Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/32/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510204514 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510204514.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č.1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti odporcom: 1/ W. O., bytom v J., K. A..J.. T. X, T., zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Pálkom, Polianky č.5, Bratislava, 2/ Y. I., bytom I., D. Q..Č.. X, o zaplatenie 7.387,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 25.septembra 2012, č.k. 41C 31/2011-119, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 25. septembra 2012, č.k. 41C 31/2011 - 119, uložil súd prvého stupňa odporkyni 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 947,06 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 18.02.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 265,80 eur, vo zvyšku návrh voči odporkyni 1/ a v celom rozsahu voči odporkyni 2/zamietol a odporkyni 2/náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom zo dňa 30.01.2001, č.k. 7C 333/2000 - 24, skončil odporkyni nájomný vzťah k bytu číslo XX v I. na D.U. Q. Č. XX s tým, že povinnosť odporkyne 1/ byt vypratať a odovzdať, bola viazaná na zabezpečenie náhradného bytu, následne rozsudkom zo dňa 16. 09. 2009 č.k. 11C 208/2007 - 93 bolo určené, že povinnosť vypratania predmetného bytu odporkyňou 1/nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady. Ďalej mal preukázané, že odporkyňa 1/ dlhodobo, a to aj v rozhodnej dobe, žila a žije až doposiaľ v zahraničí, v konaní pod sp.zn. 11C 208/2007, v ktorom sa riešila otázka nároku odporkyne 1/na bytovú náhradu, sa táto ako procesne žalovaná strana, aktívne domáhala danosti a existencie jej práva na bytovú náhradu za vypratanie predmetného bytu, avšak v konaní nebola procesne úspešná a súd jej právo na zabezpečenie bytovej náhrady odňal. Konštatoval, že z výrokovej časti uvedeného rozhodnutia nie je odvoditeľný iný čas skončenia tohto práva, a preto vychádzal z jeho skončenia počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia dňa 09.11. 2009. Uvedené považoval za relevantné vzhľadom na posúdenie právneho postavenia odporkyne 1/ voči navrhovateľovi, pretože právo bývania v byte v čase po skončení nájomného vzťahu do pridelenia bytovej náhrady, sa odvíja od dvojstranného vzťahu týchto účastníkov a priamo nadväzuje na nájom, bývanie v byte po zániku práva na bytovú náhradu podlieha už pod právny režim bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného dospel k záveru, že odporkyňa 1/, ktorej svedčalo právo bývania v byte, respektíve nevyprataním a neodovzdaním predmetného bytu navrhovateľovi v spornom období, je pasívne legitimovaná k splneniu platobných povinností viažucich sa k označenému bytu bez ohľadu na to, či byt fakticky užívala ona, alebo užívanie bytu umožnila inej, tretej osobe - odporkyni 2/, ktorá potvrdila, že v byte bývala do jeho exekučného vypratania dňa 24. 02. 2011 a že za bývanie v byte neplatila navrhovateľovi žiadne platby. Na základe uvedeného vyvodil záver, že odporkyňa 2/ nebola a nie je v žiadnom vzťahu s navrhovateľom, aj keď tento o skutočnosti, že v byte v rozhodnom období bývala, vedel, a pokiaľ odporkyňa 2/odoberala služby spojené s bývaním, získala obohatenie takýmto plnením, ale nie na úkor navrhovateľa, ale na úkor odporkyne 1/, ktorá bola právne legitimovaná k bývaniu v byte a ktorá bývanie odporkyni 2/ v byte umožnila. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že odporkyňa 2/ nie je pasívne povinnou osobou k splneniu žalovanej povinnosti a návrh voči nej zamietol. S poukazom na ustanovenia § 451 ods. 1 a § 454 Občianskeho zákonníka vyhovel návrhu navrhovateľa voči odporkyni 1/ako osobe legitimovanej právom jej bývania v predmetnom byte, ktorému zodpovedá jej povinnosť platiť úhrady zodpovedajúce obvyklému nájmu a skutočné náklady za služby dodané do bytu. Z uvedených dôvodov zaviazal odporkyňu 1/ na zaplatenie obvyklého nájomného za 34 mesiacov vo výške 2.040,34 eur a na náklady za odobraté služby v roku 2007 vo výške 1.871,85 eur a v roku 2008 vo výške 2.034,87 eur a vo zvyšku návrh voči nej zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania navrhovateľa voči odporkyni 1/rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh. O trovách konania odporkyne 2/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, podala v zákonom stanovenej lehote odvolaniu odporkyňa 1/ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh navrhovateľa voči nej aj v tejto časti zamietnutý dôvodiac tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil. Namietala, že medzi ňou a navrhovateľom nájomný pomer nevznikol, keďže platnosť nájomnej zmluvy zo dňa 27. 03. 1995 predpokladala rozhodnutie o pridelení bytu, ku ktorému však v danom prípade nedošlo a navrhovateľ s ňou uzatvoril zmluvu na základe akceptovania rozhodnutia o pridelení bytu predošlým prenajímateľom, je teda vystavená so spätnou platnosťou. Uviedla, že navrhovateľ bol povinný byt jej najskôr rozhodnutím prideliť a až následne s ňou uzatvoriť nájomnú zmluvu, a teda nebol oprávnený s ňou nájomnú zmluvu uzatvoriť bez rozhodnutia príslušného orgánu podľa v tom čase platného zákona, ona nájomnú zmluvu podpísala až po troch mesiacoch od jej podpísania navrhovateľom, keď prišla Y. J. na návštevu S.. Ďalej uviedla, že z výpočtového listu zo dňa 07. 07. 1995 vyplýva, že v predmetom byte bývala jej sestra, na ktorú potom prešlo právo nájmu predmetného bytu, a aj preto nie je v konaní pasívne legitimovaná. Poukazovala na to, že listom zo dňa 07. 02. 2005 navrhovateľ zobral späť výpoveď z nájmu bytu, ktorá jej bola zaslaná podaním zo dňa 25. 11. 2002, pričom späťvzatie výpovede z nájmu bytu jej nebolo doručené. Vzhľadom na to, že 27. 07. 2002 uzavrela manželstvo, vznikol k predmetnému bytu spoločný nájom manželov, a preto navrhovateľ nemohol konať len vo vzťahu k nej, ale aj k jej manželovi z titulu spoločného nájmu bytu. Poukázala na to, že napriek tomu, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že žije a pracuje v J., v konaní o privolenie výpovede z nájmu bytu žiadal, aby bolo vypratanie bytu viazané na pridelenie jej náhradného bytu, ktorým postupom navrhovateľa boli porušené príslušné ustanovenia zákona o bytových náhradách, nakoľko nespĺňala zákonné predpoklady pre pridelenie náhradného bytu, o čom mal navrhovateľ vedomosť, čím tak skomplikoval možnosť vypratania odporkyne 2/. Zdôraznila, že v konaní pod sp.zn. 7C/75/2000, v ktorom sa domáhala vypratania bytu odporkyňou 2/a vydania bezdôvodného obohatenia, bol jej návrh zamietnutý z dôvodu, že nebola aktívne legitimovaná na podanie návrhu, keď návrh bol oprávnený podľa súdu podať prenajímateľ, respektíve vlastník bytu a v rozsudku konštatoval, že keby odporkyňa 2/ byt užívala, táto by sa obohatila na úkor Mestskej časti I. - S. A.. Namietala, že by jej navrhovateľ doručil predpisy mesačných zálohových platieb a vyúčtovacie faktúry spojené s užívaním bytu za žalované obdobie, a preto nemohla nastať ani splatnosť nedoplatkov, ktoré si v konaní uplatňuje. Nesúhlasila so zistením súdu prvého stupňa, že v byte umožnila bývať tretím osobám, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že nikdy sa s odporkyňou 2/ nestretla a s bytom a kľúčmi od neho disponovala iná osoba, ktorá svojvoľne, bez jej súhlasu podpísala nájomnú zmluvu s odporkyňou 2/, hoci ju k tomu jej sestra nesplnomocnila. Záverom zdôraznila, že bezdôvodné obohatenie vzniklo tomu, kto v byte býval. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 1/ uviedol, že otázka trvania nájomného vzťahu medzi ním a odporkyňou 1/už bola prejudikovaná v konaní, v ktorom došlo k privoleniu k výpovedi z nájmu bytu, ako aj vo všetkých ďalších súdnych konaniach súvisiacich s predmetným nájomným vzťahom, v ktorých súdy považovali túto skutočnosť za preukázanú. Námietky odporkyne 1/ uvádzané v jej odvolaní nepovažoval za opodstatnené, a preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne 1/ nie je dôvodné. V posudzovanej veci súd prvého stupňa venoval otázke pasívnej legitimácie odporkyne 1/ vo vzťahu k nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia náležitú pozornosť, na jej posúdenie vykonal všetko potrebné dokazovanie (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 451 ods. 1 v spojení s § 671 ods. 1 a § 696 ), ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu z dôvodu pasívnej legitimácie odporkyne 1/, ktorej svedčalo v rozhodnom období právo bývania v spornom byte, a to bez ohľadu na to, či byt fakticky užívala, aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa podrobne a právne precízne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. V danom prípade odporkyni 1/ zanikol nájom bytu na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 30. 01. 2001, č.k. 7C 333/00 - 24, ktorým súd privolil k výpovedi z nájmu bytu, ktorá bola daná odporkyni 1/ s tým, že jej povinnosť vypratať byt bola viazaná na zabezpečenie náhradného bytu. Odporkyni tak vzniklo k predmetnému bytu právo bývania, a to až do zabezpečenia náhradného bytu, ktoré právo jej však zaniklo, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 16. 9. 2009, č.k. 11C 208/2007 - 93, právoplatným 09. 11. 2009, ktorým bolo určené, že povinnosť odporkyne 1/ predmetný byt vypratať, nie je viazaná na splnenie povinnosti navrhovateľa zabezpečiť jej náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 30. 01. 2001, č.k. 7C 333/00 - 24, a to s poukazom na zmenu pomerov, ktorá nastala po právoplatnosti tohto rozsudku. Odporkyňa 1/ tak bola v právnom vzťahu s navrhovateľom ako vlastníkom (prenajímateľom) predmetného bytu, na základe práva bývania jej svedčalo právo sporný byt užívať až do zabezpečenia náhradného bytu, resp. do zániku povinnosti navrhovateľa zabezpečiť jej náhradný byt, a preto je vo vzťahu k nemu pasívne legitimovaná, hoci sporný byt fakticky užívala odporkyňa 2/. V danom prípade je tiež bezpredmetné, či odporkyňa 1/ umožnila odporkyni 2/ byt užívať, resp. či jej to umožnila iná osoba, ktorá s bytom a s kľúčmi od neho disponovala. Pokiaľ odporkyňa 1/ v podanom odvolaní spochybňovala platnosť vzniku jej práva nájmu k predmetnému bytu, odvolací súd považoval tieto námietky za irelevantné vzhľadom na to, že otázka existencie nájmu bytu bola už právoplatne vyriešená v konaní pod sp.z. 7C 333/00 o privolenie k výpovedi nájmu bytu, ako aj v nadväzujúcom konaní pod sp.zn. 11C 208/2007 týkajúceho sa zabezpečenia bytovej náhrady. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné dodať, že súd v občianskom súdom konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p. ) a účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 120 ods. 1,4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní neprihliada. Pokiaľ teda odporkyňa 1/ uvádzala až v odvolacom konaní nové skutočnosti (týkajúce sa neplatnosti nájomnej zmluvy, prechodu práva nájmu bytu na jej sestru, vzniku spoločného práva nájmu manželov, nespĺňania predpokladov pre pridelenie náhradného bytu), odvolací súd na tieto nemohol prihliadnuť ani z procesných dôvodov v rámci odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2, písm. e/ O.s.p. , nakoľko obsah spisu nenasvedčuje tomu, že by odporkyňa 1/ bez svojej viny tieto nemohla označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp. jeho uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené. So zreteľom na uvedené preto odvolací súd uzavrel, že na strane odporkyne 1/ nebola splnená podmienka prípustnosti uplatňovania nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní podľa § 205a ods. 1, písm. d/ O.s.p. spočívajúca v jej objektívnej nemožnosti (bez jej zavinenia) v prvostupňovom konaní do rozhodnutia súdu nové skutočnosti a dôkazy predložiť či označiť a ani podmienka podľa § 205a ods. 1, písm. c/ O.s.p., nakoľko odporkyňa bola súdom prvého stupňa riadne poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vyporiadal s tým, prečo neprihliadol na námietky odporkyne 1/, a v potrebnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené, považuje odvolací súd skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. V súlade s ust. § 563 Obč. zák. súd prvého stupňa ustálil omeškanie odporkyne 1/ s plnením, keď správne odvodil jej omeškanie od výzvy navrhovateľa na zaplatenie, pretože splatnosť nebola stanovená právnym predpisom a ani inak účastníkmi dohodnutá, a tak odporkyni 1/ vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu nasledujúceho dňa po tom, ako ju o plnenie požiadal. V danom prípade tak doručenie návrhu na začatie konania odporkyni 1/ správne považoval súd prvého stupňa za relevantnú výzvu na plnenie zo strany navrhovateľa. V nadväznosti na uvedené je preto nedôvodná námietka odporkyne 1/, že jej navrhovateľ nedoručil predpisy mesačných zálohových platieb a vyúčtovacie faktúry spojené s užívaním bytu za žalované obdobie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na uvedené, odvolací súd plne sa stotožňujúc s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, jeho rozsudok v napadnutej (vyhovujúcej) časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok odporkyne 1/ už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, ktorý v súlade so zákonnou právnou úpravou dôkladne vyhodnotil relevantnosť argumentácie odporkyne 1/ vo vzťahu k námietke nedostatku jej pasívnej legitimácie v konaní. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.