Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/131/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511010614 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511010614.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudkýň JUDr. Alžbety Horváthovej a JUDr. Evy Vajdičkovej, v trestnej veci obžalovaného Ľ.Í. U., pre prečin neoprávneného vyrobenia a požívania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona o odvolaní okresného prokurátora a poškodeného U.. P. X. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/125/2011 z 28. mája 2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. januára 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie poškodeného U.. P. X., O.. XX.XX.XXXX, V. V., Z. XX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/125/2011 z 28.05.2013 bol obžalovaný Ľ. U. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V č.k. 4Pv 119/11 z 02.08.2011 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného vyrobenia a požívania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že po tom, čo si v dobe asi od 17,00 hod dňa 13.11.2010 do 18,35 hod dňa 13.11.2010 v V. na H.. Z. Č.. XX v byte poškodeného neoprávnene obstaral platobnú kartu X. W. Č.. XXXXXX******XXXX, vydanú bankou Z. V., R..F.., B. O. Č.. X, V. M. V. Ú. Č.: XXXXXXXXXX/XXXX P.B. U. P. X., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. Č.. XX, V., neoprávnene použil túto kartu, ktorou dňa 13.11.2010 v čase o 18,39 hod 34 sekúnd z bankomatu Z. V. R..F.. na Z. H.. Č.. X/A X. V. uskutočnil neoprávnený výber finančnej hotovosti vo výške 500,-€, čím poškodenému U.. P. X., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. Č.. XX, V. spôsobil škodu vo výške 500,-€, oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bol poškodený U.. P. X., O.. XX.XX.XXXX, V. V., Z. XX s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Samosudkyňa rozsudok odôvodnila tým, že z dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo možné urobiť jednoznačný záver, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Ďalej dôvodila: „ Práve naopak, je tu ucelená reťaz priamych i nepriamych dôkazov, potvrdzujúcich obranu obžalovaného a ktoré vyvodzujú bezpečný záver, že sa skutok nestal. Vyplýva to predovšetkým tak z výpovede obžalovaného, ktorý od počiatku popiera skutočnosť, že by vykonal výber z účtu poškodeného bez jeho súhlasu, ako aj z dôkazov, ktoré na jeho obhajobné tvrdenia logicky nadväzujú. Ide predovšetkým o výpovede svedkov U. N. a M. Š., ktorí potvrdili skutočnosti uvádzané obžalovaným ohľadne predmetnej noci. S ich tvrdeniami rovnako korešponduje aj rozpis hovorov spoločnosti D. F., z ktorého vyplýva komunikácia medzi obžalovaným a svedkom N. tak, ako ju obaja zhodne uvádzajú. Svedkovia, ktorí v tom čase žili v byte poškodeného sa nevedeli vyjadriť k samotnému skutku. Pripustili iba, že poškodený mal asistenta, ktorý s ním spával v jeho izbe. Nikdy neboli účastní žiadneho incidentu, resp. si na žiadny nespomínajú. Samotný poškodený v časti svojej výpovedi uviedol, že pred skutkom obžalovaný vykonával výbery jeho kartou a PIN kódom z jeho účtu, ktoré mu dal k dispozícii hneď ako sa zoznámili. Potvrdil, že ich zoznámenie bolo za účelom erotického priateľstva. V neprospech obžalovaného vyznieva jedine výpoveď poškodeného, ktorá nebola podporená, ani nepriamo, žiadnym iným dôkazom, ktorý by bol vykonaný v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom a ktorý by jednoznačne usvedčoval obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti. Poškodený uviedol, že neoprávnený výber zistil začiatkom nasledujúceho mesiaca, keď mu prišiel výpis účtu z banky a pár dní na to podal trestné oznámenie. Z úradných záznamov, ku ktorým bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok mjr. V. vyplýva, že poškodený mal neoprávnený výber nahlásiť na políciu až potom, keď bol na to v rámci operatívno- pátracej činnosti upozornený dňa 11.01.2011, kedy uviedol, že to zistil už dňa 08.12.2010 a že podá trestné oznámenie na svojho bývalého asistenta, ktorý mu mal kartu zobrať a vrátiť