Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/291/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508218008 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1508218008.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: WESTWOOD Slovakia s.r.o., sídlom Račianska 66, Bratislava, IČO: 35 831 839 proti odporcovi: Marián Gieci, Na hrádzi 164/15, Bratislava, IČO: 30 148 227, zast. JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, Riečna 2, Bratislava, o zaplatenie 1.255,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. 10. 2010 č.k. 29Cb/53/2009-99 takto r o z h o d o l : Krajský súd odvolanie navrhovateľa o d m i e t a . Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 1.255,99 Eur s príslušenstvom titulom odmeny za poskytnuté služby. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ a odporca uzavreli na základe objednávky navrhovateľa zo dňa 23. 04. 2008 v ústnej forme nepomenovanú zmluvu o poskytnutí služieb s prvkami nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol nájom billboardu č. 3005 na časové obdobie minimálne troch mesiacov za cenu 3.500,-- Sk/mesačne a zhotovenie reklamného plagátu pre uvedený billboard. Na základe tejto ústnej dohody vystavil navrhovateľ faktúru na zálohovú platbu vo výške 10.000,-- SK s DPH, ktorú odporca uhradil. Billboardová plocha bola po dvoch mesiacoch nájmu odstránená políciou z dôvodu jej nezákonného umiestnenia. Navrhovateľ nepreukázal oprávnenosť jeho nároku voči odporcovi na zaplatenie jednotlivých faktúr, ktorými odporcovi vyúčtoval odmenu za poskytnuté služby vo výške 6.660,-- Sk za kompletné grafické spracovanie reklamy a za tlač plagátu na billboardový papier vo výške 11.900,- Sk. Pokiaľ ide o faktúru č. 080043 za výrobu reklamy a nájom billboardu za prvé dva mesiace, táto bola odporcom uhradená prostredníctvom zálohovej platby. Ohľadom faktúry č. 080052 za nájom billboardu za ostatné dva mesiace dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľovi nevznikol na jej zaplatenie nárok, pretože odporca nemohol užívať predmet nájmu z dôvodov na strane navrhovateľa. Súd prvého stupňa vyhodnotil žalobou uplatnený nárok navrhovateľa na doúčtovanie zľavy za nedodržanie zmluvnej podmienky ako právne bezzákladný, pretože odporca svoju povinnosť neporušil, ak zrušil objednávku z dôvodu odstránenia billboardu. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal vo výške 302,38 Eur titulom zaplatenie súdneho poplatku za odpor a titulom trov jeho právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Odvolanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 22. 05. 2012. Navrhovateľ v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že mu bola rozhodnutím súdu a nedoručením neprávoplatného rozsudku odňatá možnosť konať pred súdom a odňaté procesné práva, ktoré mu zaručuje Občiansky súdny poriadok. Navrhovateľ mal za to, že súd nesprávne využil fikciu doručenia podľa adresy sídla navrhovateľa zapísaného v obchodnom registri a nie adresu bydliska konateľov spoločnosti navrhovateľa. Mal za to, že rozsudok mal byť súdom prvého stupňa doručovaný na adresu štatutárnej zástupkyne navrhovateľa a súd s ňou mal konať ako so splnomocnenou zástupkyňou navrhovateľa. Uviedol, že o rozsudku sa dozvedel až z vykonávanej exekúcie, čím mu bola spôsobená zo strany súdu škoda a odopretý spravodlivý súdny proces, v ktorom sa sám domáhal súdnej ochrany. Navrhovateľ nakoniec uviedol, že konanie pred súdom prvého stupňa bolo uskutočnené v neprítomnosti štatutárnej zástupkyne navrhovateľa, pričom súd si neoveril dôvod jej neprítomnosti. Uvedené považoval navrhovateľ za vážne procesné pochybenie súdu v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom, Ústavou SR a ESĽP. Podľa ust. § 204 ods. 1 prvej vety O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Podľa ust. § 57 ods. 1, 2, 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p. ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa považuje za doručený navrhovateľovi dňa 09. 12. 2010, teda po troch dňoch od vrátenia (06. 12. 2010) nedoručenej zásielky súdu prvého stupňa (č.l. 101 spisu). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť dňom 10. 12. 2010, a pretože posledným dňom 15-dňovej lehoty bol sviatok (25. 12. 2010), mohol navrhovateľ podať na súde alebo odovzdať orgánu, ktorý má povinnosť doručiť (odovzdať na poštovú prepravu) odvolanie najneskôr prvý nasledujúci pracovný deň, t.j. dňa 27. 12. 2010. Podľa odtlačku pečiatky na obálke bolo odvolanie navrhovateľa podané na poštovú prepravu dňa 22. 05. 2012, teda niekoľko mesiacov po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní tvrdil, že prvostupňový súd mal doručovať rozsudok na adresu uvedenú v záhlaví listu navrhovateľa zo dňa 23. 10. 2010 doručeného prvostupňovému súdu dňa 28. 10. 2010 (č.l. 91 spisu), obsahom ktorého bolo ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom súdom prvého stupňa na deň 27. 10. 2010, navrhovateľ v uvedenom liste neoznamuje súdu inú svoju adresu na doručovanie a z jeho obsahu tiež nie je možné vyvodiť taký záver, že adresu uvedenú pri mene konateľky spoločnosti v záhlaví listu by bolo možné posúdiť ako oznámenie o zmene adresy na doručovanie súdnych písomností alebo oznámenie inej adresy sídla navrhovateľa. V predmetnej právnej veci, teda súdu prvého stupňa v čase, keď bola zásielka navrhovateľovi doručovaná na adresu uvedenú v obchodnom registri, iná adresa sídla navrhovateľa známa nebola. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. II. ÚS 213/09-10 zo dňa 27. mája 2009), podľa ktorej nemožno súdu pripísať zodpovednosť za okolnosti, ktoré nastali mimo jeho sféry vplyvu; ústavný súd zároveň vo svojom rozhodnutí pripomenul aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie účastníka pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby aj účastník sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Odvolací súd zistil, že v spoločnosti navrhovateľa boli ustanovení od vzniku spoločnosti vždy dvaja konatelia, ktorí sú oprávnení konať za navrhovateľa samostatne, teda pokiaľ jeden z konateľov bol hospitalizovaný, bol súdnu zásielku oprávnený prevziať v odbernej lehote ďalší z konateľov spoločnosti navrhovateľa. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 27. 10. 2010, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, bolo doručené jednak navrhovateľovi na adresu jeho sídla zapísanú v obchodnom registri a tiež konateľovi navrhovateľa I. na adresu jeho bydliska, ktorý predvolanie prevzal dňa 19. 09. 2010. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bolo súdu doručené deň po pojednávaní a to dňa 28. 10. 20120, kde svoju neúčasť ospravedlnila druhá konateľka navrhovateľa I. Q.. Pokiaľ teda súd prvého stupňa vo veci dňa 27. 10. 2010 konal a rozhodol, nedošlo takýmto postupom súdu k odňatiu možnosti navrhovateľovi konať pred súdom. Rozsudok súdu prvého stupňa bol doručovaný na adresu sídla odporcu, ktorá je stále uvedená v obchodnom registri, zásielka obsahujúca rozsudok sa vrátila súdu ako nevyžiadaná v odbernej lehote, preto v súlade s cit. ust. § 48 ods. 2 O.s.p. a rozsudok sa považoval za doručený dňom 09. 12. 2010. Odvolanie navrhovateľa teda bolo podané oneskorene, preto odvolací súd odvolanie navrhovateľa odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku toho uznesenia a odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.