p. E. M. K.. K.. Potom išli do VÚB, kde p. K. vkladal na účet nejaké peniaze, ale on ich nevidel. P. E. videl prvý krát, keď k nim prišiel fotiť, kedy to bolo nevedel, asi po tom, čo sa videli v Technopole. Pred podpisom zmluvy im nikto nič nevysvetlil. Poprel, žeby bol na bytovom podniku, hoci súčasne potvrdil, že na potvrdení sa nachádza jeho podpis. Na základe inzercie v regionálnej tlači sa odporcovi (v osobe konateľa S. E.) ozval človek, ktorý sa predstavil ako K.. K. a uviedol, že je sprostredkovateľom finančných služieb (pôžičiek, úverov) a má klienta, ktorý má záujem o poskytnutie úveru. Žiadosť na poskytnutie úveru spolu s požadovanými dokladmi mu zaslal faxom; nevedel, kým bola žiadosť podpísaná. K.. K. dohodol stretnutie s klientmi na deň 5.9.2007, kedy malo dôjsť aj k podpisu úverovej zmluvy a k odovzdaniu peňazí. Zo správania K.. K. mal dojem, že s manželmi N. má užší vzťah. Počas návštevy zdokumentoval byt, oboznámil oboch navrhovateľov s podmienkami zmluvy a splácania úveru a predovšetkým so zabezpečením úveru. To, že jeho zabezpečenie bude realizované formou prevodu práva k nehnuteľnosti, im muselo byť jasné aj z toho, že v ich prítomnosti fotil byt, ktorý mu ukazovali. Mal dojem, že tomu, čo im hovoril rozumeli; usmievali sa. Následne im predložil zmluvy a potom išli spolu k notárovi. Medzitým vybral v banke hotovosť. U notára, kde asi polhodinu museli čakať, si navrhovatelia študovali zmluvu. Po podpise zmluvy bola vyplatená aj finančná čiastka. Peniaze prevzala a prepočítala p. N. a potvrdenie o prevzatí podpísal p. N.. Neskôr uviedol odlišnú časovú postupnosť, keď tvrdil, že po príchode do Bratislavy išiel najskôr do banky, potom do bytu navrhovateľov, kde vykonal ohliadku, potom sa študovali zmluvy, neskôr sa niečo vyplácalo, asi na bytovom podniku, nakoniec išli k notárovi. P. N. bola osobne vložiť prvú splátku na úhradu úveru. Po podpise zmluvy u notára vysadili p. N. v práci a s p. N. išli na kataster. Potom sa spolu vrátili do bytu navrhovateľov zaviezť K.. N., keďže chcel mať istotu, že sa s peniazmi, ktoré jej predtým odovzdal, dostane až domov v priadku. U nich v byte si p. N. aj s p. K. ešte raz prepočítavali finančnú hotovosť. Čo sa s peniazmi dialo ďalej, nevedel a nezaujímalo ho to, keďže to bolo výlučne vecou dlžníka. Stačilo mu ústne vyhlásenie dlžníkov, že budú poskytnutý úver splácať. Preukazovanie solventnosti klientov nebolo jeho povinnosťou ani v zmysle zákona. Navyše aktuálna finančná situácia nemusela byť pre nich smerodajná, keďže nemusela svedčiť o skutočnej platobnej schopnosti dlžníkov. Zabezpečením záväzku sledoval ochranu vynaložených prostriedkov. Čo sa týka účelu poskytnutia finančných prostriedkov, navrhovatelia spomínali, že časť potrebujú na úhradu nedoplatkov za byt, časť na rekonštrukciu a časť synovi na podnikanie. P. K. ho ohľadom podobných transakcií kontaktoval 3 až 4 krát. Svedok S. N., neskôr navrhovateľ v 2. rade, dôvodil, že asi mesiac pred podpisom napadnutej zmluvy mu volala mama, že ju navštívil jej spolužiak a chcel jej finančne pomôcť. Sľúbil jej 80.000,-- Sk na prerobenie bytu, že podľa tvrdenia toho pána takto bežne len tak pomáhajú ľuďom bez toho, aby na tom niečo získali; sám za rodičov platil všetky nedoplatky za služby spojené s užívaním ich bytu. Jeho získanú informáciu, že rodičia byt predávajú, matka vyvracala tvrdiac, že byt nepredávajú. K. K. mu tvrdil, že peniaze z úveru prevzal on, má ich u seba, ale nedá ich jeho rodičom, aby ich „nepreflákali“. Hovoril, že tie peniaze točí niekde v dreve v Rakúsku. Ubezpečoval ho, že dohodnuté splátky bude sám riadne uhrádzať, dokonca mu neskôr dal aj ústrižky, ktoré potvrdzovali úhradu štyroch splátok do decembra 2007. P. E. mu potvrdil, že s K. K. má už viac obdobných skúseností, pričom nikdy dovtedy nenastal žiaden problém. Svedok K. K. dôvodil, že manželia N. uzavreli zmluvu o úvere a založili byt, keďže toto sám sprostredkoval. Bol u nich asi 2-4 krát sprevádzať svoju priateľku p. V., ktorá sprostredkúvala pôžičky od Providentu. Pri jednej z návštev u N. im oznámil, že jeden jeho známy potrebuje nejaké peniaze, žeby potrebovali väčšiu hotovosť, alebo založiť byt. P. N. súhlasila, takto sa zobralo niečo cez milión. P. E. dal peniaze p. N., ona jemu a on ich dal p. H.. N. sľúbil províziu 5.000,-- Sk až 10.000,-- Sk mesačne. Mal pocit, že p. N. mu rozumie, s p. N. nejednal; p. H. dal 2 alebo 3 splátky. Odporcovi volal sám, manželia N. a ani on nevedeli, aká suma má byť poskytnutá. Čakalo sa na to, čo povie p. E., ako byt ohodnotí a akú čiastku zaň dá. Peniaze