Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/349/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509201364 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1509201364.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Danice Michalkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: ENVI - PAK, a.s., Galvaniho 7/B, 821 04 Bratislava, IČO: 35 858 010, zast. JUDr. Martinom Fritzom, advokátom, Fritz & Partners, Podjavorinskej ul. č.4, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: ALLREC SLOVAKIA s.r.o., Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, IČO: 35 885 351, zast. JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 73.535,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.04.2012 č.k. 23Cb/380/2009-374 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/380/2009-374 zo dňa 30.04. 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.02.2009 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 73.535,-- Eur s úrokom z omeškania a súčasne sa domáhal i náhrady trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 20.03.2006 Zmluvu o spolupráci č. 11/2006, ktorá bola dňa 26.06.2006 zmenená Dodatkom č.1. Na základe tejto zmluvy sa odporca ako dodávateľ zaviazal zabezpečiť pre odberateľa zber, triedenie, lisovanie, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov zo skla, papiera a plastov. Odporca bol podľa zmluvy povinný okrem iného odovzdať odberateľovi všetky doklady a dokumentáciu, z ktorých preukázaným spôsobom možno zistiť množstvo vytriedeného a zhodnoteného odpadu. Navrhovateľ bol podľa zmluvy povinný za poskytnuté služby zaplatiť dodávateľovi riadne a včas odmenu. Odporca zabezpečoval v priebehu roka 2006 recykláciu skla prostredníctvom spoločnosti BRANTNER Slovakia s.r.o., so sídlom Vietnamská 22, Bratislava. V oblasti nakladania s odpadmi BRANTNER vyváža odpad do nemeckej spoločnosti HASOPOR AG, kde sa tento odpad zhodnocuje. Vyvážaným odpadom je obalové sklo. Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, spochybňoval doklady predložené navrhovateľom. Poukázal na skutočnosť nehodnovernosti údajov vzhľadom ku skutočnosti, že sám navrhovateľ vyviezol ďaleko viac skla ako uvádza v dokumentoch štatistický úrad SR a úrad ŽP mu vývoz v podstatne väčšej hmotnosti i uznal. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno nepreukázal skutočnosť, že odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, preto jeho návrh zamietol. Odporca disponoval potvrdením vystaveným priamo recyklátorom, spracovateľom odpadu skla, spoločnosťou HASOPOR AG, ktorá potvrdila množstvo dodaného skla, a skutočnosť z recyklovania tohto odpadu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedeného rozsudku sa v zákonnom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí sa vôbec nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa, nevyjadril sa ani k jedinému dôkazu, ktorý navrhovateľ predložil. Poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a na nedostatočné odôvodnenie. Súd považoval za kľúčový dôkaz potvrdenie vydané spoločnosťou HASOPOR AG pre odporcu v slovenskom jazyku s tým, že dôkaznú silu dokumentu podložil vyhlásením pána Prochádzku, kde súd ignoroval skutočnosť, že pán Prochádzka si v prvom odseku svojej výpovede prípad pamätá a následne v ďalšom odseku si ho už nepamätá. Výpoveď pána Prochádzku navrhovateľ považuje za zmätočnú, keď v prvom odseku výpovede vypovedal, že BRANTNER realizoval vývoz skla do Nemecka v objeme do 1.500 ton a následne v 4. odseku výpovede tvrdil, že okrem 150 ton BRANTNER Slovakia nevie o celej doprave nič. Pritom pán Prochádzka vo svojej výpovedi neuviedol, ku ktorému vývozu sa jeho výpoveď vsťahuje (časové upresnenie), pričom potvrdenie predložené odporcom sa vzťahuje výlučne k prvému štvrťroku roku 2006. Súd prvého stupňa konštatoval, že odporca disponoval potvrdením vystaveným priamo recyklátorom, spracovateľom odpadu skla, spoločnosťou HASOPOR AG, pričom súd sa však nevysporiadal so skutočnosťou, že predmetné potvrdenie sa v dokumentoch spoločnosti HASOPOR AG vôbec nenachádza a rovnako sa tam nenachádzal ani žiaden iný dokument, ktorý by sa týkal dodania predmetných 1050 ton skla do HASOPORU, ktoré mala spoločnosť HASOPOR údajne recyklovať, čo písomne potvrdil správca spoločnosti HASOPOR. Čo znamená, že i napriek tomu, že odporca predložil ako dôkaz plnenie svojej zmluvnej povinnosti voči navrhovateľovi potvrdenie vydané HASOPOROM nejakými ďalšími