Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/687/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510227917 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510227917.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: S. V., G. S. W.. Č.. XX, G., zast. JUDr. Marián Mikáči, advokát, Záhradnícka 15, Bratislava, proti žalovanej: M. N., G. W.. S. Č.. XX, G., zast. Advokátskou kanceláriou FP LEGAL, s.r.o., Ružomberská 6, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 10. októbra 2013 č. k. 40C/365/2010- 204, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom vrátania daru. Žalobcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 29. 10. 2007 uzavrel žalobca so svojím synom S. V. a jeho manželkou - žalovanou darovaciu zmluvu. Ňou S. V. a jeho manželke daroval nehnuteľnosti a to byt č. XX na XX. poschodí domu na S. W.. Č.. XX I. G. a k nemu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXX o výmere XXX m2 o veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o rovnakej veľkosti. Ďalej žalobca touto darovacou zmluvou daroval obdarovaným spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/ XXXXXX k nebytovému priestoru č. XXX - zariadenie obchodu na 1. poschodí o ploche XX,XX m2 s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a s podielom na pozemku o veľkosti XX/XXXXXX. Tieto nehnuteľnosti žalobca daroval S. V. a žalovanej do podielového spoluvlastníctva s rovnakými podielmi. Vklad vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 1. 3. 2008. Žalobca sa proti žalovanej, ktorá je v súčasnosti bývalou manželkou jeho syna, domáhal vrátenia 1/2 predmetných nehnuteľností s odôvodnením, že sa voči nemu a voči členom jeho rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Listom z XX. X. XXXX, ktorý bol žalovanej doručený dňa X. X. . XXXX, žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru s odôvodnením, že byt jej a jeho synovi daroval, aby ho ako manželia pokoji a láske spoločne užívali, tešili sa z neho a neskôr sa o žalobcu v starobe z vďaky postarali. Oni sa však v posledných mesiacoch hádali, kydali jeden na druhého a na vlastnú rodinu. Žalobcu a jeho najbližších pri sporoch niekoľkokrát aj pred cudzími nechutne poohovárali a, keď nedávno občas potreboval pomoc, zvysoka sa na neho vykašľali. Z ich nedávnym rozvodom žalobcu úplne sklamali a preto sa rozhodol oboch ich požiadať o vrátenie tohto daru - bytu. Na základe týchto skutočností, najmä opakovaných nevyberaných urážok a neposkytnutia pomoci v núdzi, mal žalobca zato, že z ich strany došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov. Súd prvého stupňa po vykonaní rozsiahleho dokazovania ustálil, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaná k nemu, resp. k členom jeho rodiny správala tak, že by tým hrubo porušovala dobré mravy a skutková podstata uvedená v § 630 Obč. zák. teda nebola naplnená. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že vo výzve na vrátenie daru smerovanej tak voči žalovanej, ako aj voči jej manželovi - synovi žalobcu žalobca obom vytýkal, že sa v poslednom čase hádali, ohovárali jeho a jeho blízkych a neposkytli mu pomoc, pričom najväčšmi ho sklamali rozvodom. Až v priebehu konania žalobca uviedol, že jeho základnou motiváciou na vrátenie daru voči žalovanej bol jej odchod do V. a skutočnosť, že ublížila jeho synovi. Niekoľko rokov trvajúce nezhody medzi žalovanou a jej manželom boli preukázateľne vzájomné a ojedinelé verbálne urážky nemožno vylúčiť na oboch stranách v rámci vrcholiacej manželskej krízy. Tieto konflikty medzi nimi sa vzťahovali k ich súkromnému životu, detaily ktorého žalobca a ani svedkovia nepoznali, keďže žalovaná s manželom žili približne od roku XXXX alebo XXXX oddelene. Hodnotenia vzťahu žalovanej k jej manželovi zo strany svedkov boli subjektívne. Nespoločenskosť, resp. nesúdržnosť žalovanej s rodinou, jej sklony ku kritičnosti okolia, ktorú žalobca a svedkovia ním navrhnutí označovali ako ohováranie, je možné pripísať jej charakteru, ale nemožno ho hodnotiť ako správanie hrubo odporujúce dobrým mravom. Na druhej strane svedkovia