ale p. N. chcela. P. E. nevedel, že má on prevziať peniaze, ani to, kto bude hradiť splátky. Nepýtal sa ho ani na to, prečo on uhrádzal prvé splátky. Pri odovzdávaní peňazí nebol, peniaze prevzal v sume l.300.000,-- Sk alebo 1.400.000,-- Sk na základe ústnej dohody. Bol presvedčený o tom, že N. pochopili, že budú ručiť nehnuteľnosťou. Súd prvého stupňa dôvodil, že medzi účastníkmi objektívne existuje stav, kedy je ich právny vzťah sporný. Ide o stav objektívnej právnej neistoty, ktorý nemožno odstrániť inak, než určovacím výrokom. Existuje teda potreba odstránenia tejto neistoty, keď rozhodnutie súdu vo veci určenia vlastníctva je spôsobilé vytvoriť pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu. Súd dospel k názoru, že navrhovatelia naliehavý právny záujem preukázali v oboch častiach, keď v dôsledku určenia neplatnosti zmlúv je možné dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, resp. vyznačenie stavu pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.), čím by fakticky došlo k vyriešeniu sporu, kto je skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Z hľadiska eliminácie akýchkoľvek možných budúcich sporov sa javí ako pevnejší základ právnych vzťahov účastníkov jednoznačné určenie vlastníckeho práva. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné len to, že manželia N.F. dňa 5.9.2007 podpísali zmluvu o úvere a na ňu nadväzujúcu zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva. Základnou spornou otázkou bolo posúdenie zmluvy nazvanej zmluva o úvere z pohľadu, či ide o zmluvu riadiacu sa Obchodným zákonníkom alebo o zmluvu o pôžičke, prípadne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere právne podliehajúcu pod režim Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Z výsledkov vykonaného dokazovania sa nedalo jednoznačne ustáliť, kedy, či vôbec, došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov manželom N.. K podpisu oboch zmlúv došlo súčasne, pričom zmluva o úvere obsahovala prehlásenie dlžníkov o prevzatí finančnej hotovosti. Pokiaľ bolo bez akýkoľvek pochybností preukázané, že overenie podpisu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva manželmi N. ako prevádzajúcimi bola uskutočnená o 10.49 hod., nekorešponduje tento čas s preukázaným výberom hotovosti v sume 1.000.000,-- Sk konateľom odporcu o 15.28 hod., keď sám konateľ odporcu tvrdil, že finančné prostriedky na poskytnutie úveru mali z podstatnej časti pochádzať práve z výberu z účtu uskutočneného dňa 5.9.2007. Táto skutočnosť podporuje tvrdenie navrhovateľa v 1. rade, že finančné prostriedky napriek podpisu zmluvy, výdavkového pokladničného dokladu a potvrdenia o ich prevzatí, reálne neprevzali. V konaní napokon nebolo sporné, že s celou poskytnutou čiastkou následne disponoval K. K., ktorý sám zorganizoval celú transakciu. Vychádzajúc z obsahu samotnej zmluvy, výsledkov vykonaného dokazovania, zohľadniac tvrdený a dohodnutý spôsob poskytnutia finančnej hotovosti navrhovateľom, ktorá mala byť odovzdaná už pri jej samotnom podpise, súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý právny vzťah je s poukazom na ustanovenie § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. potrebné považovať za spotrebiteľský úver, v danom prípade poskytnutý na základe zmluvy o pôžičke. Posudzovaná zmluva totiž neobsahovala záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť mu v budúcnosti na jeho požiadanie úver, tak ako to má na mysli ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, ale odkazovala na reálne poskytnutie finančných prostriedkov. Navyše svedok K. K. potvrdil, že ani manželia N. a ani on netušili, aká bude výška poskytnutého plnenia, keď toto malo vyplynúť až z posúdenia nehnuteľnosti konateľom odporcu. Týmto mal súd za relevantne spochybnené, či manželia N. vôbec z vlastnej vôle požiadali odporcu o poskytnutie finančných prostriedkov, keď odporca nebol súdu schopný predložiť žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov s nepresvedčivým odôvodnením, že pravdepodobne išlo o nečitateľný fax. Takúto žiadosť mu mal zaslať K. K. spolu s dokladmi potrebnými pre prípravu písomného návrhu zmluvy, ktoré získal od manželov N.. O akú žiadosť ide, bližšie nešpecifikoval, avšak nemohlo ísť o požiadanie o poskytnutie, resp. čerpanie úveru v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ktoré vychádzajúc z výkladu citovaného ustanovenia musí nasledovať až po uzavretí zmluvy, t.j. po záväzku veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy. Tvrdenie svedka K. K., že p. N. peniaze chcela sa tiež javí ako