Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/220/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510202927 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510202927.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: T.. X. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX X., zast. NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, proti odporcovi: T.. O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. H. XX, XXX XX X., t.č. E. V. nad L., zastúpený Y.. Helenou Hynkovou, advokátkou so sídlom Radničné námestie 7/B, 821 05 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom H. nar. X.X.XXXX a L. nar. X.X.XXXX, zastúpené E. práce, sociálnych vecí a rodiny, P. X/a, X., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 42C/99/2010-336, zo dňa 10.1.2013 v časti výroku o uložení povinnosti odporcu platiť výživné na mal. deti a výroku o zákaze styku odporcu s mal. deťmi, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 42C/99/2010-336, zo dňa 10.1.2013 v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa 24.7.2004 v X. - L. rozviedol, maloleté deti H. U., nar. X.X.XXXX a L. U., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej H. U. sumou 120 eur mesačne a na výživu maloletej L. U. sumou 100 eur mesačne do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky. Odporcovi styk s maloletými deťmi zakázal. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 16.2.2010 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Svoj návrh odôvodnila tým, že po uzatvorení manželstva sa začala prejavovať dominantná a despotická povaha odporcu, pričom prvé nezhody začali už po narodení prvej dcéry H. a vyhrotili sa po narodení druhej dcéry L.. Odporca ju obmedzoval v slobodnom pohybe a kontroloval ju. Nedôveroval jej ako žene a ani ako matke jeho detí, a postupne prebral kontrolu nad jej životom. Odporca od novembra 2005 nepracoval, hoci mal živnostenské oprávnenie, ale nevykonával žiadnu činnosť. Peniaze si požičiaval od svojho brata a jedlo pýtal od matky. Žili iba z rodičovského príspevku, ktorý bol pri narodení prvého dieťaťa asi 4.200 Sk a pri narodení druhého dieťaťa asi 4.600 Sk. Spolu s deťmi bola neustále vystavená silnému tlaku zo strany odporcu. Deti sa snažil manipulovať proti nej, očierňovať a negovať ju v ich očiach. Od decembra 2009 bol ich život úplne neznesiteľný. Odporca bol naďalej nezamestnaný a doslova ich strážil 24 hodín denne. Toto jeho despotické správanie v plnej miere postihlo aj deti. Staršia dcéra H. nemohla chodiť do škôlky, lebo je tam pre ňu podľa odporcu údajne zlá spoločnosť a všetko je tam nehygienické a špinavé. Deti sa nesmeli hrať ani s kamarátmi z domu. Navrhovateľka žiadala, aby maloleté deti boli zverené do jej výchovy a starostlivosti a pre H. žiadala priznať výživné vo výške 120 eur mesačne a pre mladšiu Patríciu výživné vo výške 100 eur mesačne. Zároveň žiadala zakázať styk otca s maloletými deťmi. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 24.7.2004 pred T. úradom X. - L., u oboch išlo o prvé manželstvo. Z manželstva sa im narodili dve deti, a to H. a L.. V súčasnej dobe je odporca vo výkone trestu odňatia slobody v V. nad L. za spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Navrhovateľka skutočnosti uvádzané v návrhu potvrdila aj vo svojej výpovedi na pojednávaní. Uviedla, že postupne sa situácia medzi nimi vyostrila natoľko, že začala uvažovať o rozvode, kedy sa jej odporca začal vyhrážať fyzickou likvidáciou; že jej strelí guľku do čela. Všetci spávali tak ako určil odporca v najmenšej miestnosti na matracoch, postele vyhodil, podľa neho neboli potrebné. Stávalo sa, že keď v noci išla na WC, keď sa vrátila už nemala kde spať. Odporca povedal, aby spala na zemi ako pes, že tam je jej miesto a stávalo sa, že ju v noci kopol alebo sotil s tým, že jej miesto je na zemi. Intímne spolu naposledy žili v októbri 2009. Čo sa týka agresívneho správania zo strany manžela, situácia vyvrcholila dňa 5.2.2010, kedy jej chcel prehľadať veci v skrini. Keď sa postavila pred skriňu, chytil ju pod krk a ťahal jej hlavu do strany. Podarilo sa jej utiecť a zavolať hliadku. Od tej doby začala mať obavy o svoje zdravie a život, a tiež aj o život detí. Odporca ich nikdy nenechal samé, do obchodu chodieval v noci a potom sa od nich