Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/167/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510201132 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510201132.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: C. Q., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXX, XXX XX Z., zastúpeného JUDr. Igorom Horanským, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Scherrera 4803/2, proti odporcovi : SLOVAK SERVIS A LOGISTIC s.r.o., IČO: 35 961 848, so sídlom Kopčianska 65/A, 851 01 Bratislava, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Cúthom, advokátom so sídlom v Bratislave, Laurinská 18, o zaplatenie 4.214,75 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. októbra 2011 č.k. 39C 100/2010 - 127 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 3.893,02 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 01.08.2009 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.147,96 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Horanského, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel pracovnú zmluvu so vznikom pracovného pomeru od 15.01.2009. Pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 30.06.2009. Odporca ku dňu skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi nevyplatil mzdu a cestovné náhrady za mesiace apríl až jún 2009 a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, spolu v žalovanej sume 4.214,75 €. Navrhovateľ k žalovanej istine dospel výpočtom z potvrdenia o príjmoch fyzických osôb zo závislej činnosti zo dňa 03.07.2009, kde nevyplatená mzda za tri mesiace (427 € + 427 € + 430 €) je 1.284 €, cestovné náhrady (1.350 € + 765 € + 540 €) sú 2.655 € a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku po rozviazaní pracovného pomeru v rozsahu 11 dní je vo výške 275,75 €. - 2 - Odporca žiadal návrh zamietnuť, označil ho za predčasne podaný, bez vysporiadania vzájomných záväzkov medzi účastníkmi. Uviedol, že k vyplateniu všetkých nárokov z pracovného pomeru nedošlo, nakoľko navrhovateľ bol dňa 11.06.2009 pristihnutý pri krádeži v priestoroch spoločníka odporcu v Belgicku, kde sa proti nemu vedie aj trestné stíhanie. Po tomto incidente bol práceneschopný a následne doručil odporcovi dohodu o rozviazaní pracovného pomeru. Navyše od odporcu prevzal pracovné pomôcky v hodnote 339 €, ktoré nevrátil. Listom zo dňa 16.12.2009 vyčíslil navrhovateľ odporcovi záväzky a navrhol mu vykonať záverečné vysporiadanie dohodou. Výpočet náhrady za dovolenku, ako aj výpočet náhrady stravného uvedený navrhovateľom sa však nezakladá na pravde. Navrhovateľ nemá žiaden nárok na dovolenku, keďže si ju vyčerpal dokonca o 2,5 dňa viac ako mal nárok. Stravné je vypočítané nesprávne, navrhovateľovi patrí skrátené stravné za mesiac apríl 2009 maximálne v sume 1.147,50 €, za mesiac máj 2009 v sume 688,50 € a mesiac jún 2009 v sume 497,27 €. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 16.01.2009 (č.l. 4-8) s nástupom navrhovateľa dňa 19.01.2009, na druh práce automechanik a opravár, s miestom výkonu práce v sídle zamestnávateľa a podľa príkazov zástupcu spoločnosti EÚ. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 15.02.2009 a po tomto termíne sa zmluva zmenila na dobu neurčitú s dvojmesačnou skúšobnou dobou. Mesačná hrubá mzda bola dohodnutá vo výške 16.000,- Sk vrátane nadčasov a bola splatná v termíne do konca nasledujúceho mesiaca za mesačné obdobie jednorazovo pozadu. Náhrady pri zahraničných pracovných cestách boli zamestnávateľom vypočítavané z pracovného výkazu zamestnanca. Vyúčtovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a iných plnení pri zahraničných pracovných cestách bol zamestnávateľ povinný vyhotoviť do 30 dní od konca hodnotiaceho obdobia (kalendárneho mesiaca). Zamestnancovi patrila dovolenka v minimálnej výmere 4 týždňov v zmysle § 103 Zákonníka práce. Účastníci sa dohodli na skúšobnej dobe 3 mesiace. Navrhovateľ listom zo dňa 16.06.2009 požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 30.06.2009 (č.l. 69), s čím odporca listom zo dňa 17.06.2009 súhlasil (č.l. 68). Pracovný pomer bol ukončený dňa 30.06.2009, čo preukazuje i zápočtový list vystavený odporcom dňa 03.07.2009, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný spolu 163 dní. (č.l. 9). Z potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti vystaveného dňa 03.07.2009 odporcom ako zamestnávateľom, o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie roku 2009 vyplýva, že zo závislej činnosti za mesiace január až jún 2009 malo byť navrhovateľovi vyplatených 2.908,06 €, z toho poistné na zdravotné poistenie 388,70 € a 116,30 €, čiastkový základ dane predstavoval 2.519,36 € a úhrn preddavkov na daň 138,91 €. (č.l. 10). Podľa mzdového listu za rok 2009, založeného odporcom do spisu (č.l. 75) vystaveného podľa pracovného výkazu mala byť navrhovateľovi vyplatená čistá mzda za 160 odpracovaných hodín, v apríli 2009 vo výške 436,39 € - 3 - najneskôr do 31.05.2009, za 152 hodín odpracovaných hodín v máji 2009 vo výške 436,39 €, najneskôr do 30.06.2009, a za 176 odpracovaných hodín v júni 2009 vo výške 436,39 € najneskôr do 31.07.2009. Čistá mzda navrhovateľovi za uvedené mesiace nebola vyplatená vôbec. Nárok navrhovateľa na vyplatenie mzdy za odpracované mesiace predstavuje sumu 1.309,17 € ( 436,39 € x 3). Navrhovateľ si uplatnil vyplatenie čistej mzdy zadržanej mu odporcom vo výške 427 € za mesiace apríl, máj 2009 a v sume 430 € za mesiac jún 2009, t.j. 1.284 €, teda o 25,17 € menej ako bol jeho mzdový nárok. Podľa pracovného výkazu za mesiac apríl 2009 (č.l. 76) odpracoval navrhovateľ 160 hodín a na cestovných náhradách mu bola vyúčtovaná mesačná suma (príplatok SV v sume 67,50 € a diéty za 30 dní vo výške 36 €/deň v celkovej sume 1.080 €), teda spolu 1.147,50 €. Za mesiac máj 2009 (č.l. 77 - príplatok SV 40,50 € a diéty za 18 dní v sume 648 €) cestovné náhrady v celkovej sume 688,50 €. Za mesiac jún 2009 (č.l. 78 - príplatok 22,50 € a diéty za 10 dní v sume 360 €) cestovné náhrady v celkovej sume 382,50 €. Cestovné náhrady boli splatné spolu s výplatným termínom za jednotlivý odpracovaný mesiac. Odporca cestovné náhrady (1.147,50 € + 688,50 € + 382,50 €) v celkovej sume podľa vyúčtovania za 58 dní v sume 2.218,50 € navrhovateľovi nevyplatil. Navrhovateľ si žalobou uplatnil cestovné náhrady vo výške stanovenej opatrením Ministerstva financií SR v sume 45 € denne x 59 dní v celkovej výške 2.655 €, no v priebehu konania súhlasil s dohodnutou výškou cestovných náhrad v sume 38,25 € denne a vzhľadom na preukázanú dobu trvania pracovnej cesty, cestovné náhrady si uplatnil za 60 dní (aj za deň 11.06.2009 a 12.06.2009), čo predstavuje sumu 2.295 €. Vo zvyšku svoj návrh nevzal späť a v tejto časti nežiadal konanie zastaviť. Ďalej si uplatnil aj náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2009 po skončení pracovného pomeru za 11 dní, na ktoré mu vznikol nárok od 19.01.2009 do 30.06.2009, resp. od 01.02.2009 do 30.06.2009. Navrhovateľovi v zmysle § 103 Zákonníka práce patril nárok na dovolenku v minimálnej výmere štyroch týždňov. Navrhovateľ odpracoval u odporcu 163 dní, preto mu vznikol nárok na dovolenku, resp. 1/12 zo základnej výmery mesačne (7 x 4 týždne = 28 : 12 x 5 = 11,66). Navrhovateľovi teda vznikol k 30.06.2009 nárok na dovolenku v trvaní 11 1 dňa v zmysle § 102 Zákonníka práce. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku po skončení pracovného pomeru v trvaní 11 dní v sume 275,75 €. Vychádzajúc zo mzdového listu navrhovateľ odpracoval v apríli 2009 - 160 hod., máji 2009 - 152 hod. a v júni 2009 - 176 hod., spolu 488 hodín (160 + 152 + 176). Hrubá mzda podľa mzdového výkazu predstavovala 531 € mesačne x 3 mesiace = 1.593 €. Priemerný zárobok navrhovateľa bol 1.593 € : 488 hod. = 3,2643, čo je hodinová mzda x 11 dní dovolenky x 8 hodín pracovného času, je náhrada mzdy 287,26 € (11 dní resp. 300,31 € 11 + 1 dní). Náhradu mzdy za 11 dní nevyčerpanej dovolenky si navrhovateľ uplatnil len v sume 275,75 €. Navrhovateľom uplatnený nárok je v celkovej výške 3.893 € - (čistá mzda 1.284 € + cestovné náhrady po úprave 2.333,27 € + náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku 275,75 €). - 4 - Podľa dokazovaním zisteného nároku navrhovateľa počas súdneho konania, predstavuje dôvodný nárok navrhovateľa sumu 3.904,48 € ( čistá mzda 1.309,17 € + cestovné náhrady 2.295 € + náhrada za nevyčerpanú dovolenku 300,31 €) a oproti písomnému podaniu návrhu 4.214,75 € vznikol rozdiel 310,27 €. Prvostupňový súd navrhovateľovi priznal finančný nárok z pracovného pomeru v sume vyšpecifikovanej v priebehu konania na výšku 3.893 €. Potom ako vo zvyšku, do sumy uplatňovanej písomným podaním 4.214,75 €, navrhovateľ svoj návrh nevzal späť, súd prvého stupňa návrh v tejto časti zamietol. Odporca svoju obranu opieral o započítanie náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť protiprávnym konaním navrhovateľa a nevrátením pracovných pomôcok. Svoje tvrdenia ale nepreukázal a súd prvého stupňa skonštatoval, že údajné trestné konanie vedené aj voči navrhovateľovi v Belgicku skončené nie je, poškodenou organizáciou je spoločnosť SAELENS-PARTNERSA N.V., ktorej konateľ podal sťažnosť voči svojmu zamestnancovi B. E. pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže, ktorý skutok sa mal stať dňa 11.06.2009 v areáli spoločnosti, pričom odcudzené veci, mohli mať hodnotu cca vo výške 2.500 €. (č.l. 27) Vo výsluchu konateľ poškodenej spoločnosti (odlišnej od odporcu ako zamestnávateľa) vyjadril predpoklad, že prístup označenej osobe do skladu umožnil navrhovateľ a následne dňa 12.06.2009 večer dal dobrovoľne výpoveď. V čase výsluchu dňa 12.06.2009 podľa vyjadrenia konateľa poškodenej spoločnosti nevznikli pre spoločnosť žiadne nevýhody. Z trestného oznámenia je jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nebol pristihnutý pri krádeži v priestoroch spoločníka odporcu, trestné konanie právoplatne skončené nie je a škoda ak nejaká vznikla, vznikla inému subjektu ako odporcovi. Nárok navrhovateľa na pomernú časť dovolenky mal súd prvého stupňa za preukázanú mzdovým listom odporcu, z ktorého je zrejmé že navrhovateľ počas trvania pracovného pomeru nečerpal žiadnu dovolenku a tvrdenie, že si navrhovateľ nárok na dovolenku vyčerpal, dokonca si ju mal prečerpať o 2,5 dňa viac ako mal nárok, je vyvrátené listinnými dôkazmi. Vychádzajúc z výsluchu prokuristu odporcu, nárok na dovolenku navrhovateľovi zanikol z dôvodu jeho päťdňovej absencie, výkazy a potvrdenia, ktoré boli vystavené odporcom ku dňu skončeniu pracovného pomeru v júli 2009 zmenil novými pracovnými výkazmi v septembri 2011 a v nich už absencia navrhovateľa je uvedená. Cestovné náhrady uznal v krátenej výške podľa pracovnej zmluvy za mesiac apríl 2009 v sume 1.147,50 €, máj 2009 v sume 688,50 € a jún 2009 v sume 497,27 €, s ktorým výpočtom navrhovateľ následne súhlasil. Súd prvého stupňa vyhodnotil tvrdenia odporcu ako účelové a neopodstatnené, nemajúce oporu v ustanoveniach Zákonníka práce. Odporca