Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/430/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509204225 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1509204225.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, N. 1, Bratislava, proti žalovanému: Vladimír Šucha, bytom Z. 5, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Michalom Mudrákom, Gajova 4, Bratislava, o zaplatenie 350,86 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 10C 393/2010 - 75 zo dňa 26. marca 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 350,86 eur so 6,5 % úrokom z omeškania ročne od 17. 12. 2008 do zaplatenia p o t v r d z u j e . V časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z mesačných zálohových platieb za rok 2007 v sume 7,04 eur a v časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 350,86 eur, úrok z omeškania z mesačných zálohových platieb za rok 2007 v sume 7,04 eur, úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 350,86 eur od 17. 12. 2008 do zaplatenia a trovy konania v sume 21,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je vlastníkom bytu č. 34, na 3. poschodí bytového domu na Strečnianskej ul. vchod č. 5 v Bratislave, pričom v zmysle zmluvy o výkone správy zo dňa 1. 3. 2004 žalovaný poveril žalobcu, aby v súlade s predmetom svojej činnosti zabezpečoval prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, spoločných zariadení, spoločných nebytových priestorov a príslušenstva bytového domu. Z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za r. 2007 súd prvého stupňa zistil, že žalovanému vznikol nedoplatok vo výške 357,90 eur, pričom v tejto sume bol zarátaný i úrok z omeškania z mesačných zálohových platieb za rok 2007 v sume 7,04 eur. Skutočné náklady za plnenie v tomto roku tak činili sumu 879,30 eur, pričom žalovaný v priebehu roku 2007 uhradil zálohové platby v celkovej výške 528,44 eur. Po odpočítaní nedoplatku za predchádzajúci rok, ktorý si žalobca uplatnil samostatnou žalobou tak činí nedoplatok 350,96 eur. Z pripojenej doručenky súd prvého stupňa zistil, že vyúčtovanie bolo žalovanému doručené dňa 26. 11. 2008 uložením na pošte a nedoplatok bol povinný uhradiť do 15 dní od jeho doručenia, t. j. do 11. 12. 2008. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Z. ul. č. X - 7 v Bratislave, ktorá sa konala dňa 16. 10. 2006 súd prvého stupňa mal za preukázané, že k rozpočítaniu nákladov za teplo vlastníci prijali uznesenie č. 3/2006, ktorým schválili montáž pomerových rozdeľovačov nákladov za vykurovanie od spol. Techem formou prenájmu, pričom pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov budú uhradené z fondu prevádzky, údržby a opráv a zároveň schválili rozpočítať náklady za dodávku tepla na ústredné kúrenie, základná zložka 30 % a spotrebná zložka 70 % s tým, že konečnému spotrebiteľovi, ktorý neumožnil inštalovať rozdeľovače alebo manipuloval s ním alebo ho poškodil, sa určí spotrebná zložka ako 1,6 násobok priemeru spotrebnej zložky na m2 vypočítaného z celkovej plochy všetkých bytov a nebytových priestorov a príslušnej celkovej plochy bytu konečného spotrebiteľa v prípade poruchy rozdeľovača alebo určeného meradla tepla, alebo ak konečný spotrebiteľ neumožnil ich odčítanie, spotrebná zložka sa konečnému spotrebiteľovi určí ako súčin priemeru spotrebnej zložky na m2 a príslušnej celkovej plochy bytu konečného spotrebiteľa. Súd prvého stupňa riešil ako spornú otázku, ktorý z účastníkov si nesplnil svoju povinnosť pri zabezpečení montáže pomerových meračov tepla, resp. ktorý z nich nesie zodpovednosť za to, že od r. 2004 je žalovanému počítaná spotreba tepla náhradným spôsobom, nakoľko od tohto roku až do roku 2011 neboli žalovanému v byte tieto merače namontované. Súd prvého stupňa vyvodil záver, že správca (žalobca) si svoju povinnosť splnil riadnym spôsobom, keď v prípade zabezpečenia montáže postupoval predpísaným spôsobom, nakoľko okrem riadneho termínu určil aj náhradný termín a tieto oznámil vlastníkom s dostatočným časovým predstihom. Súd prvého stupňa mal za to, že nakoľko ani v jednom z týchto termínov nedošlo k namontovaniu meračov do bytu žalovaného, keďže žalovaný včas nezabezpečil potrebný prístup k radiátorom, bolo predovšetkým v záujme vlastníka vyzvať žalobcu na dodatočné splnenie povinnosti, keďže nebol každým rokom spokojný s výpočtom spotreby podľa uznesenia schôdze vlastníkov č. 3/2006, resp. požiadať o určenie nového termínu montáže. Súd prvého stupňa mal taktiež za to, že včasné zabezpečenie montáže pomerových rozdeľovačov a tým aj správne účtovanie nákladov na spotrebu tepla (a nie účtovanie náhradným spôsobom) bolo hlavne v záujme žalovaného ako vlastníka. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca v zmysle ust. § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. zaslal žalovanému vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou bytu, ktorého je vlastníkom s celkovým nedoplatkom v žalovanej výške 350,86 eur a nakoľko žalovaný doposiaľ túto sumu neuhradil, dostal sa s peňažným plnením do omeškania. Súd prvého stupňa priznal úroky z omeškania od 17. 12. 2008 ako žiadal žalobca, napriek tomu, že k omeškaniu došlo už dňa 12. 12. 2008. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca je správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt žalovaného, pričom je podľa zák. č. 182/1993 Z. z. povinný starostlivosťou o spoločné zariadenia bytového domu a zároveň podľa zák. č. 657/2004 Z. z. je žalobca povinný zabezpečiť namontovanie PMT v bytovom dome. Mal za to, že je právne nesprávne tvrdenie žalobcu o tom, že vyvesením oznámenia o montáži a montáž v ním uvedených termínoch bola jeho povinnosť splnená. Poukázal na to, že žalobca mal presný prehľad o tom, v ktorých bytoch nie sú PMT namontované a minimálne raz v roku (pri vyúčtovaní) si musel byť skutočnosti nenamontovanie PMT vedomý. Bol názoru, že bolo povinnosťou žalobcu zistiť dôvody nenamontovania PMT a pokúsiť sa o dohodnutie ďalších termínov. Taktiež poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že žalovaného akýmkoľvek preukázateľným spôsobom vyzýval na sprístupnenie bytu, resp. že žalovaný byt sprístupniť odmietol. Uviedol, že je pravdou, že namontovanie PMT bolo v záujme žalovaného, ale práve preto existuje správca, aby tieto záležitosti zariadil a teda žalobca mal vyvinúť všetku snahu, ktorú od neho možno očakávať na splnenie si svojej povinnosti a až po takejto márnej snahe by mohol vyhlásiť, že nie je schopný si svoju povinnosť splniť pre nedostatok súčinnosti žalovaného. Mal za to, že vyvesenie jedného oznamu pre 120 domácností nie je dostatočnou snahou. Taktiež uviedol, že byt bol na montáž sprístupnený, problém bol len v pracovnom priestore pre nástroje technikov, pričom žalovaný nebol nijakým spôsobom dopredu poučený o tom, aký priestor musí byť vytvorený pre prácu technikov. Poukázal na to, že vždy konal v záujme namontovania PMT, čo preukazuje skutočnosť, že technici v jeho byte v roku 2004 za účelom montáže PMT boli a v októbri 2011 si účastníci dohodli termín montáže, kedy bol byt sprístupnený, ale technici sa nedostavili. Mal za to, že svoju povinnosť porušil žalobca a preto žalovanému nemala byť účtovaná sankčná, ale náhradná spotreba vo výške priemernej spotreby na m2. Ďalej poukázal na to, že žalobca doposiaľ nepreukázal, ako vypočítal úroky z omeškania vo výške 7,04 eur, keď uvedenie súhrnnej sumy s tým, že bola účtovaná za oneskorené platby je nedostatočné a nepreukázateľné, nakoľko nie je zrejmé, aké platby žalobca počíta, za aké obdobie, čo považuje za omeškanie a dátum splatnosti platieb. Vytkol súdu prvého stupňa, že pochybil, ak túto sumu úrokov z omeškania priznal bez jej bližšieho preskúmania a taktiež vytkol súdu prvého stupňa, že nevykonal dôkaz výsluchom technikov, ktorí v roku 2004 montovali PMT v dome žalovaného. Napokon vytkol súdu prvého stupňa, že odôvodnenie jeho rozhodnutia je prevzaté z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 43C 191/2010. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že ako správca si splnil svoju povinnosť tak, ako mu to ukladá zák. č. 182/1993 Z. z. a zák. č. 657/2004 Z. z., čo nasvedčuje aj to, že zo strany vlastníkov v bytovom dome na Z. ul. č. X - 7 neboli žiadne sťažnosti a že tým vlastníkom, ktorí mali záujem o namontovanie meračov tepla, boli namontované aj v iných termínoch ako boli plánované, keď iný termín montáže si bez problémov dohodli so správcom domu. Žalovaný síce vstup do bytu montérom umožnil, montáž však uskutočniť nemohli z dôvodu neprístupnosti k radiátorom, ktoré boli zablokované nábytkom. Taktiež uviedol, že žalobca nemá povinnosť kontrolovať a zisťovať dôvody nenamontovania meračov tepla, toto je výhradná vec vlastníka bytu a pokiaľ by mal záujem o tieto merače, tak mal kontaktovať správcu domu, ktorý by urobil potrebné kroky k tomu, aby mu boli merače namontované. Poukázal na to, že výšku platby za teplo koeficientom 1,6 u bytov, ktoré nemajú namontované merače tepla si stanovili vlastníci bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 16. 