už vôbec nevzdialil. Von mohli chodiť iba spolu, chodievali iba autom. Od marca 2010 sa jej vyhrážal so zbraňou, že keď ho nezačne poslúchať, že to vybaví do dvoch sekúnd. Odporca rozprával dcére, že mamička sa zle správa, lebo je chorá a že by sa mala ísť liečiť. Deti obmedzoval a vo všetkom ich usmerňoval. Chcel, aby sa presťahovali všetci k moru. Mal rôzne varianty, kde by sa mohli presťahovať. Odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva, nakoľko podľa neho fungovali ako rodina celkom normálne a jeho vzťah s deťmi bol dobrý. Manželkine tvrdenia označil za nepravdivé. Na hospodárenie rodiny potrebovali mesačne od 500 - 1.000 eur, čo sa len ťažko dalo pokryť z materskej. Mal za to, že sa dobre staral o svoju rodinu. V prípade, ak by súd manželstvo rozviedol, navrhoval striedavú starostlivosť o deti. Na pojednávaní konanom dňa 29.3.2012 uviedol, že v E. pracuje, avšak po odpočítaní všetkých nákladov štátu mu zostáva minimum (20 eur), a preto sa bude snažiť dostať na lepšie platenú prácu. S návrhom navrhovateľky, aby mu bol zakázaný styk s deťmi, nesúhlasil. Skutočnosť, že je vo výkone trestu nebráni tomu, aby sa so svojimi deťmi stýkal. Neboli preukázané žiadne skutočnosti, že by jeho vzťah k deťom mal mať nejaký negatívny vplyv na ich zdravý psychický vývoj. Nesúhlasí s tým, že aj deti sú obete týrania. Na pojednávaní konanom dňa 10.1.2013 odporca navrhol, aby súd upravil styk s maloletými deťmi alternatívne, a to počas výkonu trestu odňatia slobody a po ukončení výkonu trestu odňatia slobody. Domáhal sa toho, aby mu bolo počas výkonu trestu umožnené stretávať sa s maloletými deťmi každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 8:30 hod. do 11:30 hod. v priestoroch ústavu pre výkon trestu podľa aktuálneho zaradenia tak, že o 7:30 hod. by prevzal maloleté deti splnomocnený zástupca odporcu, ktorým by bol jeho brat Ing. G. U., doviezol by ich do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody a zase o 12:30 hod. by deti odovzdal matke pred jej bydliskom na Y. XX v X.. Uviedol, že jeho brat s touto úlohou súhlasí. Presne špecifikoval aj úpravu styku s maloletými deťmi po ukončení výkonu trestu odňatia slobody. Zástupkyňa ÚPSVaR navrhla zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky a rovnako aj ich zastupovanie a správu ich majetku navrhovateľkou. Výživné navrhla vo výške 120 eur na staršiu H., 100 eur na mladšiu L.. Uviedla, že pokiaľ by matka nepoberala náhradné výživné od štátu, rodina by sa ocitla v hmotnej núdzi. Zdôraznila, že pokiaľ je matka vystavená domácemu násiliu, považujú sa za obete domáceho násilia i deti, ktoré boli účastné konania ich otca, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Preto ne je vhodné upravovať jeho styk s deťmi počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom styk detí s otcom nepovažuje za vhodný aj vzhľadom na väzenské prostredie. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody má otec možnosť podať nový návrh na úpravu styku. Svedok G. Sedlaček, brat odporcu vypovedal, že býval s účastníkmi v kontakte a podľa neho fungovali ako normála rodina. Istý čas u nich aj býval. Byt si účastníci prerábali, asi v roku 2001 robili murované jadro. Byt na neho pôsobil dobre. V čase, keď u nich býval, navrhovateľka spolu s deťmi spávala v najmenšej v izbe, kde mali na zemi matrace. V druhej izbe, kde bola pôvodne spálňa účastníkov, spal on spolu s odporcom. Obaja spávali na rozťahovacej posteli z IKEI. Mal vedomosť o tom, že by mal byť sprostredkovateľom stretávok detí s otcom, ktorý je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody. Deti videl naposledy asi pred rokom. Pri ich stretnutí ho deti vždy spoznali. Je slobodný, deti nemá. Čo sa týka dovozu detí do výkonu trestu odňatia slobody za bratom, nevidí v tom problém, pretože nemá problém si auto kúpiť. Vie, že na návštevy do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody chodia aj deti od bábätiek až po tínedžerov. Nevidel, že by deti pri takýchto návštevách mali nejaké problémy, podľa neho to funguje. Od leta 2008 do leta 2009, keď býval u účastníkov mal zárobok len z drobných zákaziek, pričom nevedel, koľko to bolo za celý rok. Na domácnosť im dával 10.000,- Sk mesačne, peniaze mal ušetrené z pobytu v zahraničí, kde pracoval ako stavebný inžinier