navrhnutí žalovanou poukazovali na nevhodné správanie sa syna žalobcu voči nej ako manželke. Z obsahu rozvodového spisu pritom vyplynulo, že syn žalobcu - manžel žalovanej neprejavoval o ňu záujem a v rámci rozvodového konania ani nepoprel ňou označené dôvody rozvodu, ktorými bolo aj jeho neprimerané a agresívne správanie sa. Podiel na zlej kvalite manželských vzťahov žalovanej a syna žalobcu mal teda aj syn žalobcu a čiastočne aj sám žalobca s manželkou tým, že hoci s dobrým úmyslom synovi s manželkou výrazne zasahovali do života. K narušeniu vzájomných vzťahov medzi žalovanou a synom žalobcu teda došlo z dôvodov na oboch stranách, pričom ich vzťahy neboli ideálne už v čase darovania. Tvrdené vulgárne označovanie žalobcu a jeho bývalej manželky zo strany žalovanej nebolo bližšie špecifikované. V konaní tiež nebolo preukázané, že by žalovaná opustila manžela v chorobe (keď napokon takéto správanie jej ani nebolo vytýkané vo výzve na vrátenie daru), keďže mozgovú príhodu utrpel už v roku 2006, pričom k rozvodu manželstva došlo až v roku XXXX po jeho zotavení. Nebolo v konaní preukázané, že by žalovaná v čase po mozgovej príhode jej manžela tomuto odoprela poskytnúť pomoc, resp. že by o neho neprejavovala skutočný záujem. Svedeckou výpoveďou bolo naopak preukázané, že si počas jeho hospitalizácie dokonca upravila pracovnú dobu. Tvrdenia žalobcu a jeho rodiny o údajnej nevere žalovanej zostali na úrovni domnienok, ktoré odvodzovali z klebiet a zo skutočnosti, že žalovaná sa znovu vydala už krátko po rozvode. Samotná žalovaná mimomanželský vzťah poprela a a nebol konštatovaný ani ako príčina rozvratu manželstva z rozvodovom konaní. Ohováranie zo strany žalovanej, za ktoré žalobca subjektívne považoval vyjadrenia žalovanej, o ktorých sa dozvedel sám alebo prostredníctvom svojej bývalej manželky alebo susedky, nemožno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Nie je totiž možné posúdiť pravdivosť alebo nepravdivosť tvrdení žalovanej, ktoré mohli byť pri ďalšom podaní skreslené, pričom sa mali vzťahovať tiež k jej subjektívnemu vnímaniu zasahovania rodiny jej manžela do ich života, resp. k jej subjektívnym obavám zo správania sa jej manžela, na ktorého agresivitu poukazovala aj v návrhu na rozvod manželstva. V danom čase sa pritom preukázateľne úspešne domáhala cestou rakúskeho súdu zákazu styku otca s dcérou predbežným opatrením. Nie je možné hovoriť ani o kvalifikovanom neposkytnutí potrebnej pomoci žalobcovi zo strany žalovanej, ktorý na ňu ani nebol odkázaný, keďže ako sám uviedol, pri upratovaní nového bytu po jeho rekonštrukcii mu pomáhala celá rodina. Tvrdenie žalobcu, že žalovanú o pomoc výslovne požiadal, a ona mu ju bez dôvodov odmietla poskytnúť, nebolo v konaní preukázané. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že dôvodom pre vrátenie daru nemôžu byť ani predstavy žalobcu, ako by sa s darovaným majetkom malo zachádzať, resp. že by mal byť kontinuálne užívaný celou rodinou. Pokiaľ žalobcovi išlo o zachovanie majetkových hodnôt pre dieťa žalovanej a syna žalobcu, žalovaná preukázala vôľu toto naplniť, keď podnikla kroky k prevodu jej spoluvlastníckeho podielu na maloletú dcéru, čo však žalobca odmietol a zákazu nakladať s nehnuteľnosťou sa dokonca domáhal predbežným opatrením. Čo sa týka účelu darovania, na ktorý žalobca poukazoval vo výzve na vrátenie daru, tento nebol v samotnej darovacej zmluve špecifikovaný a rovnako v nej neboli dojednané osobitné dôvody na prípadné vrátenie daru. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa naopak takto tvrdený účel darovania za spochybnený, keďže žalovaná s manželom v byte bývali od roku XXXX, resp. XXXX, pričom k darovaniu bytu došlo až v roku XXXX. Preukázaná existencia finančných prostriedkov žalovanej zodpovedajúcich takmer tretine kúpnej ceny bytu pred jeho kúpou v spojení s tvrdením syna žalobcu v konaní o rozvod, že po uzavretí manželstva im rodičia pomáhali aj ekonomicky a oni ušetrené peniaze zo svojich príjmov použili na byt zakladá skôr indíciu, že k darovaniu bytu došlo s úmyslom kompenzácie finančných investícií žalovanej a jej