nedôveryhodné, keď súčasne svojou výpoveďou potvrdil, že celú hotovosť prevzal on. Vloženie písomne dohodnutej prvej splátky úveru na účet odporcu p. N. v deň uzavretia zmluvy ešte nepreukazuje prevzatie celej finančnej hotovosti, keď z dôvodu úmrtia navrhovateľky v 2. rade sa súdu nepodarilo hodnoverne preukázať za akých okolností, v koho sprievode a z akých prostriedkov k tomu došlo. Táto skutočnosť by navyše mala zásadný vplyv na platnosť tohto dojednania v prípade uzavretia riadnej zmluvy o úvere, keď poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zoberie nejakú jeho časť, je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru, keďže by veriteľ poskytoval nižší úver, ako by bol uvedený v zmluve. Odporovalo by to aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. Logickým výkladom významu inštitútu splátky spotrebiteľského úveru možno dospieť k záveru, že splátka prichádza do úvahy až po poskytnutí úveru. Zmluva o úvere v zmysle Obchodného zákonníka vzniká dohodou zmluvných strán o jej obsahu a na jej vznik sa nevyžaduje aj reálne poskytnutie úverových prostriedkov. Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z uvedenej podstaty zmluvy o úvere sa vyvodzuje, že tento vzťah predstavuje kombináciu zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy o pôžičke, čo však z posudzovanej zmluvy nazvanej odporcom ako zmluva o úvere v žiadnom prípade nevyplýva. Naopak zmluva o pôžičke upravená Občianskym zákonníkom je zmluvou reálnou, ktorou jedna strana - veriteľ, prenecháva druhej strane - dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke predpokladá dohodu strán, ako aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, k čomu malo dôjsť aj v posudzovanom prípade, ako to vyplýva zo zmluvy zo dňa 5.9.2007. Dokiaľ však k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne; v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009. Pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 5.9.2007 bolo rozhodujúcim zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky navrhovateľom. Zdôraznil, že k zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Nebolo preukázané, že k odovzdaniu peňazí dlžníkom (navrhovateľom) skutočne došlo, keď v situácii tvrdenia proti tvrdeniu súd nepovažoval výpoveď svedka K. K. v tejto časti vzhľadom na jeho vlastné pochybné účinkovanie v celej transakcii aj s poukazom na obsah ním podpísanej žiadosti o odloženie splátok zo dňa 13.12.2007 za dôveryhodnú; ostatné dôkazy podporne svedčia v prospech tvrdenia navrhovateľa v 1. rade v tom, že žiadne peniaze z titulu uzavretej zmluvy od odporcu neprevzal. Z tohto dôvodu nemožno zmluvu o pôžičke uzavretú medzi účastníkmi konania považovať za platnú; odporca (ako veriteľ) v tomto smere nepreukázal svoje tvrdenie, že na základe uzavretej zmluvy odovzdal navrhovateľom finančné prostriedky. Keďže osud absolútne neplatného právneho úkonu musí sledovať aj úkon s akcesorickou povahou, akým je aj zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti uzavretá medzi účastníkmi dňa 5.9.2007, absolútne neplatným právnym úkonom je aj táto zmluva. Aj za predpokladu reálneho vzniku zmluvy o pôžičke by boli v danom prípade jednoznačne dané dôvody jej neplatnosti. Odporca podnikajúci v oblasti poskytovania úverov vedome a bez náležitej starostlivosti, ktorú bolo potrebné od neho očakávať a bez náležitého zhodnotenia finančnej situácie manželov N., resp. pri pochybnostiach vzniknutých pri obhliadke ich bytu, predložil navrhovateľom na podpis vopred pripravenú spornú zmluvu o úvere, uzatváranú podľa Obchodného zákonníka obsahujúceho prísnejšiu úpravu práv a povinností zmluvných strán, ako by tomu bolo pri zmluve o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, resp. zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2011 Z.z. Už takéto konanie odporcu vo vzťahu k navrhovateľom je možné hodnotiť ako odporujúce v spoločnosti uznávaným pravidlám správania sa podnikateľských subjektov vo vzťahu k bežnému spotrebiteľovi, akým bezpochyby navrhovatelia v tomto vzťahu boli. Za odporujúce dobrým mravom súd považoval aj jednotlivé dojednania v písomnej zmluve, ktorá bola zjavne zmluvou typovou najmä v čl. 1 bod 1 zmluvy, z ktorého vyplýva suma, ktorú zaplatí dlžník ročne na úroku 34,27 % z poskytnutej sumy, čo je jednoznačne vysoko nad rámec výšky úrokov poskytovanej v rozhodnom čase peňažnými ústavmi (údaje bežne dostupné na internete oboznámené v rámci dokazovania; priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch bola v septembri r. 2007 vo výške 13,92 %); výška dojednaného úroku z