a zarobil približne 100.000,- Sk mesačne. Rodina U. žila z materských dávok, ktoré dostávala navrhovateľka, z jeho príspevku a z drobných zákaziek. Odporca v tom období od roku 2006 nepracoval. Obidvaja mali živnostenské oprávnenia. Zo záverov znaleckého posudku čís. 16/2010 na odporcu O. U., vyhotoveného znalcom Dr. T.. J. W., klinickým psychológom, znalcom zapísaným v zozname Ministerstva spravodlivosti SR pod EČ XXXXXX z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality súd zistil, že odporca svoje agresívne správanie popiera v plnom rozsahu, považuje ho za účelovú nepravdu. Psychologickým vyšetrením bolo orientačne zistené, že ide o osobu s nadpriemerným intelektom, bez zjavných porúch koncentrácie pozornosti, pamäte a myslenia. Odporca prezentuje snahu o poskytnutie objektívneho obrazu, ktorého rozhodujúcou súčasťou je jeho manželka, ktorej duševný stav spochybňuje. Povaha vyšetreného je v popredí charakterizovaná demonštráciou zvýšenej miery dôslednej starostlivosti o rodinu, na pozadí so seba neistotou, opatrnosťou, zdržanlivosťou. Osobnosť nezrelá, svojimi mechanizmami sa podieľa na konfliktoch v bežných životných situáciách. Vyšetrený preukazuje snahu o kontrolu agresie vôľovými prostriedkami, nepripúšťa si však hromadenie agresivity v dôsledku narušenia jej ventilačných procesov. Nárast podnetovej náročnosti v súvise s prežívaním situačného stresu vedie k dezorganizácii rozhodnutí a následne i správania sa. Agresívne správanie je situačným dôsledkom reštrikcie ventilácie emócií, ako osobnostného mechanizmu v situáciách vyvolávajúcich stres, ktorý obvinený nie je schopný zvládať, resp. ako výsledok dlhodobého frustračného procesu v dôsledku rozporov svojich očakávaní a možností. Odporca sa snaží o vôľovú kontrolu agresivity a jej vonkajších prejavov, pričom miera tejto kontroly sa javí ako nepostačujúca. Psychodiagnostické metódy potvrdzujú pravdepodobnosť agresívneho konania, v prípade zvýšenej, nezvládnutej situačnej stresovej záťaže, hlavne v dôsledku interpersonálnych partnerských konfliktov, voči ktorým je vyšetrený obzvlášť zraniteľný. Hodnotový systém s rodinou v popredí a citová vybavenosť obvineného spolu s vysokým intelektom sú dobrým základom pre dosiahnutie zmien vedúcich k adaptívnejšiemu začleneniu do spoločnosti a rodinného života. V súvislosti s týmto znalec konštatoval potrebu dlhodobej psychoterapeutickej intervencie u kvalifikovaného psychoterapeuta, pre dosiahnutie takej miery reštruktualizácie osobnosti, aby sa minimalizovalo riziko dekompenzácie poruchy osobnosti v takom rozsahu, ako nastalo v súvislosti s vyšetrovaným činom. Zo znaleckého posudku číslo 3/2010 vyhotovenom znalkyňou L.. T. C. zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstva spravodlivosti SR pod. čís. XXXXX/XX-XX pre odbor psychológia a odvetvie klinická psychológia dospelých, evidenčné číslo znalca 912 548, vyplýva, že u navrhovateľky sa jednoznačne prejavuje syndróm týraných žien, ako aj posttraumatický stresový syndróm. Navrhovateľka nedokázala pod nátlakom manžela svoju situáciu riešiť, pričom si myslela, že manželovi musí dať ďalšie šance. Bol pod dlhodobým a neustálym psychickým tlakom. Strach z manžela jej vnútorne nedovoľoval konať. Z manželovho správania bolo zrejmé, že ju neustále sleduje a kontroluje. Mal časté a prudké zmeny nálad. Vinu navrhovateľka hľadala predovšetkým v sebe a prežívala obdobie vlastnej pasivity, kedy už všetko vzdala a nebola schopná objektívne posúdiť svoju situáciu a konať. Jednalo sa jednoznačne o veľmi tvrdú a nezdravú podobu manželských vzťahov, pre ktoré je charakteristické zneužívanie partnera pri zvyšovaní domáceho násilia, vrátane ponižovania ľudskej dôstojnosti, a o pocit osobného nebezpečenstva. Spočiatku nenápadné prejavy u odporcu naberali na intenzite, navrhovateľka strácala kontakty so svojím okolím a intenzita psychického týrania sa stále zväčšovala. Z trestného rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 5T/145/2010-408 zo dňa 31.05.2011 súd zistil, že odporca spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a), písm. b) Tr. zákona, za čo bol odsúdený podľa § 208 ods. 2, § 36 písm. j) § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Súd odporcu pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z vyjadrenia spol. DIAMOND HOTELS SLOVAKIA s.r.o. súd zistil, že odporca bol u nich zamestnaný od 26.10.2009 do 18.1.2010, podľa pracovnej zmluvy bola jeho mesačná mzda 755 eur brutto. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej lehote podľa § 72 Zákonníka práce (ďalej len ZP), kvôli zamestnancovej konfliktnej povahe. Navrhovateľka pracuje od 1.9.2011 vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie na S. ul. č. XX v X. a jej priemerný mesačný zárobok je 698,50 eur brutto a 588,98 eur netto vrátane daňového bonusu v sume 41,02 eur. Súd zamietol návrhy odporcu a jeho právnej zástupkyne na doplnenie dokazovania (výsluchy ďalších svedkov, dôkazy fotografiami a videom, ako aj ďalšie znalecké dokazovanie) z dôvodu ich nadbytočnosti a nehospodárnosti, hlavne čo sa týka znaleckého posudku, ktorý by po finančnej stránke vzhľadom na finančné možnosti odporcu, musela znášať sama odporkyňa. Dôkaz fotografiami a videom by podľa súdu nemal žiadnu výpovednú hodnotu, pretože z fotografií súd nezistí psychické rozpoloženie účastníkov. Všetci navrhovaní svedkovia vypovedali v trestnom konaní a súd po podrobnom preštudovaní trestného spisu dospel k záveru, že výsluch svedkov v tomto konaní by nepriniesol žiadne nové skutočnosti, čo sa týka samotného rozvodu a úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal z ust. §§ 18, 22, 23 ods. 1, 24 ods. 1, 25 ods. 3 a 62 ods. 1, 2 a ods. 4 veta prvá ZP. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplnilo žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a po zohľadnení dĺžky trvania tohto stavu manželstvo ako trvalo rozvrátené rozviedol. Na čas po rozvode manželstva súd zveril maloleté deti H. a L. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletých detí vychádzal zo skutočností preukázaných v konaní o rozvod manželstva a z toho, že odporca je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody (od 16. 4.2010 do 16.4.2017). V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka sa o maloleté deti riadne a zodpovedne stará, zabezpečuje im všetky potreby, a to tak po psychickej i fyzickej stránke. Navrhovateľka je riadne zamestnaná, čím na rozdiel od odporcu, ktorý síce mal predpoklady pracovať, ale tejto činnosti sa vyhýbal, preukazuje svoju osobnú zodpovednosť o seba a svoje maloleté deti. Mal. L. začala navštevovať materskú škôlku a jej hodnotenie zo strany riaditeľky materskej škôlky je veľmi dobré. Taktiež hodnotenie na staršiu Alexandru zo strany triednej učiteľky a vychovávateľky ŠKD je veľmi dobré. Z hodnotenia detskej lekárky maloletých vyplýva, že navrhovateľka sa príkladne stará o zdravotný stav maloletých. Súd nemal najmenšie výhrady k zvereniu maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľky a starostlivosť navrhovateľky súd posudzuje ako vysoko vzornú a až príkladnú prihliadajúc na to, čím musela navrhovateľka prejsť v spolužití s odporcom a aké následky to na nej zanechalo po psychickej stránke. Výšku výživného na jednotlivé deti súd aj na čas po rozvode manželstva ponechal vo výške určenej Krajským súdom v Bratislave v rozhodnutí, ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov voči deťom na obdobie do rozvodu, t. j. 120 eur mesačne na maloletú H. a 100 eur mesačne na maloletú L. (rozsudok Krajského súdu Bratislava, č.k. 11CoP131/2010-76 zo dňa 31.5.2010). Odporca je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody v V. nad L.. Na základe oznámenia ústavu pre výkon trestu zo dňa 18.4.2012 súd zistil, že odporca je zaradený v pracovnom pomere od 5.4.2012 pričom pracoval mesačne 4 dni s čistým príjmom 0,10 Eur. Pred obdobím väzby a výkonu trestu odňatia slobody odporca krátko pracoval v spol. DIAMOND HOTELS SLOVAKIA s.r.o., (od 26.10.2009 do 18.01.2010) s mesačnou mzdou 755 eur brutto. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej lehote podľa § 72 ZP pre konfliktnú povahu odporcu. Navrhovateľka pracuje od 1.9.2011 vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie na S. ul. č. XX v X. a jej priemerný mesačný zárobok je 588,98 eur netto, vrátane daňového bonusu v sume 41,02 eur. Na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny číslo X a rozhodnutia číslo X navrhovateľka poberala náhradné výživné na mal. H. vo výške 101,53 eur za rok 2011 a za rok 2012 sumu vo výške 106,58 eur a na mal. L. poberala náhradné výživné za rok 2011 vo výške 100 eur a za rok 2012 vo výške 100 eur. Navrhovateľka poberala za rok 2012 na obe deti prídavky 45,08 eur. Navrhovateľka predložila súdu súhrn výdavkov na deti, ktoré za rok 2011 predstavovali sumu spolu 1.359 eur a za rok 2012 sumu 780 eur. V týchto nákladoch sú zaradené výdavky na stravu detí, ich ošatenie a obuv, pomôcky do školy a škôlky, náklady na krúžky, hygienické pomôcky, návštevy kultúrnych podujatí, výdavky na bývanie (rozrátané i na maloleté) a na zdravotnú starostlivosť. Navrhovateľka mala výdavky i s obnovou a nákupom základného nábytku do bytu, z ktorého odporca veci porozdával a odstránil, napr. postele pre deti, stolíky, poličky, výmena poškodených okien. Navrhovateľka súdu predložila predpis mesačných preddavkov platných od 1.1.2012 za byt vo výške 187,27 eur mesačne. Súd ani v čase rozhodovania o rozvode manželstva nezistil výraznú zmenu pomerov tak na strane výživou povinných rodičov, ako ani na strane maloletých detí, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného od poslednej úpravy. Odporca žiadal určiť výživné v minimálnej výške (30% zo životného minima na nezaopatrené dieťa), svoj návrh odôvodnil tým, že nemá možnosti plniť požadovanú výšku výživného a výživné zo strany navrhovateľky považuje za nereálne. Súd sa nestotožnil s návrhom odporcu na nižšiu sumu výživného, pretože to by znamenalo pre existenciu navrhovateľky a maloletých detí kritickú finančnú situáciu hraničiacu s nedostatkom finančných prostriedkov pre maloleté deti. Navrhovateľka sa stala živiteľkou rodiny a do tejto situácie sa nedostala svojou vinou ale vinou odporcu, ktorý sa nezodpovedne správal k rodine, rodinu materiálne nezabezpečoval, nechcelo sa mu pracovať a vybíjal si svoju agresivitu a zlosť na navrhovateľke. Preto súd nepovažoval za možné ponechať všetku finančnú ťarchu na samotnej navrhovateľke, i keď v súčasnosti odporca nemá takmer žiadny príjem. Výživné vo výške, akú požadovala navrhovateľka, súd považoval za dôvodné, pretože toto v určenej výške spolu s rodinnými prídavkami pokryje základné potreby detí. Úpravu styku odporcu s mal. deťmi súd zakázal, pretože dospel k záveru, že úprava styku tak, ako ho žiadal odporca je v neprospech detí a v neprospech ich labilného citového vývoja poznačeného správaním sa odporcu, hlavne čo sa týka staršej H.. Za úplne nevhodnú súd považoval žiadosť odporcu využiť na prípravu styku detí s odporcom v prostredí ústavu pre výkon trestu odňatia slobody schopnosti a možnosti navrhovateľky ako psychologičky. Súd bol názoru, že prostredie ústavu pre výkon trestu nie je vhodným prostredím pre stretávanie sa maloletých detí s odporcom. To by vzájomnému vzťahu medzi nimi viac uškodilo ako prospelo. Pre tak malé deti by to bol šok a na viac mladšia L. si odporcu viac menej nepamätá a prvé stretnutie s otcom po dlhšej dobe by nemalo byť v prostredí, v ktorom sa odporca v súčasnej dobe nachádza. To by navždy poznačilo vzťah detí k nemu. Súd nepovažoval za správne, aby deti boli pravidelne nútené prichádzať za otcom do Ústavu pre výkon trestu na návštevu, i keď by to bolo len 1 krát do mesiaca. Odporca chcel realizovať styk prostredníctvom svojho brata, ktorý sa však s maloletými deťmi nestretáva, tieto ho poriadne nepoznajú, navrhovateľka uviedla, že od pojednávania konaného dňa 14.6.2012 sa brat odporcu neozval a nepokúsil sa s deťmi stretnúť. Jeho záujem o deti je iba predstieraný. Brat odporcu nevlastní motorové vozidlo a bolo by veľmi nezodpovedné zo strany súdu, keby mal zveriť maloleté deti do rúk cudzej osoby, i keď príbuzného, za účelom sprostredkovateľa spoločných stretnutí s odporcom. Deti musia nadobudnúť istotu a citovú stabilitu, ktorú im v plnej miere v súčasnosti zabezpečuje navrhovateľka. Až po období výkone trestu odňatia slobody a po preukázanej psychoterapeutickej terapii absolvovanej u psychológa môže odporca požiadať o úpravu styku s mal. deťmi. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Proti výrokom rozsudku, ktorými súd určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí a zakázal mu s deťmi styk, podal odporca včas odvolanie. Uviedol, že sa s napadnutými výrokmi rozsudku nestotožňuje a zdôraznil, že konštatovania súdu o nefunkčnosti manželstva účastníkov nie sú preukázané. Z výpovedí účastníkov nie je sporné, akým spôsobom boli zabezpečované potreby rodiny (náklady na bývanie z rodičovského príspevku, ostatné náklady financoval on). Z jeho výpovede a výpovede svedka G. U. je zrejmé, že mal príležitostné pracovné a podnikateľské aktivity, z ktorých prispieval na spoločný chod domácnosti. Záver súdu, že účastníci spoločne nehospodárili, teda nemá oporu v dokazovaní. Na vedenie domácnosti v období december 2008 do leta 2009 prispieval aj jeho brat, ktorý v tom čase u nich býval. Sám sa podieľal na domácich prácach a staral sa o deti. Mal záujem na riešení ich problémov prostredníctvom odborného poradenstva u T.. P., pričom táto jeho iniciatíva bola neúspešná a zneužitá proti nemu. Do októbra 2009 s navrhovateľkou spolu ešte intímne žili, preto je záver súdu o dlhodobom rozvrate ich manželstva nesprávny. Podľa neho mal s deťmi vytvorené silné citové väzby, deti nemali v jeho prítomnosti negatívne zážitky z dôvodu jeho agresívneho správania sa k nim, k matke alebo iným osobám. Namietal, že prvostupňový súd mu svojim rozhodnutím odňal jeho právo na akýkoľvek styk s deťmi. Rozhodnutím súdu bol nedôvodne úplne vytesnený zo života detí, čím sa úplne narušia doteraz nadobudnuté citové väzby detí k otcovi. Z dokazovania je zrejmé, že bol fixovaný na rodinu a snažil sa deťom vytvoriť čo najlepšie podmienky pre ich rozvoj. Tomu boli podriadené podmienky v byte a organizácia chodu domácnosti. Na preukázanie nedôvodnosti zákazu styku s deťmi navrhoval vykonať znalecké dokazovanie a výsluch ďalších svedkov, avšak tieto jeho návrhy súd zamietol. Zdôraznil, že v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti preukazujúce neurotické alebo negatívne psychické správanie otca v prítomnosti detí. Deti boli pri ňom vždy uvoľnené, veselé a podieľali sa na spoločných aktivitách. V rámci trestného konania jeho vzťahu s deťmi nebola venovaná náležitá odborná pozornosť. V trestnom konaní boli pri znaleckom dokazovaní skúmané iné otázky potrebné pre trestné konanie, bez posúdenia otázok potrebných pre rozhodnutie o zásahu do jeho rodičovských práv zákazom styku. Zákaz súdu musí byť v súlade so zákonom a musí byť považovaný za nevyhnutný s cieľom ochrany zdravia, morálky, práv a slobôd maloletých detí. Nevyhnutnosť zásahu súdu do rodičovských práv odporcu nebol preukázaný relevantnými dôvodmi a dôkazmi. Takéto rozhodnutie súdu (zákaz styku rodiča s deťmi) závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti z odboru psychológia. Úlohou znalca by malo byť najmä posúdenie, aké sú citové väzby detí na matku a otca, či v správaní dieťaťa badať, že má z rodiča strach, čo je dôvodom strachu a či druhý rodič negatívne pôsobí na vytváranie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, či je vhodná realizácia styku s druhým rodičom, a ak áno, v akom rozsahu. Súd o zákaze jeho styku z deťmi rozhodol bez vykonania ním navrhovaných dôkazov a rozhodol len na základe všeobecných tvrdení navrhovateľky. V rozsudku súd opakovane zvýrazňuje iba problémové správanie sa odporcu a neprihliada aj na závery hodnotenia osobnosti, vlastností a stavu navrhovateľky znalkyňou L.. T. C.. Spochybnil aj znalecké posudky T.. W. U. a Dr. T. P. v súvislosti s jeho hodnotením, v ktorom chýba uvedenie vyšetrovacích metód pre závery posudku. Za nedostatočné, neprofesionálne a jednostranné označil zistenia kolíznej opatrovníčky v prítomnosti matky, s dlhým časovým odstupom od prvého šetrenia v rodine. Spochybnil aj výpovede a predložené znalecké posudky, ktoré boli ako dôkaz hodnotené v predmetnom konaní z dôvodu, že navrhovateľka je so svedkami L.. T. P., L.. W. O. a L.. U. X. v kolegiálnom vzťahu a preto sa mali uvedené svedkyne namietnuť. V trestnom konaní nebola odporcovi nariadená ani psychoterapia a táto nebola ani znalcom navrhovaná, preto viazanosť odporcu na zrušenie zákazu styku na jeho psychoterapeutickú liečbu považuje za nedôvodné. Odmietol názor súdu, že prostredie výkonu trestu nie je vhodným prostredím pre jeho styk s maloletými deťmi. Takéto stretnutia sa v tomto prostredí bežne vykonávajú a detí nemajú so stretnutia traumu. Je pochopiteľné, že na takomto styku sa musí podieľať iná osoba, pričom namietol, že by jeho brat bol pre deti cudzou osobou. Namietal aj výšku súdom stanoveného výživného, nakoľko takéto výživné reálne nie je schopný plniť. Spochybnil výšku výdavkov na deti, ako ich vyčíslila navrhovateľka, tieto považuje za nadhodnotené a neprimerane vysoké. Z hodnotenia domácnosti (jeho popisu) kolíznym opatrovníkom vyplýva, že byt je v stave, v akom sa nachádzal pre jeho odchodom z domácnosti. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej častiach zmenil tak, že upraví jeho styk s deťmi spôsobom, že sa styk bude realizovať každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 8,30 hod. do 11.30 hod. v priestoroch ústavu pre výkonu trestu podľa aktuálneho zaradenia, pričom deti o 7.30 hod. prevezme písomne splnomocnená osoba pred vchodom bytu matky. Otec je oprávnený udržiavať s maloletými deťmi telefonický styk v čase od 20,00 hod. do 21,00 hod. v trvaní 15 minút v dňoch utorok, štvrtok a v nedeľu. Otec je oprávnený udržiavať s maloletými deťmi písomný styk s vhodným obsahom a matka je povinná odovzdať deťom doručené písomnosti otca adresované deťom. Požadoval, aby mu bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. H. a L. vo výške 30% z vymeriavacieho základu stanoveného právnym predpisom pre určenie životného minima, t.j. 26,64 eur na každú. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 21.3.2013. Zdôraznila, že odporca bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 5T 145/2010-408 zo dňa 31.5.2011 právoplatne uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. a) a b) Tr. zákona a bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere sedem rokov. Trest si v súčasnosti odpykáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v V. nad L.. Zo skutkovej vety citovaného rozsudku a z jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že svedkami odporcovho správania boli aj ich maloleté deti a nemali možnosť uniknúť jeho patologickému vplyvu, pretože rodina žila veľmi izolovaným spôsobom. Odborníci sa jednoznačne zhodujú na tom, že deti sú obete domáceho násilia vždy, už samotné zdieľanie ohrozujúcej atmosféry má na ne devastujúci vplyv. Ich deti boli traumatizované a priami účastníci domáceho násilia. Preto nie je vhodné styk vo výkone trestu upravovať. Vzťah odporcu k deťom bol patologický, celú rodinu chcel patologickým spôsobom ovládať. Závery, ktoré odporca v odvolaní prisudzuje PhDr. C., sa javia ako nepravdivé a účelové, v posudku sa nenachádzajú. Poukázala na závery znaleckého posudku Dr. J. W., ktorý u odporcu zistil pravdepodobnosť agresívneho konania v prípade zvýšenej stresovej záťaže. Dezorganizácia kontroly môže u odporcu viesť k násilím hroziacim aktivitám, v krajnom prípade sa nedá vylúčiť skratové jednanie pod tlakom silných emócií v dôsledku frustrácie potrieb odporcu. Znalec hodnotí odporcu ako jedinca s nekonvenčným prístupom k životu, čo ho privádza do situácií, že ho spoločnosť a rodina oprávnene odmietajú, čo nie je schopný adaptívne spracovať. Konštatuje potrebu dlhodobej psychoterapeutickej intervencie u kvalifikované psychoterapeuta. Z hodnotení učiteliek mal. detí, detskej lekárky a zo záznamu vyhotoveného pracovníčkou Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava vyplýva, že deti sú dobre emocionálne ladené, netrpia telesnými chorobami a ich psychický stav je veľmi dobrý. Psychologička L.. J. R. uviedla, že u navrhovateľky nastal výrazný osobnostný progres. Navrhovateľka sa veľmi snaží podporovať emocionálnu odolnosť detí, zmierniť dopad domáceho násilia na deti. Nastavená krehká rovnováha však môže byť ohrozená rušivými vonkajšími vplyvmi, opätovnými traumatickými zážitkami. Namietla spôsob, akým chce odporca zabezpečiť realizáciu svojho styku s deťmi počas jeho výkonu trestu odňatia slobody. Jeho brat s deťmi nie je v kontakte a ani oň nejaví záujem. Úprava styku s deťmi, ako ju žiada odporca, je v neprospech zdravého psychického vývinu detí, ktoré by boli opätovne traumatizované tak prostredím , ako aj odporcom. Pokiaľ ide o návrh odporcu, aby mu bolo umožnené s deťmi udržiavať písomný styk, takýto návrh urobil až v odvolaní, pred súdom prvého stupňa sa takéhoto práva nedomáhal. Uviedla, že ani jedno z detí sa na odporcu nepýta, nevedia, kde sa zdržiava. O jeho pobyte deti informuje podľa inštrukcií a rád psychológov. Kontakt detí s odporcom vo výkone trestu považuje za rozpor s ich záujmami. V súvislosti s námietkami odporcu