Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510209931 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510209931.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: Deutsche Leasing Slovakia, spol. s r.o., Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, IČO: 35 813 474, zast. Rödl & Partner Advokáti, s.r.o., Lazaretská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 707, proti odporcom: 1. JUOS, a.s., Štefánikova 3499, 085 21 Bardejov, IČO: 31 708 455, 2. A.. H. nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, XXX XX L., zast. Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, o zaplatenie 518.900,93 eur s príslušenstvom na základe zmenky, o námietkach odporcu v 2. rade proti zmenkovému platobnému rozkazu, o odvolaní odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/75/2010-167 zo dňa 20.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/75/2010-167 zo dňa 20.9.2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom ponechal v celom rozsahu v platnosti zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm/154/2010-34 zo dňa 9.7.2010 vo vzťahu k odporcovi v 2. rade a odporcovi v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach vo výške 3.524,52 eur. V odôvodnení súd uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom 1Zm/154/2010-34 zo dňa 9.7.2010 uložil odporcovi 1. ako zmenkovému dlžníkovi a odporcovi 2. ako zmenkovému ručiteľovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako prvému majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 518.900,93 eur s úrokom 6 % od 31.03.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 1.729,67 eur a náhradu trov konania v sume 34.735,10 eur. Voči odporcovi 1. bolo rozhodnutím súdu č.k. 3CbZm/75/2010-139 dňa 14.5.2012 konanie zastavené v zmysle § 156 zák. č, 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Odporca 2. podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky a žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť v plnom rozsahu. Navrhovateľ podľa súdu originálom zmenky, ktorá bola vystavená v Bratislave dňa 31. marca 2008, preukázal, že sa vystaviteľ - spoločnosť JUOS, a.s. zaviazala zaplatiť mu bez protestu zmenkovú sumu 518.900,93 eur. Ako ručiteľ predmetnú zmenku podpísal odporca 2. Po vyplnení má zmenka všetky zákonom predpísané náležitosti, takže je platná, navrhovateľ ju súdu predložil v prvopise, o jej pravosti nebol dôvod pochybovať. Zmenka bola teda riadne vystavená a odporcami podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné podľa súdu tvrdiť, že sa navrhovateľ zaplatenia domáha bezdôvodne. Súd považoval za nedôvodnú námietku odporcu v 2. rade, že ho navrhovateľ neinformoval o skutočnosti, že pristúpil k vyplneniu blankozmenky a preto si túto pohľadávku nemohol ako regresný nárok uplatniť v reštrukturalizačnom konaní. Súd poukázal na ust. § 120 ods. 3 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii. V súlade s týmto ustanovením si odporca v 2. rade svoju pohľadávku mohol uplatniť v reštrukturalizačnom konaní ako podmienenú pohľadávku. K námietke spochybňujúcej výšku úroku, súd poukázal na ustanovenie čl. I. § 48 ods. 1 bod 1. a 2. zmenkového zákona, v zmysle ktorého môže majiteľ postihom, okrem iného, žiadať zmenkovú sumu, ak nebola zmenka zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané, inak šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti. V zmenke splatnej na videnie môže vystaviteľ ustanoviť zúročenie zmenkovej sumy, pričom úrok beží od dátumu vystavenia zmenky, ak nie je určený iný deň (čl. I. § 5 ods. 1 a 3 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona). Rovnako námietku odporcu v 2. rade ohľadne nesprávnosti zmenkovej sumy súd považoval za nejasnú, nekonkrétnu a nedôvodnú. Zmenkový ručiteľ môže podľa § 17 zmenkového zákona robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby, za