istiny a výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere a administratívu spojenú s úverom je v zjavnom nepomere k výške poskytnutej peňažnej pôžičky; v čl. V bod 3 tým, že v prípade definitívneho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na veriteľa zaniká nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky; v čl. IV bod 3 tým, že úrok z omeškania v prípade zosplatnenia úveru predstavuje 91,25 % p.a., čo je takmer 10,8 násobok prípustnej výšky úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by bolo zmluvu potrebné posudzovať; v čl. V bod 8, podľa ktorého dôjde k definitívnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným, čo svojím účelom a obsahom odporuje aj účelu zákonného ustanovenia o zabezpečovacom prevode práva (v prípade nepatrného zostatku by veriteľ popri uspokojení takmer celej pohľadávky nadobudol nehnuteľnosť v nepomerne vyššej hodnote); v čl. X bod 6 ktorým si zmluvné strany dohodli, že ich právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, keďže v danom prípade sú navrhovatelia jednoznačne v postavení spotrebiteľov; toto ustanovenie súčasne zákon obchádza a to tak, aby skutočnosti uvedené v zmluve požívali ochranu Obchodného zákonníka aj keď samotný právny úkon nemá z obsahového hľadiska znaky právneho úkonu v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Rozpor s dobrými mravmi vyplýval jednak z obsahu zmlúv, ako aj z celkového charakteru dojednaní sporných zmlúv za zohľadnenia postoja veriteľa ako podnikateľa a jednoznačne silnejšieho subjektu v eventuálnych vzájomných právnych vzťahoch. Navyše viacero ustanovení zmluvy, ktoré je možné považovať za obchádzajúce zákon, bolo súčasne neurčitých a nezrozumiteľných (napr. v čl. X bod 3 deklarovaná dohodnutá odplata za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť úver v zmysle § 499 Obchodného zákonníka a na ňu nadväzujúca zmluvná pokuta dohodnutá v čl. X bod 17, keď sa nedá usudzovať, či výška odplaty, navyše v zmluve o pôžičke neprípustnej, zodpovedá nákladom na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívnou s tým spojenou podľa čl. I bod. 1 zmluvy). Zmluva je neplatná ako celok vzhľadom na spornosť najpodstatnejších ustanovení zmluvy. Ak by sa na zistený skutkový stav aplikoval § 1 ods. l, § 3 ods. 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3, § 39 Občianskeho zákonníka, dospelo by sa k rovnakému záveru, že neplatnou je celá zmluva. Zo strany odporcu došlo k zneužitiu nevedomosti navrhovateľov, keď im ako spotrebiteľom požívajúcim osobitnú právnu ochranu ľahkovážne predložil na podpis zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, bez akékoľvek posúdenia ich finančnej situácie, pochybnosti o ktorej musel mať už z osobného kontaktu pri ohliadke bytu, ako aj zo skutočností, ktoré mu podľa jeho tvrdenia uviedli ako účel, na ktorý chceli peniaze použiť. Z vykonaného dokazovania sa javí, že odporca sa vedome spoliehal na návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov, túto mal garantovanú po ich neprimeranom zhodnotení v dôsledku prepadnutia vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnosti, ktorú užívajú na uspokojovanie svojej základnej existenčnej istoty bývania. Súd zdôraznil, že ide o 4-izbový byt, pričom k podpisu napadnutých zmlúv došlo v roku 2007, v čase kulminácie cien nehnuteľností, na zabezpečenie pohľadávky s mimoriadne neistou návratnosťou vo forme vrátenia peňazí vzhľadom na sociálny status navrhovateľov, bol použitý majetok hodnotovo niekoľkonásobne prevyšujúci v zmluve uvedený predmet úveru, resp. pôžičky. Navrhovatelia do zmlúv nemali možnosť zasahovať, a to jednak z nedostatku skúseností a ani času, keď im bola predložená až ráno v deň, kedy bola podpísaná, po obhliadke a vyhotovení fotodokumentácie, pričom však už o 10.49 bola podpísaná u notára, kde sa mali podľa tvrdenia konateľa odporcu a svedka K. K. zdržať viac ako hodinu. Odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu do 10 dní od jej podpisu bolo síce dohodnuté, avšak výrazne sankcionované. V prípade, ak by bolo v konaní preukázané reálne odovzdanie finančného plnenia a súd by posudzoval neplatnosť napadnutej zmluvu v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, nadväzne na už uvedené skutočnosti by musel dospieť k rovnakému záveru o absolútnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu zmluvy o úvere č. 16007 a súčasne akcesorickej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa 5.9.2007. Vzhľadom na vyriešenie predbežnej otázky platnosti, resp. neplatnosti uvedených zmlúv prislúcha vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/2 navrhovateľovi v 1. rade, resp. zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel patril ku dňu smrti pôvodnej navrhovateľke v 2. rade, a teda patrí do dedičstva po poručiteľke. V dôsledku eventuálneho zaradenia dvoch petitov uvedením vylučovacej spojky „alebo“, súd, súc viazaný návrhom, nemohol návrhu vyhovieť v celku, hoci mal za to, že naliehavý právny záujem je daný aj na určení neplatnosti napadnutých zmlúv. Výrok na určenie vlastníckeho práva, resp. určenie, že nehnuteľnosť patrí v spoluvlastníckom podiele do dedičstva poručiteľky - pôvodne navrhovateľky v 2. rade, však v sebe absorbuje aj primárny petit, keď základným predpokladom úspešnosti náhradného petitu bolo práve pozitívne vyriešenie neplatnosti napadnutých zmlúv ako predbežnej otázky. Zamietnutie návrhu v tejto časti z dôvodu nadbytočnosti však nemožno posudzovať ako čiastočný neúspech navrhovateľov v konaní. Navrhovatelia, vedľajší účastník, odvolanie nepodali. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci). Súhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom, že úverová zmluva je kombináciou zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy o pôžičke, nesúhlasil ale v tom, že z posudzovanej zmluvy to nevyplýva. Zmluva o úvere zo dňa 5.9.2007 vykazuje znaky tak zmluvy o budúcej zmluve, ako aj zmluvy o pôžičke, z čoho vyplýva, že sporná zmluva je zmluvou úverovou podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti zdôraznil ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka. Boli naplnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre platné uzatvorenie zmluvy o úvere tak, ako to vyžadujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Počas súdneho konania nebola žiadnym spôsobom preukázaná právna nespôsobilosť ani jedného z navrhovateľov. Sám žiadnym spôsobom ani formou neobmedzoval čas, ktorý mali navrhovatelia na preštudovanie a prípadné následné pripomienkovanie zmluvy. Nezakazoval im, aby požiadali napr. právneho poradcu alebo akúkoľvek tretiu osobu o výklad predloženej zmluvy. Dátum podpisu zmluvy, čas podpisu zmluvy bol stanovený spoločným konsenzom medzi budúcim veriteľom a budúcim dlžníkom. Hodnotiť čas podpisu zmluvy, t.j. že zmluva bola podpísaná pred notárom už o 10.49 hod., je nemožné z dôvodu neobjektivity, keďže sa dá daná skutočnosť hodnotiť výlučne subjektívne. Nie je preukázané, že dlžník nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Sporná úverová zmluva nie je formulárovou, nešlo o vopred podrobne pripravený návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý adresát môže len prijať alebo neprijať. Znenie úverovej zmluvy je prejavom zmluvnej slobody účastníkov konania. Navrhovatelia obsah zmlúv ani v jednom prípade nežiadali zmeniť alebo doplniť, nechal priamo na vlastnú zodpovednosť navrhovateľov ako osôb, ktoré v čase podpisu zmlúv neboli považované za osoby pozbavené ani obmedzené v spôsobilosti na právne úkony. Zmluvy si prečítali, tieto podpísali bez obsahových a formálnych námietok pred notárom, bez psychického a fyzického nátlaku alebo náznaku tiesne, na základe vlastného uváženia a vlastnej slobodnej vôle. Na základe toho poskytol navrhovateľom peňažné prostriedky v sume 1.400.000,-- Sk, čo bolo preukázané potvrdením o prevzatí peňažnej hotovosti zo dňa 5.9.2007, výdavkovým pokladničným dokladom podpísaným navrhovateľom v l. rade, zmluvou o úvere zo dňa 5.9.2007. Súd prvého stupňa bez akéhokoľvek relevantného dôkazu iba na základe určitej časovej postupnosti vzhľadom na časy výberov z jeho účtu a čas overenia podpisov navrhovateľov u notára pri prepočítaní a prevzatí peňazí v hotovosti, teda o 10.49 hod. dňa 5.9.2007, spochybňuje predanie peňazí z poskytnutého úveru odporcom priamo k rukám navrhovateľov, čo nemá oporu v zistenom skutkovom stave a nie je jasná ani logická alebo akákoľvek iná metóda, ako k tomuto záveru dospel. Nemožno spájať výbery peňazí so skutočnosťou odovzdania finančnej hotovosti z úveru navrhovateľom. Nie je dôležitý okamih výberu peňažných prostriedkov z bankomatu, ale okamih ich reálneho odovzdania a prevzatia zo strany navrhovateľov. Ním predložené doklady o tom svedčiace (potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti zo dňa 5.9.2007, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 5.9.2007) však súd prvého stupňa považoval za irelevantné napriek tomu, že podpisy na dokladoch patria priamo a nespochybniteľne samotnému navrhovateľovi v l. rade. Skutočnosť, že peňažnou hotovosťou z poskytnutého úveru neskôr disponovala tretia osoba (s najväčšou pravdepodobnosťou K. K.) je síce nepochybný, ale vzhľadom k meritu veci právne irelevantný. Skutočnosť, že neskôr došlo zo strany navrhovateľa v l. rade k odovzdaniu peňažných prostriedkov tretej osobe zakladá výlučne to, že došlo k vzniku celkom nového, v celom rozsahu od predmetnej úverovej zmluvy nezávislého, právneho vzťahu medzi navrhovateľom a treťou osobou; k porušeniu zmluvy o úvere došlo výlučne len zo strany navrhovateľa v l. rade. Súd prvého stupňa sa nevyporiadal so skutočnosťou, že prvú splátku úveru uhradila osobne pani N. (pôvodne navrhovateľka v 2. rade). Ďalšie splátky boli vecou dohody medzi navrhovateľmi a treťou osobou. Sám navrhovateľ v l. rade potvrdil, že spolu s manželkou prevzali finančnú hotovosť z úveru, avšak neskôr ich vyjadrenia boli s týmto v rozpore. Zmluva o úvere nebola účelovo viazaná, navrhovatelia ďalej naložili s poskytnutými peňažnými prostriedkami z úveru tak, že v rovnaký deň ich poskytli K. K.. Bolo len na nich, ako budú s peniazmi ďalej nakladať a aké riziko ďalšej investície na seba postúpia. Účastníci zmluvy si navzájom reálne plnili povinnosti vyplývajúce pre nich z platne uzavretej zmluvy o úvere. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že úverovanie odporuje zákonu, pretože navrhovateľovi bol poskytnutý úver v krátenej výške, pričom úroky sa počítali z plnej výšky úveru. Prvá splátka úveru bola síce uhradená dňa 5.9.2007 (v deň poskytnutia úveru), ale bola dodržaná časová postupnosť medzi poskytnutím úveru a uhradením prvej splátky. Tvrdenie súdu prvého stupňa o „krátenom úvere“ preto považuje za neobjektívne prispôsobovanie si skutkového stavu veci s nesprávnym právnym záverom. Súhlasil s tým, že navrhovatelia nepoznali výšku poskytovanej sumy až do posúdenia hodnoty nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom zabezpečenia úveru. Avšak takýto postup je z jeho strany ako veriteľa absolútne logický, nedá sa z daného postupu vyvodiť záver, že poskytovaná suma nebola určitá, keďže k uzavretiu zmluvy o úvere došlo až po obhliadke nehnuteľnosti. Skôr by sa dal jeho postup vnímať ako postup zodpovednej osoby zohľadňujúcej všetky finančné riziká, ktorá má v predmete podnikania aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom a zákon jej ukladá povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou. Povinnosť dostatočne posúdiť finančnú situáciu osoby, ktorej je poskytovaný úver nebankovým spôsobom, mu žiadny všeobecne právny predpis neukladá. Finančná situácia klientov, ktorým býva úver nebankovým spôsobom poskytovaný, je v praxi veľmi individuálna, nemožno tvrdiť, že musel o finančnej situácii navrhovateľov vedieť (napr. z obhliadky nehnuteľnosti, ktorá bola nezrekonštruovaná). Je na ňom, aby zvážil podnikateľské riziko, do ktorého vstupuje pri uzavretí konkrétnej zmluvy o úvere s konkrétnymi žiadateľmi o poskytnutie úveru aj s ohľadom na ich finančné pomery. Skutočnosť, že došlo k odovzdaniu finančnej hotovosti pri podpise zmluvy o úvere, ešte nezakladá absenciu zákonnej podmienky (záväzku veriteľa na požiadanie poskytnúť dlžníkovi v budúcnosti peňažné prostriedky). Všeobecne záväzné predpisy neobsahujú žiadny časový úsek medzi podpisom zmluvy a následným poskytnutím úveru. Žiadosť o poskytnutie úveru nemá žiadnu zákonom predpísanú formu, a preto skutočnosť, že žiadosť nie je v listinnej podobe založená do spisu, nemá právny význam. Na základe súdom uvedeného výpočtu konkrétnych ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, ustanovenia, ktoré zákon obchádzajú, ako aj na základe všetkých v konaní doteraz vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu veci je možné aplikovať len čiastočnú platnosť právneho úkonu tak, aby primárne ostala zachovaná vôľa zmluvných strán, ktorú účastníci konania súhlasne v zmluve prejavili a svojimi podpismi na zmluve túto skutočnosť verifikovali. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu stupňa navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdiť. Súd potvrdil skutočnosť, že medzi navrhovateľmi a odporcom nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere, tiež vyjadril spochybnenie, či vôbec navrhovatelia z vlastnej vôle požiadali odporcu o poskytnutie finančných prostriedkov, keďže v rámci dokazovania odporca nebol schopný dôveryhodným spôsobom preukázať prijatie žiadosti o poskytnutie úveru zo strany navrhovateľov. Predmetná zmluva o úvere nie je kombináciou zmluvy o budúcej zmluvy a zmluvy o pôžičke. Súd prvého stupňa s odkazom na ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že zmluvu o pôžičke uzavretú