dokladmi nevie potvrdiť pravdivosť údajov uvedených v predmetnom potvrdení, či už doklady o zabezpečení zberu a zároveň doklady o zabezpečení prepravy predmetného skla do Nemecka. Súd ďalej skonštatoval, že vypočul štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti BRANTNER Slovakia s.r.o., Ladislava Prochádzku, ktorý potvrdil skutočnosť realizácie vývozu skla do Nemecka v objeme 1500 ton. BRANTNER Slovakia s.r.o. bola zmluvným partnerom obchodnej spoločnosti HASOPOR AG na jej požiadanie vystavila nemecká firma potvrdenie o zrecyklovaní odpadu s uvedením hmotnostných údajov. Súd sa však nevyjadril k rozporu, ktorý uviedol samotný pre súd kľúčový svedok pán Prochádzka a síce, že potvrdzuje vývoz 1500 ton pričom neupresnil ani obdobie tohto vývozu avšak podľa potvrdenia od spoločnosti HASOPOR bolo vyvezených 1050 ton skla. Zdôrazňuje, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s odlišnosťami a rozpormi, ktoré vypočutý svedok vo svojej výpovedi uviedol. Poukázal na nález ÚS SR sp. zn všetky ÚS 327/2010 a žiada, aby súd prvého stupňa jasne a zrozumiteľne odpovedal na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa predpoklady dôsledne odôvodneného rozhodnutia nespĺňajú žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 11.09.2012 vyjadril odporca, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a žiada rozhodnutie potvrdiť. Súčasne si uplatnil aj trovy odvolacieho konania. Uvádza k námietke navrhovateľa, že Slovenská inšpekcia životného prostredia množstvo 119.190 ton skutočnosti nezistila, lebo vo svojom konaní nepokračovala, takže nepotvrdila svoje prvotné domnienky. Toho dôkazom je i tá skutočnosť, že Slovenská inšpekcia životného prostredia nevydala žiadne rozhodnutie. Záznam z kontroly predložil navrhovateľ k svojej žalobe ako dôkaz. Podľa odporcu takýto dôkaz nemá žiadny význam pre rozhodnutie vo veci. Údaje štatistického úradu SR nie sú dôkazom toho, či si odporca svoje zmluvné povinnosti nesplnil. Odporca predsa nevie ovplyvniť tú skutočnosť akým spôsobom robí zber údajov štatistický úrad a či si dotknuté iné organizácie plnili hlásenia voči štatistickému úradu. Naopak odporca predložil a riadne zdokladoval, že svoje zmluvné povinnosti voči navrhovateľovi splnil a ich splnení predložil riadne potvrdenie o zrecyklovaní objednaného množstva skla a toto potvrdenie nie je spochybnené údajmi, ktoré sa uvádzajú v štatistike. Doklady, ktoré predložil odporca sú dôkazom toho, že štatistické údaje sú neúplne a nepresné a že zrejme niektoré spoločnosti si neplnili svoje povinnosti oznamovať štatistickému úradu úplné hlásenia. Odporca navrhovateľovi predložil v minulosti, v roku 2006 relevantné doklady o zrecyklovaní 1050 ton odpadového skla a tieto doklady ničím navrhovateľ nespochybnil. Odporca zdôraznil, že zákonom č. 223/2001 Z.z. o odpadoch sa zaviedla povinnosť platenia príspevku do recyklačného fondu za komodity napr. sklo, plasty- kovové obaly a pod. Zák. č. 529/2002 Z.z. o obaloch sa zaviedla povinnosť plnenia limitov recyklácie a zhodnocovanie odpadov a obalov. Upravenie dokladov preukazujúcich plnenia limitov recyklácie a zhodnocovania odpadov bolo do 01.05.2010 stanovené iba nepriamo a to zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch. Pôvodný zákon o obaloch č. 529/2002 Z.z. preukazovanie plnenia limitov recyklácie a zhodnocovania priamo neupravoval. Poukázal na ust. § 56 ods. 3 zákona o odpadoch kde je uvedené, že príspevok do recyklačného fondu, vrátane obalov sa zníži zhodnotené množstvo obalov, a odpadov. Až do 01.05 2010, odkedy je v platnosti nový zákon o obaloch zák. č. 119/2010 Z.z. nebolo pevne stanovené, aký spôsob dokladovania plnenia limitov, recyklácia a zhodnocovania odpadov z obalov je záväzný t.j. nebola presne upravená forma dokladovania. Od tohto obdobia bolo dostačujúce, keď bolo predložené potvrdenie o zrecyklovaní odpadu. Navrhovateľ a odporca pokiaľ uzavreli zmluvu v roku 2006 aj zmluvne dojednali zmluvné podmienky podľa vtedy platných právnych predpisov, pričom odporca preukázal v recyklovaní objednaného množstva predloženými dokladmi. Odporca od spoločnosti HASOPOR AG Nemecko obdržal právne relevantné originálne doklady o zrecyklovaní 1050 ton odpadového skla v období od 01.01.2006 do 31.03.2006, ale aj od svojho zmluvného partnera BRANTNER Slovakia s.r.o. Tento originál potvrdenia odporca predložil v súlade so zmluvou navrhovateľovi. To že sa daný doklad nenachádza v spoločnosti, ktorá je v konkurze HASOPOR AG Nemecko a svedčí len o neporiadku v evidencii tejto spoločnosti a nie je dôkazom toho, že by recyklácia nebola vykonaná. Zdôrazňuje, že odporca si svoje povinnosti voči navrhovateľovi riadne plnil, keď odporca bol podľa zmluvy povinný zabezpečiť službu - recykláciu. Potvrdenia boli pre navrhovateľa postačujúce, o čom svedčí ich prijatie a vyplatenie fakturovanej sumy. K svedectvu pána Prochádzku odporca uvádza, že tento potvrdil , že si na tento vývoz pamätá a nepamätá si len podrobnosti vzhľadom na odstup času. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a žiada ho potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa a podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť z týchto dôvodov: Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu pričom zistil, že súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z týchto dôvodov nesprávny, resp. predčasný právny záver. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za nedostatočne odôvodnené pričom sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa v podanom odvolaní, ktorý taktiež namieta nezrozumiteľnosť, nejasnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa predpoklady ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uvedie čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov ako sa vo veci vyjadril odporca prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa vymenoval jednotlivé doklady, ktoré sú založené v spise, zaznamenal vyjadrenia účastníkov konania, pričom náležite predložené listinné dôkazy ako i vyjadrenia účastníkov konania a vypočutého svedka náležite nevyhodnotil. Navrhovateľ v priebehu konania spochybňoval dôveryhodnosť dokladov predkladaných odporcom, pričom súd prvého stupňa nevysvetlil, z akých dôvodov, napriek námietke navrhovateľa považoval dôkazy predložené odporcom za relevantné a z akých dôvodov nepovažoval právnu argumentáciu navrhovateľa za dôvodnú, mylnú a vyvrátenú argumentáciou odporcu. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa takúto argumentáciu neobsahuje je potrebné považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné, práve pre nedostatok dôvodov. Argumenty súdu uvedené pre zamietnutie argumentov účastníka konania musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne, aby naozaj smerovali k vyvráteniu alebo spochybneniu argumentov účastníkov konania. Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno považovať napr. konštatovanie súdu, že argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby súd uviedol prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné. Procesným právom účastníka konania je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva práve z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak ako je vyššie citované a znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť podania opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnuté v základnom práve na súdnu ochranu), podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Keďže v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa zrejmé akými úvahami sa súd riadil, pri uzatváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu navrhovateľa v žalobe a prečo považuje námietky navrhovateľa za neopodstatnené, treba považovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky preto, že nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní nemôže bez ďalšieho zamietnuť návrh navrhovateľa výlučne s konštatáciou neunesenia dôkazného bremena v konaní, čo má za následok zamietnutie žaloby, ale súd prvého stupňa musí konkrétne uviesť, v čom vidí nesprávnosť návrhu, nedostatočnosť argumentácie navrhovateľa a neunesenie dôkazného bremena a vysporiadať sa so všetkými námietkami účastníka konania a brať do úvahy argumentáciu oboch účastníkov konania a nie výlučne jedného účastníka konania a to práve z dôvodu zachovanie rovnosti účastníkov konania pred súdom. Keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje žiadne konkrétne dôvody zamietnutia žaloby, neobsahuje žiadnu z námietok žalobcu, ktorú predniesol vrámci prvostupňového konania, odvolací súd bez ďalšieho rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a to s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. nakoľko z hľadiska odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepresvedčivé pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v ďalšom rozhodnutí Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.