ktorú bolo ručenie prevzaté, k majiteľovi zmenky. Na základe toho by mohol odporca v 2. rade ako zmenkový ručiteľ, vznášať proti navrhovateľovi ako prvému majiteľovi zmenky len také námietky, ktoré vyplývajú z jeho vlastných vzťahov k navrhovateľovi. Odporcom vznesené námietky ohľadne nepresnosti zmenkovej sumy však vychádzajú zo vzťahov navrhovateľa k vystaviteľovi zmenky. Súd poukázal na to, že odporca v 2. rade, i keď je štatutárom odporcu v 1. rade, sám za seba ako fyzická osoba účastníkom kauzálneho vzťahu nebol. Do mimozmenkového vzťahu s navrhovateľom nevstúpil ani tým, že je podľa zákona zaviazaný zo zmenky rovnako ako avalát. Súd tiež uviedol, že odporca v 2. rade ako konateľ dlžníka musel vedieť o všetkých záväzkoch dlžníka - vystaviteľa zmenky. Dôkazné bremeno nemôže presúvať na navrhovateľa, lebo nebol v dôkaznej núdzi. Predmet konania navrhovateľ skutkovo vymedzil v návrhu tak, že sa domáhal plnenia zo zmenky a svoju dôkaznú povinnosť si splnil predložením prvopisu zmenky. V tejto súvislosti súd poukázal aj na ust. § 495 OZ, podľa ktorého platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá. K dodatočne namietaným skutočnostiam súd z dôvodu koncentračnej zásady neprihliadal a zaoberal sa len pôvodne vznesenými námietkami, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. Uviedol, že záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Odporcovi v 2. rade sa podľa súdu nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla. O trovách konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal v celom rozsahu odvolanie odporca v 2. rade z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Vytkol, že napadnutý rozsudok sa nijako nezapodieval a nevyrovnal s jeho skutkovou a právnou argumentáciou, že navrhovateľ konal v rozpore s výslovnými ubezpečeniami, ktoré dal pred uzavretím zmlúv o finančnom leasingu so spoločnosťou JUOS - PLASTY s.r.o. a obsahom ktorých bolo, že k uplatneniu avalu zo zmenky dôjde iba v prípade neúspešného vymáhania pohľadávok z leasingových vzťahov od spoločností JUOS - PLASTY s.r.o. a JUOS, a.s. Tiež uviedol, že navrhovateľ sa nepokúsil o uplatnenie pohľadávok v reštrukturalizácii spoločnosti JUOS, a.s. Nedodržanie predmetných ubezpečení navrhovateľa malo byť podľa neho posúdené z hľadiska súladu s požiadavkami dobrých mravov a poctivého obchodného styku. Odporca v 2. rade tiež uviedol, že uvedené ubezpečenia navrhovateľa boli adresované priamo jemu ako avalistovi, a teda námietka sa zakladala na jeho vlastnom vzťahu s navrhovateľom a nedopadali na ňu dôsledky obmedzujúceho pravidla vyjadreného v ust. čl. I § 17 zákona zmenkového a šekového. Nemohlo dôjsť podľa neho ani k porušeniu koncentračnej zásady, keďže príslušná argumentácia bola naplno akcentovaná už v jeho námietkach zo dňa 9.8.2010. Na základe uvedených skutočností je podľa odporcu v 2. rade napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Odporca v 2. rade tiež vytkol, že súd prvého stupňa opomenul, že z výpovedí uzavretých leasingových zmlúv nijako nevyplývala informácia o vyplnení blankozmeniek, najmä údaj o výške zmenkovej sumy. Rovnako mu nebolo notifikované, ako navrhovateľ naložil alebo mieni naložiť s vrátenými predmetmi leasingu. Podľa odporcu v 2. rade bez informácií týkajúcich sa vyporiadania predčasne skončených leasingových vzťahov nemohol špecifikovať výšku podmienenej pohľadávky pre potreby prihlášky do reštrukturalizácie. Konal navyše v dôvere, že navrhovateľ dodrží predzmluvné ubezpečenia o prednostnom vymáhaní pohľadávok voči „korporátnym“ dlžníkom (spoločnosti JUOS - PLASTY s.r.o. a spoločnosti JUOS, a.s.) a prihlási svoje pohľadávky do reštrukturalizácie spoločnosti JUOS, a.s., pričom náležite zohľadní hodnotu vrátených predmetov leasingu, čo sa však nestalo. Odporca v 2. rade vytkol, že súd prvého stupňa neobjasnil, prečo nepovažoval jeho obranu vysvetľujúcu nepodanie prihlášky podmienenej pohľadávky do reštrukturalizácie neprípustnou nečinnosťou navrhovateľa za relevantnú. Odporca v 2. rade tiež uviedol, že vrátené predmety leasingu (strojové zariadenia) boli plne funkčné, nepoškodené a vo výbornom technickom stave, teda ich všeobecná hodnota musela byť podľa neho nevyhnutne veľmi blízka ich obstarávacej cene. Je preto vylúčené, aby výsledkom riadneho a korektného vysporiadania predčasne skončených leasingových vzťahov bola výsledná suma vo výške 518.900,93 eur, čo mienil preukázať navrhnutými dôkaznými prostriedkami. To však súd prvého stupňa nepripustil z dôvodu, že tieto námietky sa nezakladajú na vlastných vzťahoch odporcu v 2. rade s navrhovateľom poukazujúc na čl. I § 17 zákona zmenkového a šekového. Odporca v 2. rade k tomu však uviedol, že uplatňuje absolútnu zmenkovú námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky podľa čl. I § 10 zákona zmenkového a šekového. Poukázal na to, že každý zmenkový dlžník (vrátane avalistu) môže napadnúť zmenku z dôvodu jej vyplnenia v rozpore s vyplňovacím oprávnením remitenta, a to aj keď zmenkový dlžník nebol účastníkom dohody o vyplnení blankozmenky. Tiež uviedol, že dňa 17.1.2008 podpísal dohodu o vyplnení blankozmenky ako štatutárny orgán vystaviteľa blankozmenky - spoločnosti JUOS, a.s. a následne blankozmenku avaloval ako fyzická osoba, preto obsah písomne vyhotovenej dohody medzi navrhovateľom a spoločnosťou JUOS, a.s. zakladá obsahovo rovnakú konkludentnú dohodu o vyplnení blankozmenky medzi navrhovateľom a ním. Je preto plne oprávnený namietať nesprávne vyplnenie blankozmenky. Navrhovateľ podľa odporcu v 2. rade tiež nešpecifikoval, z akých pohľadávok pozostáva zmenkovo uplatnená suma. Tvrdenia navrhovateľa v prvostupňovom konaní boli v danom ohľade zmätočné, a tiež nikdy bližšie neurčil, aká časť zo zmenkovej sumy pripadá na jednotlivé leasingové vzťahy. Odporca v 2. rade tiež vytkol, že navrhovateľ nepredložil, žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie rozhodujúcich skutočností, najmä spôsobu naloženia s vrátenými predmetmi leasingu a podmienok príslušných dispozičných úkonov, ani v danom ohľade nenavrhol ani neoznačil žiaden dôkaz. Nebolo preto možné ani posúdiť, aká časť z navrhovateľom tvrdenej celkovej sumy výťažku z predaja (308.000,-- Eur) pripadá na jednotlivé strojové zariadenia. Odporca v 2. rade navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz zruší vo vzťahu k odporcovi v 2. rade v celom rozsahu a zaviaže navrhovateľa na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa aj odvolacím súdom. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. V reakcii na námietku rozporu s dobrými mravmi, resp. so zásadou poctivého obchodného styku navrhovateľ uviedol, že mu nie sú známe ubezpečenia o podmienení uplatnenia zabezpečenia zo zmenkového avalu predchádzajúcim uplatnením zabezpečenia voči zmenkovému dlžníkovi, tieto tvrdenia odporca v 2. rade nepreukázal, navrhovateľ ich považuje za účelové a právne irelevantné. Navrhovateľ tiež uviedol, že nevedel o povolení predmetnej reštrukturalizácie, keďže ho o tejto skutočnosti informoval úpadca - vystaviteľ zmenky až oznámením zo dňa 22.1.2010, v čase po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok, a teda navrhovateľ svojím konaním nemohol vedome znemožniť uplatnenie podmienenej pohľadávky zmenkového ručiteľa voči vystaviteľovi zmenky, čím sa nemohol dopustiť ani konania v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ poukázal aj na to, že v čase uzatvárania leasingového obchodu so spoločnosťou JUOS - PLASTY s.r.o. ako leasingovým nájomcom bol odporca v 2. rade ako fyzická osoba jediným štatutárom tejto spoločnosti, ako aj jediným štatutárom spoločnosti JUOS, a.s., ktorá predmety leasingu užívala a bol takisto podpisujúcim subjektom