Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/149/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511010342 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511010342.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Petra Šamka a JUDr. Evy Vajdičkovej v trestnej veci obžalovaného X. P. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/71/2011 z 21. mája 2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. februára 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému X. P., K.. XX.XX.XXXX B. O., O. O., Z. XX, toho času v ÚVTOS v inej veci u k l a d á podľa § 294 ods. 2, § 38 ods. 7, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušuje sa výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.10.2007 sp. zn. 0T/19/2007, právoplatný 12.10.2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to pištoľ značky Č. U. XXX, B. Č. XXXXX so zásobníkom, kal. 4,5mm so skrátenou hlavňou na dĺžku 45 mm a zásobník vyrobený po domácky. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/71/2011 z 21.05.2013 bol obžalovaný X. P. uznaný vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr., na tom skutkovom základe, že dňa 27.06.2007 v čase asi o 11,20 hod v O. na V. T. na parkovisku pri základnej škole bol ako vodič kontrolovaný hliadkou Pz v osobnom motorovom vozidle O. XXX tmavošedej farby, A.: O. XXXLG, so spolujazdcami V. O. a X. W., pričom nevedeli hodnoverne preukázať svoju totožnosť, pri vystupovaní z vozidla odhodil V. O. na zem skladačku s pervitínom, následne bol obvinený vyzvaný na otvorenie batožinového priestoru, čo dobrovoľne urobil, kde na ľavej strane bola vizuálne spozorovaná krátka ručná palná zbraň po domácky upravená, o ktorej sa obvinený vyjadril, že tam zbraň bola odkedy kúpil toto vozidlo, následne bol obmedzený na osobnej slobode, pričom obvinený nie je držiteľom zbrojného preukazu a podľa znaleckého posudku KEÚ PZ sa jedná o pištoľ zn. Č. U. XXX, výr. č. XXXXX so zásobníkom, kal. 4,5mm, so skrátenou hlavňou na dĺžku 45mm, vývrtom hlavne v prednej časti na dĺžke 22mm zväčšený na priemer 7mm a zásobník po domácky vyrobený, takto upravená zbraň je v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a stelive podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zbraňou kategórie A podľa § 4 ods. 2 písm. g/, ktorú je podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona zakázané nadobudnúť do vlastníctva, držať alebo nosiť ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 294 ods. 2, 38 ods. 7, § 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 12.10.2007 sp. zn. 0T/19/2007 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci a to pištoľ z. Č. U. XXX, výrobné číslo XXXXX so zásobníkom, kal. 4,5mm so skráteniu hlavňou na dĺžku 45 mm a zásobník vyrobený po domácky s tým, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Samosudkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt sa dopustil skutku uvedeného v skutkovej vete rozsudku, ktorým konaním naplnil zákonné znaky zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., tak po objektívnej ako i po stránke subjektívnej, nakoľko si zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia. Konštatovala, že obrana obžalovaného je vyvrátená jednak viacerými svedeckými výpoveďami, ktoré na seba logicky nadväzujú. Okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie. Tieto dôkazy následne vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na veľmi starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne. Dospel k záveru, že trestná činnosť obžalovanému bola preukázaná ucelenou reťazou tak priamych ako i nepriamych dôkazov vykonaných v priebehu prípravného konania ako i na hlavnom pojednávaní. Obranu obžalovaného považoval súd za účelovú a vyvrátenú všetkými týmito dôkazmi. Vo vzťahu k uloženému trestu dospela k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest súhrnný asperovaný, keďže predmetnej trestnej činnosti sa dopustil skôr ako mu bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.10.2007 sp. zn. 0T 19/07 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pri ukladaní trestu zhodnotila všetky zásady ukladania trestu, a pri zabezpečení individuálnej i generálnej prevencie, motívu konania obžalovaného, jeho pohnútku a spôsobený následok, poľahčujúce okolnosti i