Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/566/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511209694 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511209694.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U.: L., F.. XX.XX.XXXX I. J., F.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, deti rodičov: A. H., Q. T. T., H. X, zast. AK KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 25, a D. U., Q. T. T., T. XX, zast. JUDr. Barborovu Vrbovou, advokátkou, AK Bratislava, Bernolákova 1, o návrhoch otca o zmenu zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, o zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a o úpravu styku a o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o vystavenie cestovných dokladov pre maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 11.09.2013, č.k. 17P 164/2011-312, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 11.09.2013, č.k. 17P 164/2011-312 návrh otca na zmenu zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti zamietol, konanie o návrhu otca o zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a úpravu styku a o návrhu otca na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o vystavenie cestovných dokladov pre maloleté deti zastavil. Učil, že trovy znaleckého dokazovania hradí štát. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania o návrhoch otca na zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a návrhu otca na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o vystavenie cestovných dokladov pre maloleté deti odôvodnil ust. § 96 ods. 1 O.s.p., s poukazom na späťvzatie návrhov zo strany otca. Rozhodnutie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti odôvodnil ust. § 26 Zák. o rodine, pričom pri rozhodovaní v intenciách citovaného zákonného ustanovenia vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré podľa názoru súdu prvého stupňa nepreukázali potrebu zmeny výchovného prostredia maloletých detí z výchovného prostredia matky do výchovného prostredia otca. S poukazom na vykonané dokazovanie mal za to, že súčasné výchovné prostredie maloletých detí u ich matky nijakým spôsobom neohrozuje ich ďalší fyzický, či psychický vývoj. Zo šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom mal preukázané, že matka maloletým deťom vytvorila zodpovedajúce životné podmienky, pričom nie je podstatné, či byt ktorý v súčasnosti s deťmi obýva je jej vlastníctvom alebo sa jedná len o nájomný vzťah na dobu určitú. Pokiaľ ide o školské výsledky detí, mal preukázané, že maloletá Ema dosahovala dobré školské výsledky ako na predošlej škole, tak aj na škole, ktorú v súčasnej dobe navštevuje. V rozpore so záujmami maloletých detí podľa názoru súdu nie je ani tá skutočnosť, že ich matka prihlásila do cirkevnej školy. Nespokojnosť otca so starostlivosťou matky o maloleté deti týkajúcej sa údajného zanedbávania návštev logopéda, očného lekára, nočného pocikávania alebo absencie účasti detí v záujmových krúžkoch podľa názoru súdu neodôvodňuje zmenu ich výchovného prostredia u matky, keďže sa nejedná o také závažné okolnosti, ktoré by mohli podstatným spôsobom ohrozovať záujmy maloletých detí, naviac v konaní nebolo preukázané zanedbávanie detí matkou v zmysle tvrdení otca. V tomto smere súd prvého stupňa vyhodnotil aj svedecké výpovede svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí. Pokiaľ ide o podaný znalecký posudok, tento vyhodnotil ako absolútne neprijateľný dôkazový prostriedok vzhľadom na jeho obsahovú rozpornosť a protirečivé stanoviská súdnej znalkyne, postup ktorej považoval za neprofesionálny. Z uvedeného dôvodu na vykonané znalecké dokazovanie neprihliadal. Pri rozhodovaní naopak prihliadol na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý počas celého priebehu konania a ani v minulosti nezaznamenal žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti, nereferoval o žiadnej signalizácii ohľadne pochybností o kvalite opatery detí matkou, či už od ošetrujúceho lekára detí, školy, materskej školy, ktoré deti navštevujú, prípadne od iného