na blankozmenke a zmluvnou stranou dohody o vyplnení blankozmenky. Z tejto pozície bol teda odporca v 2. rade informovaný a oboznámený s podmienkami leasingovej zmluvy, ako aj s podmienkami zabezpečenia záväzkového vzťahu, a teda mal vedomosť o celej obchodnej transakcii, ako aj o prípadných následkoch neplnenia zmluvných záväzkov. Prevzatie avalu na zmenke bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne a odporca v 2. rade súhlasil so vznikom svojho záväzku v plnom rozsahu. Navrhovateľ tiež argumentoval, že korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem, v danom prípade nesmie byť na ujmu veriteľovi, ktorý má svoje pohľadávky z obchodno- záväzkových vzťahov kryté zmenkovým ručením. Pokiaľ ide o námietku zániku vymožiteľnosti pohľadávky avalistu voči vystaviteľovi zmenky navrhovateľ uviedol, že zákonom stanovená možnosť veriteľa prihlásiť si svoju pohľadávku v rámci reštrukturalizácie a tým súhlasiť so zmenou jej výšky a lehoty splatnosti (t.j. podriadiť sa režimu pomerného uspokojenia, resp. zániku časti pohľadávky) je jeho oprávnením, a nie povinnosťou. Neprihlásenie pohľadávky, či už z dôvodu nevedomosti o prebiehajúcom reštrukturalizačnom konaní, alebo aj v dôsledku subjektívneho rozhodnutia veriteľa, nemôže byť posudzované na jeho ťarchu ako odporujúce požiadavkám dobrých mravov a poctivého obchodného styku. Podľa názoru navrhovateľa neprihlásenie pohľadávky navrhovateľa voči vystaviteľovi zmenky v rámci reštrukturalizačného konania nie je ani prekážkou uplatnenia nároku na prihlásenie podmienenej pohľadávky zmenkového ručiteľa a takisto prihlásenie pohľadávky voči zmenkovému dlžníkovi do reštrukturalizácie nie je podmienkou pre prihlásenie podmienenej pohľadávky zmenkového ručiteľa. Navrhovateľ tiež s poukazom na § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii uviedol, že zánik vymáhateľnosti pohľadávky v danom prípade znamená nemožnosť vymáhať pohľadávku na súde voči dlžníkovi - spoločnosti JUOS, a.s., neznamená však, že dlžník nemôže svoju naturálnu obligáciu splniť dobrovoľne tak voči zmenkovému veriteľovi, ako aj voči zmenkovému ručiteľovi z titulu regresného plnenia pre vyplatenie zmenky. K námietke vyplnenia zmenky v rozpore s vyplňovacím oprávnením sa navrhovateľ v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k námietkam zo dňa 29.11.2010, a zároveň s poukazom na čl. I § 10 zákona zmenkového a šekového uviedol, že zmenečne zaviazané osoby sa nemôžu úspešne domôcť námietkou nesprávneho doplnenia zmenkovej sumy voči prvému majiteľovi zmenky, ktorý ju nemohol nadobudnúť zlomyseľne ani v hrubej nedbanlivosti. Keďže v prípade navrhovateľa sa jedná o prvého majiteľa zmenky, ktorému bolo udelené vyplňovacie oprávnenie, tak je predmetná námietka právne irelevantná. Navrhovateľ uviedol, že vyplnil zmenku v súlade s dohodou o vyplnení blankozmenky, pričom spolu s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu predložil súdu leasingové zmluvy a ich výpovede, z ktorých podľa neho jednoznačne vyplýva výška záväzku z kauzálneho vzťahu zabezpečovaného zmenkou, ktorý predstavoval v momente ukončenia zmlúv čiastku 811.287,47 eur. Žalovaná suma 518.900,93 eur sa skladá z dlžných leasingových splátok splatných pred ukončením leasingových zmlúv zo strany navrhovateľa a zmluvnej pokuty podľa bodu 10.13 Všeobecných zmluvných podmienok, ktorá je stanovená vo výške odúročenej hodnoty budúcich leasingových splátok a zostatkovej hodnoty predmetu leasingu, na ktoré by navrhovateľovi vznikol nárok v prípade riadneho trvania leasingového vzťahu. Navrhovateľ tiež nesúhlasil s tvrdením, že bolo jeho povinnosťou odpočítať od zostatku nezaplatených leasingových splátok predajnú cenu predmetu leasingu, a to z dôvodu, že táto hodnota bola práve na základe dohody zmluvných strán ustanovením bodu 10.13 Všeobecných zmluvných podmienok dojednaná