medzi účastníkmi konania nemožno považovať za platnú, keďže odporca ako veriteľ v tomto smere nepreukázal svoje tvrdenie, že na základe uzavretej zmluvy odovzdal navrhovateľom finančné prostriedky. Odporca vo svojom odvolaní uznal a potvrdil skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere absentovala podstatné náležitosti zmluvy o úvere; určitosť poskytovanej sumy a záväzku veriteľa na požiadanie poskytnúť dlžníkovi v budúcnosti peňažné prostriedky. Súd ďalej vyslovil pochybnosti i s ďalšími ustanoveniami zmluvy, vo vzťahu k ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti, z titulu ktorého je ich podľa súdu možné považovať za ustanovenia obchádzajúce zákon. Odporca sa už k vyjadreniu navrhovateľov k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa nevyjadril. Súd prvého stupňa, v obsadení vyšším súdnym úradníkom, uznesením zo dňa 23.4.2013, č.k. 40 C 83/2008-414, odporcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Po vyhodnotení jeho pomerov dospel k záveru, že podmienky, za ktorých môže súd celkom priznať účastníkovi oslobodenie od súdnych poplatkov, neboli splnené. Odporca nevykazuje ako obchodná spoločnosť žiadne straty, finančná situácia obchodnej spoločnosti nie je natoľko zlá, aby nedovoľovala za podané odvolanie zaplatiť súdny poplatok. Ustálená súdna prax uzavrela, že žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže viesť k prenášaniu podnikateľského rizika na štát. Odporcu nemožno podrobiť rovnakému meradlu ako sociálne slabú fyzickú osobu, ktorá nevlastní majetok väčšieho rozsahu. Pomery odporcu by odôvodňovali priznanie súdnych poplatkov iba vtedy, ak by sa dostal do ťaživej finančnej situácie v dôsledku vyššej moci vzhľadom na nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemajú pôvod v jeho podnikaní. S prihliadnutím na výšku súdneho poplatku (99,50 €) a na skutočnosť, že odporca nepreukázal, že sa dostal do ťaživej majetkovej situácie v dôsledku vyššej moci, súd dospel k záveru, že odporca nepreukázal podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov (navyše súd konštatoval, že odporca sa nenachádza v strate, len nevykonáva žiadnu činnosť, čo je jeho slobodné rozhodnutie, a navyše je vlastníkom nehnuteľnosti). Odporca nepreukázal dôvodnosť návrhu, preto súd nemohol skonštatovať, že jeho pomery oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňujú. Bolo vecou odporcu, ktorý o oslobodenie od súdnych poplatkov žiada, aby preukázal, že jeho pomery oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňujú. Samotný odkaz navrhovateľa na zmenu v osobe spoločníka a konateľa spoločnosti na nariadené predbežné opatrenie uznesením zo dňa 18.3.2008, sp.zn. 8C 10/2008, o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou, odôvodnenosť jeho žiadosti nepreukazuje. Skutočnosť, že odporca dosahuje nulový hospodársky výsledok a nemá žiadne finančné prostriedky, nevykonáva žiadnu činnosť a ani obchody, je výsledok jeho podnikateľského rizika a priznaním oslobodenia od súdnych poplatkov odporcovi by došlo k prenášaniu poplatkovej povinnosti právnických osôb v súdnom konaní na štát. Odporca pri primeranej obozretnosti pri podnikaní mal možnosť zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov aj na splnenie si svojich procesných povinností v prípadných súdnych sporoch. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zopakoval dôvody, pre ktoré požiadal súd o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami či už v peňažných ústavoch, ani v hotovosti. Už dlhšiu dobu nevykazuje obrat a zisky z podnikateľskej činnosti, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, s výnimkou jednej nehnuteľnosti, avšak je obmedzený v dispozícii s touto nehnuteľnosťou predbežným opatrením, nemá z nej ani žiadne iné finančné príjmy. Skutočnosti uvádzané súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení, že ako obchodná spoločnosť nevykazuje žiadne straty, a tak nie je jeho finančná situácia natoľko zlá, aby nemohol uhradiť súdny poplatok, nemá vo vzťahu k oslobodeniu od súdnych poplatkov relevanciu, pričom dôležité sú majetkové pomery účastníka, t.j. či disponuje finančnými prostriedkami, prípadne iným majetkom, ktorý by mohol speňažiť a následne súdny poplatok uhradiť. Bolo mu rozhodnutím súdu odňaté ústavné právo konať pred súdom, resp. zrejme došlo k porušeniu zásady rovnosti strán ako jednej z ťažiskových zásad civilného procesu. V tejto súvislosti zdôraznil čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, § 18 O.s.p., uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2011, sp.zn. 6 Sžo 14/2011. Pokiaľ objektívna neschopnosť účastníka konania zaplatiť súdny poplatok existuje, môže súd dospieť k záveru o nepriznaní oslobodenia len v prípade, že ide o svojvoľné či zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, čo je tiež potrebné náležite odôvodniť. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.7.2009, sp.zn. 5 Obo 127/2009, 5 Obo 128/2008, 5 Obo 129/2008. Preukázal súdu svoje majetkové pomery, ktoré sú svojím charakterom rozhodné pre posúdenie dôvodnosti k jeho žiadosti. Má za to, že účastníkovi nesmie byť len pre jeho nepriaznivú majetkovú situáciu znemožnené uplatňovať (resp. brániť) svoje práva a právom chránené záujmy na súde. Z objektívnych dôvodov jeho majetkové pomery nedovoľujú uhradiť súdom vyrubený súdny poplatok za odvolanie, spĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie v celom rozsahu. Sudca odvolaniu nevyhovel a vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.7.2014, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. júla 2014 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny, rovnako vecne správny je vo svojich (podrobných) dôvodoch, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na doplnenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Odporca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Uvádzal skutočnosti, ako v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa vyporiadal. V odvolaní vôbec nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v tom, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka už len v časti týkajúcej sa povinnosti navrhovateľa v l. rade a jeho manželky vrátiť finančné prostriedky; v spôsobe, v čase, v rozsahu vrátenia, výške odplaty za ich poskytnutie; či ide/nejde o spotrebiteľskú zmluvu a v tejto súvislosti pod aký právny režim podlieha (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv /do 31.12.2007/). V odvolaní sa nevyjadroval vôbec ku skutočnosti, že obe zmluvy (každá viacstranová drobným písmom písaná) pripravil sám, prečo ich nezaslal navrhovateľovi v l. rade a jeho manželke s dostatočným časovým predstihom tak, aby mali čas na ich prečítanie, porozumenie, pochopenie ich obsahu (na ich prečítanie, porozumenie, pochopenie obsahu so všetkými dôsledkami mali len cca jednu hodinu). Je notorietou, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. l Občianskeho zákonníka), ani so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka). Konanie v rozpore s nimi nepožíva právnu ochranu, spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rovnako zo spisu nevyplýva, žeby súd prvého stupňa porušil zásadu rovnakého postavenia oboch účastníkov (§ 18 veta prvá O.s.p.). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď, prečo návrhu vyhovel; prečo určil, že vo výroku označená nehnuteľnosť patrí v podiele 1/2 do vlastníctva navrhovateľa v l. rade a v podiele 1/2 do dedičstva po poručiteľke S. N., rodenej G., prečo návrh na určenie neplatnosti zmluvy o úvere zamietol. Dospel k správnemu záveru o navrhovateľmi preukázanom naliehavom právnom záujme na takomto určení podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci I. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Odvolací súd potvrdil aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 23.4.2013, č.k. 40 C 83/2008-414, ktorým odporcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.), a teda odvolanie odporcu nebolo dôvodné ani proti uzneseniu. Podľa § 138 ods. l Občianskeho súdneho poriadku na návrh môže predseda senátu priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne predseda senátu inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Pre posúdenie dôvodnosti priznať odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov sú rozhodujúce jednak pomery odporcu, a jednak to, či svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni práva. Obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. V prejednávanej veci nie sú preukázané také pomery odporcu, ktoré by odôvodňovali priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. V tomto štádiu konania splnená nie je ani druhá podmienka, pretože, nadväzne na rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa, odporca zostal v konaní neúspešný, a teda bezúspešne uplatňoval, bránil svoje práva. Odvolací súd v otázke vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok odkazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovený v rozsudku zo dňa 19.6.2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením (§ 224 ods. 1, 4, § 142 a nasl. O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.