Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/479/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509209085 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1509209085.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľky: Zuzana Šteffeková, bytom XX. augusta XXXX/XXF, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Milošom Bártom, Z. XX, Bratislava, proti odporkyni: Univerzitná nemocnica Bratislava, V. 4, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Allianz -Slovenská poisťovňa, a.s., P. rad 4, Bratislava, o zaplatenie 3.179,86 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 5C/83/2009-163, zo dňa 19.9.2011, v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/83/2009-161, zo dňa 19.9.2011 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 5C/83/2009-162, zo dňa 19.9.2011, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti p o t v r d z u j e . II. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . III. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (s uvedeným nesprávnym č.l. 161) súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1.869 eur a náhradu trov konania 1.165,49 eura k rukám jej advokáta; vo zvyšku konanie zastavil; odporkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania 301,34 eura. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala zaplatenia 3.179,86 eura titulom náhrady škody (70,30 eura ako rozdiel medzi mzdou a nemocenskými dávkami za dobu práceneschopnosti od 19.3.2008 do 31.3.2008 a 3.109,56 eura za utrpené bolesti). Svoj návrh odôvodnila tým, že jej nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súlade so zákonom, keď sa dňa 19.3.2008 mala podrobiť operácii ľavého kolena, ale operačný zákrok bol vykonaný na zdravom pravom kolene. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka vyhľadala traumatológa MUDr. A. W., zamestnanca odporkyne, pre problémy s ľavým kolenom. Traumatológ vyšetril ľavé koleno, skonštatoval podozrenie na poškodený meniskus a s navrhovateľkou dohodol termín operácie. Operácia sa uskutočnila 19.3.2008, operačný zákrok však nebol vykonaný na ľavom kolene, ale na pravom. Ľavé koleno bolo na návrh MUDr. W. so súhlasom navrhovateľky operované v nasledujúci deň 20.3.2008. Súd prvého stupňa sa s poukazom na § 420 ods. 1, 2 Obč. zák. zaoberal splnením predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu (porušením právnej povinnosti, zavinením, vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti a škodou). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že operácia na pravom kolene nebola indikovaná, preto v súvislosti s ňou ošetrujúci zdravotnícky pracovník neposkytol navrhovateľke žiadne poučenie, navrhovateľka nedala pred operáciou písomný informovaný súhlas a poučenie spolu s informovaným súhlasom sa nestali súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie. Skonštatoval, že boli porušené povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 576/2004 Z.z., najmä požiadavka písomnej formy informovaného súhlasu vždy pred vykonaním invazívnych zákrokov v celkovej anestézii alebo lokálnej anestézii v zmysle § 6 ods. 5 písm. c) uvedeného zákona. Zo znaleckého posudku bolo pritom zrejmé, že nešlo o prípad uvedený v § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z., kedy by sa informovaný súhlas pacienta nevyžadoval; operačný zákrok tak bol vykonaný v rozpore so zákonom. V otázke zavinenia poukázal súd prvého stupňa na výpoveď svedka MUDr. W., podľa ktorého išlo minimálne o hrubú nedbanlivosť, a to nie len zo strany ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka ale aj zo strany personálu, ktorý navrhovateľku na operáciu pripravoval; príprava na operáciu a operácia samotná prebehli bez toho, aby sa niekto z nich oboznámil so zdravotnou dokumentáciou a overoval, či sú spnené podmienky na vykonanie invazívneho zákroku v celkovej anestézii. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľka žiadala náhradu za vytrpené bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 Obč. zák., ku ktorým by nedošlo, ak by operácia pravého kolena nebola v danom čase vykonaná. Z jej výpovede vyplynulo, že dovtedy nemala s pravým kolenom žiadne ťažkosti, patologická zmena sa nijako neprejavovala, mala problémy len s ľavým kolenom a bola pripravená len na operáciu ľavého kolena. Podľa znaleckého posudku zdravotný stav navrhovateľky si dňa 19.3.2008 nevyžadoval operačný zákrok na pravom kolene; súčasným operovaním oboch kolien sa predĺžilo trvanie bolesti, navrhovateľka musela pri chôdzi odľahčovať obe nohy a neúmerný a neočakávaný stres s následnými negatívnymi emóciami ovplyvnil jej psychickú kondíciu; operačný zákrok na pravom kolene bol tiež spolupôsobiacim faktorom ťažkostí, ktoré sa začali prejavovať mesiac po operácii a pretrvávajú dodnes a aj keď operácia nie je rozhodujúcou a jedinou príčinou týchto zmien, nie je možné k nej neprihladať. Pri určovaní rozsahu škody súd prvého stupňa vychádzal zo záverov znaleckého posudku, z bodového ohodnotenia