ako zmluvná pokuta zabezpečujúca škodu leasingového prenajímateľa pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany leasingového nájomcu. Odporca v 2. rade podľa neho nenamietal a ani nepreukázal skutočnosť, že navrhovateľ nesprávne určil výšku zmluvnej pokuty. Prevzatie strojov od spoločnosti JUOS PLASTY s.r.o. nemalo na uplatnenie zmluvnej pokuty v požadovanej výške žiaden vplyv, pretože v zmysle všeobecných zmluvných podmienok navrhovateľa je tento len oprávnený a nie povinný zmluvnú pokutu znížiť o prípadný výnos z predaja. Navyše v čase vyplnenia blankozmenky nebol ešte žiaden z predmetov leasingu predaný, a preto navrhovateľ ani objektívne nemohol znížiť zmenkovú sumu o výnos z ďalšieho predaja predmetu leasingu, keďže takýto výnos v danom čase nemal. Po neskoršom odpredaji predmetov leasingu už raz vyplnenú zmenkovú sumu meniť dodatočne nemohol. Na námietku odporcu v 2. rade, že neodpočítaním všeobecnej hodnoty vrátených predmetov leasingu nebola zachovaná ekvivalencia vzájomných plnení navrhovateľ uviedol, že jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý si uplatnil vo forme vyplnenia blankozmenky, je faktickou škodou leasingového prenajímateľa z uzavretého leasingového obchodu, v rámci ktorého uhradil za spoločnosť dlžníka - JUOS PLASTY s.r.o. dodávateľovi obstarávaciu cenu predmetu leasingu (pričom zostatková pohľadávka bola odúročená), čiže primeranosť pôvodnej a sankčnej povinnosti je podľa navrhovateľa jednoznačne daná, a nemožno preto hovoriť o výkone práva v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom. Navrhovateľ poukázal aj na to, že v prípade riadneho plnenia leasingovej zmluvy by dosiahol obchodnú maržu, používaním došlo tiež k opotrebovaniu a znehodnocovaniu strojov, a zároveň mu vznikli aj dodatočné náklady v súvislosti s predčasným ukončením leasingového vzťahu - demontáž, transport technológie, rokovania so záujemcami o odkúpenie strojov. Navrhovateľ považuje tiež námietku vyplnenia blankozmenky v rozpore s vyplňovacím oprávnením argumentovanú v odvolaní odporcu v 2. rade zo dňa 16.10.2012 za námietku novú a uplatnenú po zákonom stanovenej lehote, a teda v rámci koncentračnej zásady zmenkového konania vyjadrenej v § 175 ods. 3 O.s.p. súd na neskôr podané námietky (teda námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu) nemôže prihliadnuť. Odporca v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu odporcu v 2. rade v podstate zhrnul a zopakoval svoje argumenty uvedené v odvolaní. Uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že ubezpečenia pred uzavretím zmlúv o finančnom leasingu neboli dané, nezodpovedá skutočnosti a bola mu odopretá relevantná procesná možnosť preukázať to. V súvislosti s právnou relevanciou predzmluvných ubezpečení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 617/2010 zo dňa 27.4.2011. Odporca v 2. rade ďalej uviedol, že k vyplneniu predmetnej blankozmenky mohlo dôjsť až po povolení reštrukturalizácie spoločnosti JUOS, a.s. a v takom prípade by v čase povolenia reštrukturalizácie neexistovala žiadna perfektná zmenka, a teda žiaden záväzok vystaviteľa ani avalistu, a tak by nemohla existovať ani teoretická možnosť prihlásenia podmienenej pohľadávky do reštrukturalizácie. Ak by k vyplneniu zmenky došlo pred povolením reštrukturalizácie, o jej vyplnení, najmä o výške zmenkovej sumy ho navrhovateľ nijako neinformoval a zmenku mu podľa neho nepredložil na platenie v deň splatnosti v nej uvedený. Odporca v 2. rade tiež uviedol, že nie je správne tvrdenie, že námietka vyplnenia blankozmenky v rozpore s dohodou o vyplnení nebola uplatnená v pôvodných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Uviedol, že v bode I.III. námietok zo dňa 9.8.2010 výslovne spochybnil zmenkovú sumu z dôvodu nezapočítania výťažku zo speňaženia predmetov leasingu. Odporca v 2. rade vytkol, že