Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/517/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509208135 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1509208135.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska 1, Bratislava, proti odporcom: 1/ U.. P. P., A.. XX. XX. XXXX, W. O. XXXX/ XG, W., 2/ P.. P. P., A.. XX. XX. XXXX, W. O. XXXX/XG, W., zastúpenom Mgr. Michalom Mozolíkom, advokátom, so sídlom AK, Palárikova 1449, Čadca, o zaplatenie 92,94 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 39C/130/2010-95 zo dňa 17. apríla 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 92,94 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 25. 12. 2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 16,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že návrh voči odporcovi 1/ sa zamieta a náhrada trov konania sa odporcovi 1/ nepriznáva. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že mestská polícia Hlavného mesta SR Bratislavy protokolom zo dňa 29. 10. 2008 rozhodla o odstránení motorového vozidla X.-V., X. C., B.: W. z ul. H. T. XX Q. W., z dôvodu porušenia zákona č. 315/1996 Z. z., § 24 ods. 1, písm. l/. Preto bolo nariadené odstránenie vozidla na náklady jeho prevádzkovateľa a priestupok odporcu v 1. rade ako vodiča vozidla bol riešený dohovorom. Na základe uvedeného rozhodnutia navrhovateľ dňa 29. 10. 2008 o 15.55 hod odstránil motorové vozidlo, o čom vyhotovil zápis o odstránení motorového vozidla a fotodokumentáciu. Po naložení na odťahovacie vozidlo bolo predmetné vozidlo odvezené a zaparkované na odstavnej ploche W. X Q. W. - stredisko odťahovacej služby navrhovateľa o 16.01 hod. Toho istého dňa 29. 10. 2008 o 16.50 hod bolo vozidlo vydané odporcovi 1/, ktorý predložil svoj preukaz totožnosti a osvedčenie o evidencii vozidla, vydané príslušným orgánom policajného zboru, prevádzkovateľa odporcu 2/. Poverený zamestnanec navrhovateľa požiadal odporcu o úhradu nákladov, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s odtiahnutím vozidla vo výške 2.800,- Sk (92,94 €). Odporca 1/ k úhrade požadovaných nákladov nepristúpil. Následne bola odporcovi 1/ a odporcovi 2/ zo strany navrhovateľa dňa 04. 12. 2008 zaslaná výzva na dodatočné splnenie povinnosti. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým ustanoveniami § 40 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5, § 24 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Návrh voči odporcovi 1/ súd prvého stupňa zamietol z dôvodu, že odporca 1/ - vodič motorového vozidla - nie je v danom konaní pasívne vecne legitimovaný. Podľa súdu prvého stupňa objektívne zodpovedným je odporca 2/, ako prevádzkovateľ motorového vozidla (§ 40 ods. 5). Súd prvého stupňa zastával názor, že výšku požadovanej náhrady navrhovateľ preukázal znaleckým posudkom č. 7/2008, ktorý na jeho objednávku dňa 22. 09. 2008 vypracovala Ekonomická univerzita v Bratislave - Inštitút ekonomického znalectva a expertíz pri Centre ďalšieho vzdelávania, a podľa ktorého boli skutočné náklady na odtiahnutie jedného vozidla 2.800,- Sk spolu s 19 % DPH. Navrhovateľ doplnil znalecký posudok stanovením ekonomicky oprávnených nákladov na 1 nútený odťah vozidla z mestských komunikácií za rok 2009, pri ktorých kalkulácii vychádzal z nákladov za obdobie 1. 12. 2008 a konkrétne stanoveného výpočtu na odťah vozidla odporcu 2/ dňa XX. XX. XXXX z H. T. na W. J.. Q. W., pričom náklady vyčíslil v sume 100,54 € spolu s DPH. V predmetnom spore však uplatňuje len sumu vyčíslenú podľa znaleckého posudku. Vykonaným dokazovaním považoval súd prvého stupňa za preukázané, že vozidlo ev. č. W. XXX X. X. T. XX. XX. XXXX na vyhradenom parkovisku, hoci parkovisko nebolo preň určené. Oprávnenie požadovať náhradu nákladov na odstránenie vozidla navrhovateľ odvodil od skutočnosti, že je právnickou osobou založenou obcou, t. j. Hlavným mestom SR Bratislavy a v predmete činnosti má okrem iného aj vykonávanie odťahovacej služby. Nebol síce zriadený na zabezpečovanie správy miestnych komunikácií, ktoré sú vo vlastníctve obce, ale podľa listu primátora z 20. 7. 