naspäť do izby na to isté miesto, dňa 17.02.2011. Zhrnúc všetky dostupné a podrobne vykonané dôkazy predovšetkým na hlavnom pojednávaní okresný súd konštatuje, že nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že by obžalovaný neoprávnene použil platobnú kartu poškodeného a uskutočnil tak výber z jeho účtu v sume 500,- Eur. Jediným dôkazom je tvrdenie samotného poškodeného, ktoré však nie je podporené žiadnym takým ďalším dôkazom, alebo dôkazmi, ktoré by vo vzájomnej súvislosti tvorili ucelenú reťaz vylučujúcu existenciu pochybností podmieňujúcich uplatnenie zásady in dubio pre reo. Práve naopak. ...Okresný súd teda musel konštatovať, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. sa uplatní vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.“ Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podal odvolanie okresný prokurátor a poškodený U.. P. X.. V dôvodoch odvolania okresný prokurátor uviedol, že s argumentáciou Okresného súdu v Bratislave V, ktorá ho viedla k záverom, že obžalovaného Ľ. U. oslobodil spod obžaloby sa nie je možné v žiadnom prípade stotožniť. Má za to, že súd pri svojom oslobodzujúcom rozsudku nesprávne vyhodnotil okolnosti skutku, zabezpečené a vykonané dôkazy. Súd pri svojom rozhodovaní o oslobodení obžalovaného spod obžaloby vychádzal z verzie obžalovaného, pričom mu uveril, že si Ľ. U. z bankomatu vyberal peniaze na základe súhlasu poškodeného U.. P. X. a že to boli peniaze, ktoré obžalovaný predtým poškodenému požičal za účelom nákupu nového vozíka. Rozobral dôkazy vykonané na pojednávaní a záverom konštatoval: „Dôsledným vyhodnotením zabezpečených a vykonaných dôkazov mám naopak za to, že je preukázané, že obžalovaný uskutočnil neoprávnený výber finančných prostriedkov z účtu poškodeného kartou, ktorej sa predtým v byte zmocnil. Sama skutočnosť, že výber bol uskutočnený obžalovaným nie je sporná, toto doznal i obžalovaný. Vo veci bolo nutné preukazovať oprávnenosť samotného výberu a možnosť zmocnenia sa karty obžalovaným. Obžalovaný mal možnosť sa karty poškodeného zmocniť na byte poškodeného, kde sa legálne zdržiaval. Poškodený mal v čase skutku značne obmedzenú možnosť pohybu, nakoľko sa pohyboval za pomoci invalidného vozíka. Obžalovaný poznal PIN kód ku karte poškodeného z predchádzajúcich legálnych výberov a platieb pre poškodeného. Ako bolo v spise dokumentovaná a to i výpoveďami podnájomníkov obžalovaný sa zdržiaval u poškodeného v izbe.....Obžalovaný mal teda dostatočnú možnosť sa na byte karty zmocniť. Následne obžalovaný pod zámienkou prechádzky vykonal v bankomate výber finančných prostriedkov po čom sa vrátil do bytu poškodeného a z bytu odišiel. Mám za to že neoprávnenosť výberu finančných prostriedkov je dostatočne preukázaná výpoveďou poškodeného, ktorý na svojej logickej a zhodnej verzii výpovede zotrval v prípravnom konaní a to pri jeho výsluchu, pri konfrontácii s obvineným, ako i na hlavnom pojednávaní. Práve verzia poškodeného je podopretá ďalšími nepriamymi dôkazmi, ktoré vylučujú verziu obžalovaného a to výpoveďami svedkov U. F., U.. M. F., C.. U. P., P. B., C. U., P. M. R. W. V.. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave s poukazom na ustanovenie § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V, a v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol“. Odvolanie podal poškodený U.. P. X. proti výroku o náhrade škody, nakoľko považuje za viac efektívne dosiahnuť náhradu škody „pričlenením jeho požiadavky“ k adhéznemu konaniu, pričom sa stotožnil s dôvodmi odvolania okresného prokurátora. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o škode a rozhodnúť vo veci tak, že obžalovaný Ľ. U. bude zaviazaný nahradiť poškodenému škodu vo výške 500 eur. K dôvodom odvolania prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu, ktorý v písomnom vyjadrení uviedol, že odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné a stotožňuje sa s právnymi a skutkovými závermi okresného súdu. Dal do pozornosti, že obhajobné tvrdenia obžalovaného boli vykonanými dôkazmi pred súdom preukázané a dodal, že z odôvodnenia odvolania prokurátora nevyplynuli žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku správne a zodpovedne nevysporiadal. Napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny, pretože okresný súd vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré svedčili v prospech a rovnako aj v neprospech obžalovaného, na rozdiel od prokurátora, ktorý v odôvodnení odvolania argumentuje len dôkazmi svedčiacimi v neprospech, pričom skutočnosti svedčiace v prospech nespomína, alebo bezdôvodne hodnotí ako účelové. S poukazom na uvedené navrhol, aby krajský súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné. Na verejné zasadnutie sa obžalovaný nedostavil, termín zasadnutia určený na 21.01.2014 spolu s poučením podľa § 293 Tr. por. prevzal dňa 07.12.2013, o čom svedčí ním podpísaná doručenka, pričom prípisom doručeným krajskému súdu 17.01.2014 požiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pridržiavajúc sa písomných dôvodov odvolania zo 16.09.2013 navrhla odvolaniu vyhovieť a rozhodnutie k odvolaniu podanému poškodeným ponechala rozhodnutie na úvahu súdu. Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia. Na návrhu, aby odvolací súd odvolanie prokurátora postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol, trvá. Dodal, že advokátska kancelária do konania vstúpila v čase konania pred súdom, kde prebehol kontradiktórny proces, podľa jeho názoru vec bola zvláštna aj tým, že sa jednalo o prípad dvoch rovnako orientovaných mužov. Čo sa týka odvolania poškodeného toto navrhol zamietnuť. Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pričom zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné a odvolanie poškodeného U.. P. X. je podané neoprávnenou osobou. Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného Ľ. U. bola podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj v celom ich súhrne logicky a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodnil spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por. podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov. Odvolanie prokurátora smeruje skôr do oblasti hodnotenia vykonaných dôkazov, ale nie je možné uzatvoriť, že okresný súd v tomto smere postupoval nelogicky, resp. že by precenil dôkazy v prospech obžalovaného. Hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom je logické, prihliadajúc na ne jednotlivo aj v ich súhrne. K námietkam okresného prokurátora uvádzaným v písomnom odvolaní krajský súd udáva, že podľa zásady bezprostrednosti (§ 2 ods. 19 Tr. por.) môže súd pri rozhodovaní prihliadať len na tie dôkazy, ktoré v súdnom konaní aj vykonal t.j. súd má rozhodnúť na základe vytvorenia si bezprostredného názoru z vykonaného pojednávania. Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania) a dospel k rovnakému skutkovému zisteniu konania obžalovaného ako súd prvého stupňa a preto si tiež osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil, a tak odkazuje na príslušnú časť zdôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 4-5). Reagujúc na odvolacie námietky okresného prokurátora: - ktorý hodnotí výpoveď poškodeného ako vierohodnú, pričom poukázal na to, že trestné oznámenie poškodený podával už v čase kedy z výpisu z banky zistil neoprávnený výber, krajský súd uvádza, že tento názor prokurátora nie je pravdivý, pretože poškodený sa mal o neoprávnenom výbere dozvedieť dňa 08.12.2010 (úradný záznam čl. 37), pričom dňa 11.01.2011 bol poučený o možnosti podať trestné oznámenie, čo však urobil až dňa 17.02.2011 tj. 2 mesiace od okamihu, kedy sa o údajnom výbere dozvedel, - k úvahám prokurátora, že v čase zistenia neoprávneného výberu poškodený zistil aj odcudzenie obleku, pričom nevedel kto mu oblek odcudzil a mal podozrenie na jedného z podnájomníkov s tým, že v rámci pojednávania sa oblek „objavil“ a teda ak by chcel poškodený obžalovanému „ublížiť“ neobviňoval by podnájomníka, krajský súd konštatuje, že tieto úvahy nie sú podložené žiadnym dôkazom. Je potrebné si všimnúť, že z úradného záznamu čl.199 vyplýva, že podanie trestného oznámenia poškodený podmienil vrátením obleku, pričom