nevyplatil navrhovateľovi mzdu a cestovné náhrady za mesiac apríl, máj a jún 2009 bez uvedenia dôvodu a okrem potvrdenia o príjmoch a zápočtového listu mu neodovzdal ani výplatné pásky. Navyše k rozviazaniu pracovného pomeru došlo dohodou podľa § 60 Zákonníka práce a odporca v písomnom vyjadrení súhlasu s rozviazaním pracovného pomeru a ani následne, žiadne nároky na náhradu škody neuviedol. Náhradu škody žiadal kompenzovať až v konaní pred súdom, resp. prvýkrát zaslaním stanoviska k výzve navrhovateľa na vyplatenie mzdy, cestovných náhrad a náhrady za pomernú časť dovolenky, dňa 16.12.2009, kedy nárok navrhovateľa z pracovného pomeru nepoprel, ale v rozpore s ustanovením § 131 ods. 3 Zákonníka práce mu ho odmietol vyplatiť a vyplatenie nárokov navrhovateľa podmieňoval - 5 - „vyčíslením všetkých spôsobených škôd“ a vykonaním záverečného vysporiadania a dohody. V odpore tvrdil, že navrhovateľ bol dočasne práceneschopný, ktoré tvrdenie sa rovnako nepreukázalo. Do rozhodnutia súdu v predmetnom konaní nepreukázal odporca spôsobilosť svojho nároku na započítanie na mzdu a cestovné náhrady navrhovateľa v zmysle Zákonníka práce. Rovnako nepreukázal vznik škody, zodpovednosť navrhovateľa za vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť medzi zavinením a vznikom škody. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, náhrady za stratu času a z cestovných náhrad. Uznesením č.k. 26Ro/173/2010-22 zo dňa 12.03.2010 súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd za účelne uplatňované trovy právneho zastúpenia zo sumy 3.893,02 € (priznaného nároku navrhovateľovi) priznal advokátsku odmenu spolu vo výške 740,72 €, režijný paušál 43,80 €, náhradu za stratu času: cesta z Trebatíc do Bratislavy a späť - 16 polhodín po 12,35 eur ( 1/60 zo sumy 741 eur) = 197,60 €, cestovné náhrady za použitie osobného motorového vozidla zn. AUDI A3 na trase Trebatice a Bratislava a späť- 165,84 €. Trovy konania tak predstavujú celkom sumu vo výške 1.147,96 €, ktorú odporcu zaviazal v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. Súdu prvého stupňa vytkol nevykonanie navrhnutých dôkazov dožiadaním príslušného trestného orgánu v Belgicku vo veci trestného stíhania navrhovateľa, ktorý sa mal dopustiť protiprávneho konania, následkom ktorého bola odporcovi spôsobená škoda. Navrhnuté dôkazy mal súd zabezpečiť za účelom preukázania vzniku škody odporcovi a jej výšky, zodpovednosti navrhovateľa za vznik škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním navrhovateľa, čím odporcovi odňal možnosť preukázať uvedené skutočnosti a účinne uplatniť kompenzačnú námietku. Rovnako súd prvého stupňa podľa neho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcim sa nevrátenia pracovných pomôcok v hodnote 339 € odporcovi a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko odmietol spôsobilosť nároku odporcu z titulu náhrady škody voči navrhovateľovi na započítanie voči pohľadávke navrhovateľa, ktorá bola predmetom konania na súde prvého stupňa. Ďalej nesprávne vec právne posúdil i tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa krátenia nevyčerpanej dovolenky navrhovateľa. Súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 275,75 Eur. Navrhovateľ ale na dovolenku nárok nemá, nakoľko nevyčerpaná dovolenka mu bola krátená v súlade s ust. § 109 ods. 2 Zákonníka práce v účinnom znení, podľa ktorého „ Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. Navrhovateľ neospravedlnene zameškal v júni 2009 tri pracovné zmeny, v dôsledku čoho mu bola rozhodnutím zamestnávateľa nevyčerpaná dovolenka v dĺžke 11 dní krátená v rozsahu 6 dní. Súd uvedenú skutočnosť nezohľadnil pri svojom rozhodovaní a rovnako sa touto otázkou opomenul zaoberať aj v odôvodnení rozsudku, čím ho aj v tejto časti učinil nepreskúmateľným. Z uvedeného dôvodu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. - 6 - Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 os. 1 Os.