Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/310/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511203685 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511203685.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Y. B., P.. B.., IČO: XX XXX XXX, W. L.. Č.. X/A, A., proti odporkyni: K. V., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom Š. L.. Č.. X, A., zastúpená opatrovníčkou: F. W., D. Y. B. A. M., za účasti vedľajších účastníkov na strane odporkyne: 1/ D.Z. na Y. Y. B. S., IČO: XX XXX XXX, M. L.. Č.. XX, W., zastúpený advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, Nám. SNP č. 7, Stropkov, 2/ D.Ž. na W. W. B., Y. D., IČO: XX XXX XXX, B. L.. Č.. X, A., o zaplatenie istiny 679, 12 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. januára 2013, č. k. 49C/14/2012 - 113, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka 1/ o d m i e t a . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 347, 18 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 347, 18 eur od 10. 7. 2009 do zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie istiny 331, 94 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zastavil a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok v sume 13, 28 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 43 ods. 1, § 43 ods. 2, § 42 ods. zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 588 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, nakoľko odporkyňa porušila zmluvné podmienky, ktoré jej vyplývali zo Zmlúv o pripojení a dodatkami k nim (zmluva č. P.-XXXX zo dňa 4. 4. 2012, zmluva č. P.-XXXX uzavretá dňa 7. 9. 2008), keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že odporkyňa cenu za poskytnuté služby navrhovateľom nezaplatila. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vl. č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním odporkyne s plnením peňažného dlhu od 10. 9. 2009, t. j. odo dňa nasledujúcom po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie poskytnutej navrhovateľom v pokuse o pokonávku. Zastavenie konania v časti o zaplatenie 331, 94 eur s príslušenstvom, titulom zmluvnej pokuty, odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1 O. s. p. a vecne čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľom pred začatím pojednávania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. 142 ods. 2 O. s. p. a vecne tým, že nakoľko navrhovateľ bol v konaní úspešný čiastočne (v rozsahu 51, 12 % a odporkyňa úspešná v rozsahu 48, 90 %), rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Nepriznanie trov uplatnených vedľajším účastníkom 1/ v konaní odôvodnil vecne tým, že do konania vstúpil bez znalosti predmetu sporu, z vlastnej iniciatívy, odporkyňa vstup vedľajšieho účastníka do konania nenavrhla a vedľajší účastník by mal byť sám z vlastnej podstaty svojej existencie schopný poskytnúť spotrebiteľovi právnu pomoc a nie prostredníctvom ním zvoleného zástupcu - advokáta s tým, že ním uplatnené trovy posúdil ako trovy, ktoré neboli potrebné na účelné bránenie a uplatnenie práva. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi odôvodnil právne ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa nepriznal žiadnemu z účastníkov trovy konania podal v zákonnej lehote vedľajší účastník 1/ a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a navrhovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť trovy prvostupňového konania v sume 82, 06 eur a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré bolo skončené zastavením v dôsledku späťvzatia návrhu, bolo posudzovať procesné kritéria úspechu, či neúspechu účastníkov s tým, že nebolo preukázané, že odporca svojim správaním zapríčinil späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 331, 94 eur, pričom navrhovateľ bez akéhokoľvek odôvodnenia zobral návrh v tejto časti späť, čím procesne zastavenie konania zavinil. Navrhovateľ a opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka 1/ nevyjadrili. Vedľajší účastník 2/ odvolací návrh nepodal a k odvolaniu vedľajšieho účastníka 1/ sa nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka 1/ je nutné odmietnuť. Podľa § 201 veta prvá O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Podľa § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a). Podľa § 93 ods. 3 O. s. p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. S účinnosťou od 15. októbra 2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. V tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 205/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia na podanie odvolania je oprávnený účastník konania, pričom účastníkmi sú žalobca a žalovaný alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje (§ 90 O. s. p.). V sporovom konaní okruh účastníkov konania určuje žalobca, čo znamená, že okrem neho je ním ten, koho žalobca v návrhu ako žalovaného označí. Súd môže pripustiť, aby po začatí konania do konania vstúpil ďalší účastník a to ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného (§ 92 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ ide o legitimáciu na podanie opravného prostriedku, platí, že pri podaní odvolania je vedľajší účastník legitimovaným subjektom na podanie odvolania v prípadoch, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Vedľajší účastník v takýchto prípadoch môže podať odvolanie aj keď s tým nesúhlasí hlavný účastník, na ktorého procesnej strane vstupuje. Typickým príkladom je vzťah medzi ručiteľom a dlžníkom, keď z právneho predpisu konkrétne z predpisu hmotného práva civilného (Občiansky zákonník resp. Obchodný zákonník) vyplýva tzv. zákonná cesia, zákonný vstup do právneho postavenia dlžníka zo strany ručiteľa v prípadoch, ak ručiteľ za dlžníka plnil. V zmysle citovaného ustanovenia § 201 O. s. p. odvolanie môže podať aj vedľajší účastník za splnenia tam uvedeného predpokladu s obmedzením, že jeho úkon nemôže odporovať úkonu účastníka, na strane ktorého vystupuje. Ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (tzn. právnické osoby, legitimované na vstup do konania ako vedľajší účastník osobitným zákonným ustanovením), môže vedľajší účastník podať odvolanie len v prípadoch, ak ho zároveň podá hlavný účastník, prípadne, ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. Ak by hlavný účastník súhlas nevyjadril, prípadne ho odvolal, bude sa táto situácia posudzovať ako nesplnenie subjektívnej podmienky na podanie odvolania, čo znamená, že v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p., odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník svojím menom. Vedľajší účastník je oprávnený robiť všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním (napr. späťvzatie žaloby) alebo s predmetom konania (zmena žaloby, uznanie nároku, uzavretie zmieru a pod.) a úkonov, ktoré urobil sám účastník. Vedľajší účastník môže tiež v rozsahu legitimácie účastníka podať odvolanie alebo dovolanie, a to buď vedľa účastníka, ktorého podporuje, alebo sám; ak však účastník odmietne vysloviť súhlas s opravným prostriedkom podaným iba vedľajším účastníkom, treba mať za to, že opravný prostriedok podal neoprávnený subjekt. Vedľajšiemu účastníkovi beží samostatná odvolacia lehota, ale iba v prípade, že sa účastník, ktorému v spore pomáha, po vyhlásení rozsudku nevzdal práva odvolania. V posudzovanej veci rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom dňa 30. januára 2013, opatrovníčke odporkyne bol rozsudok doručený 17. 5. 2013, ktorá odvolanie proti rozsudku nepodala. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ako už odvolací súd uviedol vyššie, že na podanie odvolania je oprávnený predovšetkým účastník, keďže ide o jedno z jeho základných práv v občianskom súdnom procese a je jedným z prostriedkov právnej istoty. Nie každý z účastníkov konania však môže podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. V prejednávanej veci vstúpil vedľajší účastník do konania v súlade s ust. § 93 ods. 2 O. s. p. a na jeho odvolanie (keďže vystupuje na strane odporkyne) sa vzťahuje vyššie citované zákonné ust. § 201 O. s. p., t. j. vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba v prípade, ak by z hmotnoprávneho predpisu výslovne vyplýval spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi s tým, že právo podať odvolanie prináleží iba tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma. V danej právnej veci však vedľajšiemu účastníkovi nielen žiadna ujma napadnutým rozsudkom spôsobená nebola, ale dokonca odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu nepodala ani odporkyňa, resp. jej opatrovníčka, na ktorej strane vedľajší účastník do konania vstúpil. Vzhľadom na odvolanie vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporkyne, odvolací súd zisťoval stanovisko hlavného účastníka, t. j. odporkyne, či súhlasí s prejavom vôle podaním odvolania vedľajším účastníkom. Z obsahu spisu vyplýva, že opatrovníčka odporkyne podaním zo dňa 31. 12. 2013 odvolaciemu súdu oznámila, že sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka 1/ nepripája. V prípade, že účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné. Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporkyne v súlade s citovaným zákonným ustanovením, odmietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. (s použitím § 224 ods. 1 O. s. p.), keď zákon neobsahuje úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, že je odvolanie odmietnuté. V týchto prípadoch je preto potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa citovaného ustanovenia, ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia účastníka, ktorý na podanie odvolania oprávnený nebol. Tento účastník, v danom prípade vedľajší účastník 1/, je potom povinný uhradiť trovy odvolacieho konania, nakoľko však navrhovateľovi v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli a ani nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.), odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.