10. 2006 prijatím uznesenia č. 3/2006. Bol názoru, že žalovaný už vtedy mohol na prijaté uznesenie reagovať a mohol od správcu žiadať montáž meračov tepla, avšak montáže meračov sa začal domáhať až v r. 2009. K výpočtu úrokov z omeškania uviedol, že výpočet úrokov z omeškania bol predložený priamo na súde prvého stupňa právnemu zástupcovi žalovaného, kde mu boli aj vysvetlené dôvody a spôsob výpočtu úrokov z omeškania, pričom poukázal na to, že žalovaný v zmysle zmluvy o výkone správy neplatil do 15 - teho dňa v mesiaci mesačné zálohové platby a z tohto dôvodu mu bol za každý omeškaný deň vyrátaný úrok z omeškania. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 350,86 eur so 6,5 % úrokom z omeškania ročne od 17. 12. 2008 do zaplatenia je vecne správny. Podľa § 10 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa § 18 ods. 4 písm. a/ zák. č. 657/2004 Z. z. dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, je povinný zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovanie u konečného spotrebiteľa do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona; ak všetci koneční spotrebitelia požiadajú dodávateľa alebo odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, o zapojenie určeného meradla tepla alebo o zapojenie pomerových rozdeľovačov tepla, je dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, povinný zapojiť určené meradlo tepla alebo pomerové rozdeľovače tepla do jedného roka od doručenia žiadosti o zapojenie týchto meradiel. Ak sa dohodnú všetci koneční spotrebitelia na inom spôsobe rozpočítavania množstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia určeného meradla tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla nevzniká. Podľa § 18 ods. 5 písm. a/ zák. č. 657/2004 Z. z. odberateľ je povinný umožniť dodávateľovi zapojenie, údržbu a odpojenie určeného meradla v objekte odberateľa. Podľa § 18 ods. 6 písm. a/ zák. č. 657/2004 Z. z. konečný spotrebiteľ je povinný umožniť plnenie povinností dodávateľa alebo odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, uvedených v odseku 4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný je vlastníkom bytu č. 34, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu Z. 5, 7 v Bratislave, súp. č. 3085, č. vchodu 5. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že dňa 16. 10. 2006 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Z. u. č. X - X v Bratislave, na ktorej bolo prijaté uznesenie č. 3/2006, ktorým vlastníci bytov a nebytových priestorov schválili montáž pomerových rozdeľovačov nákladov na vykurovanie od spoločnosti Techem formou prenájmu a zároveň schválili rozpočítať náklady za dodávku tepla na ÚK základná zložka 30 % a spotrebná zložka 70 % s tým, že konečnému spotrebiteľovi, ktorý neumožnil inštalovať PRVN alebo manipuloval s ním alebo ho poškodil sa určí spotrebná zložka ako 1,6 násobok priemeru spotrebnej zložky na m2 vypočítaného z celkovej plochy všetkých bytov a nebytových priestorov a príslušnej celkovej plochy bytu konečného spotrebiteľa v prípade poruchy PRVN alebo určeného meradla tepla, alebo ak konečný spotrebiteľ neumožnil ich odčítanie, spotrebná zložka sa konečnému spotrebiteľovi určí ako súčin priemeru spotrebnej zložky na m2 a príslušnej celkovej plochy bytu konečného spotrebiteľa. Z hlásenia o ukončení montáže zo dňa 1. 12. 2004 vyplýva, že montáž rozdeľovačov nákladov na vykurovanie bola uskutočnená v dvoch termínoch a to v dňoch 12. 11. 2004 a 13. 11. 2004 a dňa 20. 11. 2004. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že pomerové rozdeľovače v byte žalovaného namontované neboli, nakoľko v čase montáže nebol zo strany žalovaného zabezpečený prístup k radiátorom. Z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2007 vyplýva, že žalovaný mal za uvedené obdobie nedoplatok vo výške 350,86 eur. Odvolací súd poukazuje na to, že uznesením č. 3/2006 vlastníci bytov a nebytových priestorov a nájomcovia schválili rozpočítať náklady za dodávku tepla na ÚK základná zložka 30 %, spotrebná zložka 70 % a konečnému spotrebiteľovi, ktorý neumožnil inštalovať PRVN určiť spotrebnú zložku ako 1,6 násobok priemeru spotrebnej zložky na m2 vypočítaného z celkovej plochy všetkých bytov a nebytových priestorov a príslušnej celkovej plochy bytu konečného spotrebiteľa. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že žalobca si povinnosť vyplývajúcu z § 18 zák. č. 657/2004 Z. z. splnil, keď zabezpečoval montáž pomerových meračov riadnym spôsobom, pričom vlastníkov bytov a nebytových priestorov dostatočne informoval o termíne montáže meračova a určil i náhradný termín. Pokiaľ v roku 2004 pomerové merače v bytu žalovaného namontované neboli ( z dôvodu nezabezpečenia prístupu k radiátorom zo strany žalovaného) odvolací súd má za to, že žalovaný o tejto skutočnosti mal vedomosť a bolo jeho povinnosťou informovať žalobcu o tom, že k namontovaniu pomerových meračov v jeho byte nedošlo. Odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil ani do prijatia uznesenia č. 3/2006 t. j. do dňa 16. 10. 2006, kedy žalovaný získal vedomosť o tom, že v prípade bytov, v ktorých koneční spotrebitelia neumožnili inštalovať pomerové merače bude spotrebná zložka určená ako 1,6 násobok priemeru vypočítaného z celkovej plochy všetkých bytov a nebytových priestorov a príslušnej celkovej plochy bytu konečného spotrebiteľa. Odvolací súd má za to, že prijatím predmetného uznesenia žalovaný získal vedomosť o tom, ako budú rozpočítané náklady za dodávku tepla na ÚK. Pokiaľ teda od žalobcu nepožadoval namontovanie pomerových meračov ani v nasledujúcom období, postupoval žalobca správne, keď žalovanému rozpočítal náklady za dodávku tepla na ÚK v zmysle uznesenia č. 3/2006 zo dňa 18. 10. 2006. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2007, v ktorom mu vznikol nedoplatok vo výške 350,86 eur a pokiaľ žalovaný vyúčtovanie nezaplatil, bol správny záver súdu prvého stupňa, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť vyúčtovanie nákladov za rok 2007 vo výške 350,86 eur. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že včasné zabezpečenie montáže pomerových rozdeľovačov a tým aj zabezpečenie správneho účtovania nákladov na spotrebu tepla bolo v záujme žalovaného a bolo povinnosťou žalovaného (pokiaľ k zabezpečeniu montáže nedošlo v termínoch určených žalobcom) požadovať od žalobcu náhradné termíny. Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Námietky žalovaného podľa názoru odvolacieho súdu sú preto nedôvodné a odvolací súd k nim nemohol prihliadnuť ani v tomto odvolacom konaní. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 350,86 eur so 6,5 % úrokom z omeškania ročne od 17. 12. 2008 do zaplatenia vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.. Odňatím možnosti konať pred súdom sa i pre účely odvolacieho konania rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. Takýmto procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. totiž zároveň znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal i zaplatenia úroku z omeškania z mesačných zálohových platieb za rok 2007 vo výške 7,04 eur, pričom súd prvého stupňa žalobe i v tejto časti vyhovel. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku sa však touto časťou žaloby nezaoberal a v jeho rozhodnutí odôvodnenie tejto časti žaloby úplne absentuje. Je teda zrejmé, že odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., čím bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces a bola mu tým odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd zdôrazňuje, že tieto nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku znemožňujú preskúmať jeho správnosť z hľadiska odvolania, dôvodmi ktorého je odvolací súd viazaný ( §212 ods. 1 O. s. p.). Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v sume 7,04 eur podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť zistiť, či sa žalovaný dostal resp. nedostal do omeškania s platením mesačných zálohových platieb v roku 2007, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu. Vzhľadom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti musel odvolací súd zrušiť i výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O. s. p.) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.