Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/191/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511200387 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511200387.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpený: Soukeník - Štrpka, s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: S. D., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, D., zastúpený opatrovníčkou: Ľ. T., pracovníčka Okresného súdu Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava, o zaplatenie 626,44 EUR s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 24C 440/2011-59, zo dňa 15. februára 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 15.02.2012, č.k. 24C 440/2011-59 v napadnutej zamietajúcej časti potvrdzuje. Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť sumu 143,49 EUR spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1,99 EUR od 12.07.2008, zo sumy 53,11 EUR od 18.01.2008, zo sumy 30,67 EUR od 12.02.2008, zo sumy 32,63 EUR od 18.03.2008 a zo sumy 25,09 EUR od 16.04.2008, vždy až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, súdny poplatok vo výške 15,- EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa návrh vo výške 482,95 EUR spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 12.05.2008 do zaplatenia zamietol. Dôvodil, že návrhom podaným na súd dňa 14.01.2011 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 626,44 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia mesačných faktúr za navrhovateľom poskytnuté služby za používanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a účastníkmi dohodnutú zmluvnú pokutu. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke § 77 ods. 1, § 76 ods. 12, § 43 ods. 1, 2, § 42 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 OZ a po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v časti žalovanej istiny, týkajúcej sa nezaplatenia fakturovaného hovorného, služieb fakticky poskytnutých odporcovi zo strany navrhovateľa, je oprávnený. Mal za to, že odporca včasným neuhradením vyfakturovanej výšky hovorného za predmetné obdobie nedodržal podmienky zmluvného vzťahu uzavretého medzi účastníkmi, navrhovateľ v zmysle všeobecných podmienok odstúpil od zmluvy o pripojení a oprávnene požadoval zaviazať odporcu na zaplatenie neuhradeného hovorného za príslušné žalované obdobie. Čo sa týka navrhovateľom uplatneného nároku na zaplatenie účastníkmi písomne dohodnutej zmluvnej pokuty, fakturovanej odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 11.05.2008 vo výške 482,95 EUR, podľa názoru súdu prvého stupňa, táto má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže v danom prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, majúcej podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, bez možnosti odporcu ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce do zmluvného vzťahu vstúpiť. Mal za to, že ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve právnym inštitútom zmluvnej pokuty, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia zabezpečenia povinnosti. Výška zmluvnej pokuty k výške nezaplateného hovorného sa javila súdu prvého stupňa ako neadekvátna, nezohľadňujúca obdobie kedy odporca mesačné hovorné uhrádzal, nezodpovedajúca rozdielu medzi odporcom zaplatenou cenou mobilného telefónu a skutočnou predajnou cenou mobilného telefónu. Uviedol, že navrhovateľom požadované právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže požívať ochranu. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu 40 % zaplateného súdneho poplatku, splatného podaním žalobného návrhu. Proti uvedenému rozsudku v rozsahu zamietnutej časti istiny podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmenil tak, že jeho návrhu v celosti vyhovie. Mal za to, že výšku zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať vo vzťahu k rozdielu štandardnej a akciovej ceny mobilného telefónu ako i hodnote benefitu, ktorý odporca na základe Zmluvy o pripojení dostal. Namietal, že zmluvná pokuta je oveľa nižšia ako hodnota mobilného zariadenia a benefitu, ktoré zabezpečuje. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.05.2008, sp. zn. 28Cdo 575/2005 a na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Žiline. K forme zmluvy o pripojení si dovolil uviesť, že formu zmluvu o pripojení, ktorú používal navrhovateľ nemožno bezvýhradne považovať za formulárový typ zmluvy, ktorý odporcovi neumožňuje ovplyvniť jej obsah, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.03.2011, sp. zn. 8Co 385/2011. Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti je potrebné ako vecne a právne správny potvrdiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v intenciách § 219 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa v časti ním uplatňovanej zmluvnej pokuty s prísl., a to z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky upravujúcej zmluvnú pokutu, keď na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a/, § 43 ods. 1, 2 zákona o elektronických komunikáciách, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 OZ, ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v tejto časti aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie v tejto časti možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. V predmetnej veci je predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok proti odporcovi na zaplatenie sumy 624,44 Eur s prísl., ako aj náhrady trov konania, a to titulom nesplnenia si povinností odporcom vyplývajúcich mu zo zmluvy o pripojení zo dňa 19.10.2007 (keď riadne a včas nezaplatil za služby poskytnuté a vyfakturované mu navrhovateľom v celkovej výške 143,49 Eur), ako aj z dodatku zo dňa 19.10.2007, na základe ktorého sa odporca sa zaviazal, v prípade nedodržania svojich zmluvných povinností, zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 482,95 Eur. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa považoval za nesporné, že navrhovateľ uzatvoril dňa 19.10.2007 s odporcom zmluvu o pripojení, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi SIM kartu, pridelil mu telefónne číslo a zaviazal sa poskytovať odporcovi telekomunikačné služby a odporca sa zaviazal platiť navrhovateľovi úhrady za poskytnuté telekomunikačné služby, ako aj dodatok k predmetnej zmluve o pripojení zo dňa 19.10.2007, na základe ktorého sa odporca zaviazal v prípade nedodržania svojich zmluvných povinností zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 482,95 Eur (14.549,58 Sk). Ďalej bolo v konaní nesporné, že odporca si svoje povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy o pripojení neplnil, keď riadne a včas nezaplatil za služby poskytnuté a vyfakturované mu navrhovateľom v celkovej výške 143,49 Eur, z dôvodu ktorého navrhovateľ listom zo dňa 02.04.2008 odstúpil od predmetnej zmluvy o pripojení, v dôsledku čoho navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie nielen istiny (143,49 Eur), ale i príslušenstva (úrokov z omeškania). Spornou ostala otázka, či zmluvná podmienka nachádzajúca sa v dodatku zo dňa 19.10.2007 (čl. II. bod 2.3) upravujúca zmluvnú pokutu je neprijateľnou a teda i neplatnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona o elektronických komunikáciách, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť zmluvou o pripojení potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Slovenský právny poriadok upravuje postavenie a ochranu spotrebiteľa v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“); účinnom od 01.07.2007; v ktorom je zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 v znení účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007; teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení a jej dodatku; tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo aj iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami na jednej strane je dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky (§ 53 ods. 5 OZ). Zákonodarca uzákonil v Občianskom zákonníku; v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom v ust. § 53 ods. 4; preventívne ustanovenia, ktoré nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Na základe ust. § 53a OZ bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok (§ 53 ods. 5 OZ). V zmysle vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o pripojení vrátane jej dodatku medzi navrhovateľom a odporcom je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ust. § 53 ods. 3 OZ, zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky, pričom novelou Občianskeho zákonníka (zákonom o ochrane spotrebiteľa); účinnou od 01.01.2008; bolo v písm. k) cit. ust. zakotvené, že za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Skutočnosť, že neprimeranosť sumy ako sankcie za nesplnenie záväzku bola výslovne zakotvená medzi inak demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v cit. ust. § 53 ods. 1 písm. k/ OZ až od 01.01.2008 nijako nebráni tomu, aby súd pri ex offo skúmaní neprimeraných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vyslovil neprimeranosť takejto sankcie v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa čl. 3 bod 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Podľa čl. 4 cit. smernice, sa nekalosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Vzhľadom na uvedené; keď nekalosť zmluvných podmienok je potrebné hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy - čo správne tvrdil i navrhovateľ vo svojom odvolaní; odvolací súd poznamenáva, že hoci nie je možné poprieť právo dojednať v spotrebiteľskej zmluve zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa, podstatným ale v takom prípade je, aby táto zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Z obsahu predmetnej zmluvy o pripojení uzavretej medzi účastníkmi vrátane jej dodatku vyplýva, že text zmluvy ako aj dodatku bol vopred pripravený navrhovateľom ako dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov (zmluva bola vopred pripravená v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy), pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal pravdepodobne možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom tejto zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom mohol zmluvu ako celok iba odmietnuť alebo prijať a podrobiť sa tak dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a ich dodatku preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 Obč. zák. v spojení s čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS nemožno považovať za individuálne dojednané. Podľa čl. II bod 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 19.10.2007 sa odporca ako spotrebiteľ zaviazal zaplatiť v prípade porušenia niektorej z povinností žalovaného zmluvnú pokutu v pevne dojednanej výške 482,95 Eur (14.549,58 Sk). Z obsahu zmluvy a predovšetkým jej dodatku ďalej vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ zakúpil od navrhovateľa ako dodávateľa mobilný telefón za zvýhodnenú cenu a mal aj možnosť používať poskytované služby za zvýhodnenú cenu. Odvolací súd však aj po zohľadnení týchto výhod získaných odporcom ako spotrebiteľom na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, nakoľko vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v pevnej dojednanej výške 482,95 Eur (14.549,58 Sk), a to v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvných povinností bez ohľadu na jeho závažnosť i následky a bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy - či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. V zmysle vyššie uvedeného ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák.), ktoré je neplatná (§ 53 ods. 4 Obč. zák.) a pre spotrebiteľa teda nie je záväzná. Vzhľadom na uvedené preto nie je možné uznať argumenty navrhovateľa prezentované v jeho odvolaní. S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. chýbal návrh na ich priznanie a ani mu žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.