Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/46/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510209113 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510209113.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: O. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I., K. X, zast. JUDr. Jurajom Erbenom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 22, Bratislava, proti odporcovi: A. S., nar. X.X.XXXX, bytom I., K. X, t.č. I., T. X, zast. Advokátska kancelária LLPMV, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18. februára 2013, č.k. 10C 69/2010-151, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcu k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu v I. na K. Q. Č.. X, súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX pre okres Bratislava V, obec Bratislava - Mestská časť Petržalka, kat. územie Z. a spoluvlastníctvo spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 474/10 000 a prikázal spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 celku ideálneho spoluvlastníctva bytu a spoločných zariadení odporcu do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 37.300,- € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu neoprávneného majetkového prospechu v súvislosti s nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu bytu sumu 33.980,61 € do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej. Po právnej stránke súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 153 ods. 2, § 136 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti nezistil v priebehu konania žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa brániace zrušeniu spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu prikázaním veci (spoluvlastníckeho podielu odporcu) navrhovateľovi do jeho výlučného vlastníctva za náhradu. Rozhodol tak v súlade s navrhovateľovým navrhovaným spôsobom vyporiadania v širšom zmysle, prihliadajúc najmä na zákonom ustanovené hľadisko veľkosti spoluvlastníckych podielov oboch účastníkov a podstatnú úlohu navrhovateľa pri nadobudnutí nehnuteľnosti. Výšku finančnej náhrady určil z výšky trhovej hodnoty bytu v sume 74.600,- €, z ktorej 1-icu k spornej nehnuteľnosti vyčíslil sumou 37.300,- €. Pri určení výšky finančnej náhrady prihliadol na odporcom deklarované nároky mimo titulu vynaložených investícií s poukazom na zmluvnú výšku jeho spoluvlastníckeho podielu a prihliadol a uznal aj 90 % podiel navrhovateľa na kúpnej cene predmetného bytu, čo poňal ako zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu odporcu. Vyslovil, že peňažná náhrada za spoluvlastnícky podiel a právo spoluvlastníka na túto náhradu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Konštatoval, že posúdenie spornej otázky výšky primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu jednému zo spoluvlastníkov (§ 142 ods. 1 Obč. zák.) je vecou úvahy súdu, založený na výsledkoch vykonaného dokazovania, vrátane zistených skutkových okolností, za akých došlo k zakúpeniu bytu a ich hodnotení súdom postupom podľa ust. § 138 v spojení s § 132 a § 120 Občianskeho poriadku. Preto s poukazom na § 3 Obč. zák., ako aj § 451 Obč. zák. zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že prikázal spoluvlastnícky podiel odporcu do výučného vlastníctva navrhovateľa s tým, že toto riešenie odporca nenamietal, pričom však zohľadnil skutočnosť, že na zakúpení predmetného bytu sa podieľal hlavne navrhovateľ, ktorý odpredajom svojej inej nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve získal finančné prostriedky, ktoré vložil do nehnuteľnosti tvoriacej predmet tohto konania, a to v sume 73.026,62 €, kým odporca prispel na kúpu predmetného bytu iba sumou 3.319,39 €. Takéto zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považoval za spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi. Navrhovateľovi tak uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 37.300,- €, nakoľko podiely spoluvlastníkov boli rovnaké podľa uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 25.6.2007, avšak pretože odporca investoval do svojho spoluvlastníckeho podielu len sumu 3.319,39 €, jeho podiel finančne zhodnotil svojimi investíciami navrhovateľ, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi z titulu neoprávneného majetkového prospechu v súvislosti so zhodnotením spoluvlastníckeho podielu bytu sumu 33.980,61 €, ktorú sumu považoval za majetkový prospech odporcu získaný z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože podielové spoluvlastníctvo účastníkov bolo zrušené a touto sumou sa na zhodnotení spoluvlastníckeho podielu podieľal navrhovateľ (37.300,- € - 3.319,39 €). O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že medzi ním a navrhovateľom došlo k vzájomnej dohode v otázke určenia spoluvlastníckeho podielu v 1-ici k celku, ktorá skutočnosť vyplýva aj z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.6.2007, ako aj z LV č. XXXX, čo účastníkmi ani nebolo spochybnené. Mal za to, že pokiaľ navrhovateľ v konaní požadoval vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle slova, je potrebné, aby mal v právnom vzťahu podielového spoluvlastníctva status