manžela do predmetného bytu. aj hodnovernosť tvrdení žalobcu v smere účelu darovania bola spochybnená jeho dodatočným priznaním, že žalovaná isté financie do bytu vniesla, keď predtým počas takmer dvoch rokov trvania sporu zotrvával na tvrdení, že nemala absolútne žiadne peniaze. Konania, ktoré by eventuálne v prípade preukázania zlého úmyslu napĺňalo skutkovú podstatu pre vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. (správanie žalovanej smerované k narúšaniu vzťahu medzi jej dcérou a žalobcom ako jej starým otcom, resp. jeho synom ako otcom maloletej), sa žalovaná mala dopustiť až po tom, ako jej bola doručená výzva na vrátenie daru. Preto sa s týmto správaním sa žalovanej nebolo potrebné v konaní zaoberať. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 151 ods. 7 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Tvrdil, že dôvodom na vrátenie daru nebol rozvod, ale ním bolo práve nevhodné a morálku porušujúce správanie sa žalovanej, ktoré mu predchádzalo, ktoré smerovalo voči darcovi a aj voči jeho synovi, teda členovi jeho rodiny. Intenzita nevhodného správania bola u žalovanej vo vzťahu k jeho synovi podstatne vyššia a v čase zhoršeného zdravotného stavu jeho syna, kedy nemohol rozprávať, boli útoky jednostranné. Ospravedlňovať konanie hrubo porušujúce dobré mravy charakterom určitej osoby a nebrať ho ako veľmi závažný dôvod príde odvolateľovi ako zľahčovanie týchto skutočností a skutočného nevhodného správania žalovanej. Taktiež tvrdenie, že vulgárne označenie žalobcu nebolo bližšie špecifikované, neznamená, že k nemu nedošlo. U žalovanej došlo k porušovaniu sústavnému a to nielen morálnych noriem, ale taktiež porušovaniu povinností vyplývajúcich jej zo Zákona o rodine. Dodržiavanie povinností vzájomne sa ako manželov rešpektovať, rešpektovať svoju dôstojnosť má napomáhať naplneniu účelu manželstva a viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností, najmä svojich schopností, možností, a k vyrovnanému spolužitiu. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci a vec i správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie náležite, veľmi podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo púhy nevďak, ale iba také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Musí ísť o také správanie sa obdarovaného, ktoré možno objektívne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, za ktorých k nemu došlo, posúdiť ako hrubé porušenie mravných a etických noriem spoločnosti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná správala k žalobcovi, prípadne k členom jeho rodiny tak, že by tým hrubo porušovala dobré mravy. Je síce možné, že jej manželské nezhody so synom žalobcu, ktoré vyústili do rozvodu ich manželstva, sa žalobcu negatívne dotkli, čo však nemožno vyhodnotiť ako hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany žalovanej a to tým viac, že bolo preukázané, že podiel na rozvrate manželstva účastníkov konania mal i manžel žalovanej. Nie je tiež možné vylúčiť, že v súvislosti s krízou manželstva žalovanej so synom žalobcu sa žalovaná snáď nevhodne vyjadrila k osobe žalobcu alebo k členom jeho rodiny. V konaní však nebolo preukázané, že by takéto jej správanie dosiahlo takú intenzitu, že by ho bolo možné hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej by bolo možné považovať napríklad situáciu, v ktorej by neposkytla synovi žalobcu, prípadne samotnému žalobcovi pomoc, najmä ak by táto bola nevyhnutne potrebná. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, že vykonaným dokazovaním ani takéto správanie sa žalovanej nebolo preukázané.. K otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) odvolací súd poznamenáva, že keďže žalovaná predmetné nehnuteľnosti neužíva (býva dlhodobo v V., logicky do úvahy neprichádzala žaloba o vypratanie predmetných nehnuteľností. Žalobcovi preto nezostala iná možnosť, ako domáhať sa vrátenia daru určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Odvolací súd považuje za nepochybné, že na tomto určení mal žalobca naliehavý právny záujem. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.