Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/217/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509202319 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1509202319.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa: GE Money, a. s., IČO: 17324220, Bottova 7, Bratislava, zastúpeného MCGA legal, s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti odporkyni: F. Š., N.. XX. XX. XXXX, N. C. A. A. XXXX/X, A., C.. Č.. na N. V., zast. opatrovníčkou Ľ. C., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie 2.801,96 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. februára 2011 č. k. 40C/262/2010-49 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie 2.801,96 Eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere na nákup vozidla a záložnej zmluvy č. XXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou. V konaní úspešnej odporkyni súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Rozhodol tak s poukazom na odporkyňou dôvodne vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku, na ktorý sa podľa neho vzťahuje trojročná premlčacia doba v zmysle občianskoprávnej úpravy. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dňa XX. XX. XXXX uzatvorená úverová zmluva č. XXXXX, na základe ktorej boli odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.601,54 Eur (108.500,- Sk) na nákup v zmluve špecifikovaného motorového vozidla. Odporkyňa sa zaviazala úver navrhovateľovi splácať v 48. pravidelných mesačných splátkach vo výške 147,33 Eur, v ktorých boli zahrnuté aj náklady na havarijné poistenie (14,28 Eur). Splátky boli splatné vždy k 24. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc 24. 03. 2005 s tým, že posledná splátka mala byť uhradená dňa 24. 02. 2009. Odporkyňa uhradila len prvú splátku a ďalšie splátky úveru riadne nesplácala, v dôsledku čoho navrhovateľ využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, listom zo dňa 25. 05. 2005 k 09. 06. 2005. Zmluva odstúpením zanikla a odporkyni vznikla podľa čl. 6 bod 6.3. Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere povinnosť zaplatiť navrhovateľovi všetky nezaplatené splátky za dobu do účinnosti odstúpenia, primerané výdavky veriteľa spojené s odstúpením od zmluvy, najmä spojené s vymáhaním dlžných splátok, vyhľadaním, zaistením, dopravou a predajom vozidla. Náhradu týchto nákladov si navrhovateľ vyčíslil v odstúpení od zmluvy na sumu 7.588,59 Eur, pričom odporkyňu vyzval na úhradu tejto sumy do 03. 07. 2005. S odkazom na ust. § 497, 506 Obchodného zákonníka, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd konštatoval, že nároky uplatnené v tomto konaní vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Ust. § 54 Občianskeho zákonníka treba podľa neho aplikovať aj na právne vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom. Súčasne poukázal na špeciálne interpretačné pravidlo zakotvené priamo v ust. § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka týkajúce sa výkladu obsahu zmluvného vzťahu, ak je jednou zmluvnou stranou spotrebiteľ, a podľa ktorého pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania uplatnenej odporkyňou mal konajúci súd za to, že napriek charakteru zmluvného vzťahu účastníkov konania ako absolútneho obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), v danom prípade v záujme zvýšenej ochrany odporkyne, vystupujúcej v postavení spotrebiteľa, je potrebné aplikovať premlčaciu dobu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko táto je pre spotrebiteľa priaznivejšia, než premlčacia doba upravená v ust. § 397 Obchodného zákonníka. Súd tiež zdôraznil, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo sčasti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom zmysle, t. z. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Vzhľadom na uvedené zhrnul, že navrhovateľom uplatnený nárok bolo možné uplatniť prvý raz dňa 03. 07. 2005 (vychádzajúc z dátumu splatnosti uvedeného v odstúpení od zmluvy o úvere). Premlčacia doba preto podľa § 101 O. Z. uplynula najneskôr dňom 03. 07. 2008. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu až dňa 26. 02. 2009, bol nepochybne podaný až po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 O. Z. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal napadnutý prvostupňový rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní pomerne rozsiahlo zdôvodnil svoj názor, podľa ktorého otázka premlčania sa v danom prípade mala posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých jeho nárok bol uplatnený v rámci premlčacej doby. Uviedol, že zmluva o úvere bola medzi účastníkmi konania uzatvorená podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 497 Obchodného zákonníka. V bode 10.4. Všeobecných obchodných podmienok zmluvy (verzia 1/2005) sa navrhovateľ a odporkyňa dohodli na nasledovnom: „Vzťahy veriteľa a klienta výslovne neupravené úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka“. V zmysle bodu 10.6. VOP klient uzavretím zmluvy prehlásil v súlade s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv vzniknutých veriteľovi voči nemu zo zmluvy na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začína táto doba bežať. Takéto prehlásenie sa vzťahuje i na práva vzniknuté odstúpením od zmluvy. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania súd nesprávne posúdil ako vzťah občianskoprávny, pričom správne mal postupovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ako aj v zmysle dohody strán pri riešení vzťahov podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa bodu 10.6. VOP premlčacia doba bola medzi účastníkmi konania predĺžená na 10 rokov, a preto by uplynula až dňa 03. 07. 2015. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 03. 2008 vo veci sp. zn. 4Cob/62/2007, podľa ktorého na zmluvu o úvere uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa vzťahuje zák. č. 258/2001 Z. z., ktorý je osobitným zákonom vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Zdôraznil povahu zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorá je naviac v Obchodnom zákonníku upravená komplexne. V nadväznosti na navrhovateľom uplatnený zmluvný úrok z omeškania poukázal na rad rozhodnutí druhostupňových súdov, ktorými odôvodňoval primeranosť uplatneného nároku. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodne a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť za súčasného vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.). Predmetom prejednávanej veci je záväzok odporkyne zo zmluvy o úvere, uzatvorenej s navrhovateľom podľa § 497 Obchodného zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka sa záväzkový vzťah medzi veriteľom a odporkyňou spravuje, bez ohľadu na povahu jeho účastníkov, ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa správne subsumoval zmluvu o úvere pod klasickú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu. S poukazom na postavenie Občianskeho zákonníka ako špeciálneho právneho predpisu pri posudzovaní ochrany práv spotrebiteľa však súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný nárok nebol uplatnený v trojročnej premlčacej dobe plynúcej podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko aj v prípade absolútnych obchodov, akým je zmluva o úvere, nemôžu byť použité žiadne iné ustanovenia Obchodného zákonníka (vrátane právnej úpravy premlčania), ktoré by zhoršovali postavenie spotrebiteľa. Otázku premlčania preto posudzoval podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa nepochybne výhodnejšou. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvého stupňa a zhodne s odvolateľom má za to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia o premlčaní podľa Obchodného zákonníka (§ 387 a nasl.), aj napriek tomu, že sa jedná o záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorému vnútroštátna i medzinárodná legislatíva poskytuje pomerne veľmi širokú ochranu. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z. z.“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iných, taxatívne vypočítaných, aj záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497). Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vzniknú pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Opatrenia na ochranu spotrebiteľa ako slabšej a znevýhodnenej strany zmluvného vzťahu sú premietnuté jednak v ustanoveniach Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. O. Z.), ako aj v osobitných právnych predpisoch (zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a iné). Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré je súd povinný skúmať z úradnej moci, sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane tých, ktoré v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka predstavujú absolútne obchodnozáväzkové vzťahy (napr. vzťahy zo zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ). Zákonodarca postupnými legislatívnymi zmenami, ktorými transponoval smernice Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľských záujmov, rozširoval použitie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách na všetky zmluvy uzatvorené medzi dodávateľom a spotrebiteľom, bez ohľadu na ich právnu formu. Ani zákonodarcom sledovanú ochranu spotrebiteľa premietnutú do ustanovení § 52 a nasl. O. Z. nemožno extenzívnym výkladom rozšíriť na aplikáciu akýchkoľvek ustanovení, ktoré by mohli byť v danom prípade pre spotrebiteľa výhodnejšie, o to viac v závislosti od toho, či je nositeľom žalovaného práva alebo povinnosti. Opačný záver by, ako konštatoval Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 24. 07. 2012, sp. zn. 32Cdo/337/2010, znamenal výrazný zásah do zásady rovnosti účastníkov týchto vzťahov, a to nad rámec vyváženia nerovnoprávneho postavenia spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, a vniesol by do týchto vzťahov právnu neistotu. Súčasne by spotrebiteľovi, na úkor jeho zmluvného partnera, mohol ponúknuť možnosť výberu právnej úpravy pre neho výhodnejšej, bez ohľadu na to, či by jej zmyslom v danom prípade bolo zmiernenie jeho nerovnovážneho postavenia napr. v dôsledku dohodnutej neprijateľnej obchodnej podmienky. Uvedené platí práve aj pri riešení otázky plynutia premlčacej doby pri záväzku zo zmluvy o úvere, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov aplikujú ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, ktorý je zároveň záväzkom zo spotrebiteľskej zmluvy. Komplexná právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku stanovuje štvorročnú všeobecnú premlčaciu dobu, na rozdiel od občianskoprávnej úpravy, v zmysle ktorej je všeobecná premlčacia doba trojročná. Rozdielnosť v dĺžke premlčacej doby upravenej v týchto dvoch súkromnoprávnych kódexoch, nemá žiadnu spojitosť s ochranou spotrebiteľa a aj podľa odvolacieho súdu právnu úpravu premlčania nemožno ponímať ako právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľa. Rovnako tiež nemožno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že právna úprava premlčania v civilnom kódexe je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Ak by bol spotrebiteľ v postavení veriteľa a nie dlžníka, výhodnejším by preňho logicky bola dlhšia premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka. Ak by preto napríklad odporkyňa v postavení veriteľa žalovala z tohto zmluvného záväzku navrhovateľa (dlžníka) v čase po uplynutí trojročnej premlčacej doby a pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby, súd prvého stupňa by otázku premlčania žalovaného nároku posudzoval podľa právnej úpravy v Obchodnom zákonníku, ktorá by bola pre spotrebiteľa v tomto prípade výhodnejšou. Ako ďalší príklad môže slúžiť aj úprava premlčania uznaného dlhu, ktorý sa podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v desaťročnej premlčacej dobe a podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka v novej štvorročnej premlčacej dobe, čo tiež nasvedčuje záveru odvolacieho súdu o tom, že ustanovenia o premlčaní nemožno považovať za ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľa. Podľa odvolacieho súdu je neprípustné a neprijateľné, aby spotrebiteľ argumentoval a bránil sa občianskoprávnou alebo obchodnoprávnou úpravou v závislosti od toho, či mu poskytuje zvýhodnenie ako nositeľovi práva alebo nositeľovi povinnosti, bez ohľadu na účel tejto právnej úpravy. S poukazom na splatnosť žalovaného dlhu dňa 03. 07. 2005 a v nadväznosti na vyššie uvedenú právnu argumentáciu a ustanovenie § 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka, nasledujúcim dňom si mohol navrhovateľ svoju pohľadávku z úverovej zmluvy uplatniť na súde v štvorročnej premlčacej dobe. Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 26. 02. 2009, a preto je potrebné konštatovať, že námietka premlčania nebola odporkyňou uplatnená dôvodne. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania zamietol, podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový súd meritórne prejedná navrhovateľom v štvorročnej premlčacej dobe uplatnený nárok voči odporkyni a pri hodnotení zistených skutočností bude vychádzať s príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy a subsidiárne aj ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Pri posudzovaní prijateľnosti obchodných podmienok dohodnutých medzi dodávateľom a spotrebiteľom v úverovej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, je na mieste aplikácia príslušných zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.