subjektu. Na základe uvedeného mal za to, že doteraz vo výchovnom prostredí maloletých detí u matky nedošlo k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali zmenu ich zverenia. Pokiaľ otec svoj návrh na zmenu zverenia maloletých detí oprel o ust. § 25 ods. 4 Zák. o rodine mal za to, že dôvod otca na zmenu zverenia maloletých detí pre ignoráciu súdneho rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletými deťmi matkou neobstojí, pretože k porušeniu úpravy styku v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia nedošlo v takom rozsahu a po tak dlhú dobu, ktorá by nasvedčovala zámeru matky znemožniť otcovi styk s deťmi. Naviac v konaní bolo preukázané, že samotný otec porušil súdnu úpravu styku tým, že v čase od 27.07. do 31.07.2013 boli deti nie v jeho starostlivosti vyplývajúcej zo súdnej úpravy styku, ale v spoločnosti jeho matky. V neprospech matky vyhodnotil jej nespoluprácu so súdom, resp. súdnym znalcom a jej zavádzajúce vyjadrenia týkajúce sa napríklad údajného odkúpenia bytu na H. K. R. T., či ohľadne náplne jej zárobkovej činnosti, avšak tieto okolnosti podľa názoru súdu nemôžu mať vplyv na samotné rozhodnutie v prospech návrhu otca. Podľa názoru súdu, z vykonaného dokazovania, či už z výpovedi jeho účastníkov alebo svedkov a ani z ďalších dôkazov nebolo identifikované nič, čo by mohlo oprávňovať domnienku, či vyvodiť priamo záver v zmysle možného ohrozenia vývoja maloletých detí, a to psychického, sociálneho, mentálneho alebo mravného v súčasnom výchovnom prostredí u matky. O trovách štátu pozostávajúcich z trov znaleckého dokazovania rozhodol podľa § 148 O.s.p. tak, že tieto bude znášať štát, keď nepovažoval za spravodlivé, aby rodičia boli zaviazaní úhradou za nekvalitne vykonanú prácu súdneho znalca. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a rozhodnúť v zmysle jeho návrhu, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že dôvodom podania jeho návrhu a následnej zmeny jeho prvotného návrhu bola zmena pomerov na strane matky, spočívajúca v opakovanom, bezdôvodnom, a zámernom neumožňovaní mu realizovať styk s deťmi upravený súdnym rozhodnutím. Na túto závažnú skutočnosť niekoľko krát v konaní poukazoval, súd prvého stupňa sa uvedenou skutočnosťou však zaoberal len veľmi okrajovo, pričom položenie otázky koľkokrát mu matka bránila v styku s deťmi počas roka 2013 nepovažoval za dostatočné vyhodnotenie tohto dôkazného prostriedku, pretože súdne rozhodnutie upravujúce styk s deťmi bolo právoplatné a vykonateľné dávno pred rokom 2013. Počas konania na súde prvého stupňa bolo preukázané, že matka nie je vhodný človek na výchovu maloletých detí, nevie im dať do budúcnosti žiadne návyky. Tento záver jednoznačne vyplýva zo skutočnosti, že matka bola schopná cca rok ignorovať rozhodnutie súdu o povinnosti podrobiť sa znaleckému dokazovaniu, čím marila rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom alebo termíny pojednávania. V priebehu konania niekoľko krát klamala, najpreukázateľnejšie klamstvá sa týkali výkonu povolania a bytovej otázky. Ďalšou dôležitou okolnosťou, ktorou sa súd nezaoberal je podľa jeho názoru jeho tvrdenie zhodné s tvrdením svedkyne E. H., že maloleté deti majú problém s pomočovaním, čo matka opakovane poprela, pritom svedkyňa E. H. zastávala funkciu opatrovateľky maloletých detí, teda mala vedomosť o tom, čo sa v domácnosti matky robí. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvého stupňa nedôsledne vyhodnotil či už listinné dôkazy, svedecké výpovede, ale hlavne skutočnosti, ktoré vyšli počas samotného prvostupňového konania najavo. Pokiaľ ide o jeho schopnosť zabezpečovať riadnu starostlivosť o deti zdôraznil, že vedie usporiadaný život v stabilnom partnerskom niekoľko ročnom vzťahu, má s partnerkou v podielovom spoluvlastníctve štvorizbový byt, v ktorom sú vytvorené podmienky na výchovu maloletých detí, má stabilnú prácu, ktorá dokáže pokryť jeho materiálne potreby, ako aj materiálne potreby oboch detí. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na judikatúru sp.zn. 16CoP 37/2004 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 09.02.1965 sp.zn. 4Cz 4/65, r 2165 upravujúce podmienky a predpoklady rodičov na riadnu starostlivosť o deti a hodnotenie záujmu maloletých detí pri rozhodovaní v konaní týkajúceho sa maloletých detí. K odvolaniu otca sa písomne prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadrila matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec vo svojom odvolaní sa opätovne opiera o znalecký posudok vyhotovený H.. L. T. zo dňa 23.11.2012. Za dôležité považovala uviesť, že závery znaleckého posudku, na ktorý sa otec opätovne odvoláva boli úplne a celkom zmenené jeho doplnením zo dňa 02.03.2013. Výsledok celkového znaleckého skúmania je uvedený v závere doplneného znaleckého posudku, podľa ktorého znalec celkom jednoznačne odporučil, aby obe maloleté deti zostali v jej starostlivosti. Disproporcia medzi pôvodným znaleckým posudkom a jeho doplnením bola spôsobená tým, že pôvodný znalecký posudok nevychádzal zo znaleckého skúmania a psychologického vyšetrenia oboch rodičov, ale len z vyšetrenia otca. Preto treba znenie znaleckého posudku až v zmysle jeho doplnenia považovať za úplné a relevantné. V súvislosti s tvrdením otca o opakovanom, bezdôvodnom a zámernom neumožňovaní mu realizovať jeho styk s deťmi uviedla, že uvedené tvrdenia sú zavádzajúce a nevytvárajú hodnoverný obraz o skutočnom skutkovom stave. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k uvedenému bráneniu styku otca s maloletými deťmi nedošlo, resp. iba v jednom prípade počas leta, aj to z dôvodov nedorozumenia, keď si inak vysvetlila úpravu styku otca s maloletými deťmi počas školských prázdnin. Tvrdenia otca, že nie je vhodný človek na výchovu maloletých detí, že im nevie dať v budúcnosti žiadne návyky nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Uvedené tvrdenia považovala za zavádzajúce, neprimerané, nakoľko sú v rozpore so závermi znaleckého posudku v znení jeho doplnenia, ako aj v rozpore s inými dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa. Podľa jej názoru pre dané konanie nie je určujúce, že omylom a nedopatrením uviedla niektoré skutočnosti týkajúce sa jej bývania, pre toto konanie je podstatný záver znaleckého posudku v zmysle jeho objektívneho doplnenia, ako aj samotný názor kolíznej opatrovníčky, ktorá sa celkom jednoznačne vyjadrila, že vzhľadom na vykonané dokazovanie odporúča návrh otca na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti zamietnuť. V súvislosti s vyjadrením kolízneho opatrovníka vyzdvihla jeho funkciu, keďže najdôležitejším poslaním kolízneho opatrovníka v tomto konaní je hájenie záujmov maloletých detí. V zmysle § 43 ods. 1 Zák. o rodine poukázala tiež na to, že v konaní týkajúcom sa maloletého dieťaťa musí byť názoru dieťaťa venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. V tomto kontexte poukázala na záznam kolízneho opatrovníka zo dňa 05.10.2011, v ktorom obe deti prejavili svoj názor na prejednávanú vec, keď maloletá L. spontánne uviedla, že by chcela, aby to zostalo tak ako to je, rovnako J. bez položenia otázky povedal, že takisto chce, aby to zostalo ako doposiaľ. Kolízny opatrovník maloletých detí ktorý sa taktiež k odvolaniu otca písomne vyjadril navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, vysloviac názor, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že vo výchovnom prostredí matky prišlo k takým zmenám, ktoré by opodstatňovali zmenu zverenia maloletých detí. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ( výroku o zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, keďže otec iné výroky rozsudku nenapadol ), podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( 120 ods. 1, 2 O.s.p. ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní otcom podaného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p. ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p. ). Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd vyhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomných súvislostiach, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť, uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov ku ktorým dospel súd sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V danej veci z odôvodnenia otcom napadnutého rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného okolnosti namietané otcom vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov súvisiacich so zisťovaním rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa. Pre doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k námietkam otca uvedených v odvolaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dôvodom podania pôvodného návrhu otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti zo dňa 28.06.2011 boli otcom tvrdené skutočnosti : spôsobilosť oboch rodičov deti vychovávať, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť, záujem maloletých detí, ktoré majú silné citové väzby na oboch rodičov, pričom otec v návrhu ani len okrajovo nepoukázal na to, že by mu matka opakovane, bezdôvodne a zámerne bránila v realizácii jeho styku s deťmi. Z uvedeného dôvodu výtka otca k postupu súdu prvého stupňa, keď sa podľa názoru otca uvedenou skutočnosťou zaoberal len veľmi okrajovo nie je dôvodná, naviac keď k zmene pôvodného návrhu otca došlo až 19.02.2013 a až v tomto návrhu otec začal poukazovať na nerešpektovanie súdneho rozhodnutia, ktorým mu bol upravený styk s deťmi zo strany matky, pričom dôvody pozmeneného návrhu rozšíril o ignorovanie rozhodnutia súdu o vykonaní znaleckého dokazovania zo strany matky a dôvody pozmeneného návrhu postupne rozširoval o klamanie matkou ohľadne bývania, jej zamestnania, ako aj jej nedostatočnej starostlivosti o deti v oblasti zdravotnej starostlivosti, či záujmových aktivít. Uvedený vývoj „ nedostatkov “ matky ako osoby, ktorej sú deti zverené do osobnej starostlivosti, odvolací súd považoval za nevieryhodný, a to poukazom na dôvod podaného návrhu otca z 28.06.2011, priebeh konania a dokazovania do podania znaleckého posudku, po ktorom otec dňa 19.02.2013 zmenil svoj návrh a začal tvrdiť tak závažné skutočnosti smerujúce k spochybneniu matky ako vhodnej osoby pre riadnu starostlivosť o deti. Uvedené tvrdenia otca z obsahu spisu nevyplývajú, a to napriek tomu, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie. Pokiaľ ide o svedecké výpovede, tieto vyhodnotil súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, rovnako ako aj podaný znalecký posudok na ktorý správne neprihliadal. V tomto kontexte odvolací súd vyhodnotil aj obranu otca uvedenú v odvolaní, keďže táto, ako aj samotný - pozmenený návrh otca na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti je postavený práve na podanom znaleckom posudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zo šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka, ktoré šetrenie vrátane pohovoru s maloletými deťmi považoval za objektívne, ani z ďalších vykonaných dôkazov nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by zakladali potrebu zmeny výchovného prostredia maloletých detí, rovnako z vykonaného dokazovania nebolo preukázané také bránenie styku otca s deťmi zo strany matky, ktoré by si vyžiadali zmenu výchovného prostredia detí. Je pravdou, že na tom, že znalecký posudok nebolo možné použiť ako jeden z dôkazných prostriedkov sa výraznou mierou pričinila matka, keď sa nedostavovala na vyšetrenia k znalcovi, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne matke aj vytkol, zároveň však odvolací súd konštatuje, že ani ďalšie vykonané dôkazy nedali o matke taký obraz, aký prezentoval v konaní otec, a teda v súhrne súd prvého stupňa nemal z vykonaného dokazovania preukázané splnenie podmienok na zmenu zverenia detí v zmysle § 26, ani v zmysle § 25 ods. 4 Zák. o rodine. Záverom odvolací súd dáva obom rodičom do pozornosti, že ani súdne rozhodnutie o úprave styku otca s deťmi nebráni rodičom dohodnúť sa podľa ich potrieb, najmä v súvislosti s výkonom povolania na takom modeli ich osobnej starostlivosti o deti, ktorý bude na prospech detí. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa jeho napadnutom výroku je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.