Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/146/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511010837 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511010837.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného F., rod. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 5T/171/2011 zo dňa 02.10.2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. 02. 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d//, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému F., nar. XX.XX.XXXX v B. u k l a d á podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 5T/171/2011 zo dňa 02.10.2013 bol obžalovaný F. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že Hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine vyplývať povinnosť prispievať na výživu svojej dcéry Z., nar. XX.XX.XXXX a výška tejto povinnosti mu bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 22P 79/2009 zo dňa 28.04.2009, právoplatným dňa 13.05.2009 sumou vo výške 110,-Eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci k rukám matky I., trvale bytom B., túto povinnosť si od januára 2010 až doposiaľ neplní, čím mu na bežnom výživnom vznikol dlh voči I. v sume 3 63,-Eur, pričom v uvedenom období pracoval ako živnostník. Za uvedený prečin bol obžalovanému F. podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ 1 Tr. zák. okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný podal proti nemu odvolanie v zákonnej lehote dňa 04. 10. 2013 na č.l. 125. V písomnom odôvodnení svojho odvolania obžalovaný F., rod. B. namietal výšku uloženého trestu s tým, že ho považuje za neprimeraný. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie podľa § 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného, keďže tento bol riadne a včas upovedomený o termíne verejného zasadnutia odvolacieho súdu. Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný a navrhla odvolanie obžalovaného v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodné. Matka dieťaťa I., ako oprávnená osoba na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedla, že od vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa obžalovaný F. výživné v sume 3630,- Euro jej neuhradil, pričom neuhrádza ani bežné výživné. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného F. je čiastočne dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Krajský súd v Bratislave postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku súdu Okresného súdu Bratislava I podala procesná strana na to oprávnená (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone (§ 309 ods. 1 Tr. por.). Podľa § 321 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj písm. a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, písm. b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, písm. c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, písm. d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, písm. e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že na obžalovaného F. Okresná prokuratúra Bratislava V pod sp. zn. 2Pv 330/10-9 dňa 28.10.2011 podala obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené v citovanom obžalovanom návrhu. Ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 20. 04. 2012 (č.l.93 - 94), prokurátor modifikoval pôvodne podanú obžalobu s tým, že skutok by sa mal právne posúdiť ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný uvedenej trestnej činnosti sa mal dopustiť po dlhší čas. Na zmenenú právnu kvalifikáciu bol obžalovaný F. osobne upozornený na tomto hlavnom pojednávaní, ktorý následne požiadal aj o odročenie hlavného pojednávania za účelom poskytnutia lehoty na svoju obhajobu. Súd prvého stupňa stanovil termín hlavného pojednávania na 04. 05. 2012 Okresný súd hlavné pojednávanie vykonal dňa 02.10.2012 v neprítomnosti obžalovaného F., keďže tento ignoroval predošlé predvolanie súdu ale aj svoj prísľub zo dňa 03.07. 2012, kedy ho okresný súd vypočul po následnom zatknutí na základe príkazu na zatknutie. Obžalovaný totiž učinil prehlásenie (č.l. 101), že si termín berie na vedomie, resp. uviedol, že v prípade, že sa nedostaví, súd môže rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti. Podľa § 207 Tr. zák. prečinu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, (1) Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, b) závažnejším spôsobom konania, alebo c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený. Podľa § 138 písm. b/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Keďže odvolanie obžalovaného F. smerovalo iba do výrokovej časti rozsudku o treste, krajský súd zistil, že okresný súd v napadnutom rozsudku v podstate podrobne a správne odôvodnil, resp. vyhodnotil aj kritériá ukladania trestu podľa § 34 Tr. zák. V zmysle zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. (1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. (2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. (3) Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. (4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V danej veci v podstate treba konštatovať, že obžalovaný F. síce podľa odpisu registra trestov bol v minulosti 8-krát postihnutý rôznymi trestami, avšak z dôvodu zahladenia v šiestich prípadoch sa na neho zo zákona hľadí, akoby odsúdený nebol, pričom v dvoch veciach bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa spisového materiálu krajský súd konštatuje, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sú u obžalovaného vyrovnané, avšak vzhľadom na právne posúdenie skutku v zmysle ustanovenia § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., kde je trestná sadzba od jedného do päť rokov, vzhľadom na výšku dlžného výživného - v aktuálnom prípade je to 3.630,-Euro, čo sa považuje za väčšiu sumu, resp. spáchanie trestného činu po dlhší čas (od januára 2010 do 01. 10. 2013), čo je takmer 4 roky, uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 a pol roka možno považovať za celkom primeraný. Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. So zreteľom na citované zákonné ustanovenie preto pochybil prvostupňový okresný súd, pokiaľ obžalovaného F. zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko vzhľadom na zahladenie predošlých odsúdení, sa na menovaného hľadí, akoby odsúdený nebol, preto nemal byť zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Uvedené pochybenie a porušenie trestného zákona krajský súd napravil tým, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. zák. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a popri uloženého trestu vo výmere 2 a pol roka zaradil obžalovaného Maria Benka podľa § 48 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.