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Stotožniac sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal s námietkami odporcu, odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Predmetom konania je zaplatenie náhrady mzdy za vykonanú prácu, za nevyčerpanú dovolenku a cestovné náhrady za mesiace apríl, máj, jún 2009. Odporca sa v súdnom konaní ako i vo svojich odvolacích námietkach dovolával kompenzácie náhrady škody vzniknutej mu z neodovzdania pracovných pomôcok navrhovateľom a na nedostatočné zistenie skutkového stavu ohľadom krátenia nevyčerpanej dovolenky, ako i nevykonania dôkazov dožiadaním policajného orgánu v Belgicku. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že dňa 12.06.2009 sa na výsluch na Políciu PZ TIENEN - HOEGAARDEN dostavil A. R., Y. P. ako konateľ spoločnosti SAELENS - PARTRANSA N.V., ktorý podal sťažnosť proti B. E.. Z uvedenej správy nevyplýva zhoda účastníkov ani na jednej strane. Poškodená spoločnosť nie je totožná s odporcom, a teda zamestnávateľom navrhovateľa a navrhovateľ nie je osobou, proti ktorej by smerovala výpoveď konateľa spoločnosti ako osobe, ktorá spoločnosti ( nie odporcovi) spôsobila škodu. Navyše navrhovateľ v priebehu konania poprel, že by sa na mieste kde ku škode malo dôjsť vôbec v tom čase nachádzal a odporca jeho tvrdenia ničím nevyvrátil. Ak by sa aj preukázal opak tvrdenia navrhovateľa, aktívnu i pasívnu legitimáciu na oboch stranách majú osoby odlišné od účastníkov tohto konania. Údajná škoda mala byť spôsobená spoločnosti SAELENS- PARTRANSA N.V., a označeným škodcom mal byť B. E. a teda touto odvolacou námietkou odporcu nemá odvolací súd dôvod sa ďalej zaoberať, len konštatuje, že podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra je konateľom odporcu Rudi A., P. X L. XXXX, K. a v jeho záujme by malo byť čo najobjektívnejšie vyšetrenie či a kým došlo k spáchaniu trestného činu krádeže. Nakoľko vykonanie dôkazov je závislé od úvahy súdu, súd prvého stupňa postupoval správne, v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keď odporcom navrhnutý dôkaz nevykonal. K nevyčerpanej dovolenke odvolací súd poukazuje na neustále sa meniacu argumentáciu odporcu, ktorý v odpore proti platobnému rozkazu uviedol prečerpanie dovolenky navrhovateľom o 2,5 dňa, v priebehu konania zmenil argumentáciu na krátenie dovolenky za neospravedlnenú absenciu navrhovateľa, raz v počte päť dní, neskôr len tri a v odvolaní šesť. Svoje tvrdenia odporca žiadnym spôsobom nepreukázal a neprodukoval žiadne dôkazy. Jeho tvrdenia o prerobení mzdových listov sú buď len dôsledkom chýbajúcich dôkazných prostriedkov odporcu alebo konaním v rozpore s platným účtovníctvom, najmä zákonom 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, s možnými finančnými dopadmi práve pre zamestnávateľa. - 7 - Zákonník práce má zásadne kogentnú povahu. To okrem iného znamená, že účastníci pracovnoprávnych vzťahov môžu uzatvoriť len tie zmluvy, ktoré sú typovo upravené (alebo sú aspoň predvídané) pracovnoprávnymi predpismi a že ich zmluvná voľnosť sa uplatní len tam, kde to pracovnoprávne predpisy umožňujú. Práve v zásade kogentnej povahy pracovnoprávnych predpisov možno vybadať jeden z podstatných rozdielov medzi nimi a občianskoprávnymi predpismi. V prípade, ak pracovnoprávne predpisy účastníkom pracovnoprávnych predpisov neumožňujú odchylnú úpravu vzájomných práv a povinností, treba