priťažujúce okolnosti a má za to, že na nápravu obžalovaného bude potrebné pôsobiť síce trestnom nepodmienečným, avšak na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere štyri roky, ktorý uložila ako trest asperovaný za súčasného zrušenia výroku o treste predchádzajúceho odsúdenia za prečin. Pre výkon takto uloženého trestu zaradila obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Obžalovanému zároveň uložila aj trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie predmetného trestného činu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Tr. por. odvolanie obžalovaný X. P., ktoré v jeho mene obhajca písomne zdôvodnil a písomne odvolanie zdôvodnil aj obžalovaný. Obhajca obžalovaného konštatoval, že súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, tieto vyhodnotil logicky nesprávne, nezaoberal sa dostatočne skutočnosťami, ktoré obžalovaný uviedol na svoju obhajobu, pričom obhajobné tvrdenia nesprávne vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s vykonanými dôkazmi. Zastáva názor, že nebolo dostatočne preukázané, že by obžalovaný mal vedomosť o tom, že v kufri vozidla sa nachádza zbraň. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolanie písomne zdôvodnil aj obžalovaný X. P., ktorý prioritne žiadal vypočuť svedkov: Q. Z., ktorý bol majiteľom vozidla, Y. W., ktorý mal byť pri tom, keď mu auto Z. požičiaval, X. Y., X. W., technika, ktorý vykonával fotodokumentáciu a príslušníkov, ktorí vykonávali prehliadku bez jeho prítomnosti, žiada vypočuť znalca grafológa k tomu, že jeho výpoveď z 27.6.2007 je sfalšovaná vrátane jeho podpisu. Tiež upozornil, že podal na Inšpekciu MV SR trestné stíhanie na príslušníkov Q. Q. U. V. Š., ktorí sfalšovali jeho prvotnú výpoveď. V dodatku k odvolaniu uviedol, že toto smeruje k výroku o vine a treste, nakoľko v jeho prípade došlo k nezákonne získanému dôkazu, neboli vypočutí dôležití svedkovia (X. W.). Dal do pozornosti, že v prípravnom konaní nebol informovaný o plánovaných úkonoch, čo považuje za porušenie práva. Opätovne zopakoval, že žiada vypočuť ním navrhovaných svedkov ako aj svedka k vyhotovenej fotodokumentácii, na ktorej sa on nenachádza a teda bola prehliadka vozidla vykonaná v jeho neprítomnosti. V ďalšom dal do pozornosti ďalšie odsúdenia po skutku, pre ktorý je žalovaný a domáha sa uloženia súhrnného trestu za zrušenia všetkých odsudzujúcich rozsudkov. Požiadal na podklade uvedeného o zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu porušenia Trestného zákona a Trestného poriadku ako aj Dohovoru o ochrane práv a jeho vrátenie okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol: „Ja sa pridržiavam písomných dôvodov odvolania. Zastávam názor, že v žiadnom prípade nebola dostatočným spôsobom vina môjmu klientovi preukázaná, môj klient vypovedal, že auto kúpil od Z. U. E.. Nemal vedomosť o tom, že sa v aute nachádza nejaká zbraň. Je možné, že táto zbraň tam bola už počas kúpi vozidla, prípadne ju do vozidla mohol dať ktokoľvek iný. Nesúhlasím ani s odôvodneným rozsudku na str. 5, zastávam názor, že nebol dostatočne preukázaný skutkový stav nakoľko nebol vypočutý podstatný svedok a to svedok Z.. Upozorňujem, že vo veci neboli zaistené žiadne stopy pachové ani daktyloskopické, ktoré by preukazovali, že obžalovaný mal zbraň v ruke. Navrhujem teda rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu I. stupňa prípadne obžalovaného spod obžalovaného oslobodiť.“ Zástupkyňa krajskej prokuratúry predniesla: „Ja mám za to, že napadnuté rozhodnutie je správne jak vo výroku o vine tak aj vo výroku o treste a preto navrhujem odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.“ Obžalovaný právom posledného slova uviedol: „Ja sa pridržiavam toho čo som uvádzal v písomnom odvolaní a v jeho dodatkoch a zároveň sa pripájam k prednesu obhajcu.“ Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaných na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovaným, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v ich prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Je potrebné uviesť, že dňa 04.05.2011 pod sp. zn. 2Pv 148/08/1105 bola Okresnou prokuratúrou Bratislava V podaná obžaloba na obžalovaného X. P. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. Prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného X. P., výsluchom svedkov Q. Q., V. O., Q. E., Z. W., A. W., V. Š., Š.I. S., J. Š., G. V..H.. V. W., prečítaním a oboznámením listinných dôkazov. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por. podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov, ktoré výsluchy boli vykonané procesným spôsobom a obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovali v kontexte aj s prečítanými znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi. Je potrebné uviesť, že okresný súd sa v rozsudku dôsledne zaoberal a vysporiadal s produkovanými dôkazmi, ktoré boli vykonané jednak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a podrobne zdôvodnil, ktoré dôkazy a prečo ich považoval za usvedčujúce obžalovaného X. P. zo spáchania skutku. Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania) a dospel k rovnakému skutkovému zisteniu a právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako súd prvého stupňa a preto si tiež osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil, a tak odkazuje na príslušnú časť zdôvodnenia napadnutého rozsudku. Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného X.A. P. nepochybil okresný súd, keď konanie v skutkovej vete napadnutého rozsudku právne posúdil ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.2 Tr. zák. Odvolací súd dospel k rovnakému skutkovému zisteniu a právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako súd prvého stupňa a preto si tiež osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil, a tak odkazuje na príslušnú časť zdôvodnenia napadnutého rozsudku. K námietkam uvádzaným v odvolaní obhajcu a zároveň obžalovaného X. P. krajský súd udáva nasledovné: -k námietke, že súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania a nezaoberal sa dostatočne obhajobnými tvrdeniami obžalovaného, krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa na podklade vykonaných dôkazov správne ustálil skutkový stav a vychádzal pri tom z výsluchov svedkov, z ktorých predovšetkým Q. E.Á. uviedol, že nikdy predmetné vozidlo nevlastnil, ani toto auto obžalovanému nepredal ani nepožičal. Na tomto tvrdení zotrval aj pri konfrontácii. Obžalovaný sa však bránil tým, že auto, v ktorom bola nájdená zbraň mal od Q. E. a jazdil na tomto aute X. W., ale len za prítomnosti obžalovaného. K zbrani uviedol, že nevedel že táto sa v aute nachádza, dozvedel sa to až keď bola nájdená policajtmi. Je nutné uviesť, že svedok Q. E. zotrval na výpovediach, že nemá vedomosť ani o aute ani o zbrani, aj na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy. Ani odvolací súd neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného v tom, že zbraň nebola jeho, ani nevedel, že je v aute, pretože zároveň vo svojej výpovedi uvádzal, že auto mal doma zaparkované 3 dni, pri prevzatí ho prezrel len zbežne a potom požiadal X. W. o jeho odšoférovanie. Jeho výpoveď, že šoféroval X. W. je vyvrátená výpoveďou svedka V. O., ktorý na hlavnom pojednávaní pod prísahou uviedol, že auto šoféroval obžalovaný X. P. a spolu s ním v aute sedel aj X. W.. Priznal, že po zastavení hliadkou PZ vyhodil skladačku čo bolo podnetom na prehľadanie auta, pričom bola nájdená v kufri auta zbraň. V prípravnom konaní tiež potvrdil, že kufor otváral obžalovaný X. P., ktorú skutočnosť potvrdil aj sám obžalovaný. Teda z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetné auto od E. nezískal, podľa výpovede V. O. ho v uvedený deň šoféroval obžalovaný a pred jazdou vozidlo stálo tri dni pri dome obžalovaného. Čo sa týka svedka J. Š., odvolací súd pripomína, že počas prípravného konania ani na hlavnom pojednávaní obžalovaný nespomenul, že auto mal svedok pred jazdou upratovať a vysávať. S poukazom na vyššie rozobraté možno ustáliť, že obhajobné tvrdenia obžalovaného sú nelogické, odporujú si a vykonaným dokazovaním neboli potvrdené, - k žiadosti o výsluch svedkov Q. Z., Y. W., X. Y., X. W. odvolací súd konštatuje, že výsluchy týchto svedkov nie sú dôležité pre správne posúdenie veci. Pripomína, že trestného činu nedovoleného ozbrojovania sa dopustí páchateľ aj jej prechovávaním tj. trestným je aj preprava (jud. NS ČR 24/2006). Za prechovávanie sa považuje akýkoľvek spôsob držania zbrane tj. musí ju mať páchateľ vo svojej moci, ale nemusí ju mať u seba. Ak obžalovaný skutočne prevzal vozidlo od svedka Q. E., čo však svedok rozhodne popiera, a toto auto obžalovaný mal tri dni podľa vlastnej výpovede odstavené doma potom mal zodpovednosť aj za veci nachádzajúce sa vo vozidle. Neuveriteľným sa javí jeho tvrdenie, že vozidlo prevzal, dokonca ho kúpil a prezrel si ho len zbežne a to len zvnútra, -čo sa týka jeho požiadavky o výsluch technika, ktorý robil dokumentáciu a tiež k výtke, že prehliadka auta bola vykonaná v jeho neprítomnosti, odvolací súd dáva do pozornosti zápisnicu o obhliadke miesta činu, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný bol prítomný, zápisnicu aj podpísal a podľa vlastnej výpovede sám otvoril príslušníkom PZ kufor auta, - k výpovedi z 27.06.2007, ktorú považuje za sfalšovanú krajský súd dodáva, že k tejto výpovedi neprihliadol, nakoľko bola vykonaná pred vznesením obvinenia, - k oznámeniu obžalovaného, že na svedkov Q. a Š. podal podnet na Inšpekciu MV SR krajský súd uvádza, že sa jedná o právo obžalovaného na takýto postup, ktorý rešpektuje, - k požiadavke, aby súd pri ukladaní súhrnného trestu zrušil všetky ďalšie odsúdenia je potrebné uviesť, že táto požiadavka je v rozpore so zákonom, nakoľko skutok, ktorý je predmetom konania je v súbehu len so skutkom odsúdeným v sp. zn. 0T/19/2007, pričom vo vzťahu ku skutkom v ďalších odsúdeniach nie je prejednávaný skutok v súbehu, pretože súbeh bol prerušený vyhlásením/oznámením vo veci sp. zn. 0T/17/2008. Správne prvostupňový súd uvážil, že prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, za trestný čin, ktorý je v súbehu, pretože medzi spáchaním časovo prvého z nich a časovo posledného z nich nebol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci rozsudok. Krajský súd k uvedenému dodáva: -obžalovaný X. P. sa trestnej činnosti, ktorá je predmetom odvolacieho konania dopustil dňa 27.06.2007, -rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/19/2007, ktorý bol vyhlásený 12.10.2007 a stal sa právoplatným 12.10.2007 bol uznaný vinným, pričom skutku sa v uvedenej veci dopustil dňa 17.07.2007 z čoho je zrejmé, že prejednávaný skutok a skutok vo veci sp. zn. 0T/19/2007 sú v súbehu a, ktorý nebol prerušený vyhlásením rozsudku resp. oznámením trestného rozkazu. Teda prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu za viacčinný súbeh, nakoľko o všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch sa rozhoduje v spoločnom konaní. Krajský súd pri preskúmaní druhu a výšky uloženého trestu na podklade odvolania podaného v prospech obžalovaného uložený trest opätovne preskúmal a posúdil a dospel k nasledovnému záveru: skutok sa stal 27.06.2007, uznesenie o vznesení obvinenia bolo obžalovanému oznámené 04.12.2009 tj. po viac ako dvoch rokoch a ďalšie dva roky trvalo prípravné konanie, nakoľko obžaloba bola podaná až 04.05.2011tj. prípravné konanie trvalo štyri roky bez toho, aby mal obžalovaný na tom vinu, pričom možno konštatovať, že sa nejedná o náročnú a komplikovanú trestnú vec, ktorú skutočnosť zohľadnil odvolací súd pri určení výšky trestu. Krajský súd konštatuje, že ukladal súhrnný trest podľa trestného činu najprísnejšie trestného, tj. pri zločine nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.2 Tr. zák. je sadzba od 3 roky až 8 rokov. Po dôslednom zvážení a posúdení všetkých vyššie uvádzaných okolností prípadu je tento súd toho názoru, že trest odňatia slobody vo výmere tri roky tj. na dolnej hranici trestnej sadzby je trestom primeraným a v súlade so zákonom. Pretože obžalovaný X. P. bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu uložený za úmyselný trestný čin, pre výkon uloženého trestu bol v súlade so zákonom zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Keďže krajský súd ukladal obžalovanému súhrnný trest postupom podľa ustanovenia § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/19/2007 z 12.10.2007, právoplatným 12.10.2007 ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Zároveň obžalovanému uložil trest prepadnutia veci (postupom podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.) a to pištoľ z. Č. U. XXX, výrobné číslo XXXXX so zásobníkom, kal. 4,5mm so skráteniu hlavňou na dĺžku 45 mm a zásobník vyrobený po domácky s tým, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika (§ 60 ods. 6 Tr. zák.). Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.