vo vzťahu k L.. P. uviedla, že jej pracovisko a kolegyne si odporca vybral sám, PhDr. Špotákovú sám kontaktoval. Rozhodnutie súdu o určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu považuje za správne, hoci takto stanovená výška prihliada len na tie najnevyhnutnejšie potreby detí a súčasne prihliada aj na skutočnosť, že odporca je toho času vo výkone trestu a že ona poberá náhradné výživné. Súd zohľadnil, že k zmene zárobkových pomerov odporcu došlo výlučne z jeho subjektívnych dôvodov. S výškou vyživovacej povinnosti sa stotožnil aj kolízny opatrovník s tým, že pokiaľ by nepoberala od štátu náhradné výživné, rodina by sa ocitla v hmotnej núdzi. Ak by súd vyhovel návrh odporcu, navrhovateľka by nedostávala náhradné výživné a samotná existencia maloletých detí by bola reálne ohrozená. Upresnila skutočné výdavky na maloleté deti. K spochybňovaným nákladom na obnovu bytu uviedla, že dokazovaním v trestnom konaní bolo preukázané, že odporca byt výrazne poškodil. Bolo potrebné vymeniť okná a balkónové dvere na byte, obnoviť zdevastované steny a kúpiť chýbajúce zariadenie, ktoré odporca vyhodil atď.. Navrhla preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť a žiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu a ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Odporca v odvolaní namietal dva výroky rozsudku, a to výrok o určení výšky výživného na deti a výrok, ktorým mu bol zakázaný styk s deťmi. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti a spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec správne právne posúdil, na základe čoho vo veci aj správne rozhodol a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom aj odôvodnil, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd. Pokiaľ ide o výšku určeného výživného, odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi a argumentáciou súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti výroku o zákaze styku odporcu s deťmi odvolací súd uvádza, že z výsledkov dokazovania v trestnom konaní je nesporné, že aj deti účastníkov konania sú obeťami domáceho násilia. Za situácie, ktorá vládla v domácnosti účastníkov, deti museli byť účastné konkrétnych situácií domáceho násilia páchaného na ich matke zo strany otca, pričom vo viacerých prípadoch sa toto násilie bezprostredne dotýkalo aj detí (napr. obmedzovanie ich kontaktu s inými deťmi, vyhodenie ich postelí). Deti účastníkov boli ako priami účastníci domáceho násilia nesporne traumatizované. Súd prvého stupňa správne zohľadnil aj tú skutočnosť, že vzhľadom na vek mal. detí a dĺžku obdobia, počas ktorého vôbec neboli v kontakte so svojim otcom (od jeho vzatia do väzby) a nemajú vedomosť, kde sa nachádza, by nebolo vhodné, aby sa s ním po tak dlhom čase stretli vo väzenskom prostredí. Súd mal hodnoteniami učiteliek detí, ich lekárky ako aj ÚPSVaR Bratislava preukázané, že navrhovateľka sa snaží podporovať emocionálnu odolnosť detí, zmierniť dopad domáceho násilia na deti. Uviedli, že deti sú zdravé, dobre sa učia, vždy sú pekne upravené, spokojné, navrhovateľka sa o ne dobre stará a podporuje ich záujmy. Je treba súhlasiť s názorom navrhovateľky, že ňou nastavená krehká rovnováha detí však môže byť ohrozená rušivými vonkajšími vplyvmi, opätovnými traumatickými zážitkami, akými môže byť kontakt detí s odporcom v ústave pre výkon trestu. Aj odvolací súd je toho názoru, že odporcom navrhovaný spôsob zabezpečenia jeho kontaktu s deťmi nie je zárukou toho, že deti nebudú vystavované stresom už počas cesty za otcom. Ako uviedol brat odporcu G. U., už niekoľko rokov sa s deťmi nestretol a nie je s nimi v žiadnom kontakte, takže medzi nimi nie je možné predpokladať citové väzby. Okrem toho v odvolaní navrhovateľ navrhuje zmenu v tom, že deti by za ním doviezla ním splnomocnená nateraz nekonkrétna osoba, čo v žiadnom prípade nie je akceptovateľné. Pokiaľ sa odporca domáha povolenia písomného styku s deťmi, tento návrh urobil prvý krát až v odvolaní, pred súdom prvého stupňa sa takéhoto práva nedomáhal. Z toho dôvodu sa odvolací súd týmto jeho návrhom nezaoberal. Ostatné námietky odporcu týkajúce sa manželského spolužitia účastníkov sú právne irelevantné, nakoľko odvolanie odporcu nesmerovalo aj proti výroku rozsudku, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.