to, čo týmto predpisom nevyhovuje, považovať za zakázané. Táto kogentnosť má svoje miesto i pri rovnosti oboch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu pred zákonom, pretože zamestnávateľ je a bude i naďalej pars potentior, takže ochrana zamestnancov i touto formou má svoje opodstatnenie. V pracovnoprávnych vzťahoch existujú len 3 taxatívne vymedzené spôsoby zabezpečenia práv a povinností, a to dohoda o zrážkach zo mzdy, ručenie a zriadenie záložného práva. V nadväznosti na ust. § 18 Zákonníka práce, ktoré umožňuje v pracovnom práce uzatvárať len zmluvy upravené v pracovnoprávnych predpisoch, sa ust. § 20 ods. 1 Zákonníka práce považuje za kogentné vymedzenie druhov zmluvných zabezpečovacích prostriedkov. Vo vzťahu k týmto výslovne vymenovaným druhom zabezpečovacích prostriedkov, nemožno v pracovnoprávnych vzťahoch nemožno v rámci subsidiarity Občianskeho zákonníka rozšíriť druhy zabezpečovacích právnych úkonov do takého rozsahu, aký ponúka Občiansky zákonník. Subsidiárna pôsobnosť občianskeho zákonníka vo vzťahu k všeobecnej 1. časti Zákonníka práce je zakotvená v § 1 ods. 4 Zákonníka práce v tomto znení: „Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka"; V znení účinnom do 01.09.2007 bola subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka obsiahnutá v ods. 2 § 1 v znení: „Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník" a v znení účinnom od 01.09.2007 do 31.12.2008 subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka bola v tomto znení obsiahnutá v ods. 4 § 1. Táto subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka zmenená, že to čo Zákonník práce neupravil špeciálne v prvej všeobecnej časti, t.j. v § 1 až §40, sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, t.j. ustanoveniami §§1 až 122 Občianskeho zákonníka. Inštitút započítania (kompenzácie) jednostranným právnym úkonom, ako aj dohodou je obsiahnutý v šiestom oddiely prvej hlavy 8. časti Občianskeho zákonníka, t.j. v úprave záväzkového práva, na ktoré ustanovenia sa subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka nevzťahuje. Pretože Zákonník práce nepozná inštitút započítania (kompenzácie), ako je upravený v § 580 O.z., z toho vyplýva jediný záver, že započítací prejav nemôže byť definovaný ako riadny a zákonom povolený prostriedok zabezpečenia práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch a teda že zamestnávateľ svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou.” Navyše odporca nepreukázal akceptovateľným spôsobom ani zavinenie navrhovateľa pri neodovzdaní pracovných pomôcok zamestnávateľovi, nepreukázal ktoré a v akej výške boli navrhovateľovi poskytnuté. Je povinnosťou zamestnávateľa toto zavinenie preukázať bez možností akýchkoľvek pochybností. - 8 - Odvolací súd ešte pre úplnosť uvádza, že ak pri uplatňovaní nároku na náhradu mzdy žalobou zamestnanec požaduje nižšiu mzdu, než mu právom patrí, je súd povinný ho poučiť o možnosti upraviť v tomto zmysle žalobný návrh. Bez poskytnutia tohto poučenia súd nesmie o žalobe rozhodovať a vyvodzovať, že tu nie je možné prekročiť návrh účastníka konania a prisúdiť viac, než sa domáha (R 45/1983). Náhrada mzdy teda predstavuje výnimku zo zásady ustanovenej v § 153 ods. 2 O.s.p., nakoľko ale v tejto časti rozsudok súdu napadnutý nebol, odvolací súd o nej nerozhodoval. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považujúc rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti za správne po stránke skutkových zistení i vyvodených právnych záverov, podrobne a precízne odôvodnené, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. toto potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.