bolesti 100 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia 50 bodov. Keďže neindikovaný operačný zákrok na pravom kolene nie je v sadzobníku uvedený, bol v znaleckom posudku porovnaný s poúrazovým stavom po poranení menisku, t.j. s položkou č. 173b - poranenie menisku liečené operáciou, za ktoré bolo priznaných 50 bodov. Bodové hodnotenie v zmysle § 9 ods. 5 písm. b) zákona zvýšené o 50 % za neúmerný pooperačný stres a o ďalších 50 % za bolestivejší spôsob liečby (predĺžená doba liečby spojená s neočakávanou pooperačnou bolesťou pravého kolena). Celkovo boli utrpené bolesti ohodnotené na 100 bodov. Aj pri odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia znalecký posudok vychádzal z porovnania s položkou č. 400 - trvalé následky po operačnom vyňatí menisku pri úplnom rozsahu pohybu a dobrej stabilite kĺbu - kde je určená sadzba 50 bodov. Prihliadnuté bolo na možnosť spolupodieľania neindikovanej operácie na vzniku pooperačnej následnej chronickej synovitídy (pooperačný zápal výstelky pravého kolena). V znaleckom posudku bola určená aj výšku náhrady za 150 bodov sumou 1.869 eur s poukazom na oznámenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 208/2007 Z.z., podľa ktorého výška náhrady za jeden bod predstavovala v roku 2007 sumu 375,22 Sk, t.j. 12,46 eura. Navrhovateľka sa plne stotožnila so záverom znaleckého posudku a náhradu škody žiadala priznať vo výške 1.869 eur; vo zvyšku vzala návrh späť. Súd prvého stupňa upustil od výsluchu MUDr. B. navrhovaného odporkyňou pre jeho nadbytočnosť, keď znalec v písomnom stanovisku dostatočne vysvetlil neodôvodnenosť všetkých námietok vznesených odporkyňou. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že zamestnanci odporkyne pri výkone jej činnosti zavineným porušením právnej povinnosti spôsobili navrhovateľke škodu vo výške 1.869 eur; odporkyni preto uložil povinnosť nahradiť túto škodu navrhovateľke. Vo zvyšnej časti konanie v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil dôvodnosťou podaného návrhu, v základe ktorého mala navrhovateľka plný úspech. Rozhodnutie o výške plnenia záviselo len od znaleckého posudku a preto aj keď navrhovateľka vzala v prevyšujúcej časti návrh späť, nie je možné hodnotiť čiastočné zastavenie konania ako jej procesné zavinenie. Nároky na náhradu trov v zastavenej časti konania súd prvého stupňa posúdil podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Vo zvyšnej časti mala navrhovateľka plný úspech, preto súd prvého stupňa rozhodol o jej nároku na náhradu trov podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 1.165,49 eura (450 eur ako preddavok na znalecké dokazovanie a 715,49 eura ako trovy právneho zastúpenia v podrobnej špecifikácii). Odporkyňu podľa výsledkov konania zaviazal v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. i na náhradu trov konania štátu 301,34 eura platených zo štátnych rozpočtových prostriedkov na znalečné. Proti zaväzujúcej časti rozsudku podala odporkyňa odvolanie a žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť. Nesúhlasila so záverom o preukázaní príčinnej súvislosti medzi konaním zdravotníckeho personálu odporkyne v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti navrhovateľke a poškodeným zdravím navrhovateľky. Polohovanie iného kolena k operačnému zákroku než toho, pre ktoré bola na hospitalizáciu pôvodne prijatá a v súvislosti s ktorým podpísala informovaný súhlas, bolo dôsledkom toho, že ani toto koleno nebolo zdravé. Navrhovateľka sa na bolesti v ňom sťažovala, nakoľko nález bol zistený aj v ňom a vykonaný operačný zákrok na pravom kolene bol rovnako potrebný ako v prípade ľavého kolena. Aj v prípade pravého kolena išlo o zhoršenie zdravia navrhovateľky, resp. poškodenie zdravia navrhovateľky v dôsledku všeobecného ochorenia a nie činnosťou odporkyne v rámci poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Bola toho názoru, že zmena poradia operácie kolien navrhovateľky nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody na jej zdraví. V prípade oboch kolien navrhovateľky bol operačný zákrok indikovaný, obe kolená boli poškodené do tej miery, že navrhovateľka v nich pociťovala bolesť a túto bolo potrebné operačne riešiť. Škoda na zdraví vznikla navrhovateľke samotným ochorením. Uvedenú rozhodujúcu skutočnosť možno preukázať len medicínskym zdôvodnením, preto navrhla vykonať výsluch špecialistu, odborného oponenta k spracovanému znaleckému dokazovaniu. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že vinu operujúceho lekára MUDr. W. potvrdzuje jeho potrestanie zamestnávateľom peňažnou pokutou; Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave jednoznačne vyhodnotil vec tak, že pochybenie spôsobil MUDr. W.. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.1.2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd potvrdil (výrok I.), pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku odvolací súd uvádza, že v konaní boli preukázané predpoklady zodpovednosti odporkyne za škodu na zdraví vzniknutej navrhovateľke podľa § 420 ods. 1, 2 v spojení s § 444 Obč. zák. Porušenie právnej povinnosti zamestnancami odporkyne, konkrétne § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, že u navrhovateľky bol dňa 19.3.2008 po prijatí a po predoperačnej príprave realizovaný operačný zákrok na pravom kolene a nie na ľavom kolene, pre bolesti ktorého bola operácia indikovaná, bolo preukázané okrem výpovede navrhovateľky rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 12.9.2008 a aj znaleckým posudkom forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 16/2011. Tvrdenie odporkyne v odvolaní ohľadom nálezu aj v pravom kolene a sťažovania si navrhovateľky na bolesti v ňom (čo však preukázané nebolo), nemajú potom žiaden vplyv na uvedené porušenie právnej povinnosti. Bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako škoda na zdraví vzniknutá navrhovateľke v súvislosti s operáciou pravého kolena a rovnako príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou boli tiež preukázané uvedeným znaleckým posudkom. K odvolacej námietke odporkyne, že k poškodeniu zdravia navrhovateľky došlo v dôsledku všeobecného ochorenia a nie jej činnosťou je potrebné uviesť, že v znaleckom posudku bola ohodnotená bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4, § 5, § 6 zákona č. 437/2004 Z.z.) v súvislosti s operáciou pravého kolena (otázky a odpovede pod č. 6 a 7 posudkovej časti znaleckého posudku), t.j. škoda na zdraví vzniknutá jednoznačne v príčinnej súvislosti s horeuvedeným porušením právnej povinnosti. Nebolo teda ohodnocované bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti so všeobecným ochorením navrhovateľky, na ktoré odporkyňa podľa odvolania navrhovala vykonať výsluch špecialistu k spracovanému znaleckému dokazovaniu. Súd prvého stupňa potom správne postupoval i pri zamietnutí uvedeného návrhu na vykonanie dokazovania pre jeho nadbytočnosť. O náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľky odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p a § 151 ods. 2 O.s.p. Pri verejnom vyhlásení rozsudku dňa 30.1.2014 odvolací súd rozsudkom o.i. rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške určenej v písomnom vyhotovení rozsudku, k rukám jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (t.j. v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. ako účastníčke, ktorá mala vo veci plný úspech). Navrhovateľka, ktorej bola prisúdená náhrada trov konania, bola povinná trovy konania vyčísliť v zmysle § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, t.j. najneskôr do 4.2.2014. Navrhovateľka (ani jej právny zástupca) v lehote do 3 dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila trovy odvolacieho konania a nakoľko z obsahu spisu trovy odvolacieho konania navrhovateľky nevyplývajú, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal (výrok II.), keď v takomto prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok 112 eur. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka je v zmysle § 4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. oslobodená od platenia súdneho poplatku. Keďže jej návrhu na zaplatenie 1.869 eur vyhovel, zaviazal odporkyňu podľa výsledkov konania na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. (podľa položky 1 písm. a) sadzobníka 6 % zo sumy 1.869 eur). Proti uzneseniu podala odvolanie odporkyňa a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť. Uviedla, že tiež je oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok, pretože sa na vec vzťahuje vecné oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.; vzťah navrhovateľky a odporcu totiž vznikol a existuje výlučne v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Odporkyňa je štátnou príspevkovou organizáciou založenou na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V zmysle § 2 zákona č. 576/2004 Z.z. sa zdravotnou starostlivosťou rozumie súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Činnosť, z ktorej pochádza vzťah účastníkov a nárok, ktorý je predmetom konania, bola činnosťou realizovanou v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.; dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Navrhovateľka sa v predmetnej veci domáhala náhrady škody na zdraví spôsobenej nesprávnym postupom zdravotníckeho personálu odporkyne podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 444 Obč. zák. Nejde teda o konanie vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré by bolo v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. vecne oslobodené od súdneho poplatku; konaním vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti sa vo všeobecnosti rozumie konanie, predmetom ktorého sú nároky vyplývajúce z právnych vzťahov upravovaných právnymi predpismi o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, t.j. predovšetkým zákonom č. 576/2004 Z.z. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil (výrok III.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.