to bol práve obžalovaný, ktorý na pojednávaní predložil sako a nohavice, o ktorých poškodený vyhlásil, že sú to veci, ktoré mu boli odcudzené a zároveň pri výsluchu na pojednávaní 13.03.2012 poškodený pripustil, že obžalovanému požičal nohavice (čl.96). Teda úvahy prokurátora vyplývajúce z týchto načrtnutých skutočností možno považovať za jednu z alternatív ich výkladu a vyhodnotenia, pričom iný výklad a vyhodnotenie môže vyznieť diametrálne odlišne (napr. poškodený oblek v hodnote -podľa vlastného vyčíslenia 400 € - daroval obžalovanému ako zvyšok splátky a preto z krádeže označil podnájomníka a pod...). Uvedený príklad výkladu ako aj úvahy prokurátora sú len špekuláciami, - ak prokurátor na podporu svojich tvrdení poukazuje na výpovede podnájomníkov, ktorí podľa neho neuviedli žiadne okolnosti, ktoré by potvrdili výpoveď obžalovaného, odvolací súd upozorňuje, že tieto osoby sa k osobe obžalovaného Ľ. U. vôbec nevyjadrovali: P. B.- obžalovaného si nepamätá, C. U. - o skutku nič nevie, len registroval asistenta, P. M. - na obžalovaného si nespomína, - k vyjadreniu prokurátora, že svedkovia P. B., P. M. R. C. U. nepotvrdili, že obžalovaný bol v byte poškodeného zadržiavaný odvolací súd dodáva, že títo svedkovia sa k osobe obžalovaného vyjadriť nevedeli, - a ak prokurátor poukazuje na výpoveď svedka U.. M. F., ktorý podľa prokurátora nepotvrdil ani jednu skutočnosť uvádzanú obžalovaným (tj. obžalovaný mal výhrady k zápisnici, v ktorej nebolo všetko ako uvádzal protokolované) je potrebné pripomenúť, že tento svedok si na hlavnom pojednávaní na obžalovaného a jeho výsluch nepamätal, neudával problémy so zápisnicou, pričom zo zápisnice o konfrontácii vyplýva, že obžalovaný túto odmietol podpísať, ktorú poznámku urobil práve svedok U.. F. (čl. 23). Krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v rámci dokazovania boli produkované také dôkazy, ktoré potvrdzujú obhajobné tvrdenia obžalovaného, a zároveň na strane druhej vyvolali dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok vôbec stal. Odvolací súd pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov zhodne ako súd prvého stupňa musí jednoznačne konštatovať, že žiadny vierohodný dôkaz nepreukazuje skutočnosti, ktoré sú uvedené v podanej obžalobe a to, že by sa skutok mal stať tak ako je žalovaný. Pri hodnotení dôkazov súd musí vychádzať z platných zásad trestného konania a tam, kde existujú rozpory v tvrdeniach poškodených, svedkov, ktoré sa nepodarilo odstrániť, tieto rozpory musí vyhodnocovať v prospech použijúc tradičnú zásadu in dubio pro reo a nie v neprospech obžalovaného. Zo zásady prezumpcie neviny, uvedenej v ustanovení § 2 ods. 4 Tr. por., ktorá vychádza z úpravy ustanovenej v čl. 50 ods. 2 ústavy a z čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. Obvinenému musí byť vina preukázaná a obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani svedčiacu vo svoj prospech. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať. K odvolaniu poškodeného U.. P. X., odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. rozsudok môže odvolaním napadnúť aj poškodený, ale len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, za podmienky, že nárok na náhradu škody bol riadne a včas uplatnený. Poškodený, teda nie je oprávnený podávať odvolanie proti iným výrokom, než je výrok o náhrade škody (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Z ustanovenia § 288 ods.3 Tr. por. je zrejmé: ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Teda ak súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, rozhodne o nároku poškodeného vždy tak, že ho s nárokom na náhradu škody odkáže na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Nakoľko poškodený U.. P. X., ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, podal odvolanie smerujúce proti takým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré napadnúť nemôže, krajský súd vzhľadom k uvedenému, jeho odvolanie ako odvolanie podané neoprávnenou osobou zamietol (§ 316 ods. 1 Tr. por.). S poukazom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok