Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/250/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511200384 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511200384.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, Panenská 7, 812 36 Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Helenou Strachotovou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie 883,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti zamietajúcej časti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 18.1.2012, č.k. 39C/218/2011-54, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 18.1.2012, č.k. 39C/218/2011-54 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa svojim rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 288,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 288,27 eur od 15.6.2011, v dvoch mesačných splátkach zročných do 15. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, prvú splátku v sume 180 eur a druhú splátku vo výške splatenia celého dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal proti odporcovi ako dlžníkovi zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zaplatenia istiny 883,48 eur spolu s 10% úrokom z omeškania ročne zo sumy 991,75 eur od 1.3.2009 do 15.5.2009, zo sumy 883,48 eur od 16.5.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Návrh odôvodnil tým, že na základe časti C) návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.6.2004 poskytol žalobca žalovanému revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Žalovaný vyčerpal k 30.11.2007 peňažné prostriedky vo výške 1.471,74 eur a zaviazal sa splatiť úver poskytnutý formou úverového rámca pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 5% z poskytnutého rámca, t.j. vo výške 32 eur, splatných vždy k 10 dňu kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom nesledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a listinnými dôkazmi. Odporca uviedol, že mu navrhovateľ na adresu trvalého pobytu mimo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 14.6.2004 zaslal ponuku na vydanie úverovej karty, ktorá bola vo forme tlačiva pre stálych zákazníkov. Toto tlačivo vypísal a zaslal žalobcovi. Následne obdržal od žalobcu platobnú kartu. Kartu žalovaný nepoužil hneď, až s časovým odstupom, mohlo sa jednať o dátum uvedený žalobcom 13.3.2005. Žalovaný pripustil, že z karty mohol odčerpať žalobcom uvádzanú sumu. Súčasne pravidelne splácal poskytnuté peňažné prostriedky až do 13.5.2008, kedy sa dostal do finančnej tiesne. Následne uhradil ešte sumu 150 eur. Uviedol, že si je vedomí svojho záväzku splatiť dlh. Pre prípad, že ho súd zaviaže k povinnosti zaplatiť žalobcovi, žiadal o povolenie splatiť dlh v mesačných splátkach vo výške 180 eur. Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení predložil ako dôkaz čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX z 26.1.2009, v ktorom žalovaná dlžná čiastka 1.033,48 eur bola špecifikovaná ako 265,55 eur (7.999,96 Sk) dlžné mesačné splátky úveru vrátane úrokov po lehote splatnosti ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy; 726,20 eur (21.877,50 Sk) úverová istina splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy; 41,73 eur (1.257,16 Sk) zmluvná pokuta za omeškanie so splácaním úveru. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom súd zistil, že odstúpenie a výzva na zaplatenie dlžnej sumy bola odporcovi doručovaná na adresu trvalého pobytu uvedeného v žiadosti (vrátené s poznámkou neprevzaté v odbernej lehote). Navrhovateľ svoje právo na zaplatenie istiny uplatňuje titulom uzavretej žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.6.2004. Potvrdením zo dňa 2.11.2011 vystaveným navrhovateľom, ktorým pre účely súdneho konania potvrdil prijatie splátok z úveru v celkovej sume 1.164,34 eur (č.l. 33) a potvrdením zo dňa 2.11.2011 navrhovateľ potvrdil odfinancované peňažné prostriedky v celkovej výške 1.410,74 eur + 41,87 eur financované predajcovi, prvé čerpanie 13.03.2006 (č.l. 34). Podľa žiadosti odporca požiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru na nákup spotrebného tovaru formou klasického úveru, prostredníctvom predajcu Carrefour Slovensko, a.s., Bratislava. Výška úveru mala predstavovať sumu 14.396,- Sk, ktorú odporca mal splatiť v 10-tich mesačných splátkach po 1.599,- Sk, pri cene úveru 1.594,- Sk, spolu 15.995,- Sk počnúc 15.1.2006, vždy k 15 dňu kalendárneho mesiaca. Spôsob splácania bol dohodnutý prevodom z bežného účtu. Navrhovateľ za zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje listinu podpísanú obomi stranami dňa 14.6.2004. Listina je označená ako „ ŽIADOSŤ / ZMLUVA O POSKYTNUTÍ SPOTREBITEĽSKÉHO ÚVERU (Návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Obč. zákonníka v platnom znení)“ a opatrená je číslom 260002135699786. Na jej lícnej strane sa text delí na časti A) až F), na rubovej strane sú vytlačené všeobecné podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. V časti A) formulára je identifikovaný odporca ako klient, časť B) je označená ako klasický úver a končí sa predtlačeným prehlásením klienta, že má záujem o nákup špecifikovaného tovaru u označeného predajcu, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (VÚP), s ktorými bez výhrady súhlasí a žiada, aby mu navrhovateľ poskytol úver na nákup uvedeného tovaru. Predtlačený text je aj v častiach C) až F), časť D) sa týka poistenia klienta, časť E) je súhlasom klienta s použitím jeho osobných údajov a časť F) je dohoda o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky len z časti C) listiny, z textu ktorej vyplýva, že podpísaním tlačiva odporca požiadal, aby ho navrhovateľ zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, aby mu poskytol úverový rámec vo výške 20 000 Sk a vydal úverovú kartu na meno. Vzal na vedomie, že žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže navrhovateľ zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zároveň sa odporca zaviazal splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, a súhlasil s platbami uvedenými v bode C1. Podľa bodu C1, označeného ako úverová karta, je mesačná úroková sadzba 2,19 %, platná ku dňu podpísania žiadosti/zmluvy. Vzhľadom na predmet konania sa súd zaoberal len tou časťou listiny (C), ktorá sa týka revolvingového úveru, a ktorú v zmysle § 275 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.) posudzoval samostatne. V tejto súvislosti sa súd prvého stupňa zaoberal predovšetkým otázkou, či je možné listinu zo dňa 14.6.2004 považovať za zmluvu o revolvingovom úvere. Z obsahu listiny mal preukázané, že účastníci mienili uzavrieť predovšetkým zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rozsahu uvedenom v časti B), označenej ako klasický úver, ktorej predmetom bol úver vo výške 14.396,- Sk na financovanie kúpy tovaru od Carrefour Slovensko a.s. Jej podpísaním odporca, či už vedome alebo nevedome, zároveň požiadal v predtlačenej časti C) o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca. Súd dospel k záveru, že listinu samotnú nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ani za zmluvu o revolvingovom úvere. Z tlačiva je zrejmé, že ide len o návrh odporcu na uzavretie zmluvy, ktorej zaevidovanie navrhovateľ potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom bližšie neidentifikovanej osoby. Podpis tlačiva navrhovateľom nie je možné vzhľadom na obsah časti C) listiny, považovať za akcept návrhu zmluvy. Navrhovateľ ako autor tlačiva si v tejto časti vymienil, že odporcovi úverový rámec poskytne až po vyhodnotení priebehu splácania klasického úveru a v závislosti od neho určí výšku úverového rámca. Zmluva mala podľa bodu IV.-1.-1. VÚP, ktoré sú na rube tlačiva, vzniknúť prijatím návrhu, za ktorý sa malo považovať odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti, adresovaného klientovi. Navrhovateľ mal tiež klientovi písomne oznámiť vydanie karty, variabilný symbol, číslo účtu revolvingového úveru a výšku maximálneho úverového rámca, ktorý je pripravený mu poskytnúť. Či bude odporcovi úverový rámec poskytnutý teda záviselo jedine od rozhodnutia navrhovateľa, k jeho samotnému poskytnutiu sa navrhovateľ podpísaním tlačiva ešte nezaviazal, ani návrh zmluvy neprijal. Zo žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. B.zo dňa 14.6.2004, súd zistil, že odporca v žiadosti v bode C1) „Úverová karta“ nepožiadal navrhovateľa o poskytnutie úverového rámca, resp. o vydanie úverovej karty. Úverový rámec v tlačive bol uvedený len ako príklad. Predajca a odporca svojimi podpismi potvrdili dodanie tovaru uvedeného v žiadosti. Podľa výpisu z účtu nie je možné zistiť, kedy bola odporcovi úverová karta žalobcom vystavená 10.11.2004 (s prvým čerpaním 13.3.2006), doručená. Uplatnený nárok navrhovateľa v časti istiny súd prvého stupňa posúdil podľa § 3 ods. 1, 2 a § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase vzniku právneho vzťahu, §§ 43 až 47, § 457 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), §§ 263, 273 ods. 1 a 275 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) a uplatnené úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že došlo k uzavretiu zmluvy o vydanie úverovej karty, keďže nebolo do spisu založené písomné potvrdenie, resp. vydanie platobnej karty a jej doručenie odporcovi, s oznámením maximálnej výšky úverového rámca, ktorý bol navrhovateľ pripravený mu poskytnúť na základe posúdenia údajov obsiahnutých v jeho žiadosti. Zdôraznil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať v zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch písomnú formu, inak je neplatná. Platne by preto mohla vzniknúť jedine v prípade, ak by návrh na jej uzavretie navrhovateľ prijal písomne a písomné oznámenie o prijatí doručil odporcovi. Za dôkaz preukazujúci vznik zmluvy považoval navrhovateľ skutočnosť, že odporca mal k dispozícii úverovú kartu, ktorá mu bola zaslaná obyčajnou poštou, prostredníctvom ktorej finančné prostriedky čerpal a splátky uhrádzal na určené číslo úverového účtu. Vzhľadom na obligatórnu písomnú formu zmluvy je podľa názoru súdu možné skutočnosť, že žalovaný mal k dispozícii úverovú kartu, úver čerpal a čiastočne splácal, považovať len za dôkaz preukazujúci poskytnutie revolvingového úveru, nie však za dôkaz preukazujúci vznik samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Uviedol, že ani v prípade, ak by sa navrhovateľovi podarilo preukázať, že návrh zmluvy písomne akceptoval, nebolo by možné jeho návrhu vyhovieť. Zmluva mohla vzniknúť len v tom rozsahu a s tými obsahovými náležitosťami, ktoré sú uvedené v časti C) žiadosti, keďže tá je návrhom na uzavretie zmluvy. Len tento návrh mohol navrhovateľ akceptovať, keďže prijatie návrhu so zmenami je podľa § 44 ods. 2 OZ odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Súčasťou návrhu zmluvy o revolvingovom úvere sa všeobecné podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru nestali, v časti C) nie je na ne ani len odkaz (§ 273 ods. 1 v spojení s § 263 ods. 1 ObZ). Podľa predtlače mali byť len súčasťou zmluvy uzavretej podľa časti B) formulára, pričom oba právne úkony sa v zmysle § 275 ods. 1 ObZ posudzujú samostatne. Navrhovateľ by preto nebol oprávnený požadovať žiadne poplatky a náklady, či zmluvné pokuty, ktoré sú uvedené vo VÚP. Zo zmluvy by vyplynul len záväzok odporcu splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % poskytnutého úverového rámca. Skutočná výška úverového rámca priamo zo žiadosti nevyplýva, určiť ju mal až navrhovateľ v akcepte, takže v tejto podstatnej časti zmluvy je návrh neurčitý. Zostalo sporné, aká bola v tomto prípade skutočná výška úverového rámca, lebo navrhovateľ v návrhu uviedol čerpanie úverového rámca vo výške 1.471,74 eur (44.337,63 Sk), ale predpis mesačných splátok vychádzal z úverového rámca 20.000 Sk. Nedostatočne určito je v tlačive uvedená aj výška mesačného úroku a poplatku (bod C1), ktorá má len informatívny charakter o tom, aké sadzby boli platné ku dňu podpísania žiadosti. Nejasné ostalo, čo je základom pre výpočet úroku z úveru, aká čiastka z mesačnej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a či je v splátke zahrnutý aj poplatok, nevyriešené ostalo aj to od ktorého momentu odporcovi vznikla povinnosť úver splácať a pod.. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by účastníci uzavreli písomnú zmluvu o revolvingovom úvere a zmluva uzavretá v inej forme nie je platná, súd žalobcom uplatnený nárok posúdil podľa § 457 OZ, podľa ktorého ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Navrhovateľ výpisom z úverového účtu preukázal, že odporca prostredníctvom úverovej karty vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.452,61 eur. Túto sumu prijatú na základe neplatnej zmluvy by bol odporca povinný navrhovateľovi vydať a navrhovateľ by bol povinný vrátiť odporcovi 1.164,34 eur, ktorú sumu mu už odporca vo forme splátok úveru zaplatil. Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ odporcom zaplatenú sumu od svojej pohľadávky odpočítal, čo je možné považovať za úkon smerujúci k započítaniu (§ 580 OZ), preto k úhrade ostala len pohľadávka navrhovateľa vo výške 288,27 eur, k zaplateniu ktorej súd odporcu zaviazal a vo zvyšku uplatnenej istiny návrh zamietol. Navrhovateľ v návrhu požadoval aj úrok z omeškania. Splatnosť pohľadávky na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy nie je ustanovená právnym predpisom. V zmysle § 563 OZ bol odporca povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho navrhovateľ o plnenie požiadal. Navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 26.1.2009 spolu s odstúpením od zmluvy aj výzvu na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú pošta vrátila späť ako v úložnej dobe neprevzatú. Zásielku nie je možné považovať za doručenú v zmysle bodu V.-7. VÚP, keďže jednak zmluva platne nevznikla a jednak VÚP by sa jej súčasťou nestali. Za výzvu na plnenie preto súd považoval až návrh na začatie súdneho konania, ktorý bol odporcovi doručený 13.6.2011. Pohľadávka sa tým stala splatnou 14.6.2011 a keďže ju odporca v uvedený deň neuhradil, dostal sa do omeškania. Dôsledkom omeškania dlžníka so splatením peňažného záväzku alebo jeho časti je v zmysle platnej právnej úpravy povinnosť platiť úrok z omeškania z nezaplatenej sumy. Pretože záväzok vznikol z neplatnej zmluvy, úrok z omeškania nemôže byť vyšší než určuje § 517 OZ, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. So zaplatením sumy 288,27 eur je odporca v omeškaní od 15.6.2011, ku ktorému dňu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,25 %. Súd preto odporcovi uložil povinnosť platiť úrok z omeškania zo sumy 288,27 eur vo výške 9,25 % ročne od 15.6.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úroku z omeškania (požadovaný 10% ročne od 1.3.2009 do zaplatenia) návrh zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 OSP a vzhľadom na mieru úspechu účastníkov. Odporca by vzhľadom na pomer úspechu v konaní mal právo na pomernú náhradu trov konania (36%), avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podal navrhovateľ včas odvolanie. Namietal, že podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ sa treťou časťou Obchodného zákonníka spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného aj zmluvy o úvere. Preto je podľa jeho názoru potrebné prihliadať aj na ust. § 275 ods. 4 ObZ, ktoré umožňuje vyjadriť súhlas s návrhom určitého právneho úkonu, v danom prípade išlo o zaslanie karty (obyčajnou zásielkou) a PIN-kódu (doporučenou zásielkou) odporcovi, čo umožnilo odporcovi vybrať finančné prostriedky v rozsahu poskytnutého úverového rámca a v súlade s dohodnutými obchodnými podmienkami. Vyslovil názor, že v konaní pred súdom prvého stupňa dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a predložil súdu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdením čím splnil nie len svoju dôkaznú povinnosť, ale aj povinnosť tvrdenia vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 a ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Poukázal aj na skutočnosť, že odporca svoj dlh uznal (vyplýva z odôvodnenia rozsudku) a popísal aj skutočnosti, ako bola zmluva o revolvingovom úvere uzavretá. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.11.2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny, v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho odôvodnením a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa správne a dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými otázkami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie veci. Navrhovateľ predovšetkým v odvolaní namieta, že súd mal pri posudzovaní platnosti zmluvy vychádzať z ust. § 261 ods. 3 písm. d) a ust. § 275 ods. 4 ObZ, v zmysle ktorého je možné vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu ( v danom prípade zaslaním karty a PIN-kódu). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je zákonom lex specialis voči Obchodnému zákonníku, a preto je pre posúdenie platnosti predmetnej zmluvy a dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa rozhodujúca právna úprava podľa tohto zákona. Aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka na úverové zmluvy je možná iba v prípadoch, na ktoré sa zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje (viď § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.). V danom prípade súd prvého stupňa postupoval správne, keď platnosť zmluvy posúdil podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu sú ďalšie námietky navrhovateľa právne irelevantné. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého v odvolacom konaní úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, ich náhradu mu súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.