podielového spoluvlastníka a súčasne aby ako podielový spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť napríklad investíciami na jeho náklady pri zachovaní pravidla ustanoveného § 139 ods. 2 Obč. zák. Poukázal na to, že aj keď sa navrhovateľ domáhal vykonania vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle slova, v konaní nenamietal, že by bol na jeho náklady akokoľvek zhodnotený po tom, čo došlo k jeho nadobudnutiu do podielového spoluvlastníctva s ním a počas konania tvrdil len to, že za svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 bytu zaplatil predávajúcej podstatne viac ako on za spoluvlastnícky podiel rovnakej veľkosti, a aby táto skutočnosť bola zohľadnená v jeho prospech ako zhodnotenie, na ktoré by mal súd prihliadať pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva. Podľa neho preto súd prvého stupňa nesprávne považoval túto skutočnosť za zhodnotenie jeho spoluvlastníckeho podielu a nesprávne uviedol, že ide o jeho neoprávnený majetkový prospech získaný z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Uviedol, že nepoprel, že navrhovateľ za svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na byte zaplatil predávajúcej viac ako on za spoluvlastnícky podiel rovnakej veľkosti na tom istom byte, avšak navrhovateľ tak urobil dobrovoľne na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.5.2007, ktorou na seba prevzal voči predávajúcej záväzok, že za spoluvlastnícky podiel na byte vo veľkosti 1 jej zaplatí 2.200.000,- Sk, t.j. 73.026,62 €. Konštatoval, že v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je nesporné, že pri vzrušení a vyporiadaní ich podielov, ktoré sú v danom prípade pre neho a navrhovateľa rovnaké .je súd povinný prihliadať na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Skutočnosť, že navrhovateľ zaplatil za nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 kúpnu cenu vo výške 2.200.000,- Sk, t.j. 73.026,62 € a on za rovnaký spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 kúpnu cenu 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 €, nepovažoval za dôvod na to, aby na túto skutočnosť súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadal a skutočnosť, že za svoj spoluvlastnícky podiel zaplatil len kúpnu cenu 100.000,- Sk nemožno podľa neho považovať za neoprávnený majetkový prospech, žiadny z právneho dôvodu, ktorý odpadol nezískal, kúpna zmluva nebola zrušená a je naďalej platná a s navrhovateľom sa dohodli, že aj napriek rozdielnej kúpnej cene bude ich spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu rovnaký, t.j. každý v 1-ici. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania považujúc ho za v súlade s platnou legislatívou a dobrými mravmi. Bol toho názoru, že v dôsledku zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania a následného vyporiadania striktne podľa veľkosti podielov bez zohľadnenia širších súvislostí by došlo k neprimeranému a najmä neoprávnenému zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu odporcu, nakoľko tento pre nadobudnutie jeho spoluvlastníckeho podielu vynaložil prostriedky len v hodnote 3.319,39 €. Uviedol, že v čase vzniku podielového spoluvlastníctva s odporcom dôvodne predpokladal, že ich partnerské spolužitie bude trvať a podriadiac sa nátlaku a citovému vydieraniu odporcu súhlasil s tým, aby nehnuteľnosť nadobudli napriek značne nepomerným prvotným investíciám rovným dielom do podielového spoluvlastníctva. Poukázal pritom aj na výpoveď svedkyne W. D., ktorá opísala pohnútky odporcu a jeho správanie pri podpise kúpnej zmluvy a z ktorej výpovede je nepochybné, že odporca nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 na nehnuteľnosti podmieňoval svoje ďalšie zotrvanie vo vzťahu s ním. Skutočnosť, že odporca spoločnú domácnosť po krátkom čase opustil, nasvedčuje podľa neho tomu, že jeho správanie pri nadobudnutí bytu malo výlučne zištný motív. Čo sa týka príspevkov do spoločnej domácnosti, tieto spočívali výlučne v hnuteľných veciach, ktoré si odporca po svojom odsťahovaní odniesol. Mal za to, že usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má byť spravodlivé a nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 2 písm. b/ O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z tejto zákonnej úpravy vyplýva, že so zrušením podielového spoluvlastníctva je nerozlučne spojené vyporiadanie spoluvlastníkov, ktorých práva boli zrušením spoluvlastníctva dotknuté. Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť investíciami, príp. iným spôsobom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je možné vykonať na základe návrhu účastníka (§ 79 ods. 1 O.s.p.) alebo vzájomného návrhu (§ 97 ods. 1, § 98 O.s.p.). O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel a to z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, ide buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči spoluvlastníkovi podľa ust. § 137 ods. 1, § 139 Obč. zák., alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu, ktoré uplatňuje investujúci spoluvlastník za trvania spoluvlastníckeho vzťahu alebo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielov ostatných spoluvlastníkov. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s odporcom k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu na K. Q. Č.. X K. I., súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre okres Bratislava V, obec Bratislava- Mestská časť Petržalka, kat. územie Z. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 474/10 000, ktorých s odporcom sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1-ici, ktoré spoluvlastnícke podiely nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.6.2007 za kúpnu cenu 2.300.000,- Sk, z ktorej kúpnej ceny zaplatil navrhovateľ predávajúcej sumu 2.200.000,- Sk, a to tak, že žiadal spoluvlastnícky podiel odporcu prikázať do jeho výlučného vlastníctva s tým, že mu vyplatí zaň náhradu v sume 37.300,- € a odporcu žiadal zaviazať zaplatiť mu z titulu neoprávneného majetkového prospechu v súvislosti s nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu sumu 33.980,61 €. Navrhovateľ sa tak domáhal vyporiadania zrušovaného podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle slova započítaním investícií vložených do spoluvlastníckeho podielu odporcu. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané a účastníkmi ani nebolo spochybnené, že a odporcom uzavretím kúpnej zmluvy navrhovateľ s predávajúcou W. D. dňa 25.6.2007 sa stali podielovými spoluvlastníkmi k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu na K. Q. Č.. X K. I., súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre okres Bratislava V, obec I. - A. Č. Z.W., kat. územie Z. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 474/10 000, každý v 1 - ici, ani skutočnosť, že o nadobudnutie tejto nehnuteľnosti sa pričinil v prevažnej miere finančnými prostriedkami navrhovateľ, keď z kúpnej ceny 2.300.000,- Sk uhradil sumu 2.200.000,- Sk a odporca podľa kúpnej zmluvy mal zaplatiť len 100.000,- Sk, napriek tomu, že mali nadobudnúť rovnako veľké spoluvlastnícke podiely v 1 -ici. Tvrdenie navrhovateľa, že spolužitie s ním v byte odporca podmieňoval získaním spoluvlastníckeho podielu k bytu v 1-ici, bolo potvrdené aj výpoveďou svedkyne W. D., ktorá uviedla, že kúpnopredajná zmluva bola napísaná tak, že vlastníkom predmetného bytu sa stane výlučne navrhovateľ, s čím odporca nesúhlasil a súhlasil len s tým, aby bol podielovým spoluvlastníkom bytu v polovici, robil na navrhovateľa nátlak a argumentoval tým, že sa majú radi, je to vec dôvery a ak mu navrhovateľ nedôveruje, nemá význam s ním žiť a preto na ďalšom stretnutí preto navrhovateľ súhlasil, aby v kúpnopredajnej zmluve bol zapísaný aj odporca ako podielový spoluvlastník v polovici, a tiež aj samotný odporca, ktorý na pojednávaní uviedol, že odišiel z rokovania, pokiaľ nebolo navrhnuté riešenie podielového spoluvlastníctva v polovici s navrhovateľom a právničke povedal, že v takom prípade tam nemá čo robiť a za takých podmienok nebol ochotný dať svojich 100.000,- Sk, pretože navrhovateľ mal k dispozícii len 2.200.000,- Sk. Bolo tiež preukázané, že predmetný byt bol kúpený za účelom spolužitia navrhovateľa a odporcu, pričom odporca a tento dôvod odpadol ako odporca zo spoločnej domácnosti s navrhovateľom z predmetného bytu odišiel. Nakoľko k dohode ohľadom podielového spoluvlastníctva k tomuto bytu medzi účastníkmi nedošlo, bolo potrebné na návrh navrhovateľa ba jeho zrušenie a vyporiadanie rozhodnúť súdom (§ 142 ods. 1 Obč. zák.). Vzhľadom na vyššie uvedené by však nebolo postačujúce len také vyporiadanie zrušovaného podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporcu k predmetnému bytu, aby došlo po pridelení spoluvlastníckeho podielu odporcu navrhovateľovi s tým, aby navrhovateľ vyplatil odporcovi hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu teda bez zohľadnenia širších súvislostí, nakoľko by tým došlo k neprimeranému a najmä neoprávnenému zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu odporcu, ktorý pre nadobudnutie jeho spoluvlastníckeho podielu vynaložil prostriedky len v hodnote 3.319,39 € a zvyšnú časť navrhovateľ, ktorý tak jeho spoluvlastnícky podiel svojimi investíciami do kúpy bytu zhodnotil. Nemožno sa stotožniť s názorom odporcu, že pri vyporiadaní v širšom slova zmysle by malo ísť zo strany navrhovateľa o investície týkajúce sa zhodnotenia bytu ako takého po jeho nadobudnutí, t.j. počas podielového spoluvlastníctva. Tým by došlo k majetkovému prospechu odporcu na úkor navrhovateľa a k vyporiadaniu v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prostredníctvom tohto zákonného ustanovenia a pri prerokovaní a rozhodovaní občianskoprávnej veci, ktorá sa dotýka základných práv a slobôd, sa umožňuje dosiahnuť s ohľadom na jej konkrétne okolnosti rovnaký cieľ a účel, aký sleduje Ústava Slovenskej republiky, t.j. spravodlivú rovnováhu medzi ochranou legitímneho cieľa vo verejnom záujme a zaručenými základnými právami a slobodami jednotlivca. Odvolací súd sa preto z týchto dôvodov stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a jeho napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol vzhľadom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania, a preto o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odolaním.