Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/273/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511206789 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511206789.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi: C. Z., T.. XX.XX.XXXX, H. V. XXXX/X, XXX XX H.a, o zaplatenie 1.401,68 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 16C/113/2011-50 zo dňa 07. marca 2012, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.401,68 € spolu s úrokom z úveru zo sumy 995,82 € vo výške 15% ročne od 30.12.2010 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 995,82 € vo výške 9% ročne od 30.12.2010 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 300,76 € vo výške 9% ročne od 30.12.2010 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 168,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 378,14 € na účet Mgr. Miroslava Vilíma, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.401,68 € s príslušenstvom ako i trovy konania. Zároveň rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 25.03.2008 navrhovateľ a odporca uzatvorili Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda, na základe ktorej navrhovateľ zriadil týmto dňom odporcovi bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou povoleného debetného zostatku na bežnom účte do výšky úverového limitu 30.000,- Sk. Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec v zmysle ustanovení § 79 ods. 1, 2, § 120 ods. 1, § 122 ods. 1, § 132, § 153 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Argumentoval tým, že hoci navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. poučil o dôkaznej povinnosti, navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal dôvodnosť svojho návrhu. Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľ napriek výzve súdu nešpecifikoval žalovanú istinu a súdu nepreukázal, že si odporca od neho čerpal úver vo výške 995,85 €, za aké konkrétne obdobie si uplatňuje úrok z úveru vo výške 207,83 €, úrok z omeškania vo výške 105,10 €, a poplatok vo výške 92,93 €. Navrhovateľ podľa prvostupňového súdu taktiež nepreukázal, či a kedy sa odporca dostal do omeškania, s akými konkrétnymi splátkami a v akej výške. Listinné dôkazy, ktoré navrhovateľ pripojil k návrhu, súd prvého stupňa nepovažoval za postačujúce listinné doklady preukazujúce oprávnenosť navrhovateľa požadovať od odporcu zaplatenie žalovanej istiny. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého súd zásadne nemôže vykonať iné dôkazy, než tie, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili. Mal za to, že výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy, ale len vtedy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, za ktorý prípad ale nie je možné považovať prenášanie procesnej zodpovednosti účastníka konania za neunesenie dôkazného bremena na súd, t.j. situáciu, aby súd namiesto účastníka dôkazy vyhľadával a zhromažďoval. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a procesne úspešnému odporcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Súdu prvého stupňa vytkol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Úvodom odvolania uviedol, že dňa 23.01.2012 ho súd vyzval, aby doložil čitateľné dôkazy. Nakoľko však mal za to, že doklady, ktoré boli súdu predložené, boli poskytnuté v dostatočne čitateľnej podobe, usudzoval, že súd prvého stupňa listinné dôkazy dostatočne nepreskúmal. Následne vo svojom odvolaní navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že istina ako aj úrok z úveru boli dostatočne špecifikované na základe listinných dôkazov predložených súdu spolu s návrhom na začatie konania. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa Oznámenia o povolenom prečerpaní (podľa návrhu dôkaz č. 3) navrhovateľ odporcovi poskytol sumu 30.000,- Sk t.j. 995,82 €, čo je presne žalovaná istina podľa delikvencie zo dňa 29.12.2010 (podľa návrhu dôkaz č. 10). Úroky z úveru sú pritom taktiež vyčíslené v delikvencii ku dňu 29.12.2010 (podľa návrhu dôkaz č. 10) a úroková sadzba úrokov z úveru bola zdokladovaná súdu prostredníctvom Dokladu o úrokovej sadzbe (podľa návrhu dôkaz č. 9) a predstavovala úrok vo výške 15% ročne. Podľa navrhovateľa odporca v konaní žiadnym spôsobom nepreukazoval a ani nepreukázal, že by svoj dlh, čo i len čiastočne plnil. Postup súdu prvého stupňa považoval navrhovateľ za rozporný s princípmi právneho štátu. V tejto súvislosti uviedol, že osobitne nešpecifikoval úrok z omeškania, poplatky, ani nedoložil súdu splátkový kalendár odporcu, pretože z výzvy súdu nevyplývalo, že pre rozhodnutie vo veci sú predmetné skutočnosti nevyhnutné. Ďalej uviedol, že vyčíslenie úrokov z omeškania, a teda ich špecifikácia, je obsiahnutá v delikvencii zo dňa 29.12.2010, pričom špecifikáciu poplatkov, ako aj splátkový kalendár súdu nepredložil súdu preto, lebo na ich predloženie nebol vyzvaný a sám nepovažoval predmetné dôkazy za rozhodujúce (s ohľadom na chýbajúcu obranu žalovaného). Navrhovateľ zastával názor, že dôkazné bremeno uniesol, a to už podaním návrhu na začatie konania spolu s prílohami. Záverom odvolania poukázal na doterajšiu prax súdov, keď žalobám navrhovateľa vyhovujú na základe obsahovo obdobných dokumentov predkladaných ako listinné dôkazy. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.401,68 € spolu s úrokom z úveru zo sumy 995,82 € vo výške 15% ročne od 30.12.2010 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 995,82 € vo výške 9% ročne od 30.12.2010 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 300,76 € vo výške 9% ročne od 30.12.2010 až do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby súd ďalej odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu (t. j. v celom rozsahu) podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. na ktorom zopakoval dokazovanie v zmysle § 129 a § 213 ods. 3 O.s.p., a to čítaním listinných dôkazov: 1./ Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA zo dňa 25.03.2008, 2./ Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 06.08.2008, 3./ Oznámením o z spoplatnení úveru zo dňa 01.02.2010, 4./ Interným výpisom ČSOB pre číslo úverového účtu XXXXXXXXXX, 5./ Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 02.12.2009, 6./ Posledným pokusom o zmier zo dňa 01.02.2011, 7./ Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmeniť, pretože nie je vecne správny, keďže v prejednávanej veci dospel súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec neposúdil správne ani po právnej stránke. Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka platného a účinného do 31.12.2010 / ďalej len „ Obchodný zákonník“ /, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte sa podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom. Ďalej platí, že na peňažné prostriedky formou povoleného debetného zostatku na bežnom účte (kontokorentný úver) sa podľa § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje, pretože sa jedná o úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa článku IV. (Úročenie a poplatky) bod 1 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu sú úročené úrokovou sadzbou dohodnutou pri uzatváraní zmluvného vzťahu a jej výška je uvedená v Oznámení Banky o stanovených úrokových podmienkach vkladov a úverov v slovenskej mene a je platná ku dňu, ktorý zakladá povinnosť majiteľa účtu plniť podľa zmluvy. Podľa článku IV. (Úročenie a poplatky) bod 2 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, úverový limit nie je dovolené prekročiť. V prípade, že majiteľ účtu úverový limit prekročí, bude čiastka, o ktorú bol úverový limit prekročený úročená debetnou úrokovou sadzbou uplatňovanou pre bežné účty. Podľa článku IV. (Úročenie a poplatky) bod 3 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, čiastky, so zaplatením ktorých je majiteľ účtu v omeškaní, budú úročené úrokovou sadzbou spôsobom dohodnutým v Zmluve zvýšenou o úrok z omeškania. Podľa článku VIII (Záväzky majiteľa účtu) Obchodných podmienok, majiteľ účtu počas celej doby trvania Zmluvy a až do úplného splnenia všetkých záväzkov z nich vyplývajúcich je povinný a/ a b/ riadne plniť všetky finančné záväzky, f/ splatiť vyčerpanú čiastku úveru najmenej jedenkrát v období 12-tich po sebe nasledujúcich mesiacov, resp. najneskôr do 12 mesiacov po poslednom splatení. Predmetom konania v prejednávanej veci je návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 24.03.2011, ktorým sa navrhovateľ voči odporcovi domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.401,68 € spolu s úrokom z úveru zo sumy 995,82 € vo výške 15% ročne od 30.12.2010 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 995,82 € vo výške 9% ročne od 30.12.2010 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 300,76 € vo výške 9% ročne od 30.12.2010 až do zaplatenia. Vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľa považoval Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd za rozhodujúce posúdiť tú skutočnosť, či navrhovateľ v konaní uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno. So záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi dôvodnosť svojho nároku nepreukázal, sa odvolací súd vzhľadom na nižšie uvedenú argumentáciu nestotožnil. Preto odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa toho, že navrhovateľ dôkazné bremeno v konaní uniesol, a to už podaním návrhu na začatie konania spolu s prílohami, považoval odvolací súd za dôvodné. Odvolací súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného zopakovaného dokazovania dospel ku skutkovému zisteniu, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 25.03.2008 Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda (ďalej len „Zmluva“). Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie a vedenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a úprava vzájomných vzťahov medzi jej účastníkmi. Podľa čl. IV predmetnej Zmluvy sa banka (navrhovateľ) zaviazal na základe žiadosti majiteľa účtu (odporcu) vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu a v prípade splnenia stanovených podmienok banky (navrhovateľa) na poskytnutie povoleného prečerpania účtu uzatvoriť s majiteľom účtu (odporcom) Zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Z Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR odvolací súd zistil, že dňa 06.08.2008 navrhovateľ poskytol odporcovi povolené prečerpanie jeho bežného účtu C. Z. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX do výšky úverového limitu 30.000,- Sk t. j. 995,82 €. Týmto oznámením zo dňa 06.08.2008 došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu Zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR. Pri rozhodovaní o žalobnom nároku navrhovateľa mal odvolací súd po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne preukázané, že návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom (vrátane požadovaného úroku z úveru i úroku z omeškania) bol podaný dôvodne. Skutkové okolnosti sporu prezentované navrhovateľom už v samotnom návrhu (opätovne zopakované v podanom odvolaní) považoval odvolací súd za nesporné. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé a vyplynulo to i zo zopakovaného dokazovania na odvolacom súde, že navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou povoleného debetného zostatku na bežnom účte - kontokorentný úver do výšky úverového limitu 30.000,- Sk t.j. 995,82 €. Odporca však poskytnutý úver nesplácal riadne a čas a dlh nezaplatil ani po tom, čo mu bola zaslaná Posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 02.12.2009. Navrhovateľ preto Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 01.02.2010 vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru odporcu dňom 31.01.2010 za splatnú a vyzval odporcu na jej zaplatenie. Celková dlžná suma z navrhovateľom poskytnutého kontokorentného úveru je pritom podrobne a presne špecifikovaná v Internom výpise ČSOB pre číslo úverového účtu XXXXXXXXXX. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že odporca svoj dlh voči navrhovateľovi neuhradil ani po výzve navrhovateľa na jeho splatenie Posledným pokusom o zmier zo dňa 01.02.2011. Celková suma, ktorú odporca dlhuje navrhovateľovi, predstavuje ku dňu 29.12.2010 sumu vo výške 1.401,68 € (t. j. istina kontokorentného úveru vo výške 995,82 € spolu s úrokmi z úveru vo výške 207,83 €, úrokmi z omeškania vo výške 105,10 € a poplatkami vo výške 92,93 €). V súlade s Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu a ust. § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník je istina kontokorentného úveru ďalej úročená úrokom z úveru vo výške 15% ročne v zmysle čl IV Obchodných podmienok a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne. Úroky a poplatky v celkovej sume 300,76 € (úrok z úveru vo výške 207,83 € a poplatok vo výške 92,93 €) sú úročené úrokom z omeškania vo výške 9% ročne. O výške úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté v zmysle § 369 ods. 1, veta druhá Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Týmto predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., pričom podľa § 3 citovaného predpisu výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 30.12.2010 / prvý deň omeškania, / bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1% a navrhovateľka preto má právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % . Okrajom odvolací súd poznamenáva, že je nutné prisvedčiť aj tej odvolacej námietke navrhovateľova, že odporca v konaní žiadnym spôsobom nepreukazoval a ani nepreukázal, že by svoj dlh, čo i len čiastočne plnil. Odporca bol v predmetnom konaní nečinný. Nielen nepreukázal, ale ani netvrdil, že dlh v lehote splatnosti zanikol, respektíve, že zanikol po lehote splatnosti pred rozhodnutím súdu vo veci samej. Preto odvolací súd po zvážení aj tejto okolnosti dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom je plne dôvodný. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel, a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 2 x 84,00 € (za návrh a za odvolanie), t.j. 168,- €, a zároveň trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby: 1./ prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 20.01.2011 (§ 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu), 2./ písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 24.03.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu), 3./ písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - odvolanie zo dňa 27.04.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu), 4./ účasť na konaní pred súdom - účasť na pojednávaní konanom pred odvolacím súdom dňa 25.09.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu). Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 citovanej Vyhlášky sumu vo výške 71,37 €. Celková odmena za štyri (vyššie uvedené) úkony právnej služby predstavuje sumu vo výške 285,48 € (4 x 71,37 €). K tomu 2 x režijný paušál za rok 2011 á 7,41 € + 1 x režijný paušál za rok 2012 á 7,63 € + 1 x režijný paušál za rok 2014 á 8,04 € (spolu suma vo výške 30,49 €). S poukazom na § 15 písm. a/ citovanej vyhlášky odmena advokáta za jednotlivé úkony právnej služby predstavuje sumu vo výške 315,97 € (30,49 € + 285,48 €). Táto odmena advokáta bola zvýšená aj o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 63,19 € (315,97 € x 20% = 63,19 €), t.j. odmena, na ktorú vznikol navrhovateľovi nárok spolu vo výške 379,16 €. Navrhovateľ si uplatňoval a vyčíslil náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia celkom vo výške 378,142 t.j. sumu 189,07 € za úkony právnej služby vykonané v prvostupňovom konaní a rovnako tak sumu 189,07 € za úkony právnej služby vykonané v odvolacom konaní. Vzhľadom na viazanosť súdu návrhom účastníka konania podľa § 153 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v uplatnenej výške t. j. vo výške 378,14 €. Odporcovi, ktorému bola uložená náhrada trov prvostupňového konania, je povinný zaplatiť ju advokátovi, ktorý zastupoval účastníka (v danom prípade navrhovateľa), ktorému bola náhrada trov konania prisúdená (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.