právny názor navrhovateľa, že námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky nemožno vzniesť proti prvému majiteľovi blankozmenky, nemá oporu v právnej teórii ani v súdnej praxi. K tomu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo 15/2008 zo dňa 14.1.2009. Tiež uviedol, že v uvedenom rozhodnutí súd posúdil ako porušenie vyplňovacej dohody aj situáciu, keď nie je preukázaná výška kauzálnej pohľadávky, ktorá bola zabezpečená blankozmenkou. Odporca v 2. rade odmietol aj prístup navrhovateľa, ktorý spočíva v obídení požiadaviek náležitého vyporiadania skončeného leasingového vzťahu prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty. Vyjadril povinnosť leasingového prenajímateľa zohľadniť výťažok zo speňaženia predmetov leasingu, prípadne zohľadniť ich všeobecnú hodnotu a odpočítať ju od záväzku leasingového dlžníka na doplatenie zostávajúcich leasingových splátok. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 20.1.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu v 2. rade a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu a s vyjadrením odporcu v 2. rade k vyjadreniu navrhovateľa k jeho odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými námietkami odporcu v 2. rade, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odporcu v 2. rade odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Podľa § 32 ods. 2 cit. zák., záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy. Podľa § 32 ods. 3 cit. zák., ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní. Zmenkové ručenie na základe citovaného ustanovenia má špecifický charakter, pretože nezávisí na záväzku hlavného dlžníka, tak ako je to v prípade všeobecného ručenia, ale ručiteľ je samostatným dlžníkom, čo sa prejavuje najmä v možnosti jeho obrany. Zmenkový ručiteľ (aval) môže podľa § 17 zák. č. 191/1950 Zb. robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby, za ktorú ručenie prevzal, k majiteľovi zmenky. Námietka odporcu v 2. rade, týkajúca sa vyplňovacieho oprávnenia navrhovateľa k blankozmenke, vystavenej odporcom v 1. rade, ako aj vyplnenej výšky, je preto pre posúdenie jeho ručiteľského záväzku irelevantná. Rovnako je nedôvodná i námietka odvolateľa, že neuplatnenie si pohľadávky navrhovateľa od spoločnosti odporcu v 1. rade v reštrukturalizácii, je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený predmetnou zmenkou je vzťahom nezávislým na reštrukturalizačnom konaní spoločnosti odporcu v 1. rade a navrhovateľ nebol povinný uplatňovať si pohľadávku zo zmenky najprv u vystaviteľa zmenky v rámci jeho reštrukturalizácie, ani neznemožnil odporcovi v 2. rade možnosť vymáhať si jeho pohľadávku u odporcu v 1. rade v zmysle § 32 ods. 3 zák. č. 191/1950 Zb. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku vyporiadal so všetkými argumentami odporcu v 2. rade, jeho odôvodnenie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. a odvolací súd napadnutý rozsudok nepovažuje za nepreskúmateľný. Naopak, s jeho odôvodnením sa plne stotožňuje. Zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom a odporca v 2. rade nepreukázal, že jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zanikla. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd nevyslovil vo výroku rozsudku prípustnosť dovolania, pretože sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. O náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľa odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., keďže navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto by mu patrila náhrada trov odvolacieho konania, avšak navrhovateľ si v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. trovy nevyčíslil, pričom okrem trov právneho zastúpenia mu iné trovy zo spisu nevyplývajú, a z tohto dôvodu mu odvolací súd v súlade s § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.