2005 pri vykonávaní odťahovacej služby vystupuje ako správca komunikácie. Podľa súdu prvého stupňa má navrhovateľ preto v súvislosti s odstraňovaním vozidiel postavenie správcu komunikácie a je oprávnený odstrániť vozidlo na náklady prevádzkovateľa. Kto je prevádzkovateľom vozidla pritom upravuje § 2 písm. am/ zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Na základe vyššie uvedeného, opierajúc sa o zistenie, že navrhovateľ odstránil vozidlo na pokyn policajta, súd prvého stupňa dospel k záveru, že má právo požadovať náhradu nákladov, ale len od prevádzkovateľa vozidla, ktorým je odporca 2/. O úrokoch z omeškania prvostupňový súd rozhodol v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zastávajúc názor, že navrhovateľ oprávnene požadoval okrem náhrady nákladov aj zaplatenie úroku z omeškania. Úrok z omeškania žiadal navrhovateľ priznať od 25. 12. 2008, ktorý deň v návrhu označil ako deň nasledujúci po márnom uplynutí lehoty od zaslania výzvy na dobrovoľné plnenie. Súd preto odporcovi 2/ spolu s istinou uložil povinnosť platiť úrok z omeškania od 25. 12. 2008, keď za prvú výzvu na plnenie (§ 563 O. Z.) považoval výzvu pred podaním žaloby. O náhrade trov konania odporcu 1/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., ale keďže mu trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. O náhrade trov navrhovateľa proti odporcovi 2/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ bol úspešný, preto mu súd priznal náhradu v plnej výške. Trovy mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh 16,50 €. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca 2/; jeho odvolanie smerovalo voči výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 92,94 € s príslušenstvom. Súdu prvého stupňa vytkol nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne vyhodnotenie dôkazov a právne významných skutočností a nesprávne rozhodnutie. Mal za to, že súd prvého stupňa sa dôsledne a dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami a argumentmi, ktoré produkoval v konaní. Odporca 2/ zastával názor, že navrhovateľ ani právny základ, ani výšku žalovaného nároku - neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie výšky žalovaného nároku - nákladov na konkrétny sporný odťah, ktorý je predmetom tohto konania. Výšku nároku, resp. nákladov, je pritom potrebné preukázať individuálne pre každý jednotlivý prípad a nemožno ich paušalizovať na základe znaleckého posudku, ani predložených výpočtov. Odporca 2/ tvrdil, že príslušník mestskej polície nebol v zmysle § 40 ods. 4, 5 zákona č. 315/1996 Z. z. policajtom oprávneným rozhodnúť o odstránení vozidla. Následne argumentoval tým, že navrhovateľ nebol založený ani zriadený na účel správy miestnych a účelových komunikácií, ani na výkon odťahovej služby. Pokiaľ súd síce konštatoval, že obec rozšírila predmet činnosti navrhovateľa o výkon odťahovej služby, avšak z odôvodnenia už nevyplýva, či navrhovateľ bol založený za účelom správy miestnych a účelových komunikácií, je podľa názoru odporcu 2/ v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný. V tejto súvislosti tvrdil, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu, pričom správca cesty - nie navrhovateľ s rozšíreným predmetom podnikania o výkon odťahovej služby - môže požadovať len skutočne vynaložené náklady, ktoré nesmú byť neprimerané. Uplatnená výška nákladov je neprimeraná a nie je ničím podložená, pričom navrhovateľ nepredložil žiadne doklady, preukazujúce výšku skutočne vynaložených nákladov. Záverom odvolania vyjadril názor, že priznanie úrokov z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka k pohľadávke verejného práva nie je možné a je nesprávne. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh voči odporcovi 2/ zamietne a uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov konania v celkovej výške 350,- €. K odvolaniu odporcu 2/ sa písomne vyjadril navrhovateľ (č. l. 113 spisu). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Vo vzťahu k odvolacej námietke odporcu 2/, týkajúcej sa aktívnej legitimácie navrhovateľa uviedol, že túto problematiku posudzovali viaceré odvolacie súdy SR, ktoré vyjadrili názor, že Dopravný podnik Bratislava, a. s., je aktívne legitimovaný v sporoch o náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s odtiahnutím vozidiel, pričom rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd v uznesení 6MCdo/22/2010 zo dňa 20. 12. 2011. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odporcu 2/ navrhovateľ uviedol, že príslušník MsP nariadil odťah vozidla odporcu 2/ na základe telefonickej požiadavky majiteľa, resp. nájomcu vyhradeného miesta a je v plnej kompetencii príslušníka MsP rozhodnúť, ak vozidlo tvorí prekážku, takéto vozidlo dať odtiahnuť. Príslušník MsP ako zamestnanec vlastníka a správcu komunikácie - Hlavného mesta SR, nakoľko Mestská polícia je organizačným poriadkovým útvarom obce a ide tak o rozhodnutie správcu komunikácie v zmysle § 43 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Čo sa týka výšky nákladov, navrhovateľ uviedol, Hlavné mesto SR Bratislava ako zakladateľ a jediný vlastník navrhovateľa zriadil a výkonom poveril Dopravný podnik Bratislava, a. s. Nakoľko však hlavným predmetom činnosti Dopravného podniku Bratislava, a. s., je mestská hromadná doprava, musí byť hospodárenie strediska odťahovacej služby oddelené, takže celkové náklady strediska predstavujú súčet úhrad realizovaných odťahov v určitom časovom období. Takto je potrebné účtovať na konkrétny odťah všetky finančné náklady, ktoré navrhovateľovi vznikli a boli vynaložené na zabezpečenie plnenia tejto verejnej služby, a to nielen priame náklady. Jeden konkrétny odťah tak znáša podiel všetkých účelne vynaložených nákladov strediskom odťahovacej služby v pomere k počtu odtiahnutých vozidiel v kalendárnom roku. Nakoľko navrhovateľ vykonáva odťahy centrálnej časti Bratislavy, kde je rozdiel kilometrových vzdialeností jednotlivých odťahov vo vzťahu k ostatným nákladom minimálny a nakoniec aj ťažko vyčísliteľný, uplatňuje si navrhovateľ paušálnu sumu za odťahy. So spôsobom určenia ceny za odťah vozidla sa pritom stotožnil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudkoch sp. zn. 5Co/122/07, 6Co/183/2012. Záverom vyjadrenia navrhovateľ uviedol, že nakoľko vykonáva odťahy vozidiel z územia Bratislavy, sú rozdiely medzi týmito nákladmi minimálne až zanedbateľné vo vzťahu k ostatným vynaloženým nákladom a túto skutočnosť pritom potvrdzuje aj Špecifikácia nákladov na odťah vozidla odporcu. Odporca 1/ sa k odvolaniu odporcu 2/ písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. Postupom na základe ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok, pričom dospel k záveru, že odvolaniu odporcu 2/ nemožno priznať úspech, pretože súd prvého stupňa (v odvolaním napadnutej časti) náležite zistil skutkový stav v zmysle § 153 ods. 1 O. s. p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 a 3 O. s. p.). Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.), pričom námietky odporcov 1/ a 2/ nepovažoval za dôvodné. Spornosť súdenej veci je primárne založená na posúdení otázky, či spoločnosť Dopravný podnik Bratislava, a. s., bola oprávnená na odstránenie vozidla s poukazom na ustanovenie § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a či spoločnosťou Dopravný podnik Bratislava, a. s., uskutočnené odtiahnutie predmetného motorového vozidla bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (§ 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, v spojení s § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Z b. o pozemných komunikáciách - „cestný zákon“). V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/70/2003 uviedol: „Správca miestnej komunikácie (§ 3d ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama (správa komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ustanovenie § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho práva), nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. V tejto súvislosti Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 20. 12. 2011 sp. zn. 6MCdo/22/2010, podľa ktorého z ustanovení § 3 ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách („cestný zákon“) a § 40 ods. 1, 4 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol preniesť na ním zriadenú právnickú osobu len časť oprávnení pri správe komunikácie ani to, že by tak nemohol urobiť na ním už skôr zriadený alebo založený subjekt, nakoľko takéto obmedzenia pri výkone správy ciest zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neukladajú. S vyššie uvedeným právnym názorom sa odvolací súd plne stotožňuje a uvádza, že Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, ako správca miestnej komunikácie, je jediným zakladateľom navrhovateľa - spoločnosti Dopravný podnik, a. s. (navrhovateľ bol založený zakladacou listinou Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 23. 12. 1993) a uznesením Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy č. 597/2005 zo dňa 27. 01. 2005 bola schválená zmena stanov navrhovateľa - rozšírenie predmetu jeho činnosti okrem iného aj o odťahovaciu službu. Dopravný podnik, a. s. (navrhovateľ) ako právnická osoba založená obcou, na ktorú bola zo strany obce prenesená časť oprávnení pri správe komunikácie, spĺňa požiadavky kladené zákonom, konkrétne zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, a preto je v konaní o náhradu nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s odtiahnutím predmetného motorového vozidla, aktívne legitimovaná. V zmysle § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“) sú miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstva, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii. Podľa § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona vykonávajú správu pozemných komunikácii ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Podľa § 40 ods. 4 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu z poľnej cesty alebo z lesnej cesty, alebo z miesta mimo cesty, alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené, c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh, vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesenia obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia vykonáva všeobecne záväzné nariadenia obce, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu. Podľa § 4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, úlohy obecnej polície podľa tohto zákona plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia. Podľa § 135 ods. 1 vetá posledná O. s. p., ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd sa správne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v predmetnom konaní; správne dospel k záveru, že pre posúdenie veci je právne významné, či spoločnosťou Dopravný podnik, a. s. uskutočnené odtiahnutie predmetného motorového vozidla bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená lebo zriadená. Rovnako správne potom dospel k záveru, že spoločnosť Dopravný podnik, a. s. je právnická osoba obcou (mestom Bratislava) založená, a to aj pre tento účel, vzhľadom na rozšírenie predmetu jej činnosti, a preto bola oprávnená vykonať odťah predmetného motorového vozidla. Odporca 2/ ako prevádzkovateľ porušil ustanovenia zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách tým, že motorového vozidlo, ktorého je prevádzkovateľom (B.: W. XXX X.) T. XX. XX. XXXX stálo na ulici H. T. XX, W. na vyhradenom parkovisku, pričom nešlo o vozidlo, pre ktoré bolo parkovisko vyhradené. Príslušník Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy s poukazom na cit. ust. zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, preto o odstránení predmetného motorového vozidla rozhodol oprávnene. Následne navrhovateľ ako subjekt oprávnený na vykonanie odťahu vozidlo v uvedený deň bezodkladne odtiahol na stredisko odťahovacej služby navrhovateľa. S poukazom na právnu argumentáciu súdu prvého stupňa, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorou sa odvolací súd plne stotožňuje, je potom zrejmé, že navrhovateľ sa môže úspešne domáhať zaplatenia nákladov za odťah motorového vozidla, a to voči odporcovi 2/ ako prevádzkovateľovi predmetného motorového vozidla (náklady na odstránenie vozidla, ktoré bolo ponechané na mieste kde je zastavenie alebo státie zakázané). Pokiaľ ide o odvolacie námietky odporcu 2/, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie výšky žalovaného nároku - nákladov na konkrétny sporný odťah, ktorý je predmetom tohto konania, odvolací súd, prikláňajúc sa k názoru súdu prvého stupňa, sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa uplatnenou vo vyjadrení k odvolaniu. V tomto smere považuje za potrebné len dodať, že pri striktnej požiadavke zisťovania exaktného vyčíslovania nákladov každého individuálneho odťahu existujú nepomerné ťažkosti a až nemožnosť zistenia výšky nároku. Nakoľko sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, prvostupňový súd ho s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. správne zaviazal aj na úhradu úrokov z omeškania, a to v navrhovateľom uplatnenej výške t. j. vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 25. 12. 2008 do zaplatenia (odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty od zaslania výzvy na dobrovoľné plnenie). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že námietky odporcu 2/, uplatnené v odvolaní, sú nedôvodné, a preto sa s nimi odvolací súd bližšie nezaoberal, nakoľko už prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentmi. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9. decembra 1994). Obsah odvolania odporcu 2/ vo veci samej nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a súdnu prax, odvolací súd nevidel žiadny dôvod rozhodnúť o návrhu navrhovateľa